Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/8/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: Mgr. Michal Novotný ako predseda senátu a JUDr. Anton Jaček a JUDr. Eva Behranová ako členovia senátu v sporovej veci žalobcu: J. T., nar. X. J. XXXX, G. D. X, R., proti žalovaným: 1. Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, Mlynské nivy 1, Bratislava, 2. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, Bratislava, 3. ENZA, s.r.o., IČO: 36 375 918, Májová 1098, Čadca, 4. W. X., nar. XX. G. XXXX, X. Q. X. XXXX, 5. UNION poisťovňa, a.s., IČO: 31 322 051, Karadžičova 10, Bratislava, 6. Internet Mall Slovakia s.r.o., IČO: 35 950 226, Galvaniho 6, Bratislava, zastúpenému: Advokátska kancelária Taragel a Počubayová, s.r.o., Spišská Nová Ves, 7. OKAY Slovakia, spol. s r.o., IČO: 35 825 979, Černyševského 1287/10, Bratislava - Petržalka, 8. SAILOG s.r.o., IČO: 46 724 664, Staré Grunty 26G, Bratislava - Karlova Ves, o vyslovenie porušenia zákona a zmluvy a zaplatenie neurčených súm, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. -29 zo 16. októbra 2019 takto

rozhodol:

Napadnuté uznesenie sa zrušuje a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. odmietol „podanie žalobcu doručené súdu dňa 02.01.2018 v spojení s podaniami doručenými súdu dňa 01.10.2019, dňa 11.10.2019“ a II. „žalovanému“ nepriznal náhradu trov konania. Odôvodnil ho tým, že uznesením č. k. -10 vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov jeho podania - žaloby (uvedenie, čo ním sleduje, riadne označenie strán sporu a doplnenie žalobného návrhu a pravdivé opísanie rozhodných skutočností). Žalobca však doplnením spôsobil ešte viac vád a nie je zrejmé, ako si predstavuje poskytnutie súdnej ochrany. Podanie je preto podľa súdu stále nezrozumiteľné, neúplné a vadné.

2. Včas podaným odvolaním sa žalobca domáha zrušenia tohto uznesenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Na úvod namietol, že listina, ktorá mu bola doručená, neobsahuje potrebné náležitosti, keďže je sčasti nečitateľná, chýba označenie žalovaných v 2. až 8. rade a nie je zrejmý výrok rozhodnutia. Preto nemôže ísť o uznesenie v zmysle zákona. Ďalej namietol, že uznesenie, ktorým mal byť vyzvaný na odstránenie nedostatkov podania, bolo vyhotovené ako elektronický dokument v podpisom kontajneri formátu XAdES_ZEP. Používanie týchto podpisových kontajnerov orgánmi verejnej moci je však od 1. júna 2016 neprípustné podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 910/2014 v spojení s vykonávacím rozhodnutím Komisie č. 2015/1506 a Elektronický dokument je teda vyhotovený vo formáte, ktoré platné právo nepozná. Ďalej žalobca namietol, že nebol riadne vyzvaný na odstránenie vád svojho podania (bol vyzvaný len všeobecne a šablónovito, takže nie je jasné, čo jeho podaniu chýba) a ako spotrebiteľ nebol poučený v súlade s Konečne poukázal na to, že svoje pôvodné podanie (žaloba), z ktorej súdu došla len prvá strana, následne riadne doplnil tým, že vo vzťahu ku každému žalovanému uviedol presný petit a opísal rozhodné skutočnosti. Žiadal o predvolanie podľa , keďže tieto vady možno odstrániť pri jeho výsluchu. Podľa neho tieto vady nebránia pokračovaniu v konaní.

3. Žalovaní v 1., 2., 5. a 6. rade vo svojich vyjadreniach potvrdili, že uznesenie im bolo doručené čitateľné a v poriadku, a súhlasili s tým, že podanie žalobcu nemá potrebné náležitosti.

4. Pretože súd prvého stupňa o odvolaní nerozhodol ( ), Krajský súd v Trnave ako odvolací súd po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou proti uzneseniu, ktoré možno napadnúť odvolaním [ ], preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu podľa a bez nariadenia pojednávania ( a contrario ) dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené.

5. Predovšetkým, podľa o eGovernmente v znení účinnom v čase vydania napadnutého uznesenia orgány verejnej moci uplatňujú výkon verejnej moci elektronicky. Podľa cit. zák. potom platí, že ak osobitný predpis na účely konania o právach a povinnostiach osôb ukladá alebo oprávňuje orgán verejnej moci povinnosť vydať rozhodnutiu, je orgán verejnej moci povinný túto povinnosť alebo oprávnenie splniť vydaním a doručením elektronického úradného dokumentu. Taký dokument má podľa cit. zák. rovnaké právne účinky ako príslušné rozhodnutie v listinnej podobe. Ak teda ukladá súdu uznesením vyzvať podávateľa na odstránenie nedostatkov, prípadne odmietnuť podanie, plní súd túto povinnosť podľa cit. ustanovení vyhotovením príslušného úradného dokumentu. Elektronický úradný dokument sa potom vyhotovuje prostredníctvom elektronického formulára [ ], prípadne prostredníctvom funkcionality informačného systému verejnej správy ( cit. zák.). Konkrétne pre oblasť justície z Spravovacieho a rokovacieho poriadku (vyhláška MS SR č. ) vyplýva, že ako elektronický úradný dokument sa vyhotovuje prvopis rozhodnutia, a to za použitia aplikácie, teda technických a programových prostriedkov schválených MS SR ( Spr. a rok. por.). Takýto prvopis (elektronický úradný dokument) autorizuje podľa Spr. a rok. por. ten, kto ho vydal, a to kvalifikovaným elektronickým podpisom s použitím mandátneho certifikátu, ktorý ako kvalifikovaný certifikát vydáva poskytovateľ dôveryhodných služieb, ktorému kvalifikovaný štatút udelil Národný bezpečnostný úrad ( o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu).

6. Odvolací súd z obsahu spisu, ale aj elektronického súdneho spisu (§ 168a Spr. púor.) zistil, že uznesenie č. k. -10 z 11. apríla 2018 bolo vyhotovené v zmysle § 58 Spr. a rok. por. za použitia aplikácie „Register“ a bolo autorizované 11. apríla 2018 o 11:40:27 hod mandátnym certifikátom vydaným pre fyzickú osobu „Renáta Marečková“, ktorá vykonávala funkciu vyššej súdnej úradníčky na súde prvej inštancie a bola tak v zmysle v spojení s a nasl. o súdnych úradníkoch oprávnená konať a rozhodovať ako súd. Z vyššie citovaných predpisov nevyplýva žiadna konkrétna požiadavka na formát elektronického úradného dokumentu alebo „podpisového kontajnera“, preto z nich nemožno vyvodiť, že by tento ho bolo možné vyhotoviť len v určitých formátoch. Podľa odvolacieho súdu teda aj prípadné vyhotovenie elektronického úradného dokumentu či „podpisového kontajnera“ vo formáte, ktorý nie je v súlade s nariadením č. 910/2014 alebo so , samo osebe nemá vplyv na právne účinky priznané takto vyhotovenému elektronickému úradnému dokumentu. Podľa odvolacieho súdu tomu svedčí aj ustanovenie čl. 2 ods. 3 cit. nariadenia, podľa ktorého toto nariadenie nemá vplyv na právo členských štátov ohľadom uzatvárania a platnosti zmlúv alebo ohľadom iných právnych alebo procesných predpisov o forme (úkonov). Ani prípadné vyhotovenie elektronického úradného dokumentu vo forme, ktorý by odporoval nariadeniu č. 910/2014 alebo vykonávacím právnym aktom vydaným na jeho základe, tak neznamená právnu neúčinnosť tohto dokumentu. Naopak, naďalej tu platí už citované ustanovenie , podľa ktorého má uznesenie vyhotovené ako elektronický úradný dokument rovnaké účinky ako uznesenie vyhotovené v listinnej podobe v zmysle Uvedené závery platia rovnako aj pre napadnuté uznesenie, ktoré bolo takisto vyhotovené v zmysle Spr. a rok. por. za použitia aplikácie „Register“ a bolo autorizované 25. októbra 2019 o 08:13:06 hod mandátnym certifikátom vydaným pre fyzickú osobu „Kamila Nagyová“, ktorá vykonávala funkciu sudkyne na súde prvej inštancie, bola jej pridelená tu prerokúvaná vec ako zákonnej sudkyni a ktorá tak bola oprávnená konať v mene súdu v zmysle

7. Z obsahu elektronického súdneho spisu ďalej vyplýva, že tak uznesenie č. k. -10, ako aj napadnuté uznesenie (vyhotovené ako autorizované elektronické dokumenty) sú riadne čitateľné. Je pravdou, že uznesenie č. k. -10 neobsahuje označenie žalovaného ani celej (dnes)

prejednávanej veci, čo je však dané tým, že v danom čase bola „prejednávanou vecou“ len prvá strana žaloby žalobcu, v dôsledku čoho záhlavie uznesenia zodpovedá stavu spisu v čase jeho vydania a tým je v súlade s Tieto elektronické dokumenty boli doručované žalobcovi ako prílohy elektronických úradných správ s identifikátormi 0064f9d-582a-486a-0d3465bdf54d a 59b615f9- a3a1-42d4-bfe3-88959deaa2c7. Z obsahu týchto elektronických úradných správ vyplýva, že doručované elektronické úradné dokumenty boli neporušené a plne čitateľné. Súd nezodpovedá za to, akým spôsobom adresát elektronickej úradnej správy dokumenty zobrazí a aké programové vybavenie na to použije, tak ako by súd napr. nezodpovedal za to, ak by adresát listinnej zásielky túto namočil, pripálil, roztrhol a podobne. V týchto prípadoch je príčina nemožnosti oboznámiť sa riadne s obsahom doručovanej správy vo sfére adresáta, nie vo sfére odosielajúceho súdu. V dôsledku toho súd nemôžu ísť tieto nedostatky na ťarchu súdu a nemôžu ani spôsobovať následky, ktorých sa dovoláva žalobca v odvolaní, teda že by týmto elektronickým úradným dokumentom mali byť odopreté účinky uznesenia súdu v zmysle Odvolací súd naopak uzatvára, že nebolo zistené nič, kvôli čomu by elektronickým úradným dokumentom, ktorých obsahom sú uznesenia č. k. -10 a napadnuté uznesenie, mali byť odopreté rovnocenné účinky, aké im patria podľa cit.

8. V merite veci sa však odvolací súd stotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu, že neboli splnené podmienky na odmietnutie jeho podaní. Predovšetkým treba súdu prvej inštancie vytknúť, že nesprávne vyzval žalobcu, aby odstránil vady svojho podania „doručeného súdu dňa 02.01.2018“, pretože také (právne účinné) podanie v súčasnosti neexistuje. Z obsahu spisu totiž nateraz vyplýva, že 31. decembra 2017 o 23:29 došlo súdu podanie datované tým istým dňom (č. l. 2) obyčajným e-mailom, teda bez autorizácie. Podľa mal žalobca toto doplnenie podania doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované do 10 dní, teda v prerokúvanej veci do 11. januára 2018. Podľa obsahu spisu sa tak nestalo, v dôsledku čoho sa na toto jeho podanie podľa časti prvej vety za bodkočiarkou neprihliada, čo znamená, že súd naň hľadí, ako keby neexistovalo. Následné elektronické podanie s autorizáciou (inak datované 3. aprílom 2018) doručené súdu prvej inštancie 4. apríla 2018 (č. l. 6 až 8) teda nemôže byť doplnením pôvodného e-mailového podania, na ktoré sa neprihliada, ale ide o nové podanie, ktoré malo byť navyše takto aj zapísané a pridelené zákonnému sudcovi náhodným výberom (napriek tomu bolo bez ďalšieho založené do spisu ). Správne mal teda súd prvej inštancie vyzvať len na doplnenie podania došlého 4. apríla 2018.

9. Žalobca však dôvodne namieta, že pred vydaním odmietajúceho uznesenia nebol riadne vyzvaný na doplnenie alebo opravu podania. Podľa má súd v uznesení podľa odseku 1 (výzva na doplnenie alebo opravu podania) uviesť, v čom je podanie neúplné a nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť. Ak podávateľ podanie neopraví, môže ho súd odmietnuť, len ak pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať ( ). Účelom úpravy je to, aby súd poskytol podávateľovi (žalobcovi) účelný návod na to, aby ten pre nedostatok svojho podania nebol ukrátený na práve na prístup súdu. Súd teda musí dbať, aby poučenie bolo konkrétne a inštruktívne, aby sa podávateľovi vysvetlilo, v čom konkrétne jeho podanie nevyhovuje zákonu a akým (konkrétnym) spôsobom môže podávateľ požiadavkám zákona vyhovieť. Súdy majú poskytovať v civilnom sporovom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu (porov. z posledného obdobia napr. uznesenie NS SR sp. zn. ).

10. Uznesenie súdu prvej inštancie č. k. -10 však uvedeným náležitostiam celkom zreteľne nevyhovuje. Treba uznať, že dôvodom je predovšetkým to, že podanie žalobcu došlé 4. apríla 2018 v skutočnosti spočíva len v jednej jedinej strane, čo však aj odvolací súd považuje skôr za technickú chybu než úmysel žalobcu. Okrem toho však z treba pri jeho ústavne konformnom výklade vyvodiť aj to, že v prípade nutnosti má súd prvej inštancie poskytnúť podávateľovi aj opakovanú výzvu na odstránenie nedostatkov jeho podania, ak ide o také nedostatky, ktoré podanie pôvodne neobsahovalo, ale ktoré sa v ňom objavili alebo zistili neskôr v súvislosti s jeho doplnením alebo rozšírením. Ustanovenie ukladá súdu povinnosť preskúmať náležitosti každého podania. Ak podávateľ v nadväznosti na výzvu súdu predloží podstatné doplnenie podania, ktoré nebolo súčasťou pôvodne preskúmavaného podania a vo vzťahu ku ktorému tak súd prvej inštancie ešte podávateľovi ani nemohol poskytnúť žiaden konkrétny a zrozumiteľný návod na odstránenie určitých nedostatkov, pretože v ňom určité časti celkom chýbali, je povinnosťou súdu prvej inštancie znova vyzvať podávateľa podľa na odstránenie takto vzniknutých nedostatkov. Až pokiaľ by bolo zrejmé, že žalobca nie je schopný nedostatky svojho

podania odstrániť a každý ďalší pokus by viedol len k ich množeniu, možno podanie odmietnuť v zmysle

11. Ako už bolo uvedené, v prerokúvanej veci žalobca 4. apríla 2018 doručil súdu „žalobu“, ktorá v skutočnosti predstavovala len prvú stranu jeho podania a z ktorej tak nebolo možné zistiť vôbec nič okrem toho, že žalobca zamýšľa podať žalobu proti žalovanej v 1. rade (Všeobecnej úverovej banke, a.s.). Uznesenie č. k. -10 preto obsahuje len veľmi všeobecnú výzvu na odstránenie nedostatkov, v ktorej súd prvej inštancie v podstate len zreprodukoval znenie Tento postup nemožno súdu prvej inštancie vyčítať, pretože na základe žalobcovho jednostranového podania nemohol poskytnúť žalobcovi žiadne konkrétnejšie a účelnejšie poučenia na odstránenie jeho nedostatkov. Žalobca však následne 10. októbra 2019 doručil súdu prvej inštancie 12stranovú žalobu v elektronickej forme s autorizáciou, ktorá bola úplná (teda celistvá, text na jednotlivých stranách na seba nadväzoval). Toto nové podanie tak obsahovalo také časti, ktorých úplnosť a zrozumiteľnosť súd prvej inštancie neposudzoval pri vydaní svojho pôvodného uznesenia č. k. -10. Za daných okolností ale bolo povinnosťou súdu prvej inštancie toto podanie znova podrobiť skúmaniu z hľadiska a v prípade zistenia vád v novo doplnených častiach poskytnúť žalobcovi zrozumiteľné vysvetlenie, ako vyhodnotil jednotlivé údaje v tomto podaní uvedené a prečo ich nepovažuje za dostatočné v zmysle Súd prvej inštancie však takto nepostupoval novou výzvou podľa a , ale ani z odôvodnenia napadnutého uznesenia nemožno zistiť, aké konkrétne vady súd prvej inštancie doplnenej a opravenej žalobe žalobcu vytýka okrem paušálneho odsudku, že „spôsobil ešte viac vád“ a že petit „nie je vymedzený jednoznačne, presne, zrozumiteľne a nie je vykonateľný“. Ani z odôvodnenia napadnutého uznesenia tak nemožno zistiť, čo konkrétne súd prvej inštancie považuje na žalobcom uvedených žalobných návrhoch za nejednoznačné, nepresné, nezrozumiteľné (?) a nevykonateľné (odhliadnuc od toho, že vykonateľnosť petitu nie je formálnou vadou žaloby, ale hmotnoprávnou prekážkou tomu, aby jej bolo vyhovené).

12. Na základe toho treba uzavrieť, že súd prvej inštancie nedôvodne odmietol žalobu žalobcu, teda mu znemožnil realizovať ďalšie procesné práva do tej miery, že porušil jeho právo na spravodlivý proces. Napadnuté uznesenie teda bolo treba zrušiť a vec vrátiť na nové konanie podľa a

13. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie predovšetkým vychádzať z toho, že na podanie došlé 30. decembra 2017 (č. l. 2) sa podľa neprihliada a predmetom konania súdu sú tak len podania došlé 4. apríla 2018 a 10. októbra 2019 (č. l. 23 až 28). Z obsahu týchto podaní pritom možno pomerne ľahko zistiť, v akých veciach sa žalobca domáha súdnej ochrany a aj približne na akom skutkovom a právnom základe. Z neho je tak predovšetkým zrejmé, že žalobca v žalobe subjektívne a objektívne kumuluje viacero nárokov. Vo vzťahu k žalovanej v 1. rade sa žalobca domáha okrem vyslovenia porušenia povinnosti aj vrátenia poplatkov, náhrady škody a nemajetkovej ujmy v súvislosti s vedením účtu a kartou G. P. E. (časť I žaloby). Vo vzťahu k žalovaným v 3. a 4. rade sa domáha určitých nárokov (na náhradu opravy, nákladov, ušlý zárobok, nemajetkovú ujmu), ktoré mu mali vzniknúť pri dopravnej nehode 7. septembra 2017 motorovým vozidlom, ktoré patrilo žalovanému v 3. rade a viedol ho žalovaný vo 4. rade, na ktorého sa vzťahovalo poistenie zodpovednosti za škodu u žalovanej v 2. rade (časti II a IV žaloby). Zároveň sa totožných nárokov domáha aj voči žalovanému v 5. rade, u ktorého mal žalobca havarijne poistené vlastné vozidlo (časť III). Voči žalovanému v 6. rade sa potom žalobca domáha vrátenia ceny mobilného telefónu, ktorý mu tento žalovaný predal, no žalobca ho reklamoval, ako aj náhrady nákladov, škody a nemajetkovej ujmy (časť V žaloby). Voči žalovanému v 7. rade sa domáha dodania tlačiarní, ktoré sa žalobcovi zaviazal dodať, resp. vrátenia kúpnej ceny za ňu kvôli jej nedodaniu, ako aj náhrady nemajetkovej ujmy (časť VI žaloby). Konečne, voči žalovanému v 8. rade sa žalobca domáha vrátenia ceny detektoru a alarmu, ktoré mu tento žalovaný predal, no žalobca ho reklamoval, ako aj náhrady nákladov, škody a nemajetkovej ujmy (časť VII žaloby).

14. Aj podľa odvolacieho súdu je skutkové vymedzenie žaloby (uvedenie rozhodných skutočností) nedostatočné, keďže v nich chýba konkrétne upresnenie miestom, časom či ďalšími okolnosťami jednotlivých skutkov. Podobne nie sú dostatočne presné žalobné návrhy, v ktorých absentuje uvedenie žalovaných súm, ktoré sú nevyhnutné na to, aby vôbec bolo možné posúdiť rozsah viazanosti súdu ( ). Na odstránenie týchto nedostatkov je však potrebné poskytnúť žalobcovi konkrétne a adresné poučenie, v ktorom sa uvedie, ktoré konkrétne skutkové tvrdenie je nedostatočné alebo nepresné a čo konkrétne treba vo vzťahu k vymedzeným nárokom doplniť. V súvislosti s námietkou

žalobcu, že mu nebolo poskytnuté poučenie podľa , treba pripomenúť, že toto ustanovenie sa týka len spotrebiteľských sporov, ktorými podľa sú spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s ňou súvisiace. Spotrebiteľskými spormi tak môžu byť len spory založené na zmluve, nie spory založené na mimozmluvných nárokoch. Z obsahu žaloby tak, ako bola hore zreprodukovaná, je však zrejmé, že na zmluve sa môžu zakladať (resp. so zmluvami súvisieť) len nároky voči žalovaným v 1., 6. až 8. rade (zrejme ide o kúpne zmluvy) a prípadne aj voči žalovanej v 5. rade (môže ísť o nárok z poistnej zmluvy, ktorá tiež môže byť spotrebiteľskou zmluvou, porov. v tomto smere napr. uznesenie NS SR sp. zn. ). Naopak, nárok voči žalovaným v 3. a 4. rade sa zakladá na dopravnej nehode, teda mimozmluvnej škodnej udalosti, rovnako ako nárok voči žalovanej v 2. rade, ktorá je (zrejme) v zmluvnom vzťahu len so žalovanou v 3. rade, voči ktorej žalobca môže uplatňovať priamy nárok na krytie náhrady škody na základe

15. Z už uvedeného je teda zrejmé, že žalobca v žalobe subjektívne a objektívne kumuluje spory, ktoré by mohli byť spotrebiteľskými spormi, so spormi, ktoré tento charakter zjavne mať nemôžu. Pretože v spotrebiteľských veciach sa podľa a nasl. uplatňujú osobitné procesné pravidlá, je takéto spojenie veci v jednej žalobe neprípustné (porov. ). Avšak aj jednotlivé nároky voči žalovaným v 1., 5., 6., 7. a 8. rade sú založené na celkom odlišných skutkových a právnych okolnostiach (pokiaľ je to v súčasnosti zo žaloby možné posúdiť), v dôsledku čoho je aj spojenie týchto nárokov v jednom konaní nevhodné.

16. Súd prvej inštancie tak v ďalšom konaní predovšetkým podľa vylúči na samostatné konania veci vedené voči týmto žalovaným, keďže v týchto prípadoch môže ísť o spotrebiteľské spory. Následne súd prvej inštancie poskytne žalobcovi individualizované a konkrétnej veci prispôsobené poučenie na odstránenie nedostatkov jeho žaloby, keď konkrétne uvedie, o aké skutočnosti má žalobca svoje žaloby doplniť, v čom spočívajú nedostatky žalobných návrhov (petitov) v jednotlivých konaniach a ako ich žalobca má odstrániť. Vo vzťahu k tým sporom, ktoré by mohli byť spotrebiteľskými spormi v zmysle , odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdnej dvora EÚ, podľa ktorej je súčasťou požiadavky súdnej ochrany zakotvenej v čl. 38 v spojení s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie aj povinnosť zabezpečiť efektivitu práv, ktoré jednotlivci vyvodzujú zo smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (rozsudok zo 17. júla 2014 vo veci C-169/14, Juan Carlos Sánchez Morcillo, Maía del Carmen Abril García proti Banco Bilbao Vizcaya Argentaria SA, ods. 35). Vnútroštátny súd musí ex offo nariadiť nariadiť vykonávanie dôkazov s cieľom zistiť, či zmluva, ktorá bola uzavretá medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, patrí do pôsobnosti smernice (napr. rozsudok z 21. februára 2013 vo veci C-472/11, Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai, Viktória Csipai, ods. 24). Ustanovenie pritom poskytuje spotrebiteľovi dôležitý prostriedok uľahčujúci jeho prístup k právnej ochrane aj pred neprijateľnými podmienkami podľa smernice 93/13/EHS tým, že súdu ukladá spotrebiteľa poučiť jednak o možnosti zastúpenia, ako aj o jeho procesných právach (dôkazoch, neodkladných opatreniach a pod.). Je zrejmé, že s náležitým zastúpením (advokátom alebo kvalifikovaným združením podľa ) môže mať spotrebiteľ aj väčšiu šancu, že podá riadnu žalobu so všetkými náležitosťami, prípadne že ju o takéto náležitosti doplní.

17. Až po vykonaní uvedených úkonov, teda vylúčení jednotlivých vecí na samostatné konanie, náležitej výzve podľa a , náležitom zistení, či jednotlivé spory sú spotrebiteľskými spormi a následnom náležitom poučení podľa v nich, bude možné rozhodnúť o tom, či v konaniach možno pokračovať alebo či žalobu žalobcu treba odmietnuť ( a ). Už len na dôvažok odvolací súd dodáva, že v dôsledku nesprávneho ponechania všetkých vecí v spoločnom konaní súd prvej inštancie vecne nesprávne posúdil aj oslobodenie žalobcu od súdnych poplatkoch podľa , ktoré sa môže vzťahovať len na tie spory, v ktorých spotrebiteľ uplatňuje svoje práva spotrebiteľa. V dôsledku toho súd prvej inštancie po označených zisteniach nanovo posúdi aj túto otázku spôsobom zodpovedajúcim zákonu.

18. Uznesenie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné dovolanie ( a 421 a contrario).