Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-14-2020.pdf
PDF · 93.29 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/14/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: O. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom č. domu XX, XXX XX H., o vymoženie 298,74 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Ďurica, exekútorský úrad so sídlom Borovianska č. 17, 960 01 Zvolen, sp. zn. EX 4337/08, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 5Er/1541/2008 -29 zo dňa 08. januára 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a v e c m u v r a c i a n a ď a l š i e k o n a n i e .
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „súd prvej inštancie“) zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok “) a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 60,23 Eur.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že exekučným titulom je rozhodnutie o priestupku č. k. ORP-113-P/DI-SK-K-07, ktorý vydal dopravný inšpektorát PZ Veľký Krtíš dňa 21.05.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.05.2007 a vykonateľnosť dňa 20.06.2007. Oprávnený podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 08.06.2018 oznámil, že vzhľadom na splnenie podmienok by mala byť exekúcia zastavená z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného titulu. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v tomto prípade ide o exekučný titul, ktorý bol vydaný dňa 21.05.2007 a vykonateľnosť nadobudol dňa 20.06.2007, teda bol vydaný v čase účinnosti staršej právnej úpravy zákona o priestupkoch, t. j. ešte v období keď platilo ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Trojročná lehota upravená týmto ustanovením začala plynúť dňa 20.06.2007 a uplynula by dňom 20.06.2010. Ide teda nepochybne o lehotu, ktorá sa v deň účinnosti novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z. neskončila a exekúcia pokračuje. Súd prvej inštancie uviedol, že súdny exekútor v priebehu konania zistil, že u povinného nebol zistený majetok povinného speňažením ktorého, by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného a preto exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, s tým, že nesúhlasí so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného. Súd prvej inštancie podľa oprávneného zastavil exekúciu pre nemajetnosť povinného z dôvodu, že exekúcia trvá už 10 rokov, bez výsledného finančného uspokojenia oprávneného. Oprávnený zároveň poukázal na to, že v tejto exekúcii bolo doteraz vymožená podstatná časť pohľadávky vo výške 231,55 Eur. Na základe uvedeného je toho
názoru, že zastavenie exekúcie je nedôvodné a navrhuje aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací [§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP “)], vec preskúmal podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1 , 2 CSP , bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Odvolací súd zistil, že dňa 04.06.2008 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal dňa 09.07.2008 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie vydal dňa 15.07.2008 poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodnutie o priestupku č. k. ORP-113-P/DI-SK-K-07, ktorý vydal dopravný inšpektorát PZ Veľký Krtíš dňa 21.05.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.05.2007 a vykonateľnosť dňa 20.06.2007. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 08.06.2018 oprávnený poukázal na existenciu dôvodu na zastavenie exekúcie z úradnej povinnosti, a to pre uplynutie prekluzívnej lehoty na výkon exekučného titulu. Súd prvej inštancie podaním zo dňa 11.10.2018 adresovaným súdnemu exekútorovi oznámil, že preskúmaním podnetu oprávneného zistil, že v tomto prípade nie sú splnené predpoklady na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu, ale s prihliadnutím na deň nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu možno predpokladať zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, nakoľko vymáhaná pohľadávka nebola vymožená. Súdny exekútor podaním zo dňa 18.12.2018 predložil uplatnenie trov exekúcie. Uznesením č. k. 5Er/1541/2008 -29 zo dňa 08.01.2019 zastavil exekúciu pre nemajetnosť povinného. Oprávnený podal proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
8. Podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008; rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
9. Zákonom č. 298/2008 Z. z. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, došlo k vypusteniu prekluzívnej lehoty upravenej v § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch s účinnosťou od 01.09.2008.
10. Podľa § 51 zákona o priestupkoch; ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
11. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov; výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).
12. Pod zastavením exekúcie je potrebné rozumieť procesný úkon (uznesenie) súdu prvej inštancie, ktorý smeruje k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie a je vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu a výnimočne aj pred jeho vydaním. Účinky zastavenia exekúcie spočívajú v tom, že sa prestanú vykonávať úkony na jej uskutočnenie. Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol. Dôvodom na zastavenie exekúcie je aj prípad, kedy rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným (podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku).
13. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vydal poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodnutie o priestupku č. k. ORP-113-P/DI-SK-K-07, ktorý vydal dopravný inšpektorát PZ Veľký Krtíš dňa 21.05.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.05.2007 a vykonateľnosť dňa 20.06.2007. Trojročná prekluzívna lehota stanovená podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31.08.2008 na vymáhanie týchto pohľadávok by uplynula 20.06.2010. V priebehu plynutia prekluzívnej lehoty došlo novelizáciou zákona o priestupkoch, vykonanou zákonom č. 298/2008 Z. z. , s účinnosťou od 01.09.2008, k vypusteniu ustanovenia o trojročnej prekluzívnej lehote, v ktorej bolo možné vymáhať uložené pokuty za priestupok, z ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. V uvedenej novele zákona o priestupkoch absentujú osobitné prechodné ustanovenia, ktoré by sa vzťahovali na prípad, keď exekučný titul bol vydaný pred 01.09.2008 a trojročná prekluzívna lehota na vymáhanie by neuplynula pred 31.08.2008, teda uplynula by po 01.09.2008.
14. V predmetnej veci došlo k stretu novej a staršej právnej úpravy bez toho, aby bol tento stret riešený prechodnými ustanoveniami. Ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch bolo systematicky začlenené do III. časti zákona o priestupkoch, ktorá upravuje konanie o priestupkoch, t. j. procesný postup pri prejednávaní priestupkov. Pre procesnoprávne normy je charakteristický princíp okamžitej aplikability, čo znamená, že ustanovenia novej právnej úpravy sa aplikujú nielen v konaniach, ktoré boli začaté po účinnosti novej právnej úpravy, ale aj v konaniach, ktoré začali podľa starších právnych predpisov. Výnimky z tohto pravidla môžu byť ustanovené zákonom. Pri počítaní lehôt pritom platí, že pre lehoty, ktoré sa v deň nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy ešte neskončili/neuplynuli, platí nová právna úprava. Iba v prípade, že by staršia právna úprava stanovovala dlhšiu lehotu, bola by táto lehota zachovaná (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 MCdo/12/2012 zo dňa 26.06.2013).
15. V prejednávanej veci bol exekučný titul vydaný pred 01.09.2008 a trojročná prekluzívna lehota na výkon exekučného titulu začala plynúť pred týmto dátumom, a pokračovala a plynula aj po 01.09.2008. Preto je jej plynutie nutné posudzovať podľa novej právnej úpravy zavedenej zákonom č. 292/2008 Z. z. , ktorou bolo ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch bez prechodných ustanovení vypustené. Od 01.09.2008 sa potom na výkon rozhodnutia aplikuje ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku, za použitia odkazu v § 51 zákona o priestupoch. Z uvedeného ustanovenia Správneho poriadku vyplýva, že v trojročnej lehote treba výkon rozhodnutia iba nariadiť, preto nebol dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Takýto záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/12/2012 zo dňa 26.03.2013.
16. Odvolací súd sa s prihliadnutím na vyššie uvedené stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie obsiahnutým v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia, ktorým skonštatoval, že prekluzívna lehota na výkon rozhodnutia v tomto prípade neuplynula. Preskúmaním odvolaním napadnutého uznesenia ako aj predložených spisov však odvolací súd dospel k záveru, že sa nemôže stotožniť so záverom súdu prvej inštancie na základe ktorého zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Na potvrdenie správnosti svojho záveru odvolací súd dodáva nasledovné.
17. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
18. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
19. Aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku prichádza do úvahy pri nemajetnosti, resp. nedostatku majetku povinného. Predpokladom pre postup súdu podľa tohto zákonného ustanovenia je náležité zistenie majetku povinného v celom rozsahu s tým, že výsledky tohto zisťovania musia byť preukázané a aktuálne v čase, kedy ich konajúci súd vzhľadom na účelnosť a hospodárnosť ďalšieho vedenia exekúcie vyhodnocuje. V § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je zakotvený princíp ochrany osoby povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia preukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je konfrontovaný s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou.
20. Podľa § 220 ods. 2 CSP ; v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
21. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
22. Odôvodnenie je dôležitou náležitosťou rozhodnutia, ktoré musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Z citovaného ust. § 220 ods. 2 CSP vyplýva, že súd je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t.j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vyporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s námietkami k vykonaným dôkazom. Zároveň v odôvodnení súd musí uviesť aké právne ustanovenia použil. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť dostatočné a zrozumiteľné tak, aby závery súdu boli preskúmateľné.
23. Súčasťou práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je jasné a zrozumiteľné a dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je bližšie upravené v § 220 ods. 2 CSP . V zmysle uvedeného, v rozhodnutí všeobecného súdu musia byť uvedené dostatočné dôvody, na ktorých je založené rozhodnutie.
24. Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vychádzajú len z tzv. súhrnného zistenia, že u povinného nebol zistený majetok speňažením, ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Z uvedeného nevyplýva, na podklade ktorých konkrétnych zistení, respektíve ktorých konkrétnych šetrení, dospel súd prvej inštancie k záveru o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného, nakoľko odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje špecifikáciu šetrenia vykonaného súdnym exekútorom, respektíve výsledky vykonaných lustrácií majetku povinného vykonaných súdnym exekútorom za spolupráce osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku. Okrem uvedeného odvolací súd dodáva, že záver súdu prvej inštancie o nemajetnosti povinného vyplýva len z konštatovania uvedeného v podaní zo dňa 22.11.2018, kde podľa súdu prvej inštancie ju tu vzhľadom na to, že do dňa vytvorenia predmetného podania nedošlo k vymoženiu pohľadávky a preto aj požiadal súdneho exekútora na predloženie vyčíslenia trov exekúcie. Predmetným podaním zároveň vyzval súdneho exekútora, že v prípade ak budú trovy exekúcie uplatnené vo výške 33,19 Eur, tak nie je potrebné aby zasielal exekučný spis. Z predloženého súdneho spisu teda vyplýva, že súd prvej inštancie nedostatočne preskúmal majetkové pomery povinného, keď bez akéhokoľvek skúmania výsledkov lustrácii vykonaných súdnym exekútorom. Súd prvej inštancie tak nedal, a ani nemohol dať, presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky týkajúce sa dôvodu zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Z uvedeného dôvodu musel odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie pre nerešpektovanie zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
25. V ďalšom konaní súd prvej inštancie znova posúdi, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a v prípade, že dospeje k záveru, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle tohto ustanovenia, tento dôvod dostatočne určitým spôsobom špecifikuje v odôvodnení súdneho rozhodnutia.
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacie súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacie súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP ).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP )
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP ).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP ).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP ).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP )
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP ).