Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tos/40/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola Kováča a JUDr. Vladimíra Buchvalda v trestnej veci odsúdeného C. J., v konaní o návrhu družky odsúdeného na povolenie obnovy konania ohľadom trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. , o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 05.12.2019, sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 23. 04. 2020 takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného C. J., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

odôvodnenie:

Samosudkyňa Okresného súdu Bratislava uznesením pod sp. zn. zo dňa 05.12.2019 rozhodla podľa tak, že návrh na povolenie obnovy konania v trestnej veci odsúdeného C. J., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom J., S. X/A, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Želiezovce, ktorý bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. zo dňa 02.07.2019, v bode 1 pre prečin výtržníctva podľa , prečin nebezpečného vyhrážania podľa , v bode 2 pre prečin výtržníctva podľa sa zamieta, nakoľko neboli zistené podmienky povolenia obnovy konania.

Proti tomuto uzneseniu podal v lehote ustanovenej v odsúdený sťažnosť ihneď po vyhlásení rozhodnutia priamo do zápisnice s tým, že sťažnosť bola písomne odôvodnená jeho obhajcom tak, že v konaní o povolení obnovy konania sa nezisťuje správnosť pôvodného rozhodnutia, teda ani jeho nezákonnosť, ale len otázka, či nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré v tomto konaní neboli uplatnené alebo neboli skôr známe, sú spôsobilé odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste, či náhrade škody. Za takéto nové skutočnosti alebo dôkazy nemožno však považovať tie, ktoré možno zistiť z obsahu spisov a to ani vtedy, keď sa súd s nimi v pôvodnom rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa zmýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne nesprávne vyhodnotil (R 6/1997). Obnova konania je takým mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý slúži na odstránenie nedostatkov v skutkových zisteniach právoplatného rozsudku, a to v tých prípadoch, ak príčiny zistených nedostatkov vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia. Odsúdený predložil také dôkazy o nových skutočnostiach, ktoré by mohli z hľadiska ich novosti odôvodniť iné rozhodnutie o vine - odsúdený na verejnom zasadnutí svoj návrh na povolenie obnovy konania doplnil, a to tým, že žiadal vypočuť ako svedka svoju družku I. C. a C. F., ktorí sa na mieste činu nachádzali a ktorí mu uviedli, že skutok sa nestal tak, ako je uvedený v trestnom rozkaze. O týchto skutočnostiach sa odsúdený dozvedel, až keď rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, a to od nich samotných, pričom C. F. dokonca sám vyhľadal odsúdeného. Odsúdený sa síce na súde priznal k trestnej činnosti, avšak zároveň uviedol, že si to nepamätá. Neskôr boli družkou odsúdeného doložené do spisu lekárske potvrdenia C.. M. G., z ktorých jednoznačne vyplýva, že odsúdený trpí organickou poruchou osobnosti a sociálnou fóbiou. Tieto

diagnózy samy o sebe by mohli ovplyvniť rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Na túto skutočnosť, teda že odsúdený je dlhodobo liečený psychiatrický pacient, odsúdený v pôvodnom konaní neupozornil a počas výsluchu na súde, kde priznal vinu, mohol byť aj dezorientovaný. Sám uviedol, že si na to nepamätá, čo sa stalo. Odsúdeným uvádzané skutočnosti sú skutočnosti, ktoré sú nové, a preto bolo povinnosťou súdu prvého stupňa tieto tvrdenia odsúdeného preveriť, mal preto predvolať na verejné zasadnutie svedkov I. C., C. F. a C.. M. G. a k tvrdeniam odsúdeného ich vypočuť. V tomto smere preto okresný súd pochybil, keď tak nepostupoval a rozhodol predčasne - bolo potrebné, aby okresný súd preveril navrhované dôkazy na verejnom zasadnutí, keďže dôkazy, ktoré navrhoval odsúdený neboli vykonané v pôvodnom konaní. Na uvedenom základe obhajoba žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu 1. stupňa zrušil a aby sám vydal nové rozhodnutie alebo uložil súdu I. stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Spis bol predložený tunajšiemu súdu na rozhodnutie o sťažnosti dňa 17.04.2020.

Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a/ správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b/ konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa súd návrh na povolenie obnovy konania odmietne, ak a/ bol podaný neoprávnenou osobou, b/ smeruje len proti rozhodnutiu alebo výroku, ohľadne ktorého obnova konania nie je prípustná, c/ ak je obnova konania vylúčená podľa <aspi://module='ASPI'&link=' %2523395'&ucin-k-dni='30.12.9999'>.

Podľa súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa .

Podľa v prospech obvineného môžu návrh na povolenie obnovy konania podať okrem obvineného aj osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie. Ak by tak mohli urobiť i proti vôli obvineného, môžu proti jeho vôli podať i návrh na povolenie obnovy konania. Taký návrh môžu urobiť aj po smrti obvineného. Podľa o návrhu na povolenie obnovy konania rozhoduje súd na verejnom zasadnutí.

Podľa odmietnuť návrh z dôvodov uvedených v <aspi://module='ASPI'&link='%2523399'&ucin-k-dni='30.12.9999'> môže aj na neverejnom zasadnutí. Z dôvodu uvedeného v <aspi://module='ASPI'&link='%2523399'&ucin-k-dni='30.12.9999'> môže návrh odmietnuť na neverejnom zasadnutí iba v tom prípade, ak návrh uvádza tie isté skutočnosti a dôkazy, ktoré už boli skôr právoplatne zamietnuté, a návrh nanovo podaný je len jeho opakovaním.

Krajský súd v Bratislave ako nadriadený súd („sťažnostný súd“) na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle jednak správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený podal sťažnosť a jednak konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že podaná sťažnosť je nedôvodná.

Zo spisu vyplýva, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. zo dňa 02.07.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 02.07.2019, bol odsúdený C. J. uznaný vinným v bode I. zo spáchania prečinu výtržníctva podľa a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , v bode II. zo spáchania prečinu výtržníctva podľa , za čo mu bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Oprávnená osoba I. C. (družka odsúdeného) podala návrh na povolenie obnovy konania z dôvodu, že C. J. sa lieči u psychiatričky a zmenili mu lieky. Ďalším dôvodom bolo, že ona sama, ako aj S. N. boli svedkyňami skutku a neboli vypočuté.

Odsúdený na verejnom zasadnutí prvostupňového súdu predmetný návrh doplnil tým, že je dlhodobo psychiatricky liečený, menil ošetrujúceho lekára aj liečbu, čo mohlo značne ovplyvniť jeho pamäť aj sústredenosť - nepamätá si, že uviedol, že sa ku skutku priznáva. Od C. F. sa s odstupom času dozvedel, že skutok sa odohral úplne inak, teda tento svedok, ako aj I. C. môžu dosvedčiť, že skutky sa stali inak. Napokon, odsúdený takisto navrhol vypočuť C.. G. - psychiatričku k priebehu jeho liečby.

Vo vzťahu ku konaniu prvostupňového súdu o návrhu na povolenie obnovy konania v danej veci je potrebné konštatovať nasledovné:

Dôvodom pre povolenie obnovy konania podľa je to, že vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojitosti so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, pričom skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci a dôkazom predtým neznámym sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní, ale aj dôkaz síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom, pričom za nové nemožno považovať také skutočnosti a dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisu, a to ani v takom prípade, keď sa súd s nimi v pôvodnom rozhodnutí nevysporiadal alebo ich prehliadol, prípadne sa mýlil pri ich hodnotení alebo ich vyhodnotil nesprávne, teda samotné konanie o povolení obnovy konania sa obmedzuje na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme a súčasne neplatí revízny princíp - súd nie je oprávnený skúmať správnosť všetkých výrokov napadnutého rozhodnutia, t. j., úlohou súdu v takomto konaní je : a/ zistiť, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme a b/ či tieto nové skutočnosti alebo dôkazy by mohli samy osebe alebo v spojitosti so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Sťažnostný súd po posúdení celej veci v prvom rade uvádza, že podľa a ustálenej súdne praxe je obnova konania mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napraviť právoplatné rozhodnutie, ktoré je v rozpore so skutkovým stavom veci, pretože dodatočne vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré v pôvodnom konaní neboli známe a v právoplatnom rozhodnutí sa nemohli brať do úvahy, pričom zároveň tieto nové skutočnosti a dôkazy sú tak závažné, že odôvodňujú zásah do nezmeniteľnosti a stability právoplatného rozhodnutia. Skutočnosti a dôkazy uvedené v návrhu na povolenie obnovy konania hodnotí súd jednak z hľadiska toho, kedy vyšli najavo, jednak z hľadiska ich samotného účinku, resp. účinku v spojení s inými už známymi skutočnosťami a dôkazmi na právoplatné rozhodnutie.

Za skutočnosti skôr neznáme sa považujú tie, ktoré neboli predmetom dokazovania pred rozhodnutím, ktorého sa týka návrh na obnovu konania, pričom ide o objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Novú skutočnosť je v konaní o obnove konania treba zvyčajne aj preukázať dôkazom. Za dôkazy skôr neznáme sa považujú jednak dôkazy, ktoré neboli vykonané v pôvodnom konaní, ako aj dôkazy síce v pôvodnom konaní vykonané, ale majúce nový obsah. Nové dôkazy sa môžu týkať jednak nových skutočností, jednak skutočností, ktoré boli v pôvodnom konaní namietané alebo boli známe, avšak neboli ohľadom nich v pôvodnom konaní žiadne alebo dostatočné dôkazy. Obnove konania nebráni, ak strana o existencii predmetného

dôkazu a skutočnosti vedela, ale ich v pôvodnom-predchádzajúcom konaní neuplatnila. V konaní o obnove konania musí súd skúmať, či skutočnosti a dôkazy skôr neznáme sú spôsobilé samé osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie vo veci ako je existujúce právoplatné rozhodnutie. Také skúmanie musí súd uskutočniť porovnaním vykonaných dôkazov a zisteného skutkového stavu veci v pôvodnom konaní s dôkazným významom novo tvrdených skutočností a novo navrhovaných dôkazov uplatnených v konaní o obnove konania. Výsledkom takého skúmania musí byť aspoň určitý stupeň vyššej pravdepodobnosti, resp. dôvodný predpoklad zmeny právoplatného rozhodnutia.

Čo sa týka prejednávanej veci, sťažnostný súd uvádza, že prvostupňový súd v predmetnej trestnej veci správne skonštatoval, že v čase trestného konania bolo súdu známe, že na mieste skutku sa nachádzali aj iné osoby, medzi nimi aj družka odsúdeného a odsúdený na ich vypočutí netrval a ani vzhľadom na dôkaznú situáciu nebolo potrebné tieto osoby vypočuť. Takisto zdravotný stav odsúdeného bol súdu známy a ako sám uviedol, v čase skutku bol iba pod vplyvom alkoholických nápojov a psychicky sa cíti v poriadku, pričom pred súdom sa ku skutku priznal, čo podľa sťažnostného súdu korešponduje s obsahom predmetného (základného) spisového materiálu Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. , ktorého sa návrh na povolenie obnovy konania týka.

K sťažnostným námietkam odsúdeného krajský súd dodáva, že v konaní o povolenie obnovy konania nie je povinnosťou súdu vypočuť svedkov, ktorých vypočutie navrhuje odsúdený a už vôbec nie je povinnosťou súdu opakovať dokazovanie v pôvodnom konaní, či prehodnocovať rozhodnutie súdu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa dostatočným spôsobom vysporiadal s obhajobou odsúdeného. Povinnosťou súdu v konaní o povolenie obnovy konania je to, aby porovnal dokazovanie v pôvodnom konaní so skutočnosťami alebo dôkazmi, ktoré sú navrhované v konaní o povolenie obnovy konania a zisťoval, či výsledkom tohto porovnania môže byť vznik vyššieho stupňa pravdepodobnosti pre možnú zmenu napadnutého rozhodnutia.

Súd prvého stupňa preto postupoval procesne správne, keď hodnotil (zisťoval) možný význam dôkazov navrhnutých odsúdeným v konaní o povolenie obnovy konania na závery dokazovania vykonaného v prípravnom konaní (v súdnom konaní bol vydaný trestný rozkaz a nedošlo k nariadeniu hlavného pojednávania) a dospel k záveru, že tu nevzniká žiadna relevantná (podstatná) pochybnosť o tom, že v pôvodnom konaní došlo k takému skutkovému omylu, ktorého náprava by mohla odôvodniť iné rozhodnutie o vine.

V návrhu na povolenie obnovy konania, ako aj v prednesoch odsúdeného na verejnom zasadnutí neboli uvedené také nové dôkazy alebo skutočnosti, s ktorých by sa dalo vyvodiť dôvodné podozrenie, že predchádzajúce rozhodnutie súdu trpí závažnými skutkovými omylmi.

K návrhom oprávnenej osoby i odsúdeného na vypočutie svedkov krajský súd poukazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia s tým že závery súdu I. stupňa si v plnom rozsahu osvojuje, bez potreby tuto argumentáciu okresného súdu znovu opakovať alebo podrobnejšie rozvádzať.

Podľa názoru sťažnostného súdu, v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania teda neboli zistené žiadne také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli samé osebe alebo v spojitosti so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu - prvostupňový súd správne uvádza, že výsluchy na vypočutie navrhnutých svedkov nemajú v kontexte už vykonaného dokazovania nijaký vzťah k dôkaznej situácii trestného činu, a to pokiaľ sa týka skutkovej vety, právnej kvalifikácie a v konečnom dôsledku i trestu samotného. Sťažnostný súd k odsúdeným uvádzaným skutočnostiam, vrátane sťažnostných námietok uvádza, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým zákon umožňuje výnimočne vstúpiť do právoplatného rozhodnutia z dôvodov presne špecifikovaných v , avšak nie je to tretí stupeň rozhodovania, na ktorý by mal odsúdený, resp. prokurátor nárok. Z ustálenej súdnej praxe pritom vyplýva, že v konaní o povolení obnovy konania nie je možné preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v pôvodnom konaní a toto konanie sa obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme a či tieto nové skutočnosti alebo dôkazy by mohli samy osebe alebo v spojitosti so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine

alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle ustanovenia nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisu, a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil. V konaní o povolenie obnovy konania nemôže súd ani preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a obhajobou odsúdeného, či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní a pod.

Z vyššie uvedených a náležite popísaných skutočností a z rozboru jednotlivých relevantných zákonných ustanovení je zrejmé, že napadnuté uznesenie prvostupňového súdu (Okresného súdu Bratislava V) bolo jednoznačne vydané v súlade so zákonom a takisto je nepochybné, že napadnuté uznesenie je vecne správne, a preto sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného C. ako nedôvodnú tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.