Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/8/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa (osoby povinnej platiť výživné): Ing. E. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. - X. XX, proti osobe oprávnenej na výživné: R. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. U. - U. V. XXXX/XX, o návrhu navrhovateľa na zníženie výživného, o odvolaní navrhovateľa (osoby povinnej platiť výživné) proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -286 zo dňa 17. októbra 2019 v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd meniac rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. -72 zo dňa 12.10.2010 právoplatného dňa 18.11.2010 z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. -286 zo dňa 17.10.2019 v napadnutej zamietajúcej časti tak, že znižuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči osobe oprávnenej z platenia výživného zo sumy 130,-Eur na sumu 75,-Eur mesačne počnúc od 01.08.2018.

Odvolací súd vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Ž i a d e n z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie rozhodol tak, že súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. -72 zo dňa 12.10.2010 v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. -86 zo dňa 09.10.2018 tak, že znižuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči osobe oprávnenej z platenia výživného zo sumy 130,- eur na sumu 100,- eur, počnúc od 01.07.2019. Výživné je navrhovateľ povinný platiť k rukám osoby oprávnenej z výživného vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca vopred. Vo zvyšku súd návrh zamieta. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na citované ustanovenia § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods.1,2, § 65 ods.3, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 20.07.2018 domáhal voči osobe oprávnenej z platenia výživného - dcére zníženia výživného na plnoleté dieťa zo sumy 150 eur na sumu 50 eur mesačne. Manželstvo navrhovateľa a matky oprávnenej bolo rozvedené v roku 2010, dcéra bola zverená matke. Od toho času sa znížil príjem navrhovateľa zo sumy 600 eur na sumu 400 eur mesačne. Za posledné roky sa zhoršil zdravotný stav navrhovateľa a každý rok býva dlhodobo PN. Má manželku ktorá ma zhoršený zdravotný stav a ďalšie dve vyživovacie povinnosti na dve maloleté deti, syn E. má zdravotné problémy. Okresný súd rozsudkom zo dňa 09.10.2018 navrhovateľovi od 01.08.2018 znížil vyživovaciu povinnosť zo sumy 150 eur na sumu 130 eur mesačne a vo zvyšku návrh zamietol. Na základe odvolania navrhovateľa voči zamietajúcej časti, odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie, kde prvostupňový súd aplikuje podrobnejšiu vyšetrovaciu zásadu. Do prvého

rozhodnutia Okresný súd zistil tento skutkový a právny stav: Navrhovateľ je otcom dcéry - osoby oprávnenej z platenia výživného. Rozsudkom Okresného súdu Nitra -72 zo dňa 12.10.2010 bola oprávnená zverená do výchovy matky, otec bol zaviazaný na platenie výživného v sume 150. V súčasnosti študuje oprávnená v treťom ročníku na vysokej škole v Prahe, aktuálne je na študijnom pobyte vo Francúzsku. Súd nepovažoval jej osobný výsluch za potrebný. Oprávnená žije s matkou, ktorá má priemerný mesačný príjem v sume 1.159,87 eura. Nesúhlasila so znížením výživného. Navrhovateľ je ženatý, jeho manželka je čiastočne invalidná a poberá invalidný dôchodok v sume 165,60 eura a materskú 220 eur. Majú spolu dve maloleté deti E. a U. narodené XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX. F. E., ako aj manželka majú zdravotné problémy, ktoré si u E. vyžadujú zvýšené finančné náklady a u manželky hospitalizácie a väčšiu potrebu navrhovateľa starať sa o deti. Navrhovateľovi sa znížil príjem zo 600 eur na 400 eur mesačne. Tak ako v tomto konaní aj v rozvodovom súd vychádzal z vyjadrenia navrhovateľa. podľa daňových priznaní je navrhovateľ opakovane v strate, s odstupom od rozvodu sa mu znižuje tak príjem ako aj výdavky. Navrhovateľ má zdravotné problémy pre ktoré býva dlhodobo PN, podľa zástupkyne oprávnenej býval PN aj pred rozvodom. Navrhovateľ pravidelne neplatí výživné, doplatil ho až na základe trestného oznámenia. Navrhoval znížiť od 01.08.2018 výživné na sumu 50 eur. Navrhovateľ sa pridržiaval podaného návrhu. Potvrdila sa zdravotná diagnóza syna E., z jeho zdravotným stavom sú zvýšené náklady pravidelne na lieky, taktiež denne ho vozieva do škôlky v K. U. s čím sú zvýšené náklady. Za mesiac minie lieky podľa priložených dokladov. Zhoršený zdravotný stav má aj jeho matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, preto ju vozieva k doktorovi, pomáha s nákupom aj s varením. On sám má tiež zhoršený zdravotný stav pre ktorý chodil aj na liečbu do Nitry, ožarovanie ľavej päty. Čo sa týka depozitu cenných papierov, nemá žiadne cenné papiere. Ohľadne nehnuteľnosti vlastní 30 árovú vinicu, ďalej má ďalšiu pôdu ktorá je pridelená ako vinica cca 25 árov kde však je len tráva ktorú kosieva pre zvieratá ktoré chová. Prenajaté má 3 hektáre pôdy ktorú obrába, má 15 árov pôdy ktorú obrába. V Zlatých Moravciach má cca 40 árov pôdy ktoré sú v prenájme družstva, začo mu dávajú obilie pre zvieratá. Tiež má v Zlatých Moravciach cca 10 árov vinice ktorú prenechal na užívanie účtovníčke začo má znížené náklady na účtovníctvo. Pred 15 rokmi zdedil byt po otcovi, tento prerobil, približne pred 5 rokmi predal. Z príjmu si zabezpečil bývanie keď prerobil podkrovie v dome matky tak, aby mali samostatné bývanie so samostatným vchodom. Ohľadne výšky príjmov sa nič nezmenilo. Výdavky na prerábku boli 60 tis. eur. Za byt po otcovi dostal cca 22 tis. eur, od bývalej manželky za vyporiadanie cca 23 tis. eur. Z garzónky vyplácal sestru a to keď jej dal 5 tis. eur. Manželka je na materskej, pričom jej zhoršený zdravotný stav pretrváva. K tomuto zhoršeniu prišlo počas druhého tehotenstva. Naďalej platí 150 eur výživné, toto však nezvláda platiť, je v omeškaní, keď teraz uhrádzal za máj 2019. On nemá možnosť inej práce, nemôže sa zamestnať na riadny pracovný pomer, pretože kedykoľvek môže prísť manželke zle a musí sa postarať o deti, pričom pre zdravotný stav staršieho syna tiež často krát musí chodiť s ním na vyšetrenia, čo by mu žiadny zamestnávateľ netoleroval. V rámci svojej poľnohospodárskej činnosti môže robiť aj večer, teda má pohyblivú pracovnú dobu. Keď sa stretol s inými rodičmi autistických detí veľa z nich muselo prácu nechať kvôli starostlivosti o dieťa. Chová kozy a prasce, pričom to že má kozy zdravotne pomáha aj synovi v rámci terapie. Podľa neho je 170 eur za prenájom trojizbového bytu málo, mohlo by to byť 300 až 400 eur. Položky - výdaje na priebežné položky nevie špecifikovať, musel by to zistiť u účtovníčky, pravdepodobne ide o účtovný výber na bežné položky. V roku 2017 rekonštruoval kúrenie v skleníku, robil skladový priestor - garáž a priestor - prístrešok na uvádzané kúrenie k čomu sú faktúry od Benát centra a Prefastavu, Just Sk. Náklady na syna U. sa nedajú úplne presne špecifikovať, keď okrem vyčíslených nákladov ide aj o jeho podiel na spoločných nákladoch na stravu, na domácnosť. Mesačne je to okolo 250 eur. Potreby 14 mesačného dieťaťa sa však nedajú porovnávať s potrebami a možnosťami 22 ročného dieťaťa, ktoré sa vie o seba samé postarať a vie si privyrobiť. Ide o diametrálne rozdielne veci. Keď v rozvodovom konaní uvádzal príjem 600 až 650 eur v tom čase ešte pestoval zemiaky, ktoré sa mu však neoplácali z dôvodu, že odberatelia tlačili na znižovanie ceny, pričom to bolo aj fyzicky náročné a neumožňoval mu to zdravotný stav preto pestuje obilie, či iné plodiny ktoré však nemajú takú výnosnosť. Spolu nekomunikovali už pred maturitou. Obaja rodičia sa majú podieľať na vyživovacej povinnosti primerane podľa možnosti a schopnosti pričom možnosť matky oprávnenej osoby je mať vyšší príjem z prenájmu bytu ako ho prenajíma. Naposledy má uhradené výživné vo výške 150 eur za jún a júl 2019. Nemali by sa brať výdavky oprávnenej osoby vo Francúzsku, ale za pobyt v Prahe i keď on nikdy k tomuto nedal súhlas. Tiež treba zohľadniť, že matka oprávnenej osoby má služobné auto, čím má nižšie náklady a býva v spoločnej domácnosti s pánom M., teda tiež nemá také náklady na domácnosť. Pridržiaval sa doterajších vyjadrení. Navrhoval aby bolo prihliadané na zdravotný stav staršieho syna, zdravotný stav jeho manželky, jeho matky po porážke a aj na jeho zdravotný stav. Oprávnená osoba z výživného uviedla, že naďalej nesúhlasí so znížením výživného, študuje na VŠ v zahraničí, teraz nastupuje do 4. ročníka, štúdium by malo trvať

ešte dva alebo tri roky. Prevažnú časť roka sa zdržiava v Prahe, kde študuje a teraz v lete aj brigáduje. V júli mala príjem cca 350 eur, predpokladá že rovnako bude mať aj v auguste. V septembri začne škola, nevie povedať ako to bude s rozsahom brigády. Matka v súčasnosti býva u priateľa v jeho dome, byt ktorý má prenajíma za 170 eur. V Španielsku bola pred cca 3-4 rokmi. Za žalované obdobie od augusta do decembra 2018 bola na študijnom pobyte vo Francúzsku kde nebrigádovala, boli tam ešte vyššie výdavky ako v Prahe, príspevok ktorý dostala od Erasmu nepokryl všetky náklady. Potom ako sa vrátila z pobytu sa pripravovala na bakalárske štátnice, preto nebrigádovala. V roku 2019 ako hovorila nebrigádovala až teraz v júli. Brigádovala v roku 2018 od januára až do odchodu na študijný pobyt, približne z toho mala 80 až 100 eur mesačne. Nevie sa vyjadriť k tomu, či si navrhovateľ bral nejaké hnuteľné veci po rozvode. Ona v byte matky bývala ešte v minulý rok keď bola z Prahy doma. Vzhľadom na to, že má náročné štúdium aj finančne, snaží sa privyrábať aj finančne, ale to stále nemôže pokryť náklady a hlavne brigádnický príjem nemá istý. Dávala si prihlášku na Ekonomickú do Bratislavy, Prahy a Brna. Do Brna sa nedostala a Prahu vybrala z dôvodu, že tam sa dá študovať medzinárodný obchod, pričom škola v Prahe je kvalitnejšia a bude mať lepšie možnosti uplatnenia v budúcnosti. Telefonicky o tom aj hovorila s navrhovateľom, že si vybrala Prahu k čomu jej pogratuloval. Toto bolo určite po maturite. V mesiaci august zarobila 300 eur, pokračuje v brigádovaní popri škole, v septembri zarobila 100 eur. Jej náklady sú mesačné na bývanie 3600 Kč, doprava 150 Kč, kupuje si stravu, oblečenie, učebnice. Raz za semester dostane štipendium 60-70 eur. Počas študijného pobytu v zahraničí za cca 4 mesiace mala príspevok 450 eur na mesiac, ale bolo to rátané na dni, teda nedostala za celý mesiac. Jej mesačné náklady sú vyššie ako 300 eur, pričom nemá nejaké zvýšené náklady ohľadne zdravotného stavu. Súd prvej inštancie po doplní dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ je živnostník - samostatne hospodáriaci roľník. Vlastní, alebo má v prenajme nehnuteľnosti (č.l. 225-235), na ktorých prevádzkuje živnosť, prenecháva v užívaní za protislužbu, resp. býva, nebolo preukázané vklady v bankách, cenné papiere, či iné cennosti. Ani oprávnená osoba nemala žiadne informácie o majetku navrhovateľa. Aj za rok 2018 bol žalobca v strate v podnikaní. Len podľa jeho ústneho vyjadrenia v čase rozvodu mal príjem 600-650 eur mesačne a teraz má 400 eur mesačne z podnikania. V peňažných denníkoch a vystavených faktúrach súd nezistil neopodstatnené neprimerané výdavky žalobcu. Súd postupoval podľa bodu 27, 28 uznesenia Krajského súdu. Navrhovateľ (č.l. 154, 273) ako aj oprávnená osoba (č.l. 169, svoje mesačné i dlhodobé náklady. Svoje tvrdenia podložili listinnými dôkazmi potvrdzujúcimi uvedené náklady (oprávnená osoba č.l. 170-185194-199, navrhovateľ 144-145,154, 275). Navrhovateľ dokladoval zdravotný stav syna E. s odporúčaniami jeho liečby a edukačného procesu (č.l. 146-153, 274-279). Zníženie príjmu navrhovateľ zdôvodňoval zmenou pestovaných plodín s poukazom na záujem, výnosnosť a náročnosť pestovania ako aj na svoj zdravotný stav k čomu dokladoval z č.l 155-156, v ktorých však obmedzenie jeho pracovnej schopnosti nie je konštatované. Manželka navrhovateľa má zdravotné problémy už dokladované na č.l. 9-13, pričom k zlepšeniu stavu nedošlo, a jej zdravotný stav ju obmedzuje v starostlivosti o deti. Matka navrhovateľa má zdravotná problémy s poukazom na vek a je potrebná starostlivosť o ňu. Oprávnená osoba bola do konca roka 2018 na študijnom pobyte vo Francúzsku, kde boli vysoké náklady a nemala preplatené ani polovičku nákladov. Od januára 2019 opäť študuje v Prahe, do júna 2019 mala náročné štúdium, štátnice, nemala možnosť si privyrobiť. V lete - júl, august brigádovala a zarobila 350 eur a 300 eur, od septembra popri škole brigáduje, za september zarobila 100 eur. Raz sa semester dostane štipendium 60-70 eur. Matka oprávnenej osoby má priemerný príjem eur, okrem toho za prenájom bytu má 170 eur. Podľa navrhovateľa by mala nárok na vyššie nájomné vzhľadom na ceny v Zlatých Moravciach, v súčasnosti žije u priateľa v jeho dome ku ktorému nemá žiadne vlastnícke právo. Na základe vyšetrenia má podozrenie na závažné zdravotné onemocnenie (č.l. 281), s ktorým je spojená dlhodobá PN a tak aj zníženie príjmu. Navrhovateľ spolu s manželkou má príjem 810 eur a výdavky vyššie ako má príjem - 820 eur plus 188 eur. Výdavky na syna E. sú zvýšené pre jeho zdravotné onemocnenie, na syna U. sú mesačné výdavky v sume 250 eur, ale podľa jeho tvrdenia potreby 14 mesačného dieťaťa sa nedajú porovnať s potrebami plnoletého dieťaťa, ktoré má možnosť si privyrobiť. Oprávnená osoba má mesačné výdavky od januára 2019 sú vyššie ako 300 eur. Do decembra 2018 boli pre štúdium vo Francúzku diametrálne vyššie cca 1.600 eur mesačne. Podľa navrhovateľa nevedel o tom, že oprávnená osoba ide študovať do zahraničia, podľa nej o tom vedel. Iné skutočnosti strany nenamietali. Naposledy navrhovateľ uhradil výživné za mesiac júl 2019, platí 150 eur mesačne. Navrhovateľ býva v rodičovskom dome ktorí zrekonštruoval za sumu 60.000 eur, tak aby tam mal samostatné bývanie, 22.000 eur mal za byt po otcovi a 23.000 eur za vyporiadanie s matkou oprávnenej. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že s poukazom na citované zákonné ustanovenia, s poukazom na hore uvedené skutočnosti, vychádzajúc z preukázaného stavu, s poukazom na závery odvolacie súdu, že súd čiastočne vyhovel návrhu tak, že znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa na

oprávnenú osobu zo sumy 130 eur na sumu 100 eur, počnúc od 01.07.2019. V rozsudku z 09.10.2018 bolo právoplatne znížené výživné na sumu 130 eur od 01.08.2018 (po podaní návrhu). Vo zvyšku súd návrh zamietol. Súd takto rozhodol vzhľadom na situáciu platnú v čase rozhodnutia, nemohol brať do priamej úvahy budúci vývoj zdravotnej situácie strán a ich príbuzných. Súd vykonal podrobné šetrenie možností a schopnosti oboch strán. V prvom rade sa sústredil na strany sporu, nešlo o konanie o určenie výživného od matky oprávnenej, ktorá sa na vyživovacej povinnosti určite podieľa vo väčšom rozsahu ako navrhovateľ, pričom už tiež má zdravotný problém. Od posledného určenia výživného uplynula dlhšia doba a u oprávnenej nastali s odstupom času zmeny odôvodňujúce vyššie náklady (vek, status, hospodárska situácia spoločnosti) ako aj zásadná zmena v štúdiu na vysokej škole ktoré je finančné náročnejšie. Hlavne ak ide o štúdium v zahraničí, čo samozrejme bude mať pozitívny vplyv na budúce uplatnenie oprávnenej osoby, v čom súd videl pozitívum jej štúdia i vo Francúzku, pričom toto štúdium bolo vykryté čiastočne preplatením a matkou oprávnenej osoby, následne mala oprávnená osoba štátnice a bolo potrebné sa sústrediť na štúdium ktoré je jej prvoradou povinnosťou. Zákon neurčuje plnoletému študujúcemu dieťaťu pracovať, ak by nepracovala nemohol by to súd brať v jej neprospech. Oprávnená od júla 2019 brigáduje a súd jej príjem bral do úvahy, počas školy 100 eur mesačne, toto nepokryje jej náklady. Náklady oprávnenej sú vyššie ako 300 eur, matka sa preukázateľne na nich podieľa v rozsahu 100 eur, reálne viac, hlavne počas pobytu oprávnenej vo Francúzku. Príjem matky nemôže suplovať povinnosť otca. Vzhľadom na odstup času a náročné štúdium na strane oprávnenej osoby by tak bol dôvod na zvýšenie výživného, súd však musí brať do úvahy aj možnosti rodiča v tomto prípade navrhovateľa. Súd akceptoval návrh navrhovateľa v tom, že prišlo k zmene v jeho pomeroch ktoré čiastočne dávajú dôvod pre zníženie výživného. Tak ako v rozvodovom konaní ani v tomto nebol spochybnení navrhovateľom uvádzaný príjem. Žiadny iný príjem ani majetok, v podstate okrem pôdy na obrábanie a bývanie iný majetok nemá, súd nezistil dôvody pre postup podľa § 63 zákona o rodine. U navrhovateľa je aj znižujúca výška prímou z podnikania, pričom je stále v strate. Navrhovateľovi pribudli dve vyživovacie povinnosti. Zdravotné problémy má on, jeho manželka, jeho matka aj starší syn. Zdravotné problémy manželky sú dôvodné pre ktoré nemôže vykonávať riadnu prácu, resp. po materskej a u staršieho syna sú preukázateľne vyššie výdavky. Súd nespochybňuje zdravotné obmedzenia navrhovateľa, ale reálne nemôže na ne počas žalovaného obdobia vo väčšom význame prihliadať. Od 01.08.2018 nebol dlhodobo PN, nemá oficiálne rozhodnutie o obmedzení výkonu práce. Dlhodobo PN bol aj v čase manželstva s matkou oprávnenej a v čase rozvodu pričom bolo právoplatne určené výživné v sume 150 eur. Súd však vzhľadom na vykonané dokazovanie ako to je konštatované akceptoval jeho nižší príjem bez výhrad k nedôvodnému zníženiu príjmu. Otec ako rodič má však vyvinúť maximálnu snahu na finančné zabezpečenie všetkých detí, nielen s ktorými žije, teda aj oprávnenej. Určite viac náročné to majú rodičia v početnejšej rodine. Ide však o ich voľbu. Neexistuje nejaká rovnica výpočtu výšky výživného. Ak vie navrhovateľ zabezpečiť s manželkou náklady na syna U. v sume 250 eur mesačne, pričom podľa ustálenej judikatúry má staršie v tomto prípade študujúce dieťa na vysokej škole preukázateľne vyššie výdavky ako 14 mesačné dieťa. Podľa súdu tak musí mať minimálne 100 až 130 eur na oprávnenú. Súd zohľadnil že má navrhovateľ ďalšie vyživovaciu povinnosť pričom syn E. má zdravotné problémy ktoré evidentne vyvolávajú vyššie finančné náklady a pre zdravotné problémy manželky je z časového hľadiska obmedzovaná aj jeho práca počas ktorej sa musí sám starať o rodinu. Nesmie však zabúdať, že aj oprávnená je jeho rodinou. Inak ako výživným na ňu neprispieva. Matka oprávnenej dokladovala prenájom bytu za 170 eur, je o tom písomná zmluva, ak by toto malo byť predmetom pochybností o správnej výške výživného potom by súd sa mal zaoberať výškou výdavkov navrhovateľa na rekonštrukciu domu. Súd však nevidel dôvod jedno či druhé zohľadňovať z nasledujúcich dôvodov. Navrhovateľ mal právo si po rozvode s matkou oprávnenej, ktorej zostal byt, zaobstarať si vlastné bývanie, pričom v súčasnej dobe sú aj podstatne drahšie bývania, treba brať do úvahy že zabezpečuje samostatné bývanie pre štyri osoby Ani prípadný prenájom bytu matkou oprávnenej za vyššiu sumu by nebol dôvod pre iné rozhodnutie súdu, súd koná o výživnom otca nie matky. Výživné od jedného rodiča nemôže nahrádzať výživné od druhého. Finančná pomoc matky môže maximálne vykrývať stratu na výživnom od otca, čo sa aj deje, i keď je otázne ako to bude ďalej. Súd teda čiastočne znížil výživné, vzhľadom na zhoršené pomery navrhovateľa. Od 01.08.2018 právoplatne na sumu 130 eur. Počas obdobia od 01.08.2018 do 30.06.2019 súd nevidel dôvod ani po doplnení dokazovania na zníženie výživného pod 130 eur mesačne. Oprávnená mala zvýšené náklady a nemala možnosť si privyrobiť a ani si neprivyrábala. Navrhovateľ si pritom za toto obdobie v minimálne uvedenej výške takúto vyživovaciu povinnosť plnil. Po tom ako vznikla oprávnenej možnosť a aj ju aplikuje si privyrobiť, súd videl priestor pre ďalšie zníženie výživného na sumu100 eur mesačne od 01.07.2019. Ako už bolo konštatované bolo by však v rozpore s dobrými mravmi ak by vyživovacia povinnosť navrhovateľa bola zásadne nižšia ako na maloletého U.. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52

tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, ani odvolacieho, keďže išlo o konanie podľa .

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ v jeho zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zmenil tak, že zmení rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. -72 zo dňa 12.10.2010 tak, že znižuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči osobe oprávnenej na výživné zo sumy 150 Eur na sumu 50 Eur mesačne počnúc od 01.08.2018. Namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že v návrhu na zníženie výživného žiadal zmeniť pôvodný rozsudok o výživnom tak, že súd zníži výživné zo sumy 150 Eur na sumu 50 Eur mesačne od 01.08.2018, nie až od 01.07.2019. Všetky podstatné dôvody ktoré uviedol, ohľadne ktorých súd vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi, viedli k zásadnej zmene jeho možností a schopností a sú datované pred dátumom 01.08.2018. Trval na tom, že na jeho strane došlo k výraznému zníženiu jeho príjmov, že pomery a okolnosti na jeho strane sa zmenili, čo dokladoval predložením listinných dôkazov. Ďalej uviedol, že dôkazy smerovali k preukázaniu jeho príjmu, k rozšíreniu jeho vyživovacích povinností, keď od poslednej súdnej úpravy výživného mu pribudli dve vyživovacie povinnosti. Navyše maloletý syn E. má 5,5 roka, stále nerozpráva, je zdravotne postihnutý, má potvrdenú diagnózu autizmus psychiatrickým oddelením v Národnom ústave detských chorôb na Kramároch v Bratislave. Lekársku správu z týždňovej hospitalizácie maloletého Rastislava predložil súdu ako dôkaz. Navrhovateľ má postihnuté dieťa, ktoré potrebuje veľmi intenzívnu starostlivosť a intervenciu zo strany oboch rodičov. Touto diagnózou, ktorou trpí ich syn, sú fyzicky a psychicky zaťažení od jeho veku 2,5 roka. Od tej doby s maloletým absolvovali desiatky vyšetrení, maloletý potrebuje 25 hodín týždenne podávanie „ABA -terapie“, aspoň 2-3 hodiny týždenne hipoterapiu, prospešná by bola delfinoterapia, na ktorú nemajú finančné prostriedky. Na hipoterapiu si požičiavajú financie. Starostlivosť o syna E. je časovo, finančne náročná a je nevyhnutná, aby bol maloletý čo najviac socializovaný, aby mali nádej, že bude raz v živote samostatný. Ich maloletý 1,5 ročný syn U. je takisto plne odkázaný na svojich rodičov. Manželka po pôrode stratila mlieko, nekojí a ako nevyhnutnú náhradu kupuje mlieko Hipp, ktoré stojí mesačne 50 Eur. Pokladá za neadekvátne porovnávať mesačné výdavky na 1,5 ročného maloletého Martina na jednej strane a na druhej strane s mesačnými výdavkami dcéry R., ktorá má takmer 23 rokov. Maloletý U. a maloletý E. sú plne odkázaní na 100 % starostlivosť rodičov. Dcéra R. je už zaradená do pracovného procesu, priznala mesačný príjem 100 Eur až 350 Eur. Súd prvej inštancie v rámci právnych úvah pozabudol na ich zdravotne postihnutého syna E., ktorý má diagnostikovaný autizmus, následkom čoho má zvýšené nevyhnutné mesačné výdavky, aby mu pomohli socializovať sa. Museli zmeniť materskú školu a od začiatku roku 2019 ho denne vozia do špecializovanej materskej školy do Zlatých Moraviec, čím sa zvýšili nevyhnutné výdavky, ktoré súdu preukázal. Touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie v rozsudku nezaoberal a ním predložené dôkazy vo veci nezohľadnil. Vzhľadom na skutočnosť, že majú postihnuté dieťa E., vzhľadom na zdravotný stav jeho manželky, ktorá je čiastočne invalidná, má nevyliečiteľné obličkové kamene, má časté zápaly obličiek, má časté závraty, vzhľadom na zdravotný stav jeho matky U. X., ktorá mala mozgovú porážku v novembri 2018, ako aj vzhľadom na jeho zdravotný stav a to zápaly okostnice na obidvoch chodidlách v roku 2018 na ľavej nohe - 6 mesiacov PN, v roku 2019 na pravom chodidle - 7 mesiacov PN, je nemožné, aby mohol nastúpiť do iného zamestnania. Pri častých závratoch jeho manželky tá ho telefonicky často zavolá, že nemôže byť pri deťoch, musí ju nahradiť. Všetky uvedené zdravotné ťažkosti členov svojej rodiny preukázal predloženými lekárskymi správami o hospitalizáciách. Tieto dôvody neboli takmer vôbec zohľadnené, ale naproti tomu súd prvej inštancie zohľadnil akýsi ambulantný nález bez jediného dňa hospitalizácie matky osoby oprávnenej na výživné, ktorý predložila oprávnená na konci pojednávania bez akéhokoľvek vysvetlenia. Takto on často pracuje aj v noci, využíva všetky možnosti, aby dohnal svoju nedokončenú prácu. Okrem ďalších dvoch vyživovacej povinnosti voči svojim maloletým synom má aj vyživovaciu povinnosť k manželke, ktorá má čiastočnú invaliditu, navyše sa musí starať aj o svoju matku, ktorá je po porážke. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj jeho zdravotným stavom, avšak nesprávne vyhodnotil ním predložené dôkazy. V roku 2018 na ľavom chodidle a v roku 2019 na pravom chodidle mal zápaly okostnice, následkom čoho sa mu vytvorili výrastky na pätách obidvoch chodidiel, mal také prudké bolesti, že dlhodobo 4 až 5 mesiacov v každom roku nemohol ani chodiť. Liečil si to ožarovaním v roku 2018 v Zlatých Moravciach, v roku 2019 v Nitre na neonkologickom ožarovaní. Ako dôkaz predložil lekárske správy ortopéda a potvrdenia Sociálnej poisťovne o dlhodobých PN. V obidvoch prípadoch išlo o výpadok práceneschopnosti 6 až 7 mesiacov. Jeho zárobková činnosť vyplýva z manuálnej práce - z poľnohospodárskej činnosti, kde chôdza na nohách je nevyhnutná. Matka osoby oprávnenej na výživné v konaní uviedla, že býva sama v trojizbovom byte na ul. M. V. 11. Namietal

toto tvrdenie, že zámerne klame a zavádza súd, nakoľko navrhovateľ vie, že matka oprávnenej žije s L. M. v jeho dome v Zlatých Moravciach už 4 až 5 rokov. Signalizoval v konaní, že tento ich voľakedajší byt, ktorý matka oprávnenej výlučne vlastní, je dlhodobo prázdny. Vyslovil názor, že matka oprávnenej má možnosť dať ho do prenájmu a tým by mohla viac prispievať svojej dcére. Po predložení dôkazných listín

- listov vlastníctva oprávnená predložila nájomnú zmluvu, ktorá dokazuje, že uvedený byt dala matka osoby oprávnenej na výživné do prenájmu, čo dokazuje, že klamala a zavádzala súd prvej inštancie takým spôsobom, aby zamlčala ďalší príjem. Tento byt im po rozvode nechal, navyše z bytu si nezobral žiadny hnuteľný majetok. To potvrdila aj osoba oprávnená na výživné vo výsluchu, avšak v rozsudku je nesprávne uvedené, že nevie. Zanechal im všetko zariadenie bytu minimálne v hodnote 3.000 Eur. Namietal cenu výšku nájmu 170 Eur spolu s režijnými nákladmi. Ako dôkaz predložil potvrdenie o trhovej cene prenájmu bytu realitnej agentúry “iIMRM Real Estate, s.r.o. Zlaté Moravce, ktorá potvrdila jeho tvrdenie, že takéto byty s touto rozlohou plne zariadené po úplnej rekonštrukcii v takejto lokalite v Zlatých Moravciach sa prenajímajú za sumu 420 - až 470 Eur spolu s energiami. S poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine uviedol, že zárobkové a majetkové pomery na strane matky oprávnenej sú nepochybne výrazne vyššie ako na jeho strane a navyše matka oprávnenej svojím prístupom prichádza o ďalší možný príjem alebo podľa jeho dlhoročných skúseností opakovane zavádza a klame súd, čo sa týka výšky prenájmu trojizbového bytu, ktorý vlastní, čo aj preukázal listinným dôkazom. Nesúhlasí s tým, ako súd prvej inštancie vyhodnotil, vyzdvihol zahraničný pobyt dcéry v roku 2018, kde sa jej zvýšili náklady na štúdium. Opakovane namietal, aby súd nezohľadňoval zahraničný študijný pobyt, pretože bol dobrovoľný, nie povinný a hlavne nadštandardný, ktorý si vybrala sama. Je paradoxné, až kontraproduktívne, že súd prvej inštancie zohľadňuje tieto zvýšené náklady za štvormesačný zahraničný pobyt vo Francúzsku, pričom z výpovede oprávnenej vyplýva, že z programu EU- Erazmus jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 600 Eur mesačne. Trval na tom, že nie je v jeho zárobkových možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch ani v súčasnej dobe platiť výživné vo výške 100 Eur mesačne.

3. Osoba oprávnená na výživné sa nevyjadrila k podanému odvolaniu.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( , ďalej len ) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (, , ďalej len ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie osoby povinnej platiť výživné proti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti je čiastočne dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti je potrebné zmeniť podľa ustanovenia tak, že súd znižuje vyživovaciu povinnosť osoby povinnej platiť výživné voči osobe oprávnenej na výživné zo sumy 130,-Eur na sumu 75,-Eur mesačne počnúc od 01.08.2018 a vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť podľa ustanovenia ako vecne správny.

5. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10. Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

11. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

15. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na dobu, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. Spolu s § 75 a nasl. Zákona o rodine je možné vyvodiť faktory, ktorých kombinácia priamo vplýva na stanovenie výšky výživného v súdnom konaní. Na strane povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností a výška príspevku iných povinných k týmto oprávneným. Na strane dieťaťa treba prihliadnuť na jeho oprávnené potreby s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, záujmy, prípravu na budúce povolanie, majetkové pomery dieťaťa, ďalej na výšku výživného, ktoré poskytujú iné povinné osoby, napríklad druhý rodič, na ich schopnosti a možnosti, prípadne majetkové pomery a počet vyživovacích povinností.

16. V ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možné zmeniť, ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, pričom stanovené výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, musí sa to premietnuť i pri úprave vyživovacej povinnosti, pričom zmena pomerov je dôvodom na podanie návrhu na začatie konania, prípadne môže súd začať konať aj bez návrhu, ktoré konanie sa môže skončiť novou súdnou úpravou výživného.

17. K zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami ako i majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, relaxačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne

zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Naviac súd prihliadne i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

18. Z obsahu spisu v danej právnej veci vyplýva, že Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom č. k. -86 zo dňa 09.októbra 2018 rozhodol tak, že súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. -72 zo dňa 12.10.2010 tak, že znižuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči osobe oprávnenej z platenia výživného zo sumy 150 eur na sumu 130 eur, počnúc od 01.08.2018. Výživné je navrhovateľ povinný platiť k rukám osoby oprávnenej z výživného vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca vopred. Vo zvyšku súd návrh zamieta. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Na odvolanie navrhovateľa ako osoby povinnej platiť výživné proti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením č. k. -129 zo dňa 16. mája 2019 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd dospel v danej právnej veci k záveru, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti neobsahuje dostatok skutkových a právnych záverov v tom smere, že z neho nevyplýva, na základe akých preukázaných okolností došlo k zmene pomerov v rozhodnom období v zmysle ustanovenia § 78 ods.1 Zákona o rodine na strane navrhovateľa, ako aj na strane osoby oprávnenej na výživné, ktorá zmena pomerov odôvodňovala zmenu výšky výživného v rozhodnom období na osobu oprávnenú na výživné práve vo výške určenej súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku teda nevyplýva, či a na základe akých vykonaných dôkazov boli v konaní preukázané také okolnosti, ktoré sa závažným spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania (osoby oprávnenej na výživné, navrhovateľa ako osoby povinnej platiť výživné), v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o úprave vyživovacej povinnosti navrhovateľa k osobe oprávnenej na výživné, ktoré odôvodňujú zmenu rozhodnutia súdu o výživnom na osobu oprávnenú na výživné. Je tomu tak z dôvodu, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nevyplývajú dostatočné skutkové a právne závery v tom smere, z akých bežných, príp. zvýšených mesačných výdavkov osoby oprávnenej na výživné a z akých zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov, ako aj osobných a rodinných, zdravotných pomerov navrhovateľa súd prvej inštancie vychádzal v rozhodnom období (keď navrhovateľ žiadal znížiť výživné počnúc dňom 01.08.2018), oproti odôvodeným mesačným výdavkom osoby oprávnenej na výživné a zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom, ako aj osobným a rodinným, zdravotným pomerom navrhovateľa v čase predchádzajúcej súdnej úpravy výživného. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že tieto právne relevantné rozhodujúce skutočnosti v danej právnej veci súd prvej inštancie dostatočne neskúmal a nevykonal v tomto smere dostatočné dokazovanie a potom ani nemohol vykonať v tomto smere relevantné porovnanie pomerov na strane účastníkov konania v čase predchádzajúcej súdnej úpravy s pomermi na strane účastníkov konania v súčasnej dobe a prijať úplné skutkové a právne závery vo veci zníženia vyživovacej povinnosti navrhovateľa na osobu oprávnenú na výživné. V prípade navrhovateľa, ktorý mal v rozhodnom období príjmy z inej než závislej činnosti, súd prvej inštancie v danej právnej veci v rozpore so Zákonom o rodine neaplikoval a nepostupoval v súlade s ustanovením § 63 ods.1, 2 Zákona o rodine, keď ustanovenie § 63 ods.1 Zákona o rodine v prípade takejto zákonom kvalifikovanej činnosti predpokladá vznik určitých povinností rodiča v súvislosti s konaním o určenie výživného, keď z procesného hľadiska dochádza k prenosu povinnosti tvrdenia a dôkazného bremena na povinnú osobu a to k povinnosti preukázať pred súdom príjmy z inej než závislej činnosti, k povinnosti predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov (listy vlastníctva preukazujúce majetkové pomery týkajúce sa nehnuteľností, stavy účtov a vkladov v bankách, register cenných papierov, doklady o vlastníctve motorových vozidiel, resp. akýchkoľvek cenností), k povinnosti umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Odvolací súd zdôrazňuje, že vzhľadom na zisťované okolnosti, je oprávnená aj požiadavka voči osobe oprávnenej na výživné, aby poskytla podľa svojich znalostí informácie o majetkovej podstate povinnej osoby, častiach majetku, ktoré nie sú predmetom verejných registrov. V predmetnom konaní platí vyšetrovacia zásada, preto súd musí vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, preto neuvedenie takýchto skutočností pre osobu oprávnenú na výživné neznamená nepriaznivý výsledok konania. Zákonná domnienka výšky príjmu ako prostriedok objektivizácie príjmov povinného má obligatórne nastúpiť, ak si navrhovateľ ako rodič nesplní túto povinnosť. V prípade splnenia vymedzených povinností navrhovateľom, súd k aplikácii domnienky nemôže pristúpiť a bude pri posudzovaní danej právnej veci postupovať aj v súlade s ustanovením § 63 ods.2 Zákona o rodine a posudzovať charakter, opodstatnenosť výdavkov navrhovateľa vzhľadom

na vykazované vyššie výdavky zo strany navrhovateľa podľa daňového priznania v spise za roky 2016, 2017. Ak súd dospeje k záveru, že určité výdavky nie sú nevyhnuté, bude vychádzať v danej veci z potencionálneho príjmu, ako keby k realizácii uvedených výdavkov nedošlo. Ide však len o výdavky uplatňované v súvislosti s výkonom inej než závislej činnosti. Súd prvej inštancie po vysporiadaní s príjmom navrhovateľa v rozhodnom období z vyššie uvedeného pohľadu, vrátane jeho celkových majetkových pomerov (ku ktorým majetkovým pomerom sa vyjadroval navrhovateľ len v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. , v ktorom pripojenom spise sú založené listy vlastníctva k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve, resp. v spoluvlastníctve navrhovateľa) sa vysporiada s vecou aj z pohľadu zvýšenia počtu vyživovaných osôb zo strany navrhovateľa v rozhodnom období, ako aj z pohľadu tvrdených zvýšených výdavkov navrhovateľa v súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom navrhovateľa a členov jeho rodiny, ktorých dôvodnosť a výšku je navrhovateľ povinný súdu preukázať a vysporiada sa s vecou aj s ohľadom na bytové pomery navrhovateľa. V danej právnej veci súd prvej inštancie v ďalšom konaní bude zisťovať, aké odôvodnené výdavky mala v rozhodnom období osoba oprávnená na výživné, príp. či mala v rozhodnom období príjem takého charakteru a výšky, ktorý úplne, príp. čiastočne pokryl jej odôvodnené mesačné výdavky v rozhodnom období alebo nemala taký príjem a v akej výške prispievala v rozhodnom období na tieto odôvodnené výdavky soby oprávnenej na výživné matka osoby oprávnenej na výživné s ohľadom na jej zárobkové schopnosti, možnosti a majetkové pomery v rozhodnom období.

19. Z obsahu spisu v danej právnej veci ďalej vyplýva, že Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie po doplnení dokazovania v poradí druhým rozsudkom č. k. -286 zo dňa 17. októbra 2019 rozhodol tak, že súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. -72 zo dňa 12.10.2010 v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. -86 zo dňa 09. októbra 2018 tak, že znižuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči osobe oprávnenej z platenia výživného zo sumy 130 eur na sumu 100 eur, počnúc od 01.07.2019. Výživné je navrhovateľ povinný platiť k rukám osoby oprávnenej z výživného vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca vopred. Vo zvyšku súd návrh zamieta. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania s poukazom na preukázané odôvodnené výdavky osoby oprávnenej na výživné a na preukázané zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery, ako aj osobné, rodinné, zdravotné pomery navrhovateľa, ako aj ostatných členov jeho rodiny voči ktorým mal vyživovaciu povinnosť v rozhodnom období, ako aj s ohľadom na zárobkové schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky osoby oprávnenej na výživné v rozhodnom období, dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zníženie výživného bol čiastočne dôvodne podaný, pokiaľ sa jedná o samotnú výšku zníženého výživného, ako aj rozhodujúci čas zmeny pomerov. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že od poslednej súdnej úpravy výživného došlo k závažnej zmene pomerov na strane osoby oprávnenej na výživné, ako aj na strane osoby povinnej platiť výživné. Súd prvej inštancie mal za preukázanú zmenu pomerov na strane osoby oprávnenej na výživné v tom, že od poslednej súdnej úpravy výživného uplynula dlhšia doba, ktorá skutočnosť odôvodňuje vznik vyšších nákladov, ako aj v tom, že študuje na vysokej škole, ktoré štúdium je finančne náročnejšie, hlavne ak ide o štúdium v zahraničí. Štúdium na vysokej škole bude mať pozitívny vplyv na budúce uplatnenie osoby oprávnenej na výživné, i pokiaľ sa jednalo o štúdium vo Francúzsku, ktoré štúdium bolo čiastočne kryté preplatením a matkou osoby oprávnenej na výživné, keď toto štúdium na vysokej škole je prvoradou povinnosťou osoby oprávnenej na výživné a zákon neurčuje plnoletému študujúcemu dieťaťu pracovať. Súd prvej inštancie zohľadnil príjem osoby oprávnenej na výživné počas štúdia od júla 2019 vo výške 100 eur mesačne z brigád, ktorý príjem však nepokrýva náklady osoby oprávnenej na výživné. Náklady osoby oprávnenej na výživné sú vyššie ako 300 eur mesačne, na ktorých nákladoch sa podieľa matka osoby oprávnenej na výživné v rozsahu 100 eur, reálne viac, hlavne počas pobytu osoby oprávnenej vo Francúzsku. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že by bol daný dôvod na zvýšenie výživného. Súd prvej inštancie mal za preukázanú zmenu pomerov na strane osoby povinnej platiť výživné, ktorá bola čiastočne dôvodom na zníženie výživného, keď nebol spochybnený uvádzaný príjem osobou povinnou platiť výživné a žiadny iný príjem na strane osoby povinnej platiť výživné nebol preukázaný. Taktiež nebol preukázaný iný majetok osoby povinnej platiť výživné (okrem pôdy na obrábanie a bývanie), preto súd nezistil dôvody pre postup podľa § 63 zákona o rodine. Súd prvej inštancie mal za preukázanú zmenu pomerov na strane osoby povinnej platiť výživné v tom, že má znižujúcu sa výšku príjmu z podnikania, je stále v strate, ako aj v tom, že osobe povinnej platiť výživné pribudli dve vyživovacie povinnosti, má zdravotné problémy, zdravotné problémy má aj manželka, starší syn a matka osoby povinnej platiť výživné. Súd prvej inštancie s poukazom na zdravotné obmedzenia osoby povinnej platiť výživné dospel k záveru, že reálne nemôže na tieto vo väčšom význame prihliadať v rozhodnom období, keďže osoba povinná platiť výživné nebola

od 01.08.2018 dlhodobo PN, nemá o rozhodnutie o obmedzení výkonu práce a dlhodobo bola osoba povinná platiť výživné PN aj v čase trvania manželstva s matkou osoby oprávnenej na výživné, kedy bolo určené výživné na osobu oprávnenú na výživné v sume 150 eur mesačne. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že ak osoba povinná platiť výživné spolu s manželkou vie zabezpečiť náklady na syna U. (14 mesačné dieťa) v sume 250 eur mesačne, tak musí mať minimálne 100 až 130 eur na osobu oprávnenú na výživné, ktorá študuje na vysokej škole a má preukázateľne vyššie výdavky. Súd prvej inštancie vo veci ďalej zohľadnil, že osoba povinná platiť výživné má ďalšie vyživovacie povinnosti, že syn Rastislav má zdravotné problémy, s čím má spojené vyššie finančné náklady, že vzhľadom na zdravotné problémy manželky osoby povinnej platiť výživné je z časového hľadiska obmedzovaná aj práca osoby povinnej platiť výživné. Súd prvej inštancie poukázal tiež na skutočnosť, že osoba povinná platiť výživné inak ako výživným neprispieva na osobu oprávnenú na výživné. Súd prvej inštancie ďalej dospel k záveru, že aj v prípade príjmu matky osoby oprávnenej na výživné z prenájmu bytu vo výške vyššej ako 170 eur mesačne, by táto skutočnosť nebola dôvodom pre iné rozhodnutie súdu v danej právnej veci, keď výživné od jedného rodiča nemôže nahrádzať výživné od druhého a finančná pomoc matky osoby oprávnenej na výživné, môže maximálne vykrývať stratu na výživnom od otca a aj reálne vykrýva. Súd prvej inštancie uviedol, že s poukazom na vyššie uvedené dôvody znížil výživné od 01.08.2018 (právoplatne) na sumu 130 eur, keď za obdobie od 01.08.2018 do 30.06.2019 nezistil dôvody na zníženie výživného pod sumu 130 eur mesačne, pretože osoba oprávnená na výživné mala zvýšené náklady a nemala možnosť si privyrobiť, ani si neprivyrábala a osoba povinná platiť výživné za toto obdobie v minimálne uvedenej výške vyživovaciu povinnosť plnila. Súd prvej inštancie znížil výživného na sumu100 eur mesačne od 01.07.2019, odkedy vznikla na strane osoby oprávnenej možnosť si privyrábať.

20. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie v danej právnej veci vecne nesprávne rozhodol, keďže dostatočne nezohľadnil všetky dôvody na strane odvolateľa na zníženie výživného na osobu oprávnenú na výživné uplatnené v návrhu na zníženie výživného (zníženie príjmu odvolateľa a jeho zdravotné problémy v rozhodnom období, pribudnutie vyživovacej povinnosti k dvom maloletým deťom na strane odvolateľa, zdravotné problémy jeho manželky, zvýšené výdavky na obe maloleté deti, najmä na syna E. v súvislosti s jeho zdravotným stavom v rozhodnom období), ktoré dôvody zníženia výživného boli v konaní preukázané listinnými dôkazmi predloženými odvolateľom, ktoré preukázali závažnú zmenu pomerov na strane odvolateľa, odôvodňujúcu zníženie výživného na osobu oprávnenú na výživné v rozsahu, ako navrhol v návrhu na zníženie výživného, keď v konaní bolo preukázané, že dôvody na zníženie výživného vznikli už pred podaním návrhu na zníženie výživného a trvali počas celého rozhodného obdobia. Tiež namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vo veci zohľadnil zvýšené náklady osoby oprávnenej na študijný pobyt vo Francúzsku v roku 2018 ako odôvodnené výdavky, keď mal za to, že tento študijný pobyt a zvýšené náklady s ním spojené boli nadštandardné s poukazom na životnú úroveň osoby povinnej platiť výživné, na ktorý mala osoba oprávnená na výživné poskytnuté finančné prostriedky vo výške 600 Eur mesačne z programu Erasmus. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vo veci nezohľadnil možný vyšší výnos z majetku matky osoby oprávnenej na výživné (z prenájmu bytu), ktorý mohla dosiahnuť (s poukazom na ustanovenie § 75 ods.1 Zákona o rodine).

21. Odvolací súd po prejednaní danej právnej veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti je čiastočne vecne nesprávny, keď súd prvej inštancie síce správne a dostatočným spôsobom zistil skutočný stav veci a posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, avšak v rozpore s ustanoveniami § 62 ods.1 až 5, § 75 ods.1, § 78 ods.1 Zákona o rodine, preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti tak, že znížil vyživovaciu povinnosť osoby povinnej platiť výživné voči osobe oprávnenej na výživné zo sumy 130 Eur na sumu 75 Eur mesačne počnúc od 01.08.2018 a ďalej dospel k záveru, že vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti (zamietnutie návrhu na zníženie výživného pod sumu 75 Eur mesačne, keď osoba povinná platiť výživné navrhla znížiť výživné na sumu 50 Eur mesačne od 01.8.2018) je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť podľa ustanovenia ako vecne správny, keď súd prvej inštancie v tejto časti správne a dostatočným spôsobom zistil skutočný stav veci a posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a to v súlade s ustanoveniami až 5, , Zákona o rodine a správne rozhodol, pokiaľ zamietol návrh na zníženie výživného pod sumu 75 Eur mesačne.

22. Odvolací súd v danej právnej veci zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní bola preukázaní zmena pomerov podľa ustanovenia § 78 ods.1 Zákona o rodine na strane osoby povinnej platiť výživné, ako aj na strane osoby oprávnenej na výživné, ktorá zmena pomerov v končenom dôsledku odôvodňovala zníženie výživného na osobu oprávnenú na výživné. Teda v danej právnej veci boli preukázané v konaní také okolnosti, ktoré sa závažným spôsobom prejavili v pomeroch osoby povinnej platiť výživné, ako aj osoby oprávnenej na výživné v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o úprave vyživovacej povinnosti osoby povinnej platiť výživné na osobu oprávnenú na výživné, ktoré odôvodňovali zmenu rozhodnutia súdu o výške výživného na osobu oprávnenú na výživné, spočívajúcu v znížení výživného. Odvolací súd však na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, pokiaľ sa jedná o samotnú výšku zníženého výživného, ako aj rozhodujúci čas zmeny pomerov, že je potrebné znížiť výživné na sumu 75 Eur mesačne v období od 01.08.2018 a to z nižšie uvedených dôvodov.

23. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. -72 zo dňa 12.10.2010, právoplatným dňa 18.11.2010, bolo manželstvo rodičov osoby oprávnenej na výživné rozvedené, na čas po rozvode bola v tom čase maloletá R. X. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bola zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 150 Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku. Predmetný rozsudok bol vyhotovený v súlade s ustanovením , vzhľadom k tomu, že účastníci konania sa vzdali po vyhlásení rozsudku odvolania. V tom čase rodičia maloletej R. nemali ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec maloletej Alexandry podnikal v oblasti výroby produktov pre gastronómiu, podľa daňového priznania za rok 2009 dosiahol príjmy 15 245,74 Eur a výdavky 20 423,33 Eur. V konaní tvrdil že dosahuje príjem vo výške 600 až 650 Eur mesačne. Bol v ambulantnej liečbe všeobecného lekára a neurológa pre chronické ochorenie pohybového ústrojenstva. Otec vlastnil nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat. úz Z. (v podiele 1/1), zapísané na LV č. XXX, kat. úz Z. (v podiele 1/2), zapísané na LV č. XXXX, kat. úz Z. (v podiele 1/1), zapísané na LV č. XXXX, kat. úz Z. (v podiele 7/18), zapísané na LV č. XXXX, kat. úz Z. (v podiele 1/1), zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. K. U. (v podiele 1/1). Matka maloletej R. mala za rok 2009 z podnikania príjmy 1 273,72 Eur, výdavky 509,49 Eur, dosiahla PMZ netto 847,16 Eur z pracovného pomeru u zamestnávateľa LUX-PTZ SK, s.r.o. Maloletá R. navštevovala 4. ročník osemročného gymnázia v Zlatých Moravciach.

24. Navrhovateľ uzatvoril manželstvo dňa 27.09.2013 s L. D.. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, E., nar. XX.XX.XXXX a U., nar. XX.XX.XXXX. V rozhodnom období navrhovateľ naďalej podnikal (na nehnuteľnostiach ktoré vlastnil, resp. mal v prenájme, pestoval obilniny, zeleninu, mätu). Podľa daňových priznaní za rok 2016 dosiahol príjmy 9 222, 17 Eur a výdavky 13 090,17 Eur, za rok 2017 dosiahol príjmy 5 886,63 Eur a výdavky 8 056,81 Eur, za rok 2018 dosiahol príjmy 6 602,63 Eur a výdavky 8 338,35 Eur. Otec vo výpovedi tvrdil, že dosahuje mesačný príjem z podnikania vo výške 400 Eur. Navrhovateľ bol dlhodobo práceneschopný v rokoch 2016, 2017, 2018 pre problémy s výrastkami na chodidlách, v roku 2019 bol opakovane pre tieto problémy liečený. Manželka navrhovateľa mala dlhodobo zhoršený zdravotný stav, ktorý vyžadoval zvýšenú osobnú starostlivosť o maloleté deti zo strany navrhovateľa v rozhodnom období. V rozhodnom období manželka navrhovateľa poberala invalidný dôchodok a bola na materskej, resp. rodičovskej dovolenke, spolu dosahovala príjem 410 Eur mesačne. Maloletý E. mal dlhodobo zhoršený zdravotný stav, diagnostikovaný detský autizmus, ktorý zdravotný stav si vyžadoval aj v rozhodnom období zvýšené výdavky spojené s návštevou lekárov a liečbou, a to najmä od roku 2019, ktoré zvýšené výdavky boli spojené tiež s návštevou Špeciálnej materskej školy mimo miesta bydliska, s návštevou autistického centra v Nových Zámkoch a hipoterapie. Maloletý U. mal po narodení zvýšené výdavky v súvislosti so zakupovaním sušeného mlieka. Navrhovateľ z finančných prostriedkov získaných z predaja bytu zapísaného na LV č. XXXX, kat. úz. K. U. (v podiele 1/1) a z finančných prostriedkov, ktoré mu boli vyplatené titulom vysporiadania BSM matkou osoby oprávnenej na výživné, zabezpečil pre seba a svoju rodinu samostatné bývanie v rodinnom dome svojej matky rekonštrukciou rodinného domu. Navrhovateľ vlastní (nadobudol od času predchádzajúcej súdnej úpravy výživného) taktiež nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. úz. M. (v podiele 1/1), LV č. XXXX kat. úz. M. (v podiele 2/3), LV č. XXXX kat. úz. K. U. (v podiele 2/6), LV č. XXXX kat. úz. K. Moravce (v podiele 17/100).

25. Osoba oprávnená na výživné bola študentkou Vysokej školy ekonomickej v Prahe, Fakulta medzinárodných vzťahov, v školských rokoch 2016/2017, 2017/2018, 2018/2019 (bakalársky študijný program), v školskom roku 2019/2020 (magisterský študijný program). So štúdiom na vysokej škole mala v rozhodnom období spojené zvýšené výdavky na štúdium, ubytovanie, cestovanie, stravovanie, ďalej výdavky na oblečenie, obuv, kozmetiku a pod. vo výške najmenej 300 Eur mesačne, na ktoré zvýšené

výdavky jej prispievala (nad rámec určeného výživného zo strany navrhovateľa) matka. V období od 30.08.2018 do 22.12.2018 absolvovala študijný pobyt vo Francúzsku (Erasmus) s finančnou podporou vo výške 1 695 Eur. Osoba oprávnená na výživné vo výpovedi tvrdila, že v rozhodnom období mala príjem z brigád iba v roku 2019 počas prázdnin (v mesiaci júl 2019 vo výške 350 Eur, v mesiaci august 2019 vo výške 300 Eur) a následne od 01.09.2019 mala príjem z brigád vo výške 100 Eur mesačne. Osoba povinná na výživné sa nad rámec určeného výživného nepodieľa na jej výžive. Matka osoby oprávnenej na výživné pracuje u rovnakého zamestnávateľa ako v čase predchádzajúcej súdnej úpravy výživného, za rok 2017 dosiahla PMZ netto 1 149,90 Eur, za rok 2018 1 176,90 Eur, za rok 2019 1 318,64 Eur. Matka osoby oprávnenej na výživné má ďalší príjem z výnosu svojho majetku (nájom bytu) od 28.01.2019 vo výške 170 Eur mesačne, iný príjem matky osoby oprávnenej na výživné nebol v konaní preukázaný. Osoba oprávnená na výživné potvrdila vo výpovedi, že v roku 2018 jej matka výnos z tohto majetku formou nájmu nemala, keďže osoba oprávnená na výživné sa zdržiavala v byte matky v čase pobytu na Slovensku.

26. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody v danej právnej veci dospel k záveru, že v konaní boli preukázané také okolnosti, ktoré sa závažným spôsobom prejavili v pomeroch osoby povinnej platiť výživné, ako aj osoby oprávnenej na výživné, v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o úprave vyživovacej povinnosti osoby povinnej platiť výživné na osobu oprávnenú na výživné, ktoré odôvodňovali zmenu rozhodnutia súdu o výške výživného na osobu oprávnenú na výživné, spočívajúcu v znížení výživného. Je nesporné, že na strane osoby oprávnenej na výživné došlo k zmene pomerov v tom, že od poslednej súdnej úpravy výživného prešlo dlhé obdobie, zvýšili sa náklady osoby oprávnenej na výživné spojené s nástupom a s návštevou vysokej školy v zahraničí (v Českej republike), pričom bolo potrebné prihliadnuť aj na zmenu výšky životných nákladov, ktoré sú podstatne vyššie. Avšak na strane osoby povinnej platiť výživné rovnako došlo k zmene pomerov a to v tom, že na strane osoby povinnej platiť výživné došlo v rozhodnom období (od 01.8.2018) k zmene zárobkových schopností a možností, spočívajúcej v znížení príjmov z podnikania už v roku 2016, ako aj v rokoch 2017, 2018, 2019 (ako aj celkového obratu v podnikaní) oproti času predchádzajúcej súdnej úpravy výživného, ktoré zníženie bolo dané jednak subjektívnou skutočnosťou na strane osoby povinnej platiť výživné a to dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom osoby povinnej platiť výživné v rokoch 2016 až 2019, s prihliadnutím na predmet podnikania a jednak objektívnymi skutočnosťami a to dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom manželky osoby povinnej platiť výživné, ktorej musel pomáhať s osobnou starostlivosťou o dve maloleté deti v útlom veku, z ktorého dôvodu taktiež v rozhodnom období nemohol dosahovať vyšší príjem v podnikaní a z ktorého dôvodu si zároveň ani nemohol hľadať výhodnejšie zamestnanie a dosahovať vyšší príjem, ako aj v tom, že osobe povinnej platiť výživné pribudli dve vyživovacie povinnosti, v súvislosti so starostlivosťou o dve maloleté deti boli naviac spojené zvýšené výdavky, jednak na syna U., ale najmä na syna E., na ktorého sa výdavky neustále dôvodne zvyšovali v súvislosti s jeho nepriaznivým zdravotným stavom, ktoré bolo nevyhnutné vynaložiť a ktoré musel súd vo veci zohľadniť. Za daných preukázaných okolnosti napriek zmene pomerov aj na strane osoby oprávnenej na výživné, zmena pomerov na strane osoby povinnej platiť výživné odôvodňovala zníženie výživného na osobu oprávnenú na výživné od 01.08.2018 (rozhodný čas zmeny pomerov) s poukazom na vyššie uvedené dôvody. Odvolací súd s poukazom na odvolacie dôvody osoby povinnej platiť výživné v podanom odvolaní uvádza, že zníženie vyživovacej povinnosti osoby povinnej platiť výživné na osobu oprávnenú na výživné od 01.08.2018 na sumu 75 Eur mesačne je v súlade s ustanoveniami § 62 ods.1 až 5, § 75 ods.1, § 78 ods.1 Zákona o rodine v celom rozhodnom období, s prihliadnutím na vyššie uvedené preukázané zárobkové schopnosti, možnosti a majetkové pomery osoby povinnej platiť výživné v rozhodnom období, odôvodnené zvýšené výdavky osoby oprávnenej na výživné v rozhodnom období, ako aj vyživovaciu povinnosť zo strany matky osoby oprávnenej na výživné v rozhodnom období. Odvolací súd poukazuje i na tú v konaní nesporne preukázanú skutočnosť, že osoba povinná platiť výživné v celom rozhodnom neprispievala nad rámec určeného výživného na osobu oprávnenú na výživné. Odvolací súd v danej právnej veci zdôrazňuje, že pre určenie výšky výživného je vodiacou zásadou na strane osoby povinnej platiť výživné miera schopností, možností, majetkových pomerov a na strane osoby oprávnenej na výživné je zase zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Ich životná úroveň má byť približne rovnaká. Na druhej strane pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Zákon totiž neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Z uvedeného vyplýva, že miera vyživovacej povinnosti k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

Odvolací súd uvádza, že z vyššie uvedených dôvodov je práve na matke osoby oprávnenej na výživné, ktorej zárobkové a majetkové pomery boli v rozhodnom období podstatne lepšie ako na strane osoby povinnej platiť výživné a zároveň dosiahla vyšší príjem ako v čase predchádzajúcej súdnej úpravy výživného, aby zabezpečovala vo vyššej miere zvýšené výdavky osoby oprávnenej v rozhodnom období vzhľadom na dosiahnutú vyššiu životnú úroveň, ako dosiahla v rozhodnom období osoba povinná platiť výživné. V konaní bolo nesporne preukázané, že matka osoby oprávnenej sa na úhrade preukázaných zvýšených výdavkoch osoby oprávnenej v rozhodnom období podieľala vyššou mierou než osoba povinná platiť výživné a je potom bez právnemu významu v danej veci skúmať, či mohla dosahovať v roku 2019 vyšší príjem z výnosu svojho majetku než dosiahla.

27. Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že na strane osoby oprávnenej na výživné, ako aj na strane osoby povinnej platiť výživné došlo k zmene pomerov, keď v konaní boli preukázané také skutočnosti, ktoré sa závažným spôsobom prejavili v ich pomeroch, v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúcej súdnej úpravy výživného, ktoré preukazujú zmenu pomerov a teda aj potrebu zníženia vyživovacej povinnosti tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Odvolací súd dodáva, pokiaľ ide o samotnú výšku určeného zníženého výživného a ustálený čas zmeny pomerov, že tieto sú v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine, ako aj zisteným skutkovým stavom veci.

28. Odvolací súd v danej právnej veci z vyššie uvedených podstatných dôvodov dospel ďalej k záveru, že ďalšie zníženie výživného v rozhodnom období (pod sumu 75 Eur mesačne) nezodpovedá zárobkovým schopnostiam a možnostiam, ako aj majetkovým pomerom osoby povinnej platiť výživné a odôvodneným potrebám osoby oprávnenej na výživné, i s prihliadnutím na vek osoby oprávnenej na výživné v zmysle ustanovenia § 75 ods.1 prvá veta Zákona o rodine. Takto určené výživné spolu s rodinnými prídavkami na osobu oprávnenú na výživné, spolu s vyživovacou povinnosťou zo strany matky osoby oprávnenej na výživné bude primerane kryť odôvodnené potreby osoby oprávnenej na výživné tak, aby životná úroveň rodičov a osoby oprávnenej na výživné bola rovnaká. Odvolací súd s poukazom na odvolacie dôvody osoby povinnej platiť výživné dospel k záveru, že odvolacie dôvody v tejto časti z vyššie uvedených dôvodov nie sú dôvodné. S poukazom na všetky vyššie uvedené podstatné skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti (zníženie výživného na osobu oprávnenú na výživné pod sumu 75 Eur mesačne) podľa ustanovenia potvrdil ako vecne správny. Odvolací súd zdôrazňuje, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb, pritom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby.

29. O trovách celého konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia .

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta v spojení s posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).