Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25C-156-2014.pdf
PDF · 76.2 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-19Ro/189/2013
Uznesenie
Okresný súd Košice II, v spore žalobcu: I. Ľ. A. C., V. U., I. I. K. XX, J., X.: XX XXX XXX, právne zastúpeného Lexpert s.r.o., Horná 15, Banská Bystrica, IČO: 45 976 856, proti žalovanej: E. J., R.. XX.XX.XXXX, D. K. X, J., právne zastúpenej advokátkou JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou, so sídlom Poštová 14, Košice, v konaní o zaplatenie 149.372,63 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy dovolacieho konania spočívajúce v náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 1778,83 eur, všetko na účet právneho zástupcu žalobcu, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Uznesením zo dňa 28.1.2020, č.k. 1Cdo/190/2018-762 najvyšší súd dovolanie žalovanej odmietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.2.2020.
Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,C.s.p.“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa ust. § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podaním doručeným súd dňa 2.3.2020 si právny zástupca žalobcu vyčíslil trovy dovolacieho konania v celkovej výške 5336,50 eur (z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 4391,82 eur, režijné paušály vo výške 55,26 eur, 20 % DPH vo výške 889,42 eur), za 6 úkonov právnej služby, pri ktorých základná sadzba tarifnej odmeny predstavuje za 1 úkon právnej služby sumu 731,97 eur: 1.prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa 26.7.2018, 2. písomne podanie na súd týkajúce sa veci samej dňa 26.7.2018, 3. písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej dňa 7.8.2018, 4. písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej dňa 14.9.2018, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej dňa 24.9.2018, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej dňa 10.10.2018.
Úspešný žalobca má právo na náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanej, ktorá v dovolacom konaní nemala úspech, pričom trovy konania žalobcu spočívajú v náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 1778,83 eur, za úkony vykonané v súlade s vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhrade hotových výdavkov advokátov za poskytovanie právnych služieb, podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby je 731,97 eur vychádzajúc z ust. § 10 ods. 1 cit., a to za úkony :
- prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa 26.7.2018..............................731,97 eur
- písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej 26.7.2018...........................731,97 eur
- režijný paušál:
2 x 9,21 eur (za úkony vykonané v roku 2018), 20% DPH zo sumy 1482,36 eur, vo výške 296,47 eur, ktoré je žalovaná povinná nahradiť na účet právneho zástupcu žalobcu, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Šetrením jednotlivých úkonov v súdnom spise súd zisťoval opodstatnenosť (účelnosť a primeranosť) vyššie uvedených úkonov právnej služby a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu v akom si ju vyčíslil vo svojom podaní doručenom súdu dňa 2.3.2020 a to konkrétne, nepriznal mu náhradu za úkon označený ako ,,písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej dňa 7.8.2018“ keďže sa nejedná o úkon vo veci samej tak ako ho poníma § 13a) písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a nie je ho možné považovať ani za iný úkon v zmysle ust. § 13a) ods. 1 a 2 pod ktoré by ho bolo možné podradiť, ktoré sú mu ako ustanovuje ust. § 13a) ods. 5 cit. vyhl. im svojou povahou a účelom najbližšie. Súd po zhodnotení obsahu tohto úkonu mal za to, že sa jedná iba o vyjadrenie k žiadosti podanej žalovanou, ktorou žiada súd o priznanie oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré jej žalobca rozoberajúc a záverom zhodnotiac jej majetkové a sociálne pomery neodporúča súdu priznať.
Rovnako sud posúdil aj účelnosť úkonov žalobcu označeného ako písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 14.9.2018, v ktorom sa žalobca opäť nevyjadruje k veci samej iba namieta zákonnosť súdom priznaného oslobodenia žalovanej od súdnych poplatkov v dovolacom konaní a poukazuje na zavádzanie žalovanej o svojich majetkových pomeroch, resp. na postavanie nepravdivých , neúplných a skreslených informácii žalovanou o jej sociálnej situácii. Rovnako súd postupoval aj pri ďalších úkonoch označených ako ,,písomné podanie na súd vo veci samej dňa 24.9.2018“ a písomné podanie na súd vo veci samej dňa 10.10.2018“ s poukazom na majetkové pomery žalovanej navrhuje, aby súd so spätnou účinnosťou odňal žalovane j oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v dovolacom konaní na základe uvedenia nepravdivých informácii , zavádzaní a zjavného zneužívania práva.
Súd poukázal na to, že trovy vynaložené stranou sporu v konaní musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania a ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc je možné vyvodiť z článku 47 Ústavy Slovenskej republiky, čo v podstate znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy. Každý má právo na to, aby bol zastúpený advokátom. Je však potrebné vziať na zreteľ, že samotné využitie práva na právne zastúpenie a uskutočnenie úkonov právnej pomoci automaticky nezakladá právny nárok na priznanie náhrady trov za všetky úkony právnej pomoci v prípade úspechu strany v konaní. To znamená, že aj keď účastníkovi (strane), ktorý si uplatnil trovy právneho zastúpenia vzniklo v zmysle príslušného ustanovenia Civilného súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie právo na náhradu trov konania, nie je dôvodné priznať mu náhradu tých trov právneho zastúpenia, u ktorých súd dospeje k záveru o ich neúčelnosti. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo obranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok a aj keď strana sporu má právo na náhradu trov konania, pretože mala vo veci úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí ako na trovy, ktoré boli označené ako nevyhnutné, i pre trovy právnej pomoci.
Súd mal za to, že hoci žalobca po právnej stránke nie je aktívne legitimovaný na doručenie uznesenia o oslobodení, resp. neoslobodení žalovanej od súdnych poplatkov, jeho informácia o majetkových, finančných pomeroch môže byť skutočnosťou, ktorú súd v konaní nemôže prehliadať avšak v tomto prípade aj po preverení majetku žalovanej z dostupných registrov jednotlivých inštitúcii, ako aj vyžiadaním správ od príslušných orgánov na území Slovenskej republiky, ktoré sú súdom zo zákona prípustné, mal za to, že tieto skutočností súd nemal za potvrdené, a preto nemal zákonný dôvod nepriznať žalovanej oslobodenie, resp. ju neoslobodiť, prípadne, jej neskôr priznané oslobodenie od platenia súdneho poplatku odňať.
Preto súd vyhodnotil vyššie uvedené úkony právnej služby za neúčelné, keďže sa nejednalo o vyjadrenie vo veci samej, t.j. k dovolaniu žalovanej, iba k jej majetkovým, sociálnym pomerom, ktoré vychádzajúc z oficiálnych údajov registrov a inštitúcii sa tak ako ich označoval žalobca súdu nepotvrdili. Nakoľko súd mal za to, že vyššie uvedené úkony právnej služby neuvádzajú žiadne nové relevantné skutočnosti vo veci samej, naopak po obsahovej stránke iba oznamujú súdu, že žalobca nesúhlasí s rozhodnutím súdu o oslobodení žalovanej od súdneho poplatku s cieľom upozorniť súd na skutočný stav majetku žalovanej, preto súd odmenu za tieto úkony považoval za neprimeranú a žalobcovi ju nepriznal.
Podľa ust. § 13a) ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, s účinnosťou ku dńu vykonania jednotlivých úkonov, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny, e) vypracovanie právneho rozboru veci, f) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu, g) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie mimoriadneho dovolania, h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.
Podľa ust. § 16 ods. 3 cit. vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Podľa ust. § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa ust. § 85j cit. zákona, (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2011) v období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje 36) o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3%, je základná sadzba dane na tovary a služby 20% zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20% podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa ust. § 263 ods. 1 C.s.p., ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal (§ 239 ods. 1 C.s.p.). Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná (§ 239 ods. 2 C.s.p.). O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania (§ 249 C.s.p.). Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne (§ 250 ods. 1 C.s.p.) Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu (§ 250 ods. 2 C.s.p.).