Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoCsp/23/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu: Pomoc veriteľom, občianske združenie, so sídlom Handlovská 486/62, Ráztočno, IČO: 42 022 991, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, E., t.č. F. G. H. I. J. K. L. M., N. XXXX/X, K., 2/ K. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Mesto C., zastúpená: JUDr. Pavel Babiakom, advokát so sídlom G. Švéniho 6, Prievidza, IČO: 42 147 298, o zaplatenie 553 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. -132 zo dňa 24.04.2023, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému 1/ sa proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

III. Žalovanej 2/ sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.1 Súd prvej inštancie v záhlaví identifikovaným rozsudkom zamietol žalobu, žalovanému 1/ nepriznal nárok na náhradu trov konania a žalovanej 2/ priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

1.2 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie popísal skutkové okolnosti, zistené z vykonaného dokazovania: Dňa 28.04.2021 bola uzavretá zmluva o prenájme hnuteľného majetku, ktorou mal právny predchodca žalobcu v postavení prenajímateľa prenajať žalovanému 1/ a žalovanej 2/ ako nájomcom osobné motorové vozidlo značky I. D., 1,6 L evidenčné číslo L. XXXXX (ďalej len „vozidlo“), a to na dobu od 28.04.2021 14,00 hod. do 02.06.2021 14,00 hod., za dohodnutú sumu s DPH na 1 deň zapožičania vozidla 25 eur, pri celkovej cene s DPH za 35 dní zapožičania 875 eur. V Zmluve je uvedený stav kilometrov pri zapožičaní 50 914, dojazd kilometrov pri zapožičaní 170. V článku V bod 5.2. bolo dohodnuté, že v prípade akéhokoľvek oneskoreného vrátenia osobného automobilu bez upovedomenia prenajímateľa pred koncom doby nájmu hnuteľného majetku, sa používanie hnuteľného majetku nájomcom berie ako neoprávnené používanie cudzej veci a nájomca je povinný zaplatiť prenajímateľovi nájom vo výške dvojnásobku výšky hodinovej sadzby za každú jednu oneskorenú hodinu (aj začatú) zapožičania osobného automobilu podľa platného cenníka pre príslušný kalendárny rok (viď cenník platný od 17.04.2021 - pri predmetnom motorovom vozidle I. D. za 1 hodinu zapožičania vozidla suma 7,90 eur - č.l. 5). Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2022 postúpil pôvodný veriteľ, M. E. - EUROCENTRUM, pohľadávku v zmysle ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho

zákonníka (ďalej len ,,OZ“) na žalobcu. Právny zástupca žalovanej 2/ na pojednávaní okrem iného uviedol, že žalobca žaloval jeho klientku na viacerých súdoch Slovenskej republiky, pričom ide stále o tú istú vec. Osobitne poukázal na žalobu podanú na Okresný súd Košice I., ktorá má totožný obsah so žalobou v danej veci. Namiesto cca. 850 eur majú žalovaní zaplatiť cca. 2.500 eur, ak by súdy rozhodovali v prospech žalobcu. Žalobu navrhol v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe trvajú, popierajú, že by nárok, ktorý je v tomto konaní uplatnený, žalovaní zaplatili, resp. že by bol uplatňovaný v inom konaní. Poukázal na to, že v špecifikácii žaloby je presne uvedené, za aké obdobie sa žalobca domáha nároku. Žaloby boli podané na rôzne súdy, aby sa žalobca skôr dostal k exekučnému titulu s poukazom na rozdielne zaťaženie a procesné postupy súdov.

1.3 Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , , , , , , , . Konštatoval, že právny predchodca žalobcu M. C. - K.O.T.I.A.N. (neskôr M. E. - EUROCENTRUM), uzavrela so žalovanými zmluvu o prenájme hnuteľného majetku v čase, keď vykonávala podnikateľskú činnosť aj v týchto predmetoch podnikania: Kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) - od 30.05.2017 a Prenájom hnuteľných vecí - od 03.02.2020. Žalovaní boli fyzickými osobami v postavení nájomcov - nepodnikateľmi, a teda ide o tzv. zmluvu spotrebiteľskú a obaja žalovaní požívajú v spore zvýšenú právnu ochranu. Nárok žalobcu je potrebné prednostne posúdiť podľa noriem tzv. spotrebiteľského práva. Ďalej súd uviedol, že v siedmej hlave , v až je upravený inštitút nájomnej zmluvy. V ôsmom oddiele tejto hlavy sú upravené osobitné ustanovenia o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí. Takýto nájom môže vzniknúť len medzi podnikateľom (právny predchodca žalobcu) a nájomcom ako podnikateľom alebo nepodnikateľom, ale predmetné ustanovenie sa nemôže použiť na nájom dopravného prostriedku (teda aj osobného motorového vozidla), pretože nájom dopravného prostriedku je upravený v až . Zmluva o nájme dopravného prostriedku je relatívnym obchodom, keďže ustanoveniami sa spravuje len v tom prípade, ak je uzavretá medzi podnikateľmi a ak je pri jej vzniku zrejmé, že sa týka podnikateľskej činnosti účastníkov. Ak zmluva o nájme dopravného prostriedku nie je uzavretá medzi podnikateľmi (žalovaní v čase uzavretia Zmluvy neboli podnikatelia), použijú sa na vzťah zmluvných strán ustanovenia o nájomnej zmluve ( až ). Uvedené riešenie zodpovedá tomu, že nájom dopravného prostriedku je pravidelným prvkom nielen vzťahov, ktoré vznikajú v rámci podnikania, ale aj vzťahov vznikajúcich v rámci uspokojovania osobných potrieb spotrebiteľov. Súd teda ohľadom nároku žalobcu vychádzal z ustanovení až . Z nesporných tvrdení strán sporu mal súd prvej inštancie za preukázané, že na základe zmluvy prevzali žalovaní do užívania od právneho predchodcu žalobcu predmetné vozidlo, ktoré vrátili právnemu predchodcovi žalobcu až po dohodnutej dobe. Keďže obaja žalovaní mali predmetné vozidlo vrátiť 02.06.2021 o 14.00 hodine, no vrátili ho až dňa 07.06.2021 o 8.00 hod. (čo žalovaní v tomto konaní nepopierali), žalobca si podanou žalobou uplatnil voči žalovaným nárok na zaplatenie sumy 553 eur za „nájom auta v omeškaní“, za obdobie od 04.06.2021 12.00 hod. do 05.06.2021 23.00 hod., teda za spolu 35 hodín podľa článku V bodu 5.2 Zmluvy, keď za každú, aj začatú hodinu si účtovali podľa svojho cenníka sumu 15,80 eur (t.j. dvojnásobok výšky hodinovej sadzby nájmu za každú, aj začatú hodinu). Podľa právneho názoru súdu ustanovenie bodu 5.2 čl. V Zmluvy sa netýka hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny (tým bolo platenie nájomného vo výške 25 eur za každý deň nájmu predmetného vozidla), a preto skúmal, či vyššie uvedené dojednanie zmluvy podľa nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (žalovaných), resp. prioritne posudzoval, či uvedené zmluvné dojednanie je platné. Článok V. 5.2. zmluvy znie: „V prípade akéhokoľvek oneskoreného vrátenia osobného automobilu bez upovedomenia prenajímateľa pred koncom nájmu hnuteľného majetku sa používanie hnuteľného majetku berie ako neoprávnené používanie cudzej veci a nájomca je povinný zaplatiť prenajímateľovi nájom vo výške 2-násobku výšky hodinovej sadzby za každú jednu oneskorenú hodinu (aj začatú) zapožičania osobného automobilu podľa platného cenníka pre príslušný kalendárny rok“. Podľa názoru súdu uvedené dojednanie je neurčité, nezrozumiteľné a nejasné. Vrátenie vozidla pred koncom nájmu hnuteľného majetku nemôže byť podľa názoru súdu oneskorené, a to či už s alebo bez upovedomenia prenajímateľa. Ak v danej veci mal nájom končiť 02.06.2021 a v skutočnosti došlo k vráteniu vozidla 07.06.2021, nešlo o situáciu upravenú v uvedenom článku, pretože nedošlo k vráteniu vozidla pred koncom nájmu hnuteľného majetku. Žalobca zrejme uvedeným ustanovením chcel zmluvne

pokryť oneskorené vrátenie vozidla po dátume dohodnutého konca nájmu, čomu zodpovedá aj jeho argumentácia v konaní, avšak z uvedeného článku uvedené nevyplýva. Súd preto podľa v spojitosti s považuje uvedené zmluvné dojednanie za neplatné. Takýto výklad zodpovedá aj pravidlu upravenému v , podľa ktorého „v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší“. Súd prvej inštancie však pre úplnosť dodal, že v zmluve, v bode 5.2, dojednaná sankcia, ktorým dojednaním sa žalovaní zaviazali v prípade oneskoreného vrátenia predmetného vozidla bez upovedomenia prenajímateľa pred koncom nájmu, zaplatiť prenajímateľovi nájom vo výške dvojnásobku výšky hodinovej sadzby za každú, aj začatú hodinu (teda napríklad i pri omeškaní sa 1 sekundu) zapožičania osobného automobilu, podľa platného cenníka pre príslušný kalendárny rok, čo v danom prípade predstavovalo sumu 7,90 eur za aj začatú hodinu ohľadne predmetného vozidla, čo pri jednom dni omeškania s vrátením predmetného vozidla predstavovalo sumu 395 eur /(2 x 7,9) x 24)/, je dojednaním v rozpore so spotrebiteľským právom ( ), keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaných, ktorý majú v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu postavenie spotrebiteľa, a ako také je toto dojednanie takisto v rozpore s dobrými mravmi ( ) a podľa ust. aj absolútne neplatným právnym úkonom. V zmysle , za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa názoru súdu takáto sankcia za oneskorené vrátenie vozidla je neprimeranou sankciou, preto je takéto dojednanie neplatné. Súd prvej inštancie preto žalobcovi nepriznal žiadne plnenie z neplatného zmluvného dojednania a žalobu v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s . Žalovaný 1/ náhradu trov konania nepožadoval, resp. tieto mu nevznikli, preto mu náhradu trov konania nepriznal. Trovy konania však uplatnila žalovaná 2/, ktorá bola v konaní plne úspešná, pretože žaloba bola voči nej zamietnutá. Z tohto dôvodu jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové rozhodnutie alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná mu nárok na náhradu trov konania. Namietal odvolacie dôvody podľa a . Namietal porušenie princípov právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Uviedol, že v konaní bol najskôr vydaný platobný rozkaz. Po jeho zrušení však súd zmenil názor a nárok mu nepriznal. Súd sa ani len náznakom nezmienil o nezákonnosti akejkoľvek podmienky v zmluve. Nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že ustanovenie bodu 5.2 čl. V zmluvy sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny netýka. V tomto ide priamo o hlavný predmet plnenia a primeranosť ceny. V zmluve je jasne, určito a zrozumiteľne uvedené, že nájomca si auto požičiava s tromi možnosťami nájmu, ktorý záleží iba od nájomcu: 1/ prvá možnosť spočíva v tom, že auto si požičia na dobu dohodnutú vopred a za vopred stanovenú cenu 25 eur za každý deň požičania, ktorú platí pri dohodnutom počte dní nájmu; 2/ druhá možnosť spočíva v tom, že auto v čase vrátenia nájomca nevráti, ale predĺži si ho podľa svojej potreby, čo riadne oznámi prenajímateľovi. Táto možnosť je uvedená v bode 5.1 čl. V zmluvy, čo znamená, že okrem zaplatenia sumy uvedenej v čl. II zmluvy si nájomca auto požičiava s vedomím nájmu vo výške 1-násobku hodinovej sadzby. Táto možnosť je drahšia preto, že autopožičovňa má rezervácie podľa plánovaných vracaní áut, a keď nájomca využije svoje právo a nájom si predĺži v čase očakávaného vrátenia, tak autopožičovňa musí zrušiť nahlásenú rezerváciu, čo znamená pre autopožičovňu zvýšené náklady, pretože ak autopožičovňa zruší rezerváciu na požičanie auta na 2 týždne (14 dní) z dôvodu, že nájomca si predĺžil auto iba o 2 dni, tak škoda pre autopožičovňu predstavuje ušlý zisk za 12 dní, ktoré mohla mať autopožičovňa auto požičané; 3/ tretia možnosť spočíva v tom, že auto v čase vrátenia nájomca nevráti, používa ho naďalej a neoznámi to prenajímateľovi. Táto možnosť je uvedená v bode 5.2, čl. V zmluvy, čo znamená, že okrem zaplatenia sumy uvedenej v čl. II zmluvy si nájomca auto požičiava s vedomím nájmu vo výške 2-násobku hodinovej sadzby. Táto možnosť je najdrahšia, lebo autopožičovňa má nielen náklady so zrušením rezervácie, ale hlavne celé obdobie používania požičaného auta nájomcom požičané auto nie je kryté žiadnym poistením (ani zákonným, ani havarijným), pretože nájomca toto auto používa neoprávnene (čo má aj uvedené v bode 5.2, čl. V, zmluvy - bez súhlasu nájomcu), čo má každá poisťovňa stanovené vo svojich obchodných podmienkach, že auto používané bez súhlasu prenajímateľa nie je kryté zákonným a ani havarijným poistením, nakoľko na toto konanie nájomcu (neoprávnené používanie auta) sa vzťahuje výluka, podobne ako pri jazde

nájomcu pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok. Podľa neho je tretia možnosť predmetom tohto konania. Keby nájomcovia nabúrali do iného auta a spôsobili totálnu škodu na aute autopožičovne a aj na aute oproti idúcom, tak by autopožičovňa nedostala poistné plnenie nielen z havarijného poistenia za svoje vlastné auto, ale poisťovňa by zo zákonného poistenia nezaplatila ani škodu oproti idúcemu autu a autopožičovňa by ju musela najprv zaplatiť sama a až následne by sa mohla domáhať regresného plnenia od nájomcu, ktorý v čase nájmu bez súhlasu autopožičovne šoféroval požičané auto. Takto by bola škoda spôsobená na aute autopožičovne vo výške 15.000 eur a na aute oproti idúcom možno aj viac, čo by záležalo od jeho hodnoty. Práve kvôli tomuto každá jedna minúta nájmu bez povolenia autopožičovne znamená pre autopožičovňu obrovské riziko, preto je odmena za takýto nájom vo výške 2-násobku hodinovej sadzby. Nesúhlasil ani s názorom súdu prvej inštancie, že dojednanie zmluvy, obsiahnuté v článku V bod 5.2 zmluvy je neurčité, nezrozumiteľné a nejasné. Časť dojednania "...pred koncom nájmu hnuteľného majetku...“ sa neviaže na začiatok ustanovenia „ V prípade akéhokoľvek oneskoreného vrátenia osobného automobilu...“, ale na časť „ ... bez upovedomenia prenajímateľa“. To znamená, že ak nájomca skôr, ako skončí zmluvne dohodnutý nájom, neoznámi prenajímateľovi, že si chce auto ponechať v nájme, tak sa po čase zmluvne dohodnutého vrátenia auta toto používanie považuje za neoprávnené používanie auta a ani poisťovňa takéto používanie auta nájomcom nekryje poistením a v prípade škody nezaplatí prenajímateľovi žiadne plnenie z poistky. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vo veci sám rozhodol tak, že žalobe vyhovie aj vo zvyšnej časti, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné konanie.

3. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný 1/ písomne nevyjadril; žalovaná 2/ navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Ďalšie písomné vyjadrenia podané neboli.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení a (ďalej len „“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

6. V zmysle ustanovenia nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to nevyžadoval dôležitý záujem.

7. Podľa na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ).

10. Žalobca v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa a . 11. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

12. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

14. Za aplikácie posudzoval odvolací súd v prvom rade z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a . Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu možno konštatovať, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.

15. Námietky žalobcu, uvedené v odvolaní, boli totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvej inštancie, a podľa názoru odvolacieho súdu po preskúmaní veci nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené a ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle poukazuje.

16. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza odvolací súd nasledovné:

17. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že súd prvej inštancie porušil princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, odvolací súd uvádza, že vydanie platobného rozkazu, ktorý je následne zo zákonom predpokladaného dôvodu zrušený (prípadne zrušený len vo vzťahu k jednému žalovanému, ako tomu bolo aj v danom prípade), neprejudikuje ďalší priebeh a výsledok konania. Preto je možné aj celkom opačné rozhodnutie, teda zamietnutie žaloby. Nejestvuje žiadne ustanovenie , ktoré by túto tézu spochybňovalo. Nejde pritom o žiadny neštandardný postup v konaní (teda najskôr vydanie platobného rozkazu, podanie odporu, riadne dokazovanie a zamietnutie žaloby). Vydanie platobného rozkazu totiž prebieha bez účasti žalovaného, pričom po podaní odporu môže žalovaný už priebeh konania ovplyvniť a dosiahnuť výsledok vo svoj prospech.

18. V danej veci podstata odvolacieho konania spočíva v posúdení namietaných záverov súdu prvej inštancie, na základe ktorých zamietol nárok žalobcu na zaplatenie 553 eur s príslušenstvom. Tento nárok žalobca odvodzuje od čl. V, bodu 5.2. zmluvy, ktorý znie: „V prípade akéhokoľvek oneskoreného vrátenia osobného automobilu bez upovedomenia prenajímateľa pred koncom nájmu hnuteľného majetku sa používanie hnuteľného majetku nájomcom berie ako neoprávnené používanie cudzej veci a nájomca je povinný zaplatiť prenajímateľovi nájom vo výške 2- násobku výšky hodinovej sadzby za každú jednu oneskorenú hodinu (aj začatú) zapožičania osobného automobilu podľa platného cenníka pre príslušný kalendárny rok“. Žalobca tvrdil, že žalovaní vrátili požičané vozidlo oneskorene, čím mu vznikol podľa zmluvy nárok na úhradu žalovanej sumy, ako 2- násobok hodinovej sadzby za požičanie rovnakého vozidla. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluvné dojednanie v čl. V, bode 5.2 je neurčité, nezrozumiteľné a nejasné a z toho dôvodu neplatné. Súd prvej inštancie ďalej považoval toto dojednanie za neplatné z dôvodu, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku a taktiež, že je toto dojednanie rozporné s dobrými mravmi, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán tým, že za omeškané nájomné požaduje sumu vo výške presahujúcej 15,8 -násobok denného nájomného dojednaného za jeden deň (25 eur).

19. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že bol správny záver súdu prvej inštancie o neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán ( ), a teda jeho neplatnosti.

20. Na úvod treba uviesť, že odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie považuje námietku žalobcu, že toto ustanovenie sa týka predmetu plnenia a primeranosti ceny, za nedôvodnú. Uvedené zmluvné dojednanie sa týka oneskoreného vrátenia vozidla a stanovuje sankciu, spojenú s nesplnením záväzku vrátiť vozidlo včas, v dojednanej dobe. Takéto zmluvné dojednanie sa teda celkom zjavne netýka predmetu plnenia (predmetom zmluvy bol nájom vozidla), ani primeranosti ceny (cena nájmu za prenájom vozidla, teda nájomné).

21. Súd prvej inštancie správne odkázal na ust. , podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Sankcia, stanovená sporným zmluvným dojednaním, prekračuje 15,8-násobne dojednané denné nájomné, čo aj podľa odvolacieho súdu je celkom zjavne neprimeraná sankcia.

22. Pokiaľ žalobca uvádza, že v prípade oneskoreného vrátenia vozidla mu vznikajú náklady so zrušením ďalšej rezervácie na toto vozidlo, tieto nešpecifikoval a neuviedol, prečo je potrebné, aby boli kryté až takouto neprimeranou sankciou, definovanou v spornom ustanovení zmluvy. Za hlavný argument, prečo táto sankcia bola stanovená na 2-násobok hodinovej sadzby, považoval žalobca to, že za čas oneskoreného vrátenia vozidla nie je toto vozidlo kryté žiadnym poistením (ani zákonným, ani havarijným). Odvolací súd však má za to, že tento predpoklad žalobcu je nesprávny. Rozsah poistenia zodpovednosti podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nie je obmedzený tým, že k poistnej udalosti dôjde v čase, keď skončil dohodnutý nájom vozidla (viď a tohto zákona). Pri havarijnom poistení je síce situácia individuálna, keďže závisí od poistnej zmluvy, avšak je v moci prenajímateľa zabezpečiť si havarijné poistenie vozidla zmluvne aj po období skončenia dohodnutej doby nájmu. Rovnako neobstojí ani tvrdenie žalobcu o možnom spôsobení škody nájomcami vozidlom. Existencia povinného zmluvného poistenia vyvracia správnosť záverov žalobcu ohľadom toho, že by prípadne ani oproti idúcemu vozidlu nebola uhradená škoda. Pokiaľ ide o škodu na prenajatom vozidle, tu by v prípade existencie spôsobenia škody nájomcami, bol daný zodpovednostný vzťah medzi prenajímateľom a nájomcami. Preto ani tieto tvrdenia nemajú vplyv na správnosť záverov súdu prvej inštancie.

23. Súd prvej inštancie správne rozhodol i o nároku žalovaných na náhradu trov konania s poukazom na , a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa , potvrdil.

25.1 Odvolací súd rozhodol i o trovách odvolacieho konania.

25.2 Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25.3 Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25.4 Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25.5 Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

25.6 Žalovaní 1/, 2/ boli v odvolacom konaní plne úspešní. Žalovanému 1/ však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto mu odvolací súd náhradu nepriznal. Žalovanej 2/ priznal s poukazom na princíp úspechu v spore nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalobcovi.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).