Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-88-2019.pdf
PDF · 135.59 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-2Csp/88/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Zoltánom Orlaiom v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanej U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX/XX, XXX XX Ž., zastúpenej Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, o zaplatenie 521,72 Eur istiny s prísl., takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e v časti pre zaplatenie 134,19 Eur istiny.
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy zo sumy 26,37 Eur od 21.01.2017 až do 18.09.2019, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17,36 Eur od 21.02.2017 až do 18.09.2019, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15,97 Eur od 21.02.2017 až do 21.10.2019, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17,36 Eur od 21.03.2017 až do 21.10.2019, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15,97 Eur od 21.03.2017 až do 25.11.2019, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 33,45 Eur od 21.04.2017 až do 25.11.2019 a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 51,52 %.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou súdu dňa 28.06.2019 domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 521,79 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Uviedol, že Všeobecná úverová banka a.s., ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12,060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s VÚB, a.s. so žalovanou uzatvorila dňa 08.04.2014 Zmluvu o pôžičke, evidovanú pod č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 1.200,- Eur. Žalovaná mala pôžičku splácať žalobcovi v pravidelných 36 mesačných splátkach v sume 44,73 Eur a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 1.610,28 Eur. Žalovaná ku dňu podania žaloby uhradila sumu 1.073,52 Eur. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka žalobca úver dňa 19.10.2016 zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 26.10.2016. Pred zosplatnením úveru žalobca listom zo dňa 26.08.2016 - Predžalobnou upomienkou, vyzval žalovanú na zaplatenie dlžných splátok a žalovanú upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 521,79 Eur. Žalobca si uplatňuje zákonné úroky z omeškania a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení zosplatnenia dlhu. Zmluvnú pokutu si žalobca proti žalovanej neuplatňuje.
2. Okresný súd Veľký Krtíš vydal platobný rozkaz dňa 05.08.2019, č. k. 2Csp/88/2019-32, ktorým žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odpor, v ktorom žiadala žalobu žalobcu zamietnuť v celom rozsahu. V odôvodní odporu uviedla, že zo strany žalobcu nedošlo k zosplatneniu úveru. Z listu zo dňa 26.10.2016 nevyplýva vôľa žalobcu úver zosplatniť a okrem toho oznámenie o zosplatnení nebolo žalovanej doručené. Žaloba je preto zmätočná a nie je prípustná zmena žaloby v zmysle § 294 CSP. Žalovaná ďalej považuje úver za bezúročný a bezpoplatkov, nakoľko zmluva pri určení termínov splátok odkazuje na splátkový kalendár, ktorý má byť vyhotovený už pri podpise zmluvy. Z ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. vyplýva, že táto náležitosť má byť jasne a určito vyjadrená v úverovej zmluve. Tiež nie je jednoznačne vyjadrený termín konečnej splatnosti úveru. Ďalej žalobca hrubým spôsobom porušil povinnosť skúmať bonitu spotrebiteľa pred poskytnutím úveru. Zo žiadosti o poskytnutie úveru je zrejmé, že žalobca skúmal iba príjmy žalovanej a výdavky vôbec neskúmal. Žalovaná súčasne vzniesla námietku premlčania nároku uplatneného žalobcom vzhľadom k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Pri dohodnutej výške splátky 44,73 Eur mala byť splatená istina úveru 27. splátkou úveru, ktorej splatnosť nastala dňa 20.08.2016. Žaloba bola podaná na súd dňa 27.06.2019. Preto premlčaná nie je len 26. splátka úveru vo výške 44,73 Eur (splatná dňa 20.07.2016) a 27. splátka úveru (splatná dňa 20.08.2016) vo výške 37,02 Eur, spolu 81,75 Eur. Uznesením č. k. 2Csp/88/2019-48 zo dňa 04.09.2019 súd zrušil platobný rozkaz v celom rozsahu.
3. Právny predchodca žalobcu vo vyjadrení doručenom súdu dňa 24.09.2019 prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že Občiansky preukaz žalovanej nebol žiadnym spôsobom odcudzený a žalovaná spĺňala štandardné rizikové podmienky. Žalovaná podpisom danej zmluvy prehlásila, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé. Žalovaná taktiež prehlásila, že ku dňu podpisu zmluvy jej neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jej záväzku. Uvedené vyhlásenia sú súčasťou uzatvorenej zmluvy, teda žalovaná mala možnosť sa s podmienkami plnenia oboznámiť a tieto nerozporovala. Zmluvné podmienky boli žalovanou riadne podpísané. Žalovaná zároveň z titulu zamestnanca preukázala výšku jej mesačného príjmu a na druhej strane aj jej mesačné výdavky. Zmluvne stanovená výška mesačnej splátky sa tak s poukazom na žalovanou uvádzané hodnoty javí ako primeraná. Žalovaná spočiatku vykonávala úhrady v zmluve predpísanej výške, pričom žalobca nemá dosah na okolnosti, ktoré po podpise zmluvy znemožnili žalovanej riadne splácať poskytnutý úver a o týchto ani nemohol mať vedomosť. Žalovaná žiadnym spôsobom neinformovala žalobcu o zmene finančných pomerov, ktoré by jej znemožnili riadne splácanie, tiež nepožiadala o zníženie mesačnej splátky. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu bolo zasielané žalovanej len obyčajnou poštou, nakoľko pred zosplatnením bola žalovanej adresovaná výzva aj s doručenkou, v rámci ktorej bola žalovaná upozornená na možnosť zosplatnenia dlhu v prípade neuhradenia dlžných splátok. O zosplatnení sa žalovaná sa mohla dozvedieť najneskôr doručením podanej žaloby. Predmetná listina má len deklaratórny charakter a jej účinky spätne nastanú momentom oboznámenia sa žalovaného s jej obsahom. Žalobca poukázal na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, kde sa uvádza: „Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky povinné náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Termín konečnej splatnosti je priamo uvedený v uzatvorenej zmluve. Splátky sú splatné v zmysle čl. 6 bod 6.2 Zmluvných podmienok do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a v zmysle čl. 6 bod 6.3 Zmluvných podmienok je prvá splátka splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Uzatvorená zmluva v spojení so zmluvnými podmienkami tak preukazuje, že termín konečnej splatnosti so splácaním po dobu 36 mesiacov pripadal na dátum 20.04.2017. Žalovaná bola prostredníctvom parametrov zmluvy s uvedenými skutočnosťami oboznámená a tak mala vedomosť o dobe trvania úveru ako aj o termíne konečnej splatnosti. Pokiaľ by súd v rámci právneho posúdenia konštatoval, že zosplatnenie úveru v prejednávanom spore bolo v rozpore so zákonom, je povinný posudzovať premlčanie pri každej splátke jednotlivo. Nejedná sa tak v uvedenom prípade o zmenu žaloby, nakoľko žalobca nepristupuje k žiadnej zmene skutkových alebo právnych okolností prípadu. Rovnako v prípade posudzovania prípadnej bezúročnosti nie je možné krátiť stanovený termín konečnej splatnosti úveru, ale je nutné vypočítať výšku bezúročnej splátky na základe výšky poskytnutého úveru a predpísaného počtu splátok.
4. Žalovaná vo vyjadrení doručenom súdu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 18.10.2019 zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach. V podanom odpore proti platobnému rozkazu ďalej uviedla, že žalobca vôbec neskúmal rodinný stav žalovanej, že si si neoveroval príjmy žalovanej a nepreukázal, žeby nahliadol do databázy SOLUS pred poskytnutím úveru. Oznámenie o zosplatnení nebolo žalovanej doručené. Zosplatnenie je hmotnoprávny, ktorý nadobúda účinky až okamihom, keď sa dostane do dispozície adresátovi tohto úkonu. Na zosplatnenie musia byť kumulatívne splnené podmienky uvedené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalovaná nemala možnosť sa oboznámiť sa so splátkovým kalendárom pred podpisom zmluvy, čo je v rozpore s ustanovením zákona č. 129/2010 Z. z.. Súčasne poukázala na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 13Co/38/2017 z 27.03.2018.
5. Uznesením č. k. 2Csp/88/2019-111 zo dňa 03.01.2020 súd pripustil zmenu subjektov na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil doterajší žalobca obchodná spoločnosť Všeobecná úverová banka a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 a na jeho miesto do konania ako žalobca vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154.
6. V podaní doučenom súdu dňa 15.04.2020 právna zástupkyňa žalovanej súdu oznámila, že súhlasí s pojednávaní a rozhodnutí veci v jej neprítomnosti z dôvodu prevencie pred šírením ochorenia COVID 19. Ďalej uviedla, že bez ohľadu na to, či bola zmluva pôvodne uzavretá s nebankovou spoločnosťou má banka povinnosť pri postúpení pohľadávky z úverovej zmluvy postupovať podľa zákona o bankách, nakoľko táto povinnosť jej vyplýva zo statusu tejto inštitúcie ako banky a bez ohľadu na status pôvodného úverovej zmluvy. Súčasne požiadala, aby súd v prípade, ak žalobe žalobcu vyhovie, umožnil žalovanej zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach po 25,- Eur vždy do 20. dňa v mesiaci. Žalovaná má čistý mesačný príjem vo výške 500,- Eur. Pracuje v Bratislave v spoločnosti Spetrea s.r.o., pričom je možné, že jej pracovné miesto bude zrušené vzhľadom na súčasnú hospodársku situáciu spôsobenú koronavírusom. Žalovaná nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Má mesačné výdavky na cestovanie do zamestnania vo výške 50,- Eur, ubytovanie v Bratislave 150,- Eur, energie 145,- Eur, mobilný telefón 13,- Eur, splátka úveru Štátneho fondu rozvoja a bývania 30,- Eur, internet 20,- Eur.
7. V podaní doručenom súdu dňa 22.04.2020 právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 23.04.2020 z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a požiadal, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Ďalej právny zástupca žalobcu zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. Žalobu zobral späť v časti pre zaplatenie sumy 134,19 Eur, nakoľko žalovaná uvedenú sumu zaplatila dňa 18.09.2019 vo výške 44,73 Eur, dňa 21.10.2019 vo výške 44,73 Eur, dňa 25.11.2019 vo výške 44,73 Eur. Žiadal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 387,60 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 521,79 Eur od 1.11.2016 do 18.9.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 477,06 Eur od 19.9.2019 do 21.10.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 432,33 Eur od 22.10.2019 do 25.11.2019, s úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 387,60 Eur od 26.11.2019 do zaplatenia.
8. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 23.04.2020 v neprítomnosti právnych zástupcov sporových strán v zmysle § 180 CSP, nakoľko právni zástupcovi sporových strán súhlasili s vykonaním pojednávania v ich neprítomnosti. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť súdneho spisu: notárskou zápisnicou N 3283/2017, Zmluvou o pôžičke zo dňa 08.04.2014, Predžalobnou upomienkou zo dňa 26.08.2016, doručenkou na rube strany č. 13 spisu, Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 26.10.2016, prehľadom splátok a úhrad, Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 21.08.2019, prílohou č. 3 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok, žiadosťou o postúpenie a prevod, podacím hárkom B. XXXXXXXXX.
9. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
10. Žalobu o zaplatenie 521,79 Eur s prísl. podala dňa 28.06.2019 Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava 829 90, IČO: 31 320 155 ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, ktorá spoločnosť sa zlúčila s VÚB, a.s.. Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie Kežmarok, uzatvorila so žalovanou Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej bola poskytnutá žalovanej pôžička vo výške 1.200,- Eur. Zmluvné strany sa dohodli, že žalovaná bude splácať pôžičku v pravidelných 36 mesačných splátkach
v sume 44,73 Eur vždy do 20. dňa v mesiaci. Poslednú splátku mala zaplatiť dňa 20.04.2017. Úroková sadzba bolo dohodnutá vo výške 22,2 %, RPMN 22,2 % a priemerná RPMN 44,73 %. Zmluvné strany Zmluvu o pôžičke podpísali dňa 08.04.2014. Žalovaná úver nesplácala v dohodnutých lehotách, preto bola listom zo dňa 26.08.2016 upozornená, že jej dlh bol vyčíslený veriteľom na sumu 178,92 Eur. Pokiaľ dlh žalovaná nezaplatí, veriteľ je oprávnený úver zosplatniť. List bol zasielaný ako doporučená zásielka na adresu žalovanej tak, ako je uvedená v Zmluve o úvere. Žalovaná zásielku prevzala dňa 05.09.2016. Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok úver zosplatnil písomným podaním zo dňa 26.10.2016. Oznámenie o zosplatnení bolo žalovanej doručované obyčajnou zásielkou. Pohľadávka, ktorá je predmetom súdneho konania, bola postúpená na spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi VÚB, a.s., ako postupcom a Intrum Slovakia, s.r.o. ako postupníkom.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka; zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 499 Obchodného zákonníka; za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
13. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka; od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.05.2014; spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.05.2014; ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
16. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka; ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
17. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka; ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
18. Podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) v znení účinnom ku dňu 30.04.2014; veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 17)
19. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 ZoSÚ; zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
20. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 ZoSÚ; zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
21. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ; Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
22. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ; ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
23. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 z. z. o bankách; ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad). Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“); ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
25. Podľa § 146 ods. 1 CSP; súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
26. V časti o zaplatenie sumy 134,19,- Eur istiny, súd konanie v zmysle § 145 ods. 2 CSP konanie zastavil, nakoľko žalobca zobral žalobu v tejto časti späť ešte pred prvým pojednávaním a preto
súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby nebol potrebný, nakoľko by jej prípadný nesúhlas s čiastočným späťvzatím bol neúčinný.
27. Súd mal preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu v spore. Dňa 30.11.2017 bola uzatvorená medzi postupcom 1/Consumer Finance Holding, a. s., postupcom 2/ Všeobecná úverová banka, a. s. a postupníkom Intrum Slovakia s.r.o. Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok, ktorá je založená v registri súdu pod sp zn. 1OpP/3/2018. V uvedenej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že jednotlivé pohľadávky sa budú postupovať s účinnosťou ku dňu doručenia žiadosti o postúpenie pohľadávok postupníkovi spolu s príslušnými dokladmi. Žiadosťou o postúpenie pohľadávky zo dňa 11.11.2019 došlo k postúpeniu pohľadávky z postupcu 2/ Všeobecnej úverovej banky, a. s. voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto konania na postupníka Intrum Slovakia s.r.o. Uvedenú skutočnosť preukazuje Príloha č. 3 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok. Konanie vo veci sa začalo dňa 28.06.2019, preto z uvedeného vyplýva, že pohľadávka voči žalovanej bola s plnými účinkami postúpená na žalobcu až po začatí konania. Postúpenie pohľadávky postupca Všeobecná úverová banka, a. s. oznámil žalovanej listom zo dňa 28.11.2019, ktorý bol podaný poštovú na prepravu dňa 28.11.2019 ako doporučená zásielka 2. triedy pod číslom H. XXXXXXXXXSk. Na internetovej stránke Slovenskej pošty, a.s. (<https://tandt.posta.sk/ >) súd zistil, že uvedená zásielka bola žalovanej vydaná na pošte Želovce dňa 02.12.2019 o 13.41 h. Týmto mal súd preukázané splnenie podmienky podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd ďalej poukazuje na to, že pôvodne pohľadávka voči žalovanej uplatnená v tomto konaní patrila spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s. (Zmluva o poskytnutí pôžičky zo dňa 08.04.2014), ktorej právnym nástupcom sa stala Všeobecná úverová banka, a. s. (skrátený názov VÚB, a. s.) z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s VÚB, a.s. - uvedené vo výpise z OR OS Bratislava I, Oddiel: Sa, Vložka číslo 341/ B, a to s účinnosťou od 01.01.2018. VÚB, a. s. postupovala spoločnosti Intrum Slovakia, a. s. pohľadávku voči žalovanej, ktorú nadobudla titulom vyššie uvedeného zlúčenia. Keďže sa jednalo o pohľadávku pôvodne nebankového subjektu (Consumer Finance Holding, a. s.) súd je toho názoru, že v danom prípade banka nemohla postupovať podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 z. z. o bankách, pretože nepostupovala pohľadávku, ktorá vznikla priamo medzi ňou a žalovanou. Okrem toho v čase postúpenia pohľadávky už bola pohľadávka splatná v celom rozsahu, keďže dňa 20.04.2017 bola splatná posledná splátka úveru.
28. Medzi stranami je nesporné, že Zmluva o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX je zmluvou spotrebiteľskou. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní Zmluvy o pôžičke konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti. Žalovaná je spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52a nasl. Občianskeho zákonníka). Súčasne súd predmetnú zmluvu považoval za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na uvedené, súd potom podrobil zmluvu o pôžičke kontrole z hľadiska dodržania zákonných náležitostí v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 9 a § 11). Súd považoval ustanovenie zmluvy o pôžičke v bod III - v časti dojednanej výšky ročnej úrokovej sadzby za neplatné pre rozpor so zákonom (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.05.2014) ako aj pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka), nakoľko súd zistil, že priemerná a obvyklá výška úrokov pri nových obchodoch
- spotrebiteľských úveroch poskytnutých za obdobie 1 - 5 rokov podľa webovej stránky NBS v období apríl 2014 bola 10,59 % a teda v zmluve o pôžičke dojednaná výška úrokov (22 %) viac ako dvojnásobne a teda podstatne v rozpore so zákonom a dobrými mravmi prevyšuje obvyklú odplatu (úroky) na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Z uvedeného dôvodu bol súd toho názoru, že úroková sadzba v zmluve o pôžičke nebola dojednaná a preto je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch.
29. Cieľom ustanovenia § 7 ako aj § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta najmä jeho príjmy a výdavky tak i skutočnosti, ktoré je možné na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane pri vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Z textu zákona vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácii za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácii, ktoré
získava z dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takéto informácie získať, zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ jej povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (to je konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Žalobca nijako nepreukázal, že by ho zaujímala bonita žalovanej a či žalovaná dokáže plniť záväzky z úverového vzťahu. Pokiaľ ide o určitú mieru ľahkomyseľnosti žalovanej, súd aj ľahkomyseľnosť dlžníka považuje za kvalifikačné kritérium, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad dlžníkom. Pokiaľ žalobca ako veriteľ využil takúto ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity žalovanej, životných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver. Podľa tvrdenia právnej zástupkyne žalovanej sa pri uzatváraní zmluvy zástupca právneho predchodcu žalobcu zaujímal len o príjmy a o nič iné. Za dôkaz podporujúci toto tvrdenie je potrebné považovať i samotnú zmluvu o úvere. V nej okrem údajov zameraných na zamestnanie a príjem žalovanej, iné údaje obsiahnuté nie sú. V priebehu konania žalobca ničím právne významným nepreukázal, aby mal akúkoľvek snahu čo i len formálne zisťovať celkovú zadĺženosť žalovanej a teda aj schopnosť platiť ďalší poskytnutý úver. Žalobca preto pri uzatváraní úverovej zmluvy nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou ani so zaužívanou praxou a zvyklosťami pri poskytovaní úverov. V tomto prípade neobstojí ani argument právneho zástupcu žalobcu, že žalovaná úver splácala riadne a včas a do omeškania so splácaním splátok sa dostala neskôr, pričom žalobca nemá dosah na okolnosti, ktoré po podpise zmluvy znemožnili žalovanej riadne splácať poskytnutý úver a o týchto ani nemohol mať vedomosť. Žalobca svojím konaním porušil povinnosť v zmysle § 7 ods. 1 zákon o spotrebiteľských úveroch a preto je nutné úver považovať za bez úročný a bezpoplatkov v zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
30. Súd sa nestotožnil s názorom právnej zástupkyne žalovanej, že zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, kde sa uvádza: „Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky povinné náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. V zmluve je uvedený termín konečnej splatnosti úveru 04/2017. Splátky sú splatné v zmysle čl. 6 bod 6.2 zmluvných podmienok do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a v zmysle čl. 6 bod 6.3 zmluvných podmienok je prvá splátka splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Uzatvorená zmluva v spojení so zmluvnými podmienkami tak preukazuje, že termín konečnej splatnosti so splácaním po dobu 36 mesiacov pripadal na dátum 20.04.2017. Žalovaná tak bez akýchkoľvek problémov mohla posúdiť rozsah svojho záväzku, pokiaľ ide o dobu trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti úveru a výšku, počet splátok a termíny ich splatnosti.
31. Keďže si žalobca nárok na zaplatenie sumy 521,79 Eur uplatnil žalobou potom, ako jeho právny predchodca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti všetkých splátok dňa 19.10.2016, súd preto preveril postup právneho predchodcu žalobcu z hľadiska ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, či boli dodržané zákonné podmienky. Občiansky zákonník pre daný postup predpokladá, aby dodávateľ uskutočnil právo najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a súčasne má povinnosť upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva. Dané právo dodávateľ má možnosť využiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Takto definované zákonné podmienky v predmetnej veci neboli splnené. Právny predchodca žalobcu
upomínal žalovanú dňa 26.08.2016 na zaplatenie nedoplatku na splátkach vo výške 178,92 Eur a upozorňoval ju aj na oprávnenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Predžalobná upomienka bola žalovanej doručená dňa 05.09.2019. Následné oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 26.10.2016 nebolo doručené žalovanej (resp. dané na poštovú prepravu), čo žalovaná aj poprela. Žiadosť veriteľa o zaplatenie celej pohľadávky je jednostranným adresovaným úkonom, ktorého účinky sú podmienené tým, že dôjde dlžníkovi (§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V danom prípade nemôže podľa názoru súdu obstáť tvrdenie žalobcu o tom, že o zosplatnení pôžičky sa žalovaná mohla dozvedieť najneskôr pri doručení žaloby. Súdnou praxou je síce akceptovaný záver, že veriteľ je oprávnený do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky žiadať o zosplatnenie aj podaním žaloby o zaplatenie celej pohľadávky, čo sa však v tomto prípade nestalo. Žaloba bola podaná na súd dňa 28.06.2019, teda po splatnosti celej pohľadávky. Posledná splátka bola splatná dňa 20.04.2017. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol súd potom názoru, že k zosplatneniu pohľadávky dňa 26.10.2016 nedošlo pre nedodržanie postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
32. Vzhľadom na to, že zosplatnenie úveru bolo vykonané v rozpore so zákonom, súd je povinný posudzovať premlčanie pri každej splátke jednotlivo. Nejedná sa tak o zmenu žaloby, nakoľko žalobca nepristúpil k žiadnej zmene skutkových alebo právnych okolností prípadu. Keďže súd vyhodnotil úver poskytnutý z titulu Zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX ako bezúročný a bez poplatkov, žalobca má preto právo len na zaplatenie rozdielu poskytnutého úveru a zaplatenými splátkami, pričom je nutné vypočítať výšku bezúročnej splátky na základe výšky poskytnutého úveru a predpísaného počtu splátok. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nemá za následok skrátenie termínu splatnosti úveru. Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1.200,- Eur, čo pri 36. mesačných splátkach predstavuje 35. mesačných splátok vo výške 33,33 Eur a jednu splátku vo výške 33,45 Eur, všetky bez úroku a bez poplatkov. Z poskytnutého úveru žalovaná splatila do podania žaloby sumu 1.073,52 Eur, čo pri sume pripadajúcej na mesačnú splátku 33,33 Eur znamená, že žalovaná uhradila 32. splátok vo výške 1.066,56 Eur a jednu splátku (v poradí 33.) vo výške 6.96,- Eur. Žalovaná sa tak dostala do omeškania so splátkou č. 33 vo výške 26,37 Eur, ktorá mala byť splatná dňa 20.01.2017 a potom následne s dvomi splátkami za mesiac 02/ - 03/2017 vo výške po 33,33 Eur a poslednou splátkou za mesiac 04/2017 vo výške 33,45 Eur, ktoré mali tiež splatné do 20. dňa v mesiaci. Spolu tak bola v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy vo výške 126,48 Eur. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná na súd dňa 28.06.2019, je zrejmé, že tieto splátky premlčané neboli. Po podaní žaloby žalovaná uhradila sumu 134,19 Eur, v dôsledku čoho súd konanie čiastočne zastavil. Spolu tak žalovaná uhradila sumu 1.207,71 Eur. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaná sumu poskytnutého úveru žalobcovi uhradila a preplatila ho o 7,71 Eur, preto potom súd žalobu žalobcu v zostávajúcej časti o zaplatenie sumy 387,60 Eur istiny zamietol.
33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka; ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
34. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom od 1.2.2013; výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
35. Nesplnením peňažného záväzku sa žalovaná dostala do omeškania. Žalobcovi tak vznikol nárok na úrok z omeškania od dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých nepremlčaných splátok. Žalovaná bola v omeškaní so splátkou č. 33 vo výške 26,37 Eur, ktorá mala byť splatná dňa 20.01.2017 a potom následne s dvomi splátkami za mesiac 02/ - 03/2017 vo výške po 33,33 Eur a poslednou splátkou za mesiac 04/2017 vo výške 33,45 Eur, ktoré mali byť tiež splatné do 20. dňa v mesiaci, spolu vo výške 126,48 Eur. Po podaní žaloby žalovaná uhradila dňa 18.09.2019 sumu vo výške 44,73 Eur, dňa 21.10.2019 sumu vo výške 44,73 Eur a dňa 25.11.2019 sumu vo výške 44,73 Eur. Výška úroku z omeškania bola v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (od 16.03.2016 až po súčasnosť vo výške 0,00 %), zvýšenej o 5 percentuálnych bodov, pričom súd priznal žalobcovi tento úrok vo výške 5,00 % ročne zo sumy zo sumy 26,37 Eur od 21.01.2017 až do 18.09.2019, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17,36 Eur od 21.02.2017 až do 18.09.2019, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15,97 Eur od 21.02.2017 až do 21.10.2019, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
17,36 Eur od 21.03.2017 až do 21.10.2019, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15,97 Eur od 21.03.2017 až do 25.11.2019, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 33,45 Eur od 21.04.2017 až do 25.11.2019. Vo zvyšnej časti požadovaného úroku z omeškania súd žalobu zamietol.
36. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca sa celkovo domáhal zaplatenia sumy 521,79 Eur s príslušným úrokom z omeškania. Vzhľadom na výsledok konania by mal žalobca len nárok na zaplatenie istiny 126,48 Eur s úrokmi z omeškania. Keďže žalovaná túto sumu po začatí konania zaplatila, súd bol preto toho názoru, že v tejto časti žalovaná procesne zavinila zastavenie a žalobcovi vyhovel len v nepatrnej v časti úroku z omeškania. Žalobca teda dosiahol úspech veci 24,24 % a žalovaná dosiahla úspech v rozsahu 75,76 % (126,48x100/521,79), čistý úspech žalovanej je teda vo výške 51,52 % (75,76-24,24). Súd preto žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 51,52 % s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.