Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-8-2020.pdf
PDF · 77.9 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/8/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Jany Dudíkovej v právnej veci oprávneného Union zdravotná poisťovňa a.s. Bratislava, Karadžičová 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému J. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y.Á. XXX, v konaní o vymoženie 122,09 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 4Er/1233/2011-31 zo dňa 5.12.2019 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 5.12.2019, ktoré bolo napadnuté odvolaním oprávneného, zastavil exekúciu a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 59,22 Eur do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd citoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a skonštatoval, že vychádzajúc z podnetu súdneho exekútora, v ňom obsiahnutých tvrdení, ako aj k podnetu pripojenému exekučnému spisovému materiálu sp.zn.: EX5646/11, mal za dostatočne preukázané, že sú splnené podmienky predpokladané v ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, preto predmetnú exekúciu zastavil. K nesúhlasu oprávneného so zastavením exekúcie uviedol, že prípadné úvahy o možnom zlepšení majetkových pomerov povinného (zamestnaním sa, podnikaním a pod.) nemajú žiadny racionálny podklad a z hľadiska osobných a majetkových pomerov sú bezvýznamné. Súd poukázal aj na skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2011 a zistené majetkové pomery povinného sa doposiaľ nezmenili, čiže nemožno hovoriť o stave prechodnom.
3. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 199, § 200 ods. 1 § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1 a § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. a na ich náhradu zaviazal oprávneného.
4. Oprávnený podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 5.12.2019, proti výroku o zastavení exekúcie. Oprávnený žiada uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietne alebo napadnuté uznesenie zruší. Zastavenie exekúcie považoval za predčasné. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2 CoE 218/2016. Uviedol, že povinný je fyzická osoba v produktívnom veku, čo znamená, že v budúcnosti môže nadobudnúť majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený má za to, že predčasné zastavenie exekúcie by mu upieralo právo na uplatnenie jeho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu jeho pohľadávky, avšak uvedené nie je možné zistiť vykonaním lustrácii. V súvislosti so záverom exekučného súdu o nemajetnosti povinného, oprávnený má za to súd, ani súdny exekútor nezistili majetkové
pomery dôkladne. Súd v uznesení nekonkretizoval aké úkony súdny exekútor vykonal a na základe výsledkov akých lustrácií dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený má za to, že súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie (napr. práv na plnenie z poistných zmlúv uzatvorených s povinným). Oprávnený tiež namietal, že súd nevychádzal pri rozhodovaní o zastavení exekúcie z aktuálnych výsledkov lustrácií, a teda súdnym exekútorom vykonané lustrácie nezodpovedajú času rozhodovania súdu prvej inštancie. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je podľa oprávneného nedostatočne, čo má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Zároveň oprávnený podotkol, že v prípade zastavenia exekúcie hrozí, že jeho právo na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky.
5. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že v danej veci bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z lustrácií vyplýva nemajetnosť povinného, pričom ďalšie vykonávanie exekúcie by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Pre rozhodovanie súdu totiž nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný môže v budúcnosti nadobudnúť majetok, ale stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Zdôraznil, že rozhodnutie o zastavení exekúcie nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu.
6. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
7. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
8. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 21.12.2011, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v §243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Na dané exekučné konanie je preto potrebné aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.
9. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
11. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
12. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
13. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
14. Zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora, a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu
trov exekúcie. Exekučný súd je pritom oprávnený a zároveň povinný posudzovať majetkové pomery povinného, či už pri podaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie alebo návrhu povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Len exekučný súd môže totiž exekúciu na návrh aj bez návrhu zastaviť, pričom výrokom rozhodnutia je súdny exekútor viazaný. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že ak súdny exekútor podá podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že nebol zistený žiaden majetok povinného postihnuteľný výkonom exekúcie, exekučný súd je povinný posúdiť, či súdny exekútor vykonal všetky úkony na zistenie majetku povinného a nemôže sa uspokojiť len s konštatovaním, že v rámci exekúcie nebol zistený žiaden majetok povinného a bez všetkého exekúciu zastaviť.
15. Z obsahu exekučného spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 21.12.2011 na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie oprávneného - Výkaz nedoplatkov č. 1110041375 zo dňa 24.10.2011, právoplatný a vykonateľný dňa 27.11.2011. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo dňa 29.12.2011 súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor doručil súdu dňa 16.10.2017 podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že počas exekučného konania bolo zistené, že majetok povinného nepostačuje na úhradu pohľadávky oprávneného ani trov exekúcie.
16. Odvolací súd preskúmal odvolanie oprávneného spolu s predloženým spisom a má za to, že závery súdu prvej inštancie o nemajetnosti povinného neobstoja a splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nebolo nepochybne preukázané. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu, ktorým bola exekúcia zastavená, nemožno zistiť, akými úvahami sa pri rozhodovaní o zastavení exekúcie súd riadil, nakoľko v odôvodnení len zjednodušene skonštatoval, že vychádzajúc z podnetu súdneho exekútora a v ňom obsiahnutých tvrdení, ako aj z pripojeného spisového materiálu súdneho exekútora, mal za dostatočne preukázané, že podmienky predpokladané v § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku boli splnené. Z uvedeného odôvodnenia napadnutého uznesenia však nevyplýva, či sa súd zaoberal tým, aké úkony boli vykonané súdnym exekútorom za účelom zistenia majetku povinného. Odôvodnenie neobsahuje konkretizáciu úkonov vykonaných súdnym exekútorom, ani to na základe výsledkov akých lustrácii a kedy vykonaných, dospel súd k záveru o nemajetnosti povinného. Z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, či sa exekučný súd zaoberal tým, či zo strany súdneho exekútora boli vykonané všetky potrebné úkony za účelom zistenia majetku povinného. Nevyplýva z neho, či u povinného bolo vykonané šetrenie ohľadne jeho príjmov zo zamestnania, z výkonu podnikateľskej činnosti, jeho príjmov z inej právnej skutočnosti, prípadne to, či povinný nie je vlastníkom hnuteľného alebo nehnuteľného majetku. V tomto smere bola preto odvolacia námietka oprávneného opodstatnená, nakoľko dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu nemožno považovať za dostatočné a spoľahlivo preukázané, čo zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia. Keďže nedostatok odôvodnenia rozhodnutia má za následok porušenie práva účastníka na spravodlivý proces s poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátil vec súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
17. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie po preskúmaní exekútorského spisu a úkonov exekučnej činnosti, ktoré boli vykonané za účelom zistenia majetkových pomerov povinného, posúdiť, či bola nemajetnosť povinného spoľahlivo preukázaná, vykonať ďalšie dokazovanie za účelom zistenia aktuálnych pomerov povinného a následne rozhodnúť a rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby bolo spätne preskúmateľné.
18. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).