Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-96-2023.pdf
PDF · 92.3 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/96/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov Mgr. Stanislavy Salajovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu: Obec Hontianske Moravce, so sídlom Hontianska 29, 962 71 Hontianske Moravce, IČO: 00 319 911, zastúpeného: JUDr. Jozef Veselý, advokát so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 50 659 537, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Slobody 6, 810 05 Bratislava, IČO: 30 416 094, o zrušenie záložného práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7Cb 8/2022-63 zo dňa 01. 12. 2022, v spojení s opravným uznesením č. k. 7Cb 8/2022-110 zo dňa 07. 08. 2023
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu zamietol (I. výrok), žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania (výrok II.).
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zrušenia záložného práva k nehnuteľnostiam. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.06.2000 bola uzavretá zmluva o poskytnutí príspevku na výstavu nájomných bytov medzi zmluvnými stranami Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR a Obcou Hontianske Moravce, a to na základe „Smernice Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č. X/XXXX, ktorou sa určujú pravidlá pre poskytovanie príspevku na výstavbu nájomných bytov“, kde bol poskytnutý príspevok na výstavbu 22 nájomných bytov v obci Hontianske Moravce. Súčasťou tejto zmluvy o poskytnutí príspevku na výstavbu nájomných bytov v bode XX. tejto zmluvy bola dohoda, že stavebník sa zaväzuje zriadiť záložné právo v prospech ministerstva na zabezpečenie nájomného charakteru bytov. Následne bola uzavretá záložná zmluva podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka č. 0057-520-2000/Z, kde bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosť vedená na liste vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie A. B., C. A. A., a to BD XX b.j., súp. č. XXX na parcele č. KN C č. XXX/XX o výmere 438 m2, k. ú. A. B., ktorého výlučným vlastníkom je záložca, pričom podľa čl. III, záložca dal do zálohy svoju nehnuteľnosť a zriadil k nej záložné právo pre záložného veriteľa na dobu určitú, t. j. do roku 2020.
Obec Hontianske Moravce dňa 24.11.2021 podala Žiadosť o vydanie súhlasu k výmazu záložného práva, kde dôvodom zrušenia záložného práva bolo uplynutie stanovenej doby záložného práva, ako aj dodržanie nájomného charakteru bytov. Ministerstva uviedlo, že zastáva názor, že Obec Hontianske Morave sa v čl. IV. ods. 12 dotačnej zmluvy zaviazala využívať podporené nájomné byty výlučne na účely nájomného bývania bez časového ohraničenia a teda pokiaľ trvá záväzok obce voči ministerstvu, ako poskytovateľovi dotácie na základe dotačnej zmluvy musí byť poskytnuté aj zabezpečenie záväzku. Teda spornou otázkou medzi stranami sporu je, či záložné právo v súčasnej dobe existuje alebo zaniklo uplynutím doby. Z uvedeného dôvodu preto žalobca žiadal, aby súd zrušil záložné právo k nehnuteľnostiam.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na článok (čl.) IV. ods. 12 zmluvy o poskytnutí dotácie, v ktorom sa stavebník, teda žalobca zaviazal, že bytové jednotky stavby „BD o XX b.j.“ budú výlučne využité na účely nájomného bývania. Žalovaný má za to, že doba platnosti záložnej zmluvy podľa čl. VII. má prednosť, nakoľko je v súlade s čl. IV. ods. 12 zmluvy o poskytnutí dotácie. Ide teda o určenie doby platnosti záložnej zmluvy v súlade s jej účelom, t.j. povinnosťou zabezpečiť nájomný charakter po celú dobu.
4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, ktorý posúdil podľa § 40d ods. 1 písm. a), § 40k ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z, § 151a, § 151b ods. 1, 2, 4, § 151md písm. d), § 34, § 35 ods. 2, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
5. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázanú skutočnosť, že žalobca a právny predchodca žalovaného - Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky uzatvorili dňa 14.10.2009 záložnú zmluvu, ktorou sa dohodli na zriadení záložného práva z dôvodu zabezpečenia nájomného charakteru bytov. Žalobca ako záložca dal do zálohu svoju nehnuteľnosť a zriadil k nej záložné právo v prospech právneho predchodcu žalovaného podľa čl. III. záložnej zmluvy na dobu určitú do roku 2020. Zmluvné strany v texte zmluvy dohodli dobu trvania záložného práva celkom jasne, zrozumiteľne a určito. Uplynutím dohodnutej doby záložné právo zaniklo.
6. Okresný súd uviedol, že nemohol rozhodnutím vo veci samej zrušiť právo, ktoré v čase rozhodovania súdu už neexistovalo. Z uvedených dôvodov preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Občiansky zákonník celkom jednoznačne určuje možnosť zániku záložného práva uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené. V záložnej zmluve zmluvné strany jednoznačne dohodli zriadenie záložného práva na dobu určitú a uviedli časový úsek „do roku 2020“, na ktorý sa záložné právo zriadilo. Uplynutím dohodnutej doby záložné právo zaniklo. A to aj keď povinnosť žalobcu používať bytové jednotky výlučne na účely nájomného bývania, podľa čl. III. bodu 12 zmluvy o poskytnutí príspevku na výstavbu nájomných bytov trvá naďalej.
7. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, podľa zásady pomeru úspechu v konaní.
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v súlade s § 355 ods. 1 CSP, v lehote v súlade s § 362 CSP podal odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, že súd žalobe vyhovie. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého nemohol súd zrušiť vecné bremeno, keďže v čase rozhodovania súdu už neexistovalo, a preto žalobu zamietol. Žalobca v odvolaní uviedol, že vzhľadom na tento záver požiadal okresný úrad o výmaz záložného práva, a to dňa 09. 12. 2022, okresný úrad mu vrátil žiadosť o výmaz záložného práva s tým, že nie je možné záložné právo vymazať bez súhlasu záložného veriteľa. Keďže žalobca nemá možnosť dať vykonať výmaz záložného práva, tak jedinou možnosťou je domáhať sa, aby súd zrušil takéto záložné právo, čo by bolo podkladom pre konanie D. E. F. A. odbor katastrálny. Odvolateľ uviedol, že spornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania je tá skutočnosť, či záložné právo existuje, pretože jeho existencia vyplýva zo stanoviska žalovaného.
9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca nedostatočne odôvodnil odvolanie, navrhol odvolanie odmietnuť. Poukázal tiež na čl. III. ods. 12 zmluvy o poskytnutí príspevku, v ktorom sa stavebník (žalobca) zaväzuje, že bytové jednotky v stavbe „BD o XXX.j.“ budú výlučne využité na účely
nájomného bývania. S čím sa stotožnil aj súd prvej inštancie v bode 24. rozhodnutia. Navrhol odvolanie odmietnuť alebo rozhodnutie potvrdiť.
10. Žiadne iné vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.
11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP (a contrario), rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.
12. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré by sa týkali procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP).
13. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak rozhodol, správne rozobral v odôvodnení rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís okresný súd dospel sú prijateľné, racionálne, v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.
15. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu, preto odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie len v rozsahu viazanosti odvolania a jeho dôvodmi.
16. Odvolanie žalobcu nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia. Žalobca v konaní žiadal, aby súd zrušil konkrétne záložné právo k nehnuteľnostiam vzniknuté na základe záložnej zmluvy uzatvorenej s právnym predchodcom žalovaného. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že nemohol rozhodnúť vo veci samej a zrušiť právo, ktoré v čase rozhodovania súdu už neexistovalo, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Svoj záver okresný súd odôvodnil tým, že v záložnej zmluve zmluvné strany jednoznačne dohodli zriadenie záložného práva na dobu určitú a uviedli časový úsek „do roku 2020“, na ktorý sa záložné právo zriadilo. Uplynutím dohodnutej doby záložné právo zaniklo.
17. Odvolateľ uviedol, že namieta nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci. Konkrétne namietal len záver súdu prvej inštancie, že podľa názoru súdu nie je možné žalobe vyhovieť, pretože nie je možné zrušiť právo, ktoré v čase rozhodovania súdu už neexistovalo.
18. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie dôvody udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 215 CSP rozhodol na základe zisteného skutkového stavu, skutkový stav subsumoval pod správnu normu hmotného práva, ktorú správne interpretoval.
19. Odvolateľ v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, avšak konkrétne neuviedol, ku akým konkrétnym nesprávnym skutkovým zisteniam súd prvej inštancie dospel, namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom uvedený záver súdu prvej inštancie namietal preto, že na základe rozhodnutia súdu prvej inštancie požiadal D. E. F. A. o výmaz záložného práva, avšak tento nevykonal výmaz záložného práva z dôvodu, že návrh nepodal záložný veriteľ. Odvolateľ zároveň uviedol, že spornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania je skutočnosť, či záložné právo existuje, pretože jeho existencia vyplýva zo stanoviska žalovaného.
20. Odvolací súd dospel k záveru, že právne posúdenie veci, že záložné právo v súlade s § 151md ods. 1 písm. d) OZ zaniklo uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené je správny. Vzhľadom na uvedené je správny záver súdu prvej inštancie, že uvedené neexistujúce záložné právo nie je možné zrušiť. V konaní neboli uvedené žiadne skutkové tvrdenia, na základe ktorých by mohol okresný súd dospieť k záveru, že je potrebné záložné právo zrušiť. V záložnej zmluve strany jednoznačne dohodli zriadenie záložného práva na dobu určitú a uviedli časový úsek do roku 2020, na ktorý sa záložné právo zriadilo. Na uvedenom závere, že záložné právo zaniklo, nemení nič skutočnosť, že povinnosť žalobcu používať bytové jednotky výlučne na účely nájomného bývania podľa čl. III. bod 12 zmluvy o poskytnutí príspevku na výstavbu nájomných bytov trvá ďalej a uvedený záväzok dohodnutý v zmluve nemá vplyv na to, že záložné právo zaniklo uplynutím času, na ktoré bolo záložné právo zriadené. Žalobca sa v konaní nedomáhal určenia neexistencie záložného práva, prípadne jeho zániku.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, a to aj v závislom výroku o náhrade trov konania, keď súd prvej inštancie rozhodol podľa správneho ustanovenia zákona a tento aj správne aplikoval.
22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 CSP).
23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 393 ods. 2, druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2CSP) Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435. Odvolací súd poučuje účastníkov v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).