Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_55Ek-2014-2019.pdf
PDF · 95.34 KB
Case nature
Subarea
55Ek/2014/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO 31 335 004, právne zastúpený Advokátska kancelára JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO 36 860 662 proti povinnej I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX/XX, XXX XX I., o vymoženie 1.728,63 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Markom Rusom, Exekútorský úrad Revúca, Železničná 257/19, 050 01 Revúca, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 55Ek/2014/2019 zo dňa 15.01.2020 takto
rozhodol:
Sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 55Ek/2014/2019 zo dňa 15.01.2020 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 55Ek/2014/2019 zo dňa 15.01.2020, ktoré vydal vyšší súdny úradník, návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 08.12.2019 vedenej súdnym exekútorom JUDr. Markom Rusom, so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, IČO 37 951 416 pod sp. zn. 278EX 686/19 zamietol.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinná v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 08.12.2019 žiadala zrušiť sporný exekučný titul na peňažné plnenie rozsudok Okresného súdu Brezno vydanej pod sp. zn. 6Csp/66/2018 dňa 10.09.2019, pretože podľa povinnej nie je právoplatný, ani vykonateľný. Povinná žiadala, aby súd zastavil exekúciu, pretože sú tu okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a taktiež sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Zároveň navrhuje súdu exekúciu ihneď zastaviť pre rozpor s Ústavou SR a únijným právom, pretože jej boli odňaté ústavné práva v súlade s článkom 46 Ústavy SR ako účastníkovi konania a pretože súd nepodrobil zmluvu, z ktorej má pochádzať vymáhaný nárok oprávneného, súdnej kontrole v jej prítomnosti a tak, aby sa mohla k všetkým vykonávaným dôkazom vyjadriť. Tvrdí, že jej bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov v prítomnosti povinnej, verejne a aby sa mohla vyjadriť ku všetkým dôkazom. Vzhľadom na to žiadala súdneho exekútora a súd, aby v jej veci konal a prihliadol ma skutočnosť, že exekučný titul je nespôsobilým exekučným titulom. Uviedla, že nie vinou povinnej neboli dôkazy vykonané v konaní pred súdom. Podľa názoru povinnej exekučný titul nebol spôsobilý na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a nemohol spôsobiť platné právne účinky, teda vykonanie exekúcie, pretože právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, nemôže spôsobiť platné právne účinky. Povinná predostiera súdu, že po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, a to také, že oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie porušil zákonnú povinnosť - podal návrh bez právneho dôvodu, uviedol súd do omylu, použil nekalé praktiky a dopustil sa poškodzovania práv spotrebiteľa. Ďalej uviedla, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré bránia jeho vykonateľnosti, a to také, že pri prejednávaní veci neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia, pretože Okresný súd Brezno (súd, ktorý vydal exekučný titul) vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi
konania bolo odňaté právo na spravodlivé súdne konanie. Podľa povinnej medzi dôvody na zastavenie exekúcie patrí aj nedostatok formálnej alebo materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Na záver návrhu na zastavenie exekúcie povinná žiadala, aby súd po preskúmaní všetkých uvedených skutočností a dôkazov v tomto konaní o zastavenie exekúcie a o oslobodenie od súdnych poplatkov a pre nárok uplatňovaný v tomto exekučnom konaní oprávneným bez právneho dôvodu a pre porušenie ústavných práv, zrušil ako nedôvodný predmetný exekučný titul a exekúciu č. 278EX 686/19 zastavil.
3. Oprávnený vo vyjadrení podanom prostredníctvom právneho zástupcu ako prvé podotkol, že skutočnosti, ktoré povinná uvádza vo svojom podaní týkajúce sa exekučného titulu, sú nedôvodné. Na podloženie svojho tvrdenie predložil súdu predmetný exekučný titul - uznesenie Okresného súdu Brezno vydané pod sp. zn. 6Csp/66/2018 dňa 10.09.2019 spolu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Právoplatnosť predmetné uznesenie nadobudlo dňa 02.110.2019 a vykonateľnosť dňa 08.10.2019. Právny zástupca oprávneného taktiež predložil aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Co/24/2019 zo dňa 09.05.2019 týkajúce sa odvolania voči rozhodnutiu vo veci samej, a to rozsudku Okresného súdu Brezno vydaného pod sp. zn. 6Csp/66/2018 dňa 18.12.2018, ktorým bol napadnutý rozsudok potvrdený ako vecne správny. Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici právny zástupca oprávneného predložil aj spolu s doložkou právoplatnosti. Na základe uvedeného mal právny zástupca oprávneného za to, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a že oprávnený sa formou exekúcie domáha plnenia, ktoré mu bolo právoplatne súdom priznané, a to formou uznesenia Okresného súdu Brezno vydaného pod sp. zn. 6Csp/66/2018 dňa 10.09.2019, ktorým súd priznal náhradu trov konania týkajúceho sa určenia neplatnosti zmlúv a vydania bezdôvodného obohatenia. Zhrňujúc všetky uvádzané skutočnosti právny zástupca oprávneného so zastavením exekúcie nesúhlasil a žiadal exekučný súd, aby návrh povinnej zamietol.
4. Následne vyšší súdny úradník konštatoval, že účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
5. Súd preskúmal návrh povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a konštatoval jeho nedôvodnosť a taktiež skutočnosti uvádzané povinnou nepokladal za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinná ako hlavný dôvod zastavenia exekúcie uviedla, že sú tu okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, a to z hľadiska nenadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. Odôvodnenosť záväzku povinná nenamietala. Povinná sa neopierala o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinnej voči oprávnenému a zároveň by napĺňali dôvod zastavenia exekúcie z hľadiska nedostatku niektorej zložky vykonateľnosti exekučného titulu. Súd dal do pozornosti tú skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie a preto sa nezaoberal všetkými tvrdeniami povinnej, nakoľko súd tieto nepovažoval za rozhodné pre posudzovanie jej návrhu na zastavenie exekúcie. Súd na základe zistených skutočností konštatoval, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie je nedôvodný. Súd poukázal na tú skutočnosť, že predmetné exekučné konanie je vedené na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia všeobecného súdu (exekučného
titulu) - uznesenia okresného súdu. Súd mal za to, že povinnou uvádzané skutočnosti týkajúce sa pôvodného konania mali byť uplatnené v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu, resp. v základnom konaní, ktoré viedlo v vzniku exekučného titulu, o ktorých bola povinná riadne poučená, teda v základnom konaní a nie v exekučnom konaní. V tejto súvislosti možno konštatovať, že povinná mohla využiť aj iné zákonné prostriedky. Bolo teda v plnej kompetencii povinnej zvážiť, či svoje právo na podanie námietok využije alebo nie. Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu viazaný a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. V tejto súvislosti súd poukázal napr. na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 663/2016 zo 07.09.2016. Exekučné konanie je vedené na vymoženie plnenia z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozhodnutia súdu, ktoré nebolo právoplatné zrušené, resp. ani nebolo napadnuté návrhom na obnovu konania. Súd v tejto súvislosti poukázal napr. na rozhodnutie NS SR pod č. R 9/1996, podľa ktorého, výkon rozhodnutia možno podľa § 268 ods. 1 písm. b) (§ 57 ods. 1 písm. b) EP) zastaviť, len ak rozhodnutie, o výkon ktorého ide, bolo po nariadení výkonu zrušené. Povinná sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopierala o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Pod zákonný dôvod uvedený v ustanovení § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku („sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu“) zastavenia exekúcie možno zaradiť také skutočnosti ako napr. exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným, exekučný titul po začatí exekúcie stratil vykonateľnosť alebo exekúcia postihuje vec, ktorá je z exekúcie vylúčená. Podľa platného právneho poriadku je možné exekúciu vykonať na podklade exekučného titulu, t. j. vykonateľného rozhodnutia súdu. Exekučnému súdu je z priloženého exekučného titulu zrejmé, že predmetné uznesenie bolo vydané vecne a miestne príslušným súdom v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy dodržaním zákonného postupu ustanoveného v príslušnom procesnoprávnom kódexe. Predmetné uznesenie Okresného súdu Brezno vydané pod sp. zn. 6Csp/66/2018 dňa 10.09.2019 bolo exekučnému súdu doručené spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a riadne opatrenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti pečaťou súdu, ktoré dané rozhodnutie vydal. Opatrenie rozhodnutia doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti potvrdzuje fakt, že rozhodnutie bolo účastníkom konania doručené predpísaným zákonným spôsobom a nedošlo k jeho zrušeniu ako celku na základe včas podaného vecne odôvodneného opravného prostriedku oprávnenou osobou. Rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, tvorí materiálny predpoklad nariadenia výkonu rozhodnutia. Na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom, musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti. Vykonateľnosťou rozumieme vlastnosť alebo stav rozhodnutia, ktorý umožňuje nútené splnenie uloženej povinnosti štátno-mocenskými prostriedkami. Vykonateľnosť ako vlastnosť exekučného titulu má zložku formálnu (prejavujúcu sa ako existencia doložky vykonateľnosti (tzv. exequatur) a materiálnu (predstavuje súhrn obsahových náležitostí exekučného titulu umožňujúci bezproblémové identifikovanie subjektov i rozsahu judikovanej povinnosti). Vlastnosť formálnej i materiálnej vykonateľnosti prichádza do úvahy predovšetkým pri tých typoch súdnych rozhodnutí, ktoré priznávajú právo, postihujú majetok alebo zaväzujú k splneniu určitej povinnosti. Takto uloženú povinnosť je potrebné splniť v lehote stanovenej súdom v enunciáte (výrokovej časti) rozhodnutia. Lehota plynúca od právoplatnosti rozhodnutia po jeho vykonateľnosť sa nazýva lehotou na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti, tiež aj ako paričná lehota. Jej márnym uplynutím sa rozhodnutie stáva formálne vykonateľným a môže byť opatrené doložkou vykonateľnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené súd poukázal na to, že lehota stanovená vo výroku predmetného exekučného titulu na splnenie uloženej povinnosti predstavovala ohraničenie času kedy žalobca (v tomto konaní povinná) mohol splniť povinnosť dobrovoľne a teda po uplynutí spomínanej lehoty a nadobudnutí formálnej vykonateľnosti rozsudku bol už žalovaný oprávnený vyžadovať splnenie danej povinnosti núteným výkonom rozhodnutia, t. j. podaním návrhu na vykonanie exekúcie. A teda zhrnujúc všetky uvedené skutočnosti súd považoval za potrebné uviesť, že pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie súdu, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené. Súd zároveň dodal, že povinná sa okrem vyššie uvedeného neopierala o iné tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie.
6. Exekučný súd ďalej zdôraznil, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.
7. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinná povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnila. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považoval za nedôvodný. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v odôvodnení a dospel k právnemu názoru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinnej, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto vyšší súdny úradník návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
8. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 45 ods. 1, § 46 ods. 1 písm. a), § 61k ods. 1 písm. a) a písm. d), § 61k ods. 2, § 61k ods. 5, § 61l ods. 3 a § 61l ods. 4 Exekučného poriadku.
9. Proti tomuto uzneseniu podala povinná v zákonnej lehote sťažnosť podľa § 365 CSP z dôvodu, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhuje, aby odvolací súd po preskúmaní všetkých uvedených skutočností a po vykonaní všetkých navrhovaných dôkazov exekúciu zastavil tak, ako v mnohých podobných prípadoch súdy Slovenskej republiky exekúciu zastavili v súlade so zásadou právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania a zaviazal oprávneného na náhradu trov konania a trov exekúcie.
10. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
11. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
12. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
13. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
14. Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
15. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
16. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
17. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinnej nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, súd musel sťažnosť povinnej ako nedôvodnú zamietnuť a sudca sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Povinná v sťažnosti okrem citácie odvolacích dôvodov v zmysle § 365 CSP neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti predstavujúce právnu vadu napadnutého rozhodnutia, ktorým súd zamietol jej návrh na zastavenie exekúcie, t. j. neuviedla žiadne dôvody (tvrdenia podložené príslušnými dôkaznými prostriedkami), v dôsledku ktorých považuje napadnuté uznesenie za nesprávne, resp. pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená.
19. Napriek zneniu cit. ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci ešte uvádza, že exekučným titulom je v danom prípade súdne rozhodnutie, kde exekučný súd podľa novej právnej úpravy exekučného konania po novele Exekučného poriadku zákonom č. 2/2017 Z. z. účinnej od 01.04.2017 nemá vôbec žiadnu právomoc zasahovať do právoplatných súdnych rozhodnutí, resp. posudzovať činnosť súdov v základnom konaní. Z tohto dôvodu súd nemôže prihliadnuť na námietky povinnej týkajúce sa postupu súdu a vecnej správnosti rozhodnutia, nakoľko exekučný súd nemá oprávnenie posudzovať či vydané rozhodnutie zodpovedá, resp. nezodpovedá skutočnému hmotnoprávnemu vzťahu. Exekučný súd je súdnym rozhodnutím viazaný, nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozhodnutia, nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu, keďže nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, čo vyplýva z cieľa exekučného konania, ktorým nie je opätovné riešenie sporov, resp. prieskum právoplatných rozhodnutí, ale nútený výkon práva (plnenia) priznaného exekučným titulom. Inými slovami povedené exekučný súd nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva, ani preskúmavať právne posúdenie veci všeobecným súdom Slovenskej republiky a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať len okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom. Pokiaľ teda povinná namieta postup súdu v základnom konaní, ide o okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu a povinná mala možnosť ich namietať v nachádzacom (pôvodnom) konaní zákonom stanoveným spôsobom (právo podať opravný prostriedok sťažnosť proti uzneseniu). Súd navyše dodáva, že všetky námietky povinnej sa týkajú samotného základu vzťahu s oprávneným, preskúmanie ktorého bolo predmetom aj odvolacieho konania (Krajský súd Banská Bystrica č. k. 43Co/24/2019-344 zo dňa 09.05.2019 potvrdil rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 6Csp//66/2018-301 zo dňa 18.1.2018) a exekučným titulom je rozhodnutie súdu len o trovách konania. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom a povinný nemôže v exekučnom konaní uplatňovať ani hmotnoprávne, ani formálnoprávne námietky, ktoré mal uplatniť v pôvodnom konaní, a to z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia. V tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Oprávnený predložil exekučný titul, ktorým bola povinnej uložená povinnosť nahradiť oprávnenému trovy konania, exekučný súd musí takýto exekučný titul vyznačujúci sa právoplatnosťou rešpektovať a vychádzať z neho, takže spochybňovanie samotného exekučného titulu a z neho vyplývajúce spochybňovanie nároku oprávneného nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie. Tvrdenia povinnej v návrhu na zastavenie exekúcie nie sú skutočnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a mimo rámca vykonávanie exekúcie, ale sú skutočnosťami, ktoré nastali ešte pred vydaním exekučného titulu a pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie je teda vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a keďže povinná povinnosť uloženú v exekučnom titule dobrovoľne v určenej lehote nesplnila, mal oprávnený dôvod podať návrh na vykonanie exekúcie a exekúcia je dôvodná.
20. S poukazom na vyššie uvedené je exekučné konanie vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a keďže súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 55Ek/2014/2019 zo dňa 15.01.2020 zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.