Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Co-156-2019.pdf
PDF · 73.23 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/156/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu T. A., nar. X.X.XXXX, K. N. XX, proti žalovanému: B.. M. O. - Predseda Okresného súdu Trebišov, o žalobe voči SR - neúplné podanie, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 14C/32/2018 - 36 z 5.12.2018 Okresného súdu Michalovce
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) napadnutým uznesením odmietol podanie žalobcu a rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca Okresnému súdu Trebišov dňa 26.1.2018 doručil podanie označené ako ,,Žaloba voči SR“. Uznesením Krajského súdu v Košiciach bola táto vec prikázaná Okresnému súdu Michalovce, ktorý zistil, že podanie trpí vadami, pre ktoré súd nemôže v konaní ďalej konať a rozhodnúť. Žalobca nesprávne označil druhú sporovú stranu, nakoľko nie je možné jednoznačne určiť, o koho sa jedná, ďalej z podania nie je zjavné, čoho presne sa domáha a ako žiada, aby súd rozhodol. Preto súd uznesením sp.zn. 14C/32/2018-29 z 22. augusta 2018 vyzval žalobcu, aby do 10 dní od prevzatia uznesenia doplnil žalobu tým, že opraví a doplní svoje písomné podanie zo dňa 26.1.2017 v zmysle ustanovenia § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku a zároveň ho poučil ako treba podanie doplniť. Žalobca svoje podanie náležite nedoplnil, nakoľko jeho neúplné doplnenie doručené súdu dňa 10.9.2018 stále nespĺňa náležitosti stanovené Civilným sporovým poriadkom.
3. Súd napokon konštatoval, že pre nedostatky podania nemožno v konaní pokračovať a podanie žalobcu odmietol.
4. O trovách konania rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 CSP a keďže žiadnej zo strán nevznikli trovy konania, vyslovil, že nemajú nárok na náhradu trov konania.
5. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca namietajúc jeho nezákonnosť, účelovosť a tendenčnosť. V nekonzistentných tvrdeniach vytýkal, že uznesením sa kryje zločinecká činnosť predsedu Okresného súdu Trebišov, domáhal sa zrušenia obchodu s právom a v plnom rozsahu akceptovania Ústavy SR. Vytkol súdu, že uprednostňuje deformovaný CSP nad Ústavou SR.
6. Označený žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa nevyjadruje, pretože nie je k čomu sa vyjadriť.
7. Odvolateľ vo vyjadrení zo dňa 2.4.2019 pokračoval vo svojich zmätočných tvrdeniach, že predseda OS Trebišov neakceptuje ústavný sľub sudcu, nezákonne sprivatizoval OS Trebišov v prospech scientologickej mafie, ktorá v roku 2012 nebola registrovaná ako cirkev ani ako občianske združenie, zlegalizoval ju až skorumpovaný súdruh C., čím vznikla nová zločinecká organizácia v spojení - polícia, prokuratúra a súdy. Záverom vyjadrenia uviedol, že neregistroval dôvody spoločenskej prospešnosti pre štát - mimo šírenia korupcie a zavedenie cenzúry - protiústavnej.
8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, lebo napadnuté uznesenie je vecne správne, preto ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
9. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho privodili priaznivé rozhodnutie, pretože dôvody napadnutého uznesenia sú správne a ani námietky uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia.
10. Tak ako uviedol aj súd prvej inštancie podanie žalobcu má nedostatky spôsobujúce jeho neúplnosť a nezrozumiteľnosť a neobsahuje konkrétny a vymáhateľný petit. Pre nedostatky podania, ktoré žalobca ani na výzvu súdu uznesením 14C/32/2018-29 z 22. augusta 2018 (v tomto uznesením bolo uvedené, akým spôsobom má nedostatky podania odstrániť) neodstránil, súd správne podanie žalobcu odmietol pre nemožnosť v konaní pokračovať.
11. Podľa § 132 ods. 1, 2, 3 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
12. Podľa § 133 ods. 1, 2 CSP fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.
13. Medzi osobitné podstatné náležitosti žaloby patria podľa cit. ustanovenia zákona tiež pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností (skutkové zdôvodnenie) a žalobný návrh (petit), ktorými žalobca spresňuje všeobecnú náležitosť žaloby ako podania - údaj čo podaním sleduje (§127 ods. 1 písm. d/ CSP) a vymedzuje tým predmet konania. Aby súd mohol vec prejednať a meritórne v nej rozhodnúť, vymedzenie žalobného nároku nevyhnutne predpokladá určitosť a zrozumiteľnosť vyjadrenia čoho, voči komu a na akom skutkovom základe sa žalobca domáha. Žalobný návrh zároveň musí byť materiálne vykonateľný niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie. Žalobný nárok sa vo všeobecnosti skladá z dvoch zložiek. Tou prvou je substancovanie relevantných skutkových okolností (skutkového deja), z ktorých žalobca vyvodzuje ohrozenie alebo porušenie svojho subjektívneho práva a tou druhou je žalobný návrh (petit), v ktorom žalobca konkretizuje akej špecifickej ochrany sa k tvrdenému porušeniu alebo ohrozeniu subjektívneho práva domáha (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1540 s, str. 479). Je potrebné mať v tejto súvislosti na zreteli, že sporné práva a povinnosti sa medzi stranami usporiadavajú výrokom rozhodnutia, nie jeho odôvodnením, a preto žalobný návrh musí byť konkrétny, jasný a určitý tak, aby mohol byť poňatý do výroku, aj keď nie s tou istou formuláciou. Jedine konkrétne formulovaný petit žaloby preto môže byť účinným a efektívnym podkladom exekučného vymáhania v rozhodnutí poskytnutej ochrany.
14. Správne, nezameniteľné označenie žalovanej strany žalobcom je procesnou nevyhnutnosťou žaloby, ktorá má v konaní vplyv na samotný výsledok sporu, pretože v nadväznosti naň súd rieši otázku pasívnej vecnej legitimácie označeného žalovaného v konaní, t.j., či je označený žalovaný nositeľom hmotnoprávnych povinností, o ktoré v konaní ide, teda ktorých uloženia sa mu žalobca domáha. Aj
v tomto smere bol preto správny postup súdu prvej inštancie, ktorý žalobcu vyzval, aby jednoznačne označil okruh žalovaných.
15. Nedostatky žaloby sa súd prvej inštancie procesne správnym postupom neúspešne pokúsil odstrániť uznesením sp.zn. 14C/32/2018-29 z 22. augusta 2018, v ktorom náležite inštruoval odvolateľa o spôsobe, akým je potrebné nedostatky žaloby odstrániť a správne ho tiež poučil o tom, že jeho podanie v prípade neodstránenia vytknutých nedostatkov bude odmietnuté. Možno preto konštatovať, že napadnuté uznesenie je vecne správne a je výsledkom správneho procesného postupu súdu prvej inštancie.
16. Žalobca v doterajšom priebehu konania i napriek procesne bezvadnej výzve na doplnenie relevantných údajov neurčitosť žalobného petitu a ďalšie vady žaloby vytknuté súdom vo výzve, neodstránil. Pokiaľ preto žaloba žalobcu nespĺňala parametre určitosti a vykonateľnosti, správne postupoval súd prvej inštancie, ktorý po márnom pokuse o odstránenie vád, jeho žalobu odmietol.
17. Záverom sa odvolaciemu súdu poznamenáva, že odmietnutie „žaloby“ pre nedostatok jej obsahových náležitostí nie je prekážkou toho, aby žalobca podal novú žalobu, ktorá v prípade obsahovej bezvadnosti, za predpokladu naplnenia i ostatných procesných podmienok konania, bude riadne prejednaná.
18. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, protistrane žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva (§ 255 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.