Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoP-53-2020.pdf
PDF · 99.66 KB
Case nature
Subarea
24CoP/53/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. C. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, dieťa rodičov: matky V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., U. XX, právne zastúpená JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 2, a otca U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. E. X, F. - H., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 30P/353/2019-31 zo dňa 17.01.2020, takto
rozhodol:
I. M e n í uznesenie súdu prvej inštancie tak, že nariadeným neodkladným opatrením p o n e c h á v a mal. C. len vo faktickej osobnej starostlivosti matky.
II. Otec je p o v i n n ý výkon osobnej starostlivosti matky o mal. C. s t r p i e ť.
III. V prevyšujúcej časti návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
IV. Nariadené neodkladné opatrenia bude t r v a ť do právoplatného skončenia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 27P/42/2020.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Matka sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala zverenia mal. C. do svojej osobnej starostlivosti matky a uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu mal. C. sumou 150,-Eur mesačne, ktorú bude poukazovať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým uznesením rozhodol, cit.:
„z v e r u j e mal. C. X., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok,
otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. C. X., nar. XX.XX.XXXX sumou 50,-Eur mesačne opakovane do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia,
u k l a d á matke povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať na príslušnom súde návrh na začatie konania o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu,
toto neodkladné opatrenie bude t r v a ť do právoplatného skončenia konania o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktoré je povinná podať matka na príslušnom súde,
v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a,
žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania“
3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 2 ods. 1, 2, § 360 ods. 1, § 363, § 366 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1, 2, § 332 ods. 1, § 333 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
4. Súd zistil, že rodičia nie sú manželmi. Maloletý s nimi žil istý čas v T. a F., pričom konflikty medzi vyvrcholili dňa 17.12.2019, keď matka aj s maloletým opustili spoločnú domácnosť, následne sa presťahovali do T., kde maloletý začal navštevovať materskú školu. Dňa 14.01.2020 došlo k incidentu, keď sa otec pokúsil násilne zobrať maloletého starej matke, pričom orgánom PZ sa ho podarilo dostihnúť až na diaľnici pri N.. Matka na otca podala trestné oznámenie. Vzhľadom na uvedené, súd posúdil situáciu tak, že je v záujme maloletého, aby bol dočasne zverený do osobnej starostlivosti matky.
5. Keďže súd nemal bližšie informácie ohľadom majetkových pomerov otca, uložil mu povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 50,-Eur mesačne. Matka uviedla, že otec má príjem vo výške 1.200,- Eur, avšak tento nebol podporený žiadnymi listinnými alebo inými dôkazmi. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.
6. V súlade s ust. § 336 ods. 1 CSP súd uložil matke povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia návrh vo veci samej.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
III. Obsah odvolania otca
X. Proti uzneseniu podal odvolanie otec, namietajúc, že súd prvej inštancie rozhodol o návrhu matky skôr, než uplynula súdom určená lehota na vyjadrenie sa otca. Okresný súd Prešov nie je miestne príslušný vo veci konať, argumentujúc pritom neoprávneným premiestnením dieťaťa, ktoré matka bez súhlasu a vedomia otca presťahovala z F. do T.. Súd prvej inštancie zveril maloletého do starostlivosti matky bez toho, aby mal za preukázané, že matka je schopná samostatne zabezpečiť starostlivosť o syna. Otec dáva do pozornosti zdravotný stav matky, ktorá počas ich vzťahu navštevovala kvôli úzkosti a depresiám pravidelne psychiatra. Otec má odôvodnenú obavu, že zdravotný stav matky môže ovplyvniť jej starostlivosť o maloletého. Obaja rodičia maloletého majú právo na starostlivosť o maloletého syna, obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, právo na informácie a kontakt s maloletým synom. Matka si všetky tieto práva svojim odchodom s maloletým z F. do T. uzurpovala, čím nekonala v záujme maloletého dieťaťa. Okrem toho má otec za to, že výrokom ktorým súd dočasne zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok došlo k neodôvodnenému obmedzeniu jeho rodičovských práv a povinností. Takýto výrok v uznesení, ktorý jedinej matke priznáva právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok je v rozpore s rodičovskými právami, ktoré vyplývajú obom rodičom priamo zo zákona. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný aj vo vzťahu k výroku o určení výživného na maloletého. Otec poukazuje na nepravdivé tvrdenia matky, že sa nepodieľal na výžive maloletého. Súd o návrhu rozhodol ešte pred uplynutím mesiaca od odsťahovania sa matky zo spoločnej domácnosti, a preto ani nemohol mať za osvedčené, či a v akom rozsahu sa otec podieľa na výžive maloletého. Otec si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti k maloletému, bude ju plniť aj dobrovoľne, matke zaslal súdom určenú sumu výživného. Vzhľadom na uvedené otec navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh
matky zamietol. Keďže ide o konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, súčasne navrhol, aby dovolací súd aj bez návrhu uložil matke povinnosť odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti otca.
9. Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súd je oprávnený o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán, takže v tomto smere konajúci súd nič neporušil. Matka otcovi oznámila vopred, v značnom časovom predstihu, že sa spolu s mal. synom koncom roka 2019 bude sťahovať naspäť do T., kde nejaký čas žili a kde majú matka a dieťa vytvorené aj rodinné zázemie. Otec o tom vedel a nikdy do odchodu matky nevyjadril nesúhlas. Matka sa riadne a príkladne o syna stará, vždy mala a má na zreteli dobro a najlepší záujem mal. C.. Otcovi v kontakte nebráni ani sa nezatajuje, lenže otec sa o syna v skutočnosti nezaujíma, chce ho zobrať do F., len preto, aby urobil zle a naschvál matke, pričom sa o syna nedokáže samostatne postarať. Tým, že súd zveril matke oprávnenie zastupovať mal. C. a spravovať jeho majetok, keďže jej ho zveril do osobnej starostlivosti, nijako tým neobmedzil rodičovské práva otca, lebo sa to týka len zastupovania a spravovania majetku v bežných veciach. Potrebné a dôvodné bolo aj rozhodnutie o určení výživného (v nevyhnutnom rozsahu), keďže aj z dokladov otca je zrejmé, že prvýkrát zaplatil až súdom stanovené výživné dňa 29.01.2020 a na podklade súdneho rozhodnutia, teda dobrovoľne dovtedy nič titulom výživného nezaplatil. vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne.
10. V rámci odvolacej repliky zotrval otec na tvrdení, že o presťahovaní sa matky s maloletým do T. nemal vedomosť. Tvrdenie, že otec sa o maloletého od 17.12.2019 až do 14.01.2020 nezaujímal, je klamstvom. Uvedené otec preukazuje komunikáciou medzi rodičmi, v rámci ktorej sa otec dopytoval kontaktu so synom. K tvrdeniu, že matka nebráni otcovi v kontakte a nezatajuje sa mu, opakovane poukazuje otec na predloženú sms komunikáciu, z ktorej vyplýva, že otec nevedel, kde je matka s maloletým a matka nechcela uviesť otcovi adresu, kde sa zdržuje. Otec nepovažuje tvrdenia matky ohľadom strachu maloletého, či akejkoľvek psychickej ujmy za pravdivé. Matka v prvom rade tieto tvrdenia nijako nepreukázala a v druhom rade sú v rozpore s vyjadreniami samotného maloletého. Rovnako zavádzajúce sú tvrdenia, že by sa maloletý otca bál, naopak, maloletý nechcel ani dňa 14.01.2020 od otca odísť a vrátiť sa k matke. S ohľadom na aktuálnu situáciu v súvislosti so šírením nákazy COVID -19 otec samozrejme rešpektuje opatrenia v súvislosti s ochranou jeho osoby a maloletého, avšak pri dodržiavaní opatrení nie je dôvod na zamedzovanie otcovi v osobnom kontakte s maloletým. Zotrval na odvolacom návrhu.
11. Matka razantne popiera tvrdenia otca o tom, že si vymýšľa a nehovorí pravdu. Otec bol vopred informovaný o tom, že matka s mal. C. sa sťahuje z F. do T.. Vedel o tom a súhlasil s tým. Otec účelovo zamlčal, že s mal. C. pravidelne telefonuje prostredníctvom aplikácie WhatsApp (ide pritom o videohovory). Na skutočnosti, že sa tak deje, má pritom priamu zásluhu práve matka, ktorá musela mal. C. dohovoriť a presvedčiť ho k tomu, aby s otcom telefonoval alebo rozprával sa s ním cez videohovor. Tvrdenia otca o tom, že mu v súčasnosti matka bráni v osobnom stretávaní sa s mal. C. sú účelové. V súčasnej extrémne rizikovej situácii v spoločnosti určite nie je najšťastnejším riešením, aby mal. C. pravidelne cestoval z východného Slovenska na západné Slovensko, resp. aby tak uskutočňoval otec. Napriek tomu, matka je prajná a súhlasila, aby si otec zobral syna na styk, ako mu skôr navrhla, a to na obdobie od 08.04.2020 do 19.04.2020, pričom otec si v najbližšiu stredu príde po mal. C. do T.. Pri poslednom rozhovore otec súhlasil, aby syn ostal v starostlivosti matky a na Cochemskom stretnutí by sa dohodla otázka výživného a príp. aj podmienky styku. Zotrvala na návrhu napadnuté uznesenie potvrdiť.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
12. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v spojení s ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario., pričom dospel k záveru, že odvolanie otca je sčasti dôvodné.
13. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza nasledujúce relevantné skutočnosti pre posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, matka sa s maloletým koncom minulého roka odsťahovala z F. do T.. Nezhody rodičov evidentne vyvoláva úprava výkonu rodičovských práv a povinností k mal. C.. Osobnú starostlivosť mu v súčasnosti fakticky
zabezpečuje matka, otcovi je styk s maloletým znemožňovaný. Tento stav obmedzenia rodičovských práv otca vyvrcholil do incidentu, pri ktorom otec fakticky prevzal maloletého od jeho starej matky, s úmyslom presťahovať ho späť do F.. Na základe matkou privolanej polície bol otec príslušníkmi zastavený na diaľnici pri meste N., zo strany matky bolo voči nemu podané trestné oznámenie.
14. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
15. Podľa § 113 CMP, ak nie je príslušný súd známy alebo ak nemôže včas vykonať procesné úkony, koná súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému súdu.
16. Hneď v úvode odvolací súd poukazuje na sporné tvrdenia rodičov ohľadom zákonnosti presťahovania maloletého z F. do T.. Keďže v preskúmavanom prípade sa matka domáhala len nariadenia neodkladného opatrenia, odvolací súd vyvodzuje miestnu príslušnosť súdu prvej inštancie, a tým aj svoju, v intenciách ust. § 113 CMP. Nariadenie neodkladného opatrenia vníma ako procesný úkon, ktorý nemôže včas vykonať miestne príslušný súd, preto ho vykoná súd, v obvode ktorého sa maloletý zdržuje.
17. Odvolací súd však má vedomosť o podaní návrhu vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, kde je potrebné venovať náležitú pozornosť existencii súhlasu otca s premiestnením maloletého do T.. V opačnom prípade by v čase začatia konania bydlisko dieťaťa nebolo určené dohodou ani iných zákonným spôsobom, tým pádom by miestna príslušnosť na konanie a rozhodnutie vo veci ostala zachovaná Okresnému súdu Bratislava IV.
18. Podľa § 2 ods. 1CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
20. Vyššie citované ustanovenie CSP umožňuje súdu rozhodnúť o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán, súd prvej inštancie tak postupoval v súlade s ním. Podané vyjadrenie otca vzal odvolací súd na vedomie a jeho vecnú argumentáciu zohľadnil vo svojom rozhodnutí.
21. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
22. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
23. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
24. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
25. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť aj v prípadoch týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti za predpokladu, že pomery maloletého je nevyhnutné upraviť bezodkladne, odvolací súd preto skúmal aj záujem maloletej na nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorý bude daný predovšetkým vtedy, ak tento záujem maloletej bude narušený alebo ohrozený v prípade absencie bezodkladnej úpravy jej pomerov. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie aj preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením.
26. V nadväznosti na uvedené, odvolací súd zameral svoju pozornosť na skúmanie najlepšieho záujmu mal. C. na nariaďovanom neodkladnom opatrení, vychádzajúc pritom z objektívnych kritérií, demonštratívne vymedzených zákonodarcom v citovanom čl. 5 zákona o rodine.
27. Je zrejmé, že pobyt maloletého sa zmenil, odhliadnuc teraz od sporných tvrdení účastníkov konania, týkajúcich sa zákonnosti jeho presťahovania. Maloletý v súčasnosti býva s matkou v T., navštevuje tu aj zariadenie povinnej školskej dochádzky. V domácnosti matky vykonal šetrenie ustanovený opatrovník, pričom z jeho predloženej správy zo dňa 09.01.2020 nevyplývajú skutočnosti, spochybňujúce riadne poskytovanie osobnej starostlivosti zo strany matky. Podľa jeho tvrdení, mal. C. je zdravým dieťaťom, prekonávajúcim bežné detské ochorenia. Z toho vychádzajúc, úroveň starostlivosti o dieťa nie je ohrozená, zároveň stabilitu výchovného prostredia mu v poslednej dobe poskytuje matka.
28. Keďže medzi rodičmi existujú pretrvávajúce konflikty v otázke osobnej starostlivosti o maloletého, pričom ich pohľady sú diametrálne odlišné, každý požaduje svoju osobnú starostlivosť, odvolací súd vzhliadol potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Sleduje ňou predovšetkým stabilitu bežného života maloletého, ktorý sa pred vyše štyrmi mesiacmi presťahoval do T., kde súčasne navštevuje aj zariadenie predškolskej dochádzky. Otázka zverenia maloletého do osobnej starostlivosti jedného z rodičov vyžaduje značné dokazovanie, predmetom ktorého by malo byť skúmanie vzájomného vzťahu medzi maloletým a jeho rodičmi, väzby maloletého v mieste pôvodného bydliska, nového bydliska, adaptácia v novom predškolskom zariadení a pod.. V preskúmavanom prípade tak učinené nebolo, preto sa rozhodnutie o dočasnom zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky javí ako predčasné.
29. V záujme eliminácie konfliktov odvolací súd ponecháva maloletého len vo faktickej osobnej starostlivosti matky, bez existencie nadväzujúcich práv a povinností z toho vyplývajúcich, napr. zastupovanie a správa majetku maloletého v bežných veciach. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení je len dočasnej povahy, učinené v nevyhnutnom rozsahu, bez prejudikovania veci samej, ktorá by mala byť rozhodnutá na základe záverov rozsiahle vykonaného dokazovania vo veci samej.
30. Otec v podanom odvolaní deklaruje, že si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti a túto bude dobrovoľne plniť. Prezumujúc jeho rodičovskú spôsobilosť, odvolací súd nepovažuje za dôvodné ukladať mu túto povinnosť neodkladným opatrením. V prípade, že tak v budúcnosti neučiní, súd môže aj bez návrhu nariadiť neodkladné opatrenia v tomto rozsahu.
31. Za súčasného stavu odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie postupom vyplývajúcim z ust. § 388 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
32. Je v najlepšom záujme mal. dieťaťa rozvíjať vzájomné citové väzby s oboma rodičmi. Jedným z výrazných prostriedkov pre zabezpečenie spoluúčasti druhého rodiča na výchove a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta je osobný styk rodiča s mal. dieťaťom. „Byť spolu znamená pre rodiča a jeho dieťa jeden zo základných prvkov rodinného života, a to aj napriek nezhodám vo vzťahoch medzi rodičmi. Ako vyplýva z Dohovoru o právach dieťaťa, dieťa má právo udržovať
pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi a obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (čl. 9 ods. 3 a čl. 18 ods. 1). Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu vyplýva, že v záujme dieťaťa spravidla je, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov, kde každý z nich poskytuje dieťaťu láskyplnú starostlivosť a každý svojim dielom prispieva k osobnostnému vývoju dieťaťa. Preto akékoľvek obmedzenie tohto aspektu rodinného života (styku medzi rodičom a dieťaťom), musí byť riadne a starostlivo odôvodnené, teda musí sledovať legitímny cieľ najlepšieho záujmu dieťaťa a byť tomuto cieľu primerané. Kritéria pre rozhodovanie o zverení dieťaťa do starostlivosti sa analogicky uplatnia aj v prípade rozhodovania o styku. V tomto ohľade všeobecne platí, že súdne konanie má byť vedené, a prijaté opatrenia majú byť učinené vždy v najlepšom záujme dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Pokiaľ všeobecné súdy rozhodujú o úprave styku, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, a teda ak je rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti jedného z rodičov, potom by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takáto úprava je spravidla vždy v "najlepšom záujme dieťaťa", pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané.... Vo všeobecnej rovine je možné súhlasiť s doktrinálnym záverom, že "styk by mal byť stanovený v rozsahu, ktorý umožní nerezidentnému rodičovi v dostatočnej miere participovať na bežných každodenných záležitostiach dieťaťa, rovnako ako na jeho voľnočasových aktivitách.“ (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky, sp.zn. I.ÚS 955/15 zo dňa 14. 03. 2017).
33. Záverom odvolací súd apeluje na súd prvej inštancie, aby v rámci prebiehajúceho konania vo veci samej o úpravu rodičovských práv a povinností skúmal rozsah súčasného styku otca s maloletým, vzhľadom na skutočnosť, že tento mu bol doposiaľ zo strany matky znemožňovaný. Ak vyvstane podozrenie, že styk maloletého s otcom neprebieha na základe svojvoľného rozhodnutia matky, je nevyhnutné, v záujme zachovania ich spoločného vzťahu, pristúpiť aj bez návrhu k nariadeniu neodkladného opatrenia, za súčasného zohľadnenia mimoriadnej situácie, súvisiacej so šírením nákazlivej ľudskej choroby COVID-19.
34. O trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.
35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).