Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49Ek-831-2019.pdf
PDF · 88.54 KB
Case nature
Subarea
49Ek/831/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. právnym zástupcom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokát so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému č. 1: O. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, XXX XX M. a povinnému č. 2: L. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. I.G. XXXX/X, XXX XX V. C., zast. právnym zástupcom: Poradenské a právne centrum ochrany spotrebiteľa, so sídlom Vrbická 1894/10, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 52 317 226, o vymoženie pohľadávky vo výške 9 857,40 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Martin Hucík, so sídlom exekútorského úradu L. Jankuľáka 845, 027 12 Liesek, pod sp. zn. 385EX 317/19, o návrhu povinného č. 2 na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v celom rozsahu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 14.05.2019 domáhal od povinných vymoženia pohľadávky vo výške 9 857,40 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - Zmenkový platobný rozkaz sp. zn. 1Zm 311/2011 zo dňa 12.12.2011, ktorý vydal Okresný súd Bratislava V.
2. Dňa 21.06.2019 vydal súd poverenie na vykonanie exekúcie č. ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6119292232.1.
3. Dňa 21.08.2019 bol súdu doručený prostredníctvom súdneho exekútora návrh povinného č. 2 na zastavenie exekúcie a následne dňa 28.08.2019 vyjadrenie oprávneného k predmetnému návrhu povinného č. 2. Návrh povinného č. 2 na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 02.08.2019. Upovedomenie o začatí exekúcie si povinný č. 2 prevzal dňa 23.07.2019, t. j. povinný č. 2 podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote.
4. Povinný č. 2 žiada súd, aby exekúciu zastavil z dôvodu prekážky res iudicata. Povinný č. 2 tvrdí, že na podklade exekučného titulu - Zmenkový platobný rozkaz sp. zn. 1Zm 311/2011 zo dňa 12.12.2011, ktorý vydal Okresný súd Bratislava V bolo už v minulosti vedené iné exekučné konanie súdnym exekútorom Mgr. Róbertom Segľom, pod sp. zn. EX 123/13. Toto predošlé exekučné konanie Okresný súd Dolný Kubín svojím uznesením zo dňa 29.06.2016 sp. zn. 9Er/86/2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1CoE/10/2017 zastavil podľa § 57 Exekučného poriadku. S poukazom na ust. § 161 ods. 2 CSP a § 230 CSP má povinný č. 2 za to, že nie sú splnené procesné podmienky pre to, aby exekučné konanie v už raz právoplatne skončenej veci tých istých účastníkov a na podklade toho
istého exekučného titulu prebiehalo. Okrem zásady res iudicata, ktorá bráni vedeniu nového exekučného konania povinný č. 2 zdôrazňuje, že predmetný exekučný titul bol v čase jeho vzniku podľa platných právnych predpisov nezákonným a teda nespôsobilým exekučným titulom, na čom sa nič nezmenilo ani v súčasnosti, a teda tento exekučný titul by aj bez ohľadu na zásadu res iudicata nemohol byť podkladom pre nové exekučné konanie.
5. Oprávnený tvrdí, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa vzťahuje len na meritórne rozhodnutia súdov či iných orgánov. Osobitne je potrebné riešiť otázku zastavenia exekúcie. Všeobecne zastavenie exekúcie je procesným rozhodnutím. Oprávnený ako príklad uvádza zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej a oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Na druhej strane zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané prekážku res iudicata zakladá. Ak však dôjde k zastaveniu exekúcie len z procesných dôvodov (napr. oprávnený navrhne zastavenie exekúcie), nebráni neskôr oprávnenému prekážka veci rozhodnutej v tom, aby návrh na vykonanie exekúcie znovu podal. Preto vždy keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné skúmať povahu tohto meritórneho rozhodnutia skôr ako sa prijme záver o existencii vady podmienok konania spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej - res iudicata. Exekučné konanie predpokladá existenciu určitých procesných podmienok, za ktorých môže byť exekúcia uskutočnená. S poukazom na vyššie vedené má oprávnený za to, že v tomto prípade došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu nesplnenia procesnej podmienky podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a teda nie je možné toto rozhodnutie považovať za meritórne. Oprávnený zastáva názor, že povinný č. 2 vo svojom vyjadrení neuviedol skutočnosti a ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok oprávneného na vymoženie dlžnej sumy. Vzhľadom na uvedené oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie.
6. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“) súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 200 prvej vety Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 161 ods. 1 zákona číslo 160/2015 Z. z Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
11. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
12. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
13. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
14. Súd má z rozhodnutia sp. zn. 9Er/86/2013-84 zo dňa 29.06.2016 preukázané, že oprávnený sa na podklade predmetného zmenkového platobného rozkazu, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému, domáhal sa vymoženia pohľadávky vo výške 9 857,40 Eur s príslušenstvom. V predmetnej exekučnej veci Okresný súd Dolný Kubín uznesením č. k. 9Er/86/2013-84 zo dňa 29.06. 2016 exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) v spojení s § 243f ods. 6 a s poukazom na § 243f ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.03. 2017 zastavil. Uznesenie nadobudlo v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1CoE/10/2017 zo dňa 12.09. 2017 právoplatnosť dňa 06.11. 2017.
15. V zmysle citovaných zákonných ustanovení je existencia právoplatného rozhodnutia o veci prekážkou toho, aby sa o rovnakej veci opätovne konalo a rozhodovalo (prekážka res iudicata). O prekážku res iudicata ide vtedy, ak sú súčasne splnené tri podmienky: 1. - začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, 2. - začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi a 3. - o tej istej veci. O rovnakú vec ide tam, kde sa medzi tými istými účastníkmi konania rozhoduje o nároku, ktorý sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. V exekučnom konaní o rovnakú vec ide, napr. vtedy, ak sa ten istý oprávnený domáha voči tomu istému povinnému vymoženia pohľadávky, na základe totožného exekučného titulu, pričom v predchádzajúcom exekučnom konaní súd zastavil exekúciu, pretože oprávnený jednoznačne nepreukázal, či zmenkový súd skúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, a nie je nepochybné, že bolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Pokiaľ ide o okruh účastníkov, konanie sa týka tých istých účastníkov aj vtedy, ak na mieste niektorého z účastníkov je jeho právny nástupca (univerzálny alebo singulárny).
16. Podľa názoru súdu o uplatnenom nároku v tomto exekučnom konaní už bolo raz meritórne rozhodnuté v exekučnom konaní, vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 9Er/86/2013.
17. Oprávnený v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa vzťahuje len na meritórne rozhodnutia súdov, či iných orgánov, a v tomto prípade došlo v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín k zastaveniu exekúcie z dôvodu nesplnenia procesnej podmienky podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a teda nie je možné toto rozhodnutie považovať za meritórne.
18. Podľa názoru súdu, ak k zastaveniu exekúcie došlo z hmotnoprávnych dôvodov, napr. pre materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu, takéto rozhodnutie je možné prirovnať k zamietnutiu návrhu v základnom konaní, a ako také toto rozhodnutie zakladá prekážku rozhodnutej veci; potreba rozlišovania obsahových dôvodov zastavenia exekúcie vyplýva zo skutočnosti, že v exekučnom konaní rozhoduje exekučný súd vždy uznesením, z čoho vyplýva, že nie každé uznesenie má len procesný charakter, pretože uznesením možno v exekučnom konaní, resp. exekúcii rozhodnúť aj vo veci samej. Dôvodnosť aplikácie ustanovenia § 230 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/>aj na iné ako meritórne rozhodnutia potvrdzuje aj ustanovenie § 234<https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1963/99/>CSP, ktoré deklaruje primerané použitie ustanovení o rozsudku aj vo vzťahu k uzneseniam. Aj procesné rozhodnutia môžu založiť prekážku rozhodnutej veci (res iudicata). Deklaruje to aj súdna prax a rozhodnutia vyšších súdnych autorít (konkrétne v prípade predbežných opatrení).
19. V predmetnej veci je zrejmé, že oprávnený podal totožný návrh na vykonanie exekúcie proti totožnému povinnému a na základe totožného exekučného titulu, ktorý už bol právoplatne posúdený ako materiálne nevykonateľný pre rozpor so zákonom, keď zmenkový súd neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, a v základnom konaní neprihliadol na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom.
20. Súd s názorom oprávneného, že rozhodnutie Okresného súdu Dolný Kubín, ktorým zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nie je meritórnym rozhodnutím, ktoré zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci nesúhlasí, pretože Okresný súd Dolný Kubín zastavil exekúciu z dôvodov, ktoré majú hmotnoprávny charakter, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že zmenkový súd neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, a v
základnom konaní neprihliadol na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom.
21. Uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 9Er/86/2013-84 zo dňa 29.06.2016 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1CoE/10/2017 zo dňa 12.09. 2017, teda založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata), a preto súd rozhodol tak, že exekučné konanie pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania, podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v spojení § 161 ods. 1, § 161 ods. 2 CSP a v spojení s § 230 CSP zastavil.
22. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
24. Podľa § 199c ods. 2 Exekučného poriadku, ak povinný uhradí pohľadávku oprávneného pred začatím exekúcie, odmena ani náhrada výdavkov exekútorovi nepatrí; to neplatí, ak je tu dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať.
25. Podľa § 22 ods. 1,2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur. Ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
26. V zmysle ustanovenia § 199c ods. 4 Exekučného poriadku je pravidlom, že trovy exekútora znáša alebo nahrádza povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, kedy ich nahrádza oprávnený. Takúto situáciu predpokladá ustanovenie § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého oprávnený je zaviazaný nahradiť trovy exekútora vtedy, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý oprávnenému možno pričítať.
27. Súd sa pri rozhodovaní o trovách povereného súdneho exekútora zaoberal otázkou, či je tu dôvod na úhradu trov exekútora, ktorý možno pričítať oprávnenému. Pri rozhodovaní, či v danom prípade oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, čím súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu trov exekúcie súd uvádza, že nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného, a nie v ustanoveniach práva hmotného. Preto zavinenie oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie možno posudzovať len z hľadiska procesného, podľa procesného výsledku. Nakoľko v danom prípade sa exekúcia začala na podklade rozhodnutia, ktoré nemôže byť podkladom pre začatie exekúcie, exekúcia proti povinnému bola vedená nedôvodne.
28. Súd rozhodoval o trovách súdneho exekútora podľa ustanovenia § 199c ods. 1 Exekučného poriadku. Nakoľko povinný č. 2 podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15 - dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd preto s prihliadnutím na ustanovenie § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov priznal súdnemu exekútorovi náhradu paušálnych výdavkov vo výške 30 Eur + DPH.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.