Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Pc-24-2019.pdf
PDF · 83.24 KB
Case nature
Area
Subarea
16Pc/24/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v právnej veci navrhovateľa (povinný): U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, I. L. proti: H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. 5, W. W., o zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa takto
rozhodol:
I. Súd vyživovaciu povinnosť navrhovateľa U. B., nar. XX.XX.XXXXvoči oprávnenému plnoletému synovi H. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici, č. k. 15C/138/04-27 zo dňa 09.11.2004, právoplatným dňa 28.12.2004, z r u š u j e odo dňa 01.01.2020.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania zo dňa 20.12.2019 sa navrhovateľ ako povinný otec, domáhal zrušenia svojej vyživovacej povinnosti voči t.č. už plnoletému synovi H. B., nar. XX.XX.XXXX (oprávnený), ktorá mu bola naposledy uložená rozsudkom E. súdu v W. Bystrici, č. k. XXC 138/04/27 zo dňa 09.11.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2004 a vykonateľnosť dňa 24.01.2005, ktorým bol zaviazaný na platenie výživného na v tom čase maloletého syna Richarda sumou 6.000,- Sk (180,75 €) mesačne. Návrh povinný otec odôvodnil tým, že oprávnený plnoletý syn dňa 18.06.2019 ukončil vysokoškolské štúdium na Fakulte informatiky P. univerzity v Brne (ČR) a od 11.11.2019 je zamestnaný na plný pracovný úväzok v spoločnosti T-SYSTEM AUSTRIA vo Viedni (Rakúsko). Z toho je zrejmé, že je schopný sám sa živiť a tým zanikla zákonná vyživovacia povinnosť navrhovateľa k plnoletému synovi.
2. Oprávnený plnoletý syn sa k doručenému návrhu s prílohami, poučením o procesných právach a povinnostiach a výzvou na vyjadrenie (§ 167 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) vyjadril písomne dňa 23.01.2020 kde uviedol, že s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti súhlasí.
3. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 23.04.2020 v neprítomnosti oprávneného syna, ktorému bolo predvolanie riadne doručené dňa 10.03.2020 a ktorý svoju neprítomnosť neospravedlnil, avšak navrhovateľ oznámil súdu, že syn je v domácej karanténe (koronavírus) a súhlasí s návrhom aj prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súd vypočul povinného otca, vykonal dokazovanie predloženými listinami - rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09.11.2004, č.k. 15C 138/04-27, právoplatným dňa 28.12.2004, Diplomom plnoletého syna z 18.06.2019 vydaným Fakultou informatiky P. univerzity v Brne, potvrdením zamestnávateľa plnoletého syna o pracovnom pomere v T Systems Austria, GesmbH od 11.11.2019, na základe ktorého mal za nesporne preukázané nasledovné skutkové zistenia rozhodné pre posúdenie veci:
4. Vyživovacia povinnosť otca, voči v tom čase maloletému synovi H. B., nar. XX.XX.XXXX, bola upravená naposledy rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09.11.2004, č. k. 15C
138/04-27, právoplatným dňa 28.12.2004 a vykonateľným dňa 24.01.2005, ktorým súd rozviedol manželstvo navrhovateľa s matkou oprávneného a ktorým mu bola uložená povinnosť platiť výživné na maloletého H. v sume 6.000,- Sk (180,75 €) mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Plnoletému oprávnenému bol dňa 18.06.2019 vydaný Masarykovou univerzitou v Brne diplom č. 1433/2019/0257, o získaní vysokoškolského vzdelania na Fakulte informatiky v magisterskom študijnom programe: Informatika v študijnom odbore: Počítačové siete a komunikácie a bol mu udelený akademický titul magister (Mgr.).
5. Navrhovateľ v rámci konania pred súdom žiadne ďalšie skutočnosti k veci nedoplnil, nepredložil a ani nenavrhol žiadne dôkazy. Poukázal na súhlasné písomné vyjadrenie plnoletého syna k veci a žiadal z uvedených dôvodov vyhovieť predmetnému návrhu.
6. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd vychádzal z ustanovení Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v platnom znení.
7. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
8. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
9. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
10. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
12. Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
13. Podľa § 155 Civilného mimosporového poriadku, konanie vo veciach výživného plnoletých osôb sa začína na návrh.
14. Podľa § 157 Civilného mimosporového poriadku, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
15. Pojem výživné zákon výslovne nedefinuje a z literatúry a súdnej praxe sa má za výživné, vo všeobecnosti, komplexné zabezpečovanie potrieb medzi subjektmi rodinnoprávneho vzťahu, pričom rozsah vyživovacích povinností je daný možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi povinného a odôvodenými potrebami oprávneného ( § 75 ods. 1 Zákona o rodine), vyjmúc vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletým deťom, kde je táto povinnosť zakotvená v minimálnom rozsahu 30% zo sumy životného minima (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine). Vyživovacia povinnosť vo vzťahu k deťom vzniká narodením dieťaťa a zaťažuje oboch rodičov (otca a matku), bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve alebo nie. Zánik vyživovacej povinnosti je spájaný s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť, teda z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné náklady. Táto schopnosť najčastejšie priamo súvisí so schopnosťou dieťaťa profesijne sa uplatniť, tzn. získať prácu a tým aj základný zdroj príjmov, potrebných pre zabezpečenie životných potrieb a nadväzuje na predchádzajúcu prípravu, ktorou ja štúdium. Štúdium je preto okolnosťou, ktorá odôvodňuje trvanie vyživovacej povinnosti rodičov. K zrušeniu vyživovacej povinnosti dochádza v prípade plnoletého dieťaťa, keď zákonný dôvod - neschopnosť dieťaťa samo sa živiť, pominie a iba na návrh (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) a pri plnoletých oprávnených deťoch možno rozhodnúť o zvýšení, znížení alebo zrušení vyživovacej povinnosti najskôr ku dňu začatia konania.
16. Z vykonaného dokazovania a písomného vyjadrenia oprávneného syna mal súd za preukázané, že vyživovacia povinnosť povinného otca voči plnoletému synovi Richardovi trvala do ukončenia jeho vysokoškolského štúdia. Nakoľko plnoletému oprávnenému synovi bol dňa 18.06.2019 vydaný na Fakulte informatiky Masarykovej univerzity v Brne diplom o získaní vysokoškolského vzdelania v zvolenom magisterskom študijnom programe: Informatika, študijnom odbore: Počítačové siete a komunikácie a bol mu udelený akademický titul magister (Mgr.), stal sa uplatniteľný na trhu práce. To je predpoklad pre schopnosť plnoletého dieťaťa sa samostatne živiť a tým uspokojovať svoje relevantné životné potreby. Z uvedeného dôvodu nie je odkázaný na starostlivosť a výživu zo strany svojich rodičov, ktorých zákonná vyživovacia povinnosť k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Preto ku dňu rozhodovania súdu zanikol zákonný dôvod - neschopnosť dieťaťa si zabezpečiť výživu, čím zanikla aj zákonná vyživovacia povinnosť otca k plnoletému dieťaťu v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine.
17. Navrhovateľ v návrhu žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť voči k plnoletému synovi odo dňa 01.01.2020. Platí, že zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov a Zákon o rodine výslovne dobu, na ktorú možno vztiahnuť zmenu pomerov, neustanovuje. Z výkladu citovaných ustanovení § 77 a § 78 Zákona o rodine a ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti (pred podaním návrhu), posudzuje ku dňu začatia súdneho konania a najneskôr musí byť zmena pomerov daná v čase rozhodovania súdu. Tzn. že zrušenie skôr súdom určenej povinnosti na platenie výživného vo vzťahu k plnoletému dieťaťu, je možné najskôr odo dňa podania návrhu, a to na základe preukázanej predchádzajúcej zmeny pomerov. K tomuto dňu súd skúma existenciu dôvodov pre navrhované zrušenie. Návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti bol podaný na súde dňa 20.12.2019, ku ktorému dňu zároveň existovali vyššie uvedené dôvody pre zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči svojmu plnoletému synovi a trvali aj v čase rozhodovania súdu. Preto od tohto dňa bolo s ohľadom na uvedené závery, najskôr možné zrušiť vyživovaciu povinnosť. Súd nejdúc nad rámec návrhu navrhovateľa, vyživovaciu povinnosť povinného otca voči oprávnenému plnoletému synovi Richardovi zrušil v zmysle jeho návrhu tzn. od 01.01.2020.
18. Z uvedených dôvodov, súd vyhovel návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti otca voči oprávnenému plnoletému synovi, ktorá trvala po dobu štúdia a prípravy na zamestnanie a zanikla ukončením vysokoškolského štúdia a vyživovaciu povinnosť zrušil ku dňu 01.01.2020.
19. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého v konaní vo veciach výživného plnoletých osôb žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).