Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoE-6-2020.pdf
PDF · 88.42 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/6/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464 (t. č. dobrovoľne vymazaný z Obchodného registra SR s právnym nástupcom BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692), zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s. r. o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, proti povinnej: J. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. C. č. XX, o vymoženie 1.935,31 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 24. 08. 2017 č. k. 18Er/366/2016-35 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 18. novembra 2019 č. k. 18Er/366/2016-56 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha, Exekútorský úrad so sídlom Piaristická 2, 94901 Nitra, zo dňa 31. 03. 2015. Opravným uznesením zo dňa 18. 11. 2019 č. k. 18Er/366/2016-56 opravil záhlavie napadnutého uznesenia v časti označenia oprávneného, a to tak, že ako oprávneného označil BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2 veta tretia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, 2, § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala Zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi dňa 28. 05. 2010, na základe ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnej ako dlžníkovi úver v sume 2.000 eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu v mesačných splátkach. Súčasťou Zmluvy o úvere (ZoÚ) sú obchodné podmienky (OP) pre úver, ktoré v článku 11.2 Prechodné a záverečné ustanovenia uvádza: Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov. V časti všeobecných obchodných podmienok (VOP) v článku 10.2 Riešenie sporov a rozhodcovská doložka sa uvádza: č. 10.2.2 Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania. 10.2.3. Klient, najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí Banke písomne oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. 10.2.5 Banka a Klient sa ďalej dohodli, že táto rozhodcovská doložka zaväzuje
právnych nástupcov oboch zmluvných strán. 10.2.6 Banka a Klient sa dohodli, že odstúpenie od Zmluvy sa nedotýka rozhodcovských doložiek, ktoré sú súčasťou Zmluvy uzavretej medzi Bankou a Klientom. Zdôraznil, že zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. Ďalej poukázal na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a preto nie je spôsobilým exekučným titulom. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom, pretože bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodcovskú doložku obsiahnutú v obchodných podmienkach pre úver, tvoriacich súčasť zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 28. 05. 2010, súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď od spotrebiteľov vyžadovala, aby spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy boli riešené výlučne v rozhodcovskom konaní.
2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej a účastník ich bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Tvrdil, že mu súd prvej inštancie ako účastníkovi konania - oprávnenému, odňal možnosť konať pred súdom, nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, pričom nedostatočne zistil skutkový stav. S poukazom na znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uviedol, že exekučný súd je oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Uviedol, že ak je teda exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo ako súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 06. 2009 sp. zn. 4Cdo 159/2009. Zároveň poukázal na prekážky rozsúdenej veci a prekročenie zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu súdom prvého stupňa, a to skúmaním rozhodcovskej doložky. Uviedol, že o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Teda je tu prekážka „res iudicata" a uvedeným konaním dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR. Ďalej uviedol, že vylúčením možnosti riešiť spory podľa zákona o rozhodcovskom konaní, a to nesprávnou aplikáciou právnych predpisov, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, rozhodoval v tej istej veci, v ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, odňal účastníkovi konania - oprávnenému konať pred súdom a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Zdôraznil, že oprávnený bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona a zároveň postupoval v súlade s ust. § 93 b) Zákona o bankách a dal možnosť klientovi návrh rozhodcovskej doložky odmietnuť. Namietal taktiež porušenie zákazu retroaktivity. Poukázal i na to, že nesprávnou aplikáciou ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, porušením § 215 CSP, absenciou akýchkoľvek dôkazov pre právne závery v rozhodnutí a pre rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, rozhodoval v tej istej veci, v ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, odňal účastníkovi konania - oprávnenému konať pred súdom a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, tiež
že konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, súd prvej inštancie zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, odňal oprávnenému ako účastníkovi konania možnosť konať pred súdom a vec nesprávne právne posúdil. Uviedol tiež, že aplikáciou sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho súdneho dvora, súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, odňal účastníkovi konania - oprávnenému konať pred súdom a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Ďalej uviedol, že porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach v troch veciach poverenie vydajú aj zamietajú, súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, odňal účastníkovi konania - oprávnenému možnosť konať pred súdom a nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Zároveň poukázal na to, že súd prvej inštancie neprimerane zvýhodnil povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia. Všetko uvedené oprávnený konštatoval s poukazom na rozsiahlu judikatúru súdov a Ústavného súdu SR v tejto oblasti. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že súd žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“) a po preskúmaní napadnutého uznesenia a s ním súvisiaceho opravného uznesenia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie spolu s opravným uznesením, vydaným v rámci odvolacieho konania, bezprostredne nadväzujúcim na napadnuté uznesenie, je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 CSP.
4. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 31. 03. 2015 domáhal vykonania exekúcie voči povinnej na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. IG-C/0612/0125 zo dňa 30. 11. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. 12. 2012 a vykonateľnosť dňa 25. 12. 2012. Súdny exekútor požiadal na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie. Počas odvolacieho konania vydal opravné uznesenie, ktorým zmenil záhlavie napadnutého uznesenia v časti označenia oprávneného, ktorý bol vymazaný z Obchodného registra SR z dôvodu jeho zlúčenia s právnym nástupcom dňa 09. 08. 2017 (ktorého uviedol namiesto oprávneného).
5. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak neboli splnené procesné podmienky.
6. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
7. Zrušenie rozhodnutia odvolacím súdom prichádza do úvahy len z taxatívne vymedzených dôvodov. Jedným z týchto dôvodov je aj skutočnosť, že neboli splnené procesné podmienky. Na splnenie procesných podmienok prihliada súd kedykoľvek počas konania. Procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporového poriadku (napr. nedostatok procesnej subjektivity). Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd vtedy, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
8. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky").
9. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
11. Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
12. Vzhľadom k tomu, že spôsobilosť byť účastníkom konania (t.j. procesnoprávna subjektivita) je nevyhnutnou podmienkou na to, aby niekto mohol byť účastníkom konania, k nedostatku procesnoprávnej subjektivity preto prihliada súd aj bez návrhu v každom štádiu konania. Ak v priebehu konania súd zistí, že účastník konania stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, teda ak fyzická osoba zomrie alebo právnická osoba zanikne, súd podľa povahy veci posúdi, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. V prípade, ak fyzická osoba, ktorá je účastníkom konania, v priebehu konania zomrie (resp. právnická osoba zanikne s právnym nástupcom), t.j. stratí spôsobilosti byť účastníkom konania, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom.
13. Keďže procesná subjektivita je jednou z podmienok konania, súd v priebehu celého konania z úradnej moci skúma, či právnická osoba označená ako účastník konania má spôsobilosť byť účastníkom konania. V tomto smere odvolací súd zdôrazňuje, že z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že oprávnený - spoločnosť PRO CIVITAS, s. r. o., zanikla a ku dňu 09.08.2017 bola vymazaná z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I s tým, že právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti je od 09. 08. 2017 podľa obchodného registra spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692. Z obsahu súdneho spisu je však zrejmé, že súd prvej inštancie neskúmal podmienky konania v čase jeho rozhodovania, keďže v čase vydania napadnutého uznesenia, t.j. 24.08.2017, už spoločnosť PRO CIVITAS, s. r. o. neexistovala, avšak súd s touto spoločnosťou konal ako s oprávneným. Vzhľadom k uvedenému, súd prvej inštancie zaťažil konanie vadou odôvodňujúcou procesný postup odvolacieho súdu v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie chcel síce napraviť túto chybu vydaním opravného uznesenia, ktorým zmenil záhlavie napadnutého uznesenia v časti označenia oprávneného, avšak takýto procesný postup nie je správny a v žiadnom prípade nemôže konvalidovať vzniknutú procesnú vadu spôsobenú napadnutým uznesením. Uvedené zároveň bráni meritórnemu prieskumu rozhodnutia odvolacím súdom a následnému rozhodnutiu o odvolaní.
14. V ďalšom konaní je preto potrebné, aby súd prvej inštancie najprv rozhodol o pokračovaní s právnym nástupcom oprávneného tak, ako mu to ukladá § 64 CSP a až následne, po právoplatnosti predmetného rozhodnutia, rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
15. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil napadnuté uznesenie v spojení opravným uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 18. 11. 2019 č. k. 18Er/366/2016-56 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom v ďalšom konaní je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení v súlade s § 391 ods. 2 CSP.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).