Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_42C-27-2020.pdf
PDF · 78.68 KB
Case nature
Subarea
42C/27/2020
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľky: L. A., Z..XX.XX.XXXX, B.: B. XXXX/XX, XXX XX J., Š. H. Q., právne zastúpená: JUDr. Petrom Vachanom, advokátom, so sídlom: Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žiline, proti odporcovi: M. A. Q., Q..J..H.., Q. Q.: X. X, XXX XX B., D.: XX XXX XXX, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Odporca j e p o v i n n ý zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy uzavretej ako súčasť zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.08.2013 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi navrhovateľky - T. Q..J..H.., mzdová učtáreň, J. C. XXX, XXX XX J. K., aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy.
II. Súd p o u č u j e odporcu, že na príslušný súd môže podať proti navrhovateľke žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.08.2013.
III. Navrhovateľka m á voči odporcovi n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 30.03.2020 sa navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bola odporcovi uložená povinnosť zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy uzavretej ako súčasť zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.08.2013 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi navrhovateľky T. Q..J..H.., F. R., J. C. XXX, XXX XX J. K., aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy; a ktorým súd poučí odporcu, že na Okresný súd Ž. môže podať proti navrhovateľke žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.08.2013; ako aj nahradenia trov konania navrhovateľke.
2. Navrhovateľka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi odporcom a obchodnou spoločnosťou O. C. Q., Q..J..H.., dňa 29.04.2019 sa odporca stal vlastníkom pohľadávky, ktorá vznikla porušením platobnej disciplíny navrhovateľky na základe zmluvy o hotovostnom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.08.2013. Medzi navrhovateľkou a právnym predchodcom odporcu došlo dňa 30.08.2013 k uzatvoreniu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol navrhovateľke poskytnutý úver vo výške 1000 eur, ktorý sa navrhovateľka zaviazala vrátiť v 60 mesačných splátkach po 31,62 eur. Súčasťou zmluvy o úvere je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Odporca pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 10.03.2020, ktorým vyzval zamestnávateľa navrhovateľky na vykonávanie zrážok zo mzdy na základe priloženej zmluvy o úvere, súčasťou ktorej je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Vyššie uvedený skutkový a právny stav umožňuje siahnuť odporcovi na majetok navrhovateľky prostredníctvom zamestnávateľa navrhovateľky na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu. Podľa názoru navrhovateľky z predložených listinných dôkazov vyplýva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy ako jeden z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia. Právnu ochranu navrhovateľky, zamedzením vykonávania zrážok
zo mzdy na základe neoprávneného titulu, tak možno zabezpečiť výlučne prostredníctvom súdom nariadeného neodkladného opatrenia. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd odporcovi uloží povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľky, sa podľa názoru navrhovateľky dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody.
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v platnom znení (ďalej len „CSP“): Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 325 ods. 1 CSP: Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP: Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
6. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP: Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
7. Podľa § 329 ods. 2 CSP: Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
8. Podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP: (1) Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. (2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
9. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava faktických a právnych pomerov medzi stranami sporu. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami sporu, že toto právo je porušované alebo ohrozené, a že na jeho ochranu je práve potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, t. j. že bez okamžitej úpravy pomerov strán sporu by bolo právo strany sporu ohrozené. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe navrhovateľkou predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t. j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Je preto povinnosťou navrhovateľky označiť a predložiť dôkazné prostriedky, osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia.
10. V rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd oboznámil s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými navrhovateľkou a subsidiárne s obsahom súdneho spisu. Zo Zmluvy o úvere zo dňa 30.08.2013 (č.l. 8) mal súd osvedčené, že táto bola uzavretá medzi navrhovateľkou ako dlžníkom a právnym predchodcom odporcu ako veriteľom. Súčasťou predmetnej zmluvy o úvere je v spodnej časti zmluvy uvedená malým ťažšie čitateľnými písmom aj dohoda o zrážkach zo mzdy v znení: „Spoločnosť a klient podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvárajú: a) záväzkový vzťah z právneho dôvodu VIČ podľa Hlavy 16 ÚP, prípadný nesúhlas označte krížikom ( ); b) dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadný nesúhlas označte krížikom ( ) a c) dohodu o zmluvnej pokute podľa Hlavy 18 ÚP; to všetko v rozsahu uvedenom pred textom úverových podmienok a v ÚP.“ Z listiny zo dňa 10.03.2020 (č.l. 7) mal súd osvedčené, že odporca zaslal
zamestnávateľovi navrhovateľky T. Q..J..H.., J. C. XXX, XXX XX J. K., žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľky, a to v celkovej výške 716,50 eur.
11. Súd posúdil návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že navrhovateľka osvedčila základné skutočnosti svedčiace o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, najmä existenciu právneho vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom, ako aj existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy v dôsledku vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky. Nakoľko navrhovateľka fakticky namieta výšku skutočnej pohľadávky odporcu z úverovej zmluvy z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok, ako aj jej samotnú existenciu z dôvodu neplatnosti právneho úkonu a premlčania, je teda sporná výška sumy, ktorá by bola na základe dohody o zrážkach zo mzdy navrhovateľke zrazená. Existuje bezprostredne hroziaca ujma spočívajúca v tom, že zo mzdy navrhovateľky by bola zrazená vyššia suma ako tá, na ktorú má odporca v skutočnosti nárok.
12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia konštatuje, že sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Záverom súd poznamenáva, že vzhľadom na skutočnosť, že existuje predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd neuložil navrhovateľke povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, ale v súlade s § 337 ods. 1 a 2 CSP poučil odporcu, že na príslušný súd môže podať proti navrhovateľke žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá bola uzatvorená dňa 30.08.2013.
13. Podľa § 262 ods. 1 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. Navrhovateľka mala v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, keďže súd navrhovanému neodkladnému opatreniu vyhovel, preto má navrhovateľka nárok na náhradu trov konania voči odporcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.