Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_14CoE-13-2020.pdf
PDF · 78.4 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/13/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnej: D. P., V.. XX.XX.XXXX, V. XXXX/X, XXX XX R., o vymoženie 139,04 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad Malacky, Duklianskych hrdinov 2946/6, Malacky, pod EX 1982/2012, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 24.4.2019 č. k. 2Er/297/2012-17 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.
II. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi priznal trovy exekúcie vo výške 41,63 eur, na ktorých úhradu zaviazal oprávneného v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia uznesenia.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, na základe vykonateľného exekučného titulu vydaného oprávneným - výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.9.2011 a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vydal dňa 6.6.2012 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie istiny 139,04 eur s príslušenstvom. Súdny exekútor dňa 19.4.2018 predložil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinná je nemajetná. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 50,83 eur. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2, § 243h ods. 1 § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h/, § 61n ods. 1 písm. d/, § 196, § 200 ods. 1, ods. 5, § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa judikatúry Ústavného súdu (IV. ÚS 452/11, IV. ÚS 252/04) a zistil, že povinná nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom. Vzhľadom na jej osobné a majetkové pomery, nie je ani reálny predpoklad, že ho nadobudne do budúcnosti. Počas 6 rokov vedenia exekúcie sa nepodarilo vymôcť pohľadávku ani čiastočne, po celú uvedenú dobu nemala ani nenadobudla žiadne finančné prostriedky na svojom účte v banke, ani nepoberala žiadne exekučne postihnuteľné príjmy, nie je vlastníkom motorového vozidla ani žiadnej nehnuteľnosti, resp. hnuteľných vecí, z ktorých predajom by výťažok presahoval náklady dražby, rovnako nemá voči nikomu žiadnu pohľadávku. Súd prvej inštancie mal preukázané, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného. Výšku trov exekúcie súd prvej inštancie posúdil podľa § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23 ods. 1, 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 41,63 eur,
ktoré pozostávajú z odmeny v minimálnej výške 33,19 eur a z náhrady hotových výdavkov - poštovné v sume 1,50 eur vyhlášky + 20 % DPH ( z odmeny 34,69 eur) v sume 6,94 eur.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote vo výroku o zastavení exekúcie odvolanie oprávnený z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zastavenie exekúcie považoval za predčasné a v tejto súvislosti citoval z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2 CoE 218/2016. Uviedol, že povinná je fyzická osoba v produktívnom veku (51 rokov), čo znamená, že v budúcnosti nadobudne majetok či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Zastával názor, že súd ani súdny exekútor nezistili majetkové pomery povinného dôkladne, keďže súd v napadnutom uznesení konštatoval, že nemajetnosť bola v exekučnom konaní nesporne preukázaná bez akejkoľvek konkretizácie úkonov vykonaných súdnym exekútorom. Poukázal na to, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu jeho pohľadávky, avšak uvedené nie je možné zistiť vykonaním lustrácii. Súdny exekútor súčasne nezisťoval, či je povinný vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť výkonom exekúcie. Oprávnený uviedol, že pohľadávka predstavuje neuhradené zdravotné poistenie, ktoré je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Preto je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov. Uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie hrozí premlčanie jeho pohľadávky, exekučný súd preto musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe. Navrhol napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie zrušiť.
4. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou oprávneného, najmä však s odopretím práva na súdnu ochranu. Konštatoval nemajetnosť povinného, bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcii. Pre rozhodovanie súdu o zastavení exekučného konania pre nedostatok majetku povinného je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia ( § 217 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 C.s.p.) tak, ako to vyplýva aj z judikatúry súdov SR. Za právne relevantnú skutočnosť považoval aj to, že rozhodnutie súdu o zastavení exekučného konania pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicatae). Vzhľadom na uvedené súdny exekútor navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
5. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila, adresát zásielky je neznámy.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného vo výroku o zastavení exekúcie nie je dôvodné.
7. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
11. Čo sa týka výroku o zastavení exekúcie, oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného.
12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 25.5.2012, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 6.6.2012. Súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie dňa 19.4.2018 z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uviedol, že lustráciou majetkovej podstaty povinnej nebol zistený žiadny majetok. Súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
13. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
14. Odvolací súd uviedol, že súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinnej v čase po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie a pred podaním podnetu na zastavenie exekúcie. V podanom odvolaní oprávnený neuviedol žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá by spochybnila zistenia súdneho exekútora o nemajetnosti povinnej.
15. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že doterajšie zistenia súdneho exekútora nepochybne svedčia o tom, že povinná nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, a preto exekúciu zastavil dôvodne.
16. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
17. Odvolací súd udáva, že exekučný súd nie je oprávnený na to, aby vykonával šetrenie majetkových pomerov povinnej. Nemajetnosť v exekučnom konaní musí byť preukázaná jedine súdnym exekútorom v priebehu exekúcie. Z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor JUDr. Ing. Štefan Hrebík navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, ak exekúciu zastavil.
18. Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, ktoré navyše ani nie sú podložené žiadnymi relevantnými zisteniami, sú pre rozhodnutie v prejednávanej veci bez právneho významu a nezakladajú dôvod pre nerešpektovanie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom odvolací súd dáva do pozornosti, že exekučné konanie sa začalo v roku 2012, teda zistené osobné a majetkové pomery povinného sa až do rozhodnutia súdu, t.j. po dobu siedmich rokov nezmenili. Exekučný poriadok ani nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného.
19. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože im žiadne trovy tohto konania nevznikli.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p..
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p..
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p..
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).