Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-199-2019.pdf
PDF · 80.9 KB
Case nature
Subarea
14CoE/199/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: B. R., Y.. X.X.XXXX, XXX XX B. XXX, o vymoženie 16,60 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Mazúrom, Exekútorský úrad Košice, Štúrova 17, Košice, pod EX 2566/2006, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 20.9.2018 č. k. 10Er/513/2006-17 takto
rozhodol:
I. O d m i e t a odvolanie.
II. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil, priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Mazúrovi trovy exekúcie vo výške 44,76 eur a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť priznané trovy exekúcie súdnemu exekútorovi do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, na základe exekučného titulu - právoplatný a vykonateľný blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. p. AA 1161992 zo dňa 6.2.2004 vydaný Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Košiciach, Obvodné oddelenie Policajného zboru v Rožňave a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vydal dňa 16.11.2006 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie istiny 16,60 eur s príslušenstvom. Súdny exekútor dňa 6.10.2016 predložil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 195,66 eur. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 36 ods. 2, § 243b ods. 1, 2, 3, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. b/, § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1, ods. 2, § 203 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení účinnom do 31. decembra 2007 (ďalej len „Zákon o priestupkoch“) a zistil, že exekučný titul zo dňa 6.2.2004, ktorý bol podkladom na nariadenie exekúcie, nadobudol právoplatnosť dňa 6.2.2004 a vykonateľnosť dňa 21.2.2004. Z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty podľa § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch súd prvej inštancie, vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil, pretože rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo neúčinným, čím stratilo spôsobilosť byť podkladom pre predmetnú exekúciu. O trovách exekúcie rozhodol podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku podľa ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, trovy exekúcie znáša oprávnený. Vzhľadom na to, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie oneskorene, dňa 24.10.2006, t. j. štyri mesiace pred uplynutím prekluzívnej lehoty, zavinil tak zastavenie exekúcie a neodôvodnený vznik trov exekúcie. Výšku trov exekúcie súd prvej inštancie posúdil podľa § 27a, § 3, § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1,
§ 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 44,76 eur, ktoré pozostávajú z odmeny exekútora vo výške 13,28 eur, z paušálnej odmeny exekútora vo výške 19,92 eur, z náhrady hotových výdavkov vo výške 4,10 eur (poštovné, poplatky) a 20 % DPH (zo sumy 37,30 eur) vo výške 7,46 eur.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil podľa § 388 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) tak, že exekúciu zastavuje podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, pretože po vydaní rozhodnutia zaniklo právo nim priznané a súdnemu exekútorovi vzhľadom na dôvody osobitného zreteľa neprizná náhradu trov exekúcie podľa § 243j Exekučného poriadku. Oprávnený namietal dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b) a h) C.s.p., a to, že súd prvej inštancie zastavil exekúciu výlučne na základe podnetu súdneho exekútora s odôvodnením, že uplynula prekluzívna lehota. Poukázal na rozsiahlu judikatúru súdov SR, na ustanovenie § 243b ods. 1, § 200, § 202 ods. 1, ods. 3, ods. 5, § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, na § 262 ods. 2 C.s.p.. Uviedol, že sudca má obligatórne konať a rozhodovať v exekučnom konaní len o veciach, proti ktorým je prípustné odvolanie, a pretože Exekučný poriadok vo svojich ustanoveniach priamo neupravuje prípustnosť odvolania voči rozhodnutiu o trovách exekučného konania, má o trovách exekúcie, vrátane určenia ich výšky, rozhodnúť vyšší súdny úradník. Súd prvej inštancie tak nesprávnym procesným postupom oprávnenému znemožnil, aby využil svoje procesné právo spočívajúce v podaní sťažnosti voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Zdôraznil, že súdny exekútor si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 57 ods. 4 Exekučného poriadku. Oprávnený ďalej uviedol, že súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie s poukazom na § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, avšak namietol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie až po uplynutí vyše deviatich rokov po zániku práva priznaného predmetným rozhodnutím. Oprávnený je toho názoru, že sú splnené podmienky predpokladané v ustanovení § 243j Exekučného poriadku, a sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby súd nepriznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie.
4. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 5.9.2019 a povinný si zásielku neprevzal v odbernej lehote.
5. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 24.10.2006, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Keďže ustanovenia § 243i až 243k na toto konanie nedopadajú, je potrebné na túto exekúciu aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.
8. Odvolací súd skôr, než vecne preskúmal napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie, zisťoval, či je odvolanie prípustné.
9. K odvolaniu oprávneného proti výroku, ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil, odvolací súd udáva:
10. Súdny exekútor JUDr. Michal Mazúr doručil súdu prvej inštancie dňa 6.10.2016 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. Súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
11. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
12. Čo sa týka napadnutého výroku o zastavení exekúcie, oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil a v tejto časti navrhol, aby súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, pretože po vydaní rozhodnutia zaniklo právo nim priznané. Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom rozhodnutia súdu prvej inštancie, nie proti výroku o zastavení exekúcie.
13. Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
14. Z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že súhlasí so zastavením exekúcie, ale z iného dôvodu, než uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia. To znamená, že oprávnený podal odvolanie proti odôvodneniu uznesenia zo dňa 20.9.2018 a podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia takéto odvolanie prípustné nie je.
15. Odvolací súd toto odvolanie proti dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 386 písm. c) C.s.p. odmietol.
16. Odvolací súd skôr ako prejednal odvolanie oprávneného proti trovám exekúcie zisťoval, či je odvolanie proti trovám exekúcie prípustné. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané sudcom súdu prvej inštancie dňa 20.9.2018 t. j. za účinnosti nového civilného procesného predpisu zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku a bolo odvolaciemu súdu predložené dňa 12.12.2019.
17. K odvolaniu oprávneného proti výroku o trovách exekúcie, odvolací súd udáva:
18. Osobitným predpisom pre exekučné konanie je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).
19. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
20. Podľa § 355 ods. 2 C. s. p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
21. Podľa § 357 C. s. p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o: a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
22. V citovanom zákonnom ustanovení Civilný sporový poriadok stanovuje, že odvolanie možno podať len proti tým uzneseniam, proti ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Medzi uznesenia taxatívne uvedené v tomto ustanovení, proti ktorým je odvolanie prípustné, nie je zaradené uznesenie súdu o trovách exekúcie, ktoré však nemožno podriadiť pod § 357 písm. m/ C. s. p. Trovy exekúcie vo vzťahu k súdnemu exekútorovi nie sú totiž trovami konania (v zmysle § 251 C. s. p.), pretože ide o odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 1.4.2017). Pritom od 1.7.2016 (od novely účinnej súčasne s účinnosťou C.s.p.) ani Exekučný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré by pripúšťalo možnosť podať
proti trovám exekúcie akýkoľvek opravný prostriedok, t. j. aj odvolanie. Súd prvej inštancie preto správne v poučení napadnutého uznesenia uviedol, že odvolanie proti výroku II. a III., t. j. proti výroku o trovách exekúcie, nie je prípustné.
23. Podľa § 386 písm. c/ C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
24. Pretože odvolanie oprávneného bolo podané proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, pretože bolo vydané sudcom súdu prvej inštancie, preto odvolací súd podľa citovaného ustanovenia odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia o trovách exekúcie odmietol.
25. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože im žiadne trovy tohto konania nevznikli.
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p..
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p..
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p..
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).