Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoKR/28/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobkyne: A. B. (B. C.), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX D. E. XX, zastúpená A. A. F., bytom G. XXX/XX, XXX XX H., proti žalovanému: F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, XXX XX G., právne zastúpený JUDr. Daliborom Pavelkom, advokátom so sídlom Pribinova 46, 920 01 Hlohovec, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -132 zo dňa 29.10.2021, pomerom hlasov 3 : 0, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. -132 zo dňa 29.10.2021 potvrdzuje.

II. Žalovanému voči žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zrušenie oddlženia žalovaného. Nestotožnil sa so skutkovými a právnymi tvrdeniami žalobkyne o nepoctivom zámere žalovaného, ktorý videla v naplnení zákonných dôvodov zrušenia oddlženia podľa , o konkurze a reštrukturalizácii, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa deklarovala existenciu záväzkového vzťahu voči žalovanému pôžičkou v sume 26.040,- Eur, poskytnutou mu na základe písomnej Zmluvy o pôžičke zo dňa 27.05.2010, splatnou najneskôr do 20.05.2020. Naplnenie dôvodov zrušenia oddlženia videla v tom, že žalovaný ju pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu (podanom dňa 13.05.2019) neuviedol v zozname veriteľov, hoci o existencii pôžičky vedel a vo vyhláseniach dlžníka pod por. č. 9 uviedol, že všetky údaje obsiahnuté v zozname veriteľov sú pravdivé, úplné a je si vedomý právnych následkov úmyselného uvedenia nepravdivých alebo neúplných údajov. Skutočnosť, že žalobkyňa je veriteľkou žalovaného, oznámil žalovaný správcovi podstaty až na základe písomnej predžalobnej výzvy žalobkyne, ktorou bez vedomia o vyhlásení konkurzu, zosplatnila dlh a žalovaného požiadala o vrátenie nesplatenej časti pôžičky. Po prevzatí výzvy, dňa 11.06.2019, žalovaný žalobkyňu dopísal do zoznamu veriteľov u konkurzného správcu, čím sa dopustil konania napĺňajúceho znaky nepoctivého zámeru /ak by písm. b) splnené nebolo formálne práve preto, že žalobkyňa bola konkurzným správcom na možnosť prihlásenia pohľadávky predsa len upozornená a tá možnosť jej teda vytvorená bola/. Pre naplnenie znakov skutkovej podstaty nepoctivého zámeru podľa podľa žalobkyne postačuje iba to, že ju žalovaný neuviedol v prílohe k návrhu na oddlženie konkurzom. Nemá preto ďalší právny význam, že žalovaný u povereného konkurzného správcu žalobkyňu do

zoznamu veriteľov dodatočne uviedol a zamedzil tak naplneniu znakov skutkovej podstaty nepoctivého zámeru podľa .

1.1. Prvoinštančný súd na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. Poukázal na to, že existencia pôžičky, neuvedenie žalovanej v zozname veriteľov tvoriacom prílohu návrhu na konkurz, ani jej dodatočné označenie ako veriteľky, na stretnutí so správcom nebolo medzi stranami sporné. Konkurz na majetok žalovaného bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Trnava č. k. -12 zo dňa 31.05.2019. Zo správy správcu JUDr. Petra Ondreičku zo dňa 31.07.2019, založenej v pripojenom konkurznom spise sp. zn. , vyplýva, že žalovaný (dlžník) na úvodnom stretnutí so správcom označil ďalšiu fyzickú osobu neuvedenú v zozname veriteľov, ktorú správca listom zo dňa 19.06.2019 upovedomil o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka - žalovaného. Z obsahu správy zároveň vyplýva, že v základnej prihlasovacej lehote bolo na adresu sídla kancelárie správcu doručených 5 prihlášok nezabezpečených pohľadávok veriteľov, a to: 1. PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., 2. Slovenská sporiteľňa, a.s., 3. Všeobecná úverová banka, a.s., 4. ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s., 5. Všeobecná úverová banka, a.s.. Dňa 05.08.2019 bol v Obchodnom vestníku č. 149/2019 zverejnený oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňou tvrdené znaky konania dlžníka (žalovaného) s nepoctivým zámerom podľa naplnené neboli. Poukázal na to, že z vyjadrenia žalobkyne a žalovaného je nepochybné, že žalobkyňa bola do zoznamu veriteľov dodatočne dopísaná na základe súčinnosti žalovaného ustanovenému správcovi, pričom správcom bola vyzvaná na možnosť prihlásenia svojej pohľadávky v konkurze v riadnej prihlasovacej lehote. Podmienky pre vyslovenie nepoctivého zámeru kvôli neuvedeniu žalobkyne ako veriteľky do zoznamu veriteľov ( ), preto splnené neboli. Súd mal za to, že konanie, resp. nekonanie žalovaného, nemožno podriadiť ani pod ustanovenie najmä preto, že je upravené v písm. b) . Nemožno teda konštatovať, že by dlžník - žalovaný nemal poctivý zámer, keďže správcovi žalobkyňu ako veriteľku uviedol, táto bola správcom poučená o možnosti prihlásiť si pohľadávku, a ak tak neurobila, nemôže to byť na ťarchu dlžníka. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobkyne o konaní žalovaného v intenzívnom rozpore s dobrými mravmi, ktoré podľa žalobkyne spočíva v jej dodatočnom špekulatívnom dopísaní do zoznamu veriteľov až potom, čo na seba upozornila výzvou zo dňa 01.06.2019, inak by do zoznamu nebola dopísaná. Tomuto konaniu má podľa žalobkyne nasvedčovať aj predložená SMS komunikácia zo dňa 25.06.2020. Prvoinštančný súd konštatoval, že príslušné ustanovenie , upravujúce podmienky nepoctivého zámeru, umožňuje doplnenie takejto informácie - veriteľa do zoznamu, z iniciatívy žalovaného prípadne na dopyt správcu, bez ohľadu na to, či ju dlžník neuviedol z nedbanlivosti alebo vedome. Dodatočné doplnenie žalobkyne ako veriteľky do zoznamu (potom čo mu doručila výzvu zo dňa 01.06.2019) nedosahuje intenzitu a vážnosť konania v rozpore s dobrými mravmi. Z predloženej všeobecnej a nekonkrétnej SMS komunikácie nebolo preukázané, že by si žalovaný so žalobkyňou po zrušení konkurzu dohadoval plnenie jej peňažnej pohľadávky. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodňovala aj trestnou činnosťou žalovaného, ktorú spáchal, a za ktorú bol neprávoplatne odsúdený, pričom aj trestné konanie má byť dôkazom o jeho pokleslom morálnom charaktere. Súd však nevzhliadol súvislosť medzi týmto trestným konaním a nepoctivým zámerom pri oddlžení. Poukázal na to, že trestná činnosť dlžníka nie je automaticky diskvalifikačným kritériom pri posudzovaní nepoctivého zámeru dlžníka. Naopak, zákonodarca chcel poskytnúť aj pre takýchto občanov druhú šancu, pričom je na každom z dlžníkov, či ju využijú. V prípade, ak nie a dostanú sa opätovne do dlhovej špirály, tam možno predpokladať nepoctivý zámer pri oddlžení. Inak by súd pristupoval, ak by žalovaný spáchal trestný čin priamo v súvislosti s pripravovaným oddlžením, resp. po podanom návrhu, čo však žalobkyňou ani nebolo tvrdené. Vychádzajúc z vyššie prezentovaných úvah súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, keďže nebol preukázaný nepoctivý zámer žalovaného pri oddlžení. Žalobkyňou navrhnutý dôkaz výsluchom správcu JUDr. Petra Ondreičku, súd nevykonal pre neúčelnosť a nehospodárnosť, nakoľko medzi stranami nebola sporná skutočnosť, ktorá mala byť týmto dôkazom preukázaná, a to, že žalovaný doplnil žalobkyňu do zoznamu veriteľov na stretnutí so správcom JUDr. Petrom Ondreičkom potom, čo ho žalobkyňa vyzvala na úhradu dlžnej časti pôžičky písomným podaním zo dňa 01.06.2019, doručeným žalovanému 11.06.2019. Žalobu zamietol a titulom úspechu žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. Pred rozhodnutím vo veci samej súd prvej inštancie samostatným uznesením č.k. -130 zo dňa 29.10.2021 zamietol návrh

žalobkyne na prerušenie konania do právoplatného skončenia trestnej veci Okresného súdu Trnava č. k. .

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná z odvolacieho dôvodu podľa , , a (ďalej len „“), čím súdu prvej inštancie vytýkala porušenie práva na spravodlivý proces, nevykonanie navrhnutých dôkazov, nesprávne skutkové zistenia vyvodené z vykonaných dôkazov a vadu predchádzajúceho právoplatného uznesenia, ktorá má vplyv na rozhodnutie vo veci samej. V odvolacej argumentácii uviedla, že samostatným procesným návrhom žiadala konanie v prejednávanej veci prerušiť do právoplatného skončenia iného konania Okresného súdu Trnava, vedeného voči žalovanému v trestnej veci podvodu, ktoré sa nachádzalo v štádiu podaného odvolania. Prebiehajúca trestná vec má podľa žalobkyne podstatný význam pre konanie o zrušenie oddlženia a neprerušenie konania zakladá vadu v postupe prvoinštančného súdu, ktorú je potrebné sanovať. Uviedla, že uznesenie napadla odvolaním aj samostatne. Žalobkyňa ďalej namietala nevykonanie dôkazu výsluchom žalovaného k obsahu jeho komunikácie so žalobkyňou ohľadne vyplatenia dlhu, ktorým žalovaný sledoval znevýhodnenie ostatných veriteľov. Nevykonanie tohto dôkazu je podľa žalobkyne naplnením odvolacieho dôvodu podľa , . V odvolacom návrhu žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie a žalovaného zaviazať na náhradu trov konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne, ktoré bolo riadne doručené jeho právnemu zástupcovi, nevyjadril.

4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( v spojení s ), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

5. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie ( ), dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku a správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie o nedôvodnosti podanej žaloby.

8. Podstatnou a právne významnou otázkou pre rozhodnutie o odvolaní bola vecná správnosť rozhodnutia v posúdení žalobkyňou deklarovaných dôvodov pre zrušenie oddlženia, zachovanie práva na spravodlivý proces, rozsah vykonaných dôkazov a ich hodnotenie a otázka existencie inej vady, ktorá mohla mať vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

9. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobkyňou ohľadne nepoctivého zámeru žalovaného pri oddlžení. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal, jasne a zrozumiteľne zodpovedal podstatné skutkové tvrdenia strán uvedené v procesnom útoku a obrane.

10. Na doplnenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu je nesporné, že žalovaný po podaní návrhu na konkurz žalobkyňu dodatočne označil za svoju veriteľku v konkurze a túto skutočnosť oznámil správcovi, ktorý so žalobkyňu následne konal ako s veriteľkou dlžníka (žalovaného).

11. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým a právnym posúdením a záverom súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že nakoľko žalovaný na stretnutí so správcom (konanom na základe výzvy správcu zo dňa 06.06.2019), žalovanú dodatočne označil za svoju veriteľku, nemôže jeho konanie naplniť skutkovú podstatu nepoctivého zámeru podľa , ani písm. c) . Žalovaný žalobkyňu ako známu veriteľku nezatajil a túto skutočnosť dodatočne a včas uviedol správcovi. Týmto konaním

žalovaného bola vo vzťahu k žalobkyni (v priebehu konkurzu) naplnená jej zákonná možnosť prihlásiť si pohľadávku do konkurzu.

12. Odvolací súd poukazuje na to, že pri posudzovaní nepoctivého zámeru podľa zákon neukladá súdu povinnosť skúmať pohnútky a dôvody, pre ktoré dlžník opomenul alebo neuviedol niektorého zo svojich veriteľov v zozname veriteľov hneď pri podaní návrhu na konkurz s oddlžením. Naplnenie konania v nepoctivom zámere zákonodarca znením pri jeho gramatickom, systematickom a logickom výklade spája až s takým správaním dlžníka, ktorý známeho veriteľa neuvedie ani dodatočne na dopyt správcu, čím tohto veriteľa zbaví možnosti prihlásiť si svoju pohľadávku v konkurze. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, takéto konanie (správanie sa) žalovaného preukázané nebolo.

13. Za správny odvolací súd považuje právny záver prvoinštančného súdu o nenaplnení zákonom vymedzeného nepoctivého zámeru ani podľa , na ktorý žalobkyňa odkazovala v skutkových tvrdeniach žaloby a svojom procesnom útoku. Je dôvodné stotožniť sa so záverom súdu prvej inštancie, že neuvedenie (opomenutie, zamlčanie ) veriteľa v zozname veriteľov nie je možné podriadiť pod , nakoľko túto skutočnosť zákonodarca postihuje samostatne a vymedzil ju ako samostatný právny dôvod nepoctivého zámeru podľa . Pod neuvedením dôležitej informácie je preto potrebné rozumieť zamlčanie iných podstatných skutočností, najmä údajov o majetku dlžníka, ktoré majú význam pre konkurz.

14. Pokiaľ ide o nevykonanie dôkazu výsluchom žalovaného, odvolací súd uvádza, že rozsah dokazovania je vecou súdu prvej inštancie. Nevykonanie konkrétneho dôkazu má povahu vady procesného postupu len v prípade, ak jeho nevykonanie podstatným spôsobom ovplyvní riadne zistenie skutkového stavu a vecnú správnosť rozhodnutia. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa dôkaz výsluchom žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie ani nenavrhla, preto v odvolacom konaní jeho nevykonanie namietať (vytýkať) nemôže. V dôkazných návrhoch žalobkyňa žiadala vypočuť len svedka - konkurzného správcu JUDr. Ondreičku. S nevykonaním tohto dôkazu pre jeho neúčelnosť a nehospodárnosť sa súd prvej inštancie riadne a dostatočne vyporiadal. Odvolací súd sa s dôvodmi nevykonania tohto dôkazu stotožňuje, nakoľko účel, ktorý žalobkyňa týmto dôkazom sledovala - jej dodatočné oznámenie ako veriteľky správcovi, je zrejmý zo správy konkurzného správcu a tvrdená skutočnosť v konaní ani nebola sporná.

15. Pri skúmaní vecnej dôvodnosti žaloby, však odvolací súd nemohol opomenúť základnú a rozhodnú skutočnosť, na ktorú poukázal aj súd prvej inštancie, a to, že žalobkyňa si po obdržaní oznámenia od správcu, napriek nespornej vedomosti o prebiehajúcom konkurze, svoju pohľadávku do konkurzu neprihlásila.

16. Niet sporu v tom, že pohľadávka žalobkyne – peňažná pôžička má povahu pohľadávky podľa , ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz („rozhodujúci deň“) a jej uspokojenie bolo možné len v konkurze.

17. Odvolací súd, v súlade so záverom a skutkovým zistením súdu prvej inštancie, dopĺňa, že na skúmanie naplnenia zákonom stanovenej podmienky „veriteľa dotknutého oddlžením“ ako subjektu aktívne legitimovaného domáhať sa zrušenia oddlženia, nestačí vychádzať len z hmotnoprávnej existencie záväzkového vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom (v prejednávanej veci titulom pôžičky), ale je súčasne potrebné skúmať aj splnenie osobitných podmienok vyplývajúcich z konkurzného zákona. Takouto podmienkou je povinnosť veriteľa, ktorý má vedomosť o konkurze voči jeho dlžníkovi, prihlásiť si do konkurzu pohľadávku uspokojiteľnú len konkurzom alebo splátkovým kalendárom ( ). Len v tomto prípade má veriteľ zákonnú možnosť domáhať sa (žiadať) jej uspokojenia voči dlžníkovi. Nie je ďalej podstatné, či majetok dlžníka také uspokojenie aj reálne umožňuje. Pokiaľ si však takýto veriteľ svoju pohľadávku do konkurzu neprihlási, dôsledkom jeho nečinnosti je strata možnosti žiadať jej uspokojenie a jeho pohľadávka sa stane nevymáhateľnou. Za uvedených okolností ho preto nemožno považovať za veriteľa dotknutého oddlžením.

18. Žalobkyňa v konaní nepoprela a zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že po doručení oznámenia správcu (t. j. po získaní vedomosti o konkurze na majetok dlžníka) si pohľadávku voči dlžníkovi v konkurze neprihlásila (nepodala prihlášku), čím nastal zákonný

dôsledok jej nevymožiteľnosti (nemožnosti domáhať sa jej uspokojenia). Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňu nemožno považovať za veriteľa dotknutého oddlžením, čo je samo o sebe dôvodom vecnej neopodstatnenosti žaloby.

19. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobkyne o naplnení odvolacieho dôvodu podľa , ktorý odvodzovala od nesprávnosti uznesenia o zamietnutí jej návrhu na prerušenie konania, odvolací súd pre úplnosť dopĺňa, že konanie takou vadou netrpí. Odvolací súd v uvedenej súvislosti odkazuje na svoju vyššie uvedenú argumentáciu, najmä dôvody uvedené v ods. 15. až 18., ako aj na uznesenie č. k. -200 zo dňa 28.02.2024, ktorým rozhodol o odvolaní žalobkyne voči uzneseniu o zamietnutí jej návrhu na prerušenie konania.

20. Na základe uvedených skutočností a cit. ustanovení zákona, odvolací súd v zmysle , rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s a tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).