Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-58-2023.pdf
PDF · 108.38 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/58/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu FORTE TRADE plus spol. s r.o., Kulačská 7/14, Dunajská Streda, IČO: 44 159 692, práv. zast. JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom, Trenčianska 57, Bratislava, proti žalovanému 1/ Rekonštrukcie bytov s. r. o., Reca 290, Reca, IČO: 43 866 727, žalovanému 2/ Y. I., K.. X.XX.XXXX, Y. XXX, Y. a žalovanému 3/ A. I., K.. XX.X.XXXX, Y. XXX, Y., všetkých práv. zast. JUDr. Jozefom Jeseničom, advokátom, Tomášikova 5/B, Bratislava, o zaplatenie sumy 34.000,- EUR s prísl. a o odvolaní žalovaných 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/206/2021-152 zo dňa 14.11.2022, jednohlasne, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/206/2021-152 zo dňa 14.11.2022 p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému 1/, 2/ a 3/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 34.000,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 21.11.2020 až do zaplatenia v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhému zo žalovaných plniť. Druhým výrokom rozhodol, že žalovaní 1/, 2/ a 3/ sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne jednorazovú paušálnu náhradu vo výške 40,- EUR v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhému zo žalovaných plniť. Tretím výrokom rozhodol, že žalovaní 1/, 2/ a 3/ sú povinní nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania v plnej výške s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhému zo žalovaných plniť.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobou zo dňa 9.3.2021 žiadal žalobca, aby mu žalovaní 1/ až 3/ zaplatili spoločne a nerozdielne sumu 34 000,- EUR s prísl. s odôvodnením, že žalovaný 1/ je obchodnou spoločnosťou, ktorý si v rámci spolupráce so žalobcom objednal od žalobcu materiál a stavebné práce. Žalovaný 1/ neuhradil žalobcovi viac faktúr, a preto žalobca zostavil prehľad vystavených a neuhradených faktúr s názvom „Saldo konto k 30.11.2019“, podľa ktorého k termínu 30.11.2019 žalovaný 1/ neuhradil faktúry v celkovej sume 31 186,52 EUR. Saldo konto tvorí prílohu číslo 1 k UZNANIU ZÁVÄZKU A DOHODE O UROVNANÍ, ktorú dňa 16.12.2019 uzatvorili žalobca a žalovaný 1/, v ktorom žalovaný 1/ uznal svoj záväzok a dohodol sa so žalobcom o podmienkach splácania záväzku. Na zaistenie záväzku dňa 16.12.2019 žalobca a žalovaný 2/ uzatvorili aj DOHODU O PRISTÚPENÍ K ZÁVÄZKU, podľa ktorej sa žalobca so žalovaným 2/ (ako dlžníkom I) dohodli, že
momentom uzatvorenia tejto dohody žalovaný 2/ pristupuje v zmysle ust. § 533 OZ k záväzku. Dňa 20.4.2020 žalobca ako veriteľ a žalovaný 1/ ako dlžník písomne uzatvorili DODATOK č. 1 K UZNANIU ZÁVÄZKU A DOHODE O UROVNANÍ zo dňa 16.12.2019, podľa ktorého deklarovali, že veriteľ a dlžník vzájomne spolupracujú pri rekonštrukcii bytov na území SR, pričom veriteľ ako dodávateľ dodal dlžníkovi ako odberateľovi na základe objednávok dlžníka materiál a stavebné práce riadne a včas. Dlžník svoj záväzok, vyplývajúci z Dohody nesplnil vo výške 30 186,52 EUR, ďalej z neuhradenej faktúry č. 079/2019, ktorá bola splatná 10.1.2020 vo výške 2 361,- EUR, z neuhradenej faktúry č. 014/2020, ktorá bola splatná 12.3.2020 vo výške 1 692,80 EUR, a trovy právneho zastúpenia vo výške 1 152,86 EUR z dôvodu vymáhania dlhu z Dohody a 268,49 EUR z dôvodu vymáhania dlhu z neuhradených faktúr č. 079/ 2019 a č. 014/2020. Účastníci Dodatku č. 1 k Dohode sa dohodli, že dlžník je povinný uhradiť veriteľovi sumu vo výške 35 661,67 EUR, ktorý zároveň týmto dlžník neodvolateľne uznáva čo do dôvodu a výšky. Dňa 20.4.2020 bola uzatvorená DOHODA O PRISTÚPENÍ K ZÁV?ZKU medzi žalobcom a žalovanými 2/ a 3/ ako dlžníkom I a dlžníkom II, ktorí pohľadávku uznali čo do dôvody a výšky v celom rozsahu a bez výhrad. Súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz, proti ktorému podali žalovaní 1/, 2/ a 3/ odpor s odôvodnením, že žalovaný 3/ nie je pasívne vecne legitimovaný. Dohoda o pristúpení k záväzku, týkajúca sa strán sporu bola uzatvorená iba so žalovaným 2/, a to dňa 16.12.2019. Ďalej namietali výšku uplatňovaného úroku z omeškania z dôvodu, že žalovaní 2/, 3/ sú fyzickými osobami, spotrebiteľmi a žalovaný 2/ k Dodatku č. 1 nikdy nepristúpil a rozporovali zaplatenie časti istiny vo výške 1.421,35 EUR.
3. V odôvodnení súd prvej inštancie konštatoval, že dňa 16.12.2019 žalobca ako veriteľ a žalovaný 1/ ako dlžník uzavreli Uznanie záväzku a Dohodu o urovnaní, v ktorých žalovaný 1/ uznal svoj záväzok a dohodol sa so žalobcom o podmienkach splácania záväzku vo výške 31 186,52 EUR. Dňa 20.4.2020 bola medzi žalobcom a žalovaným 1/ uzatvorené Uznanie záväzku a dohoda o urovnaní, ktorým žalovaný 1/ ako dlžník uznal svoj dlh voči žalobcovi ako veriteľovi v celkovej výške 35 661,67 EUR, vyplývajúci z Uznania záväzku a Dohody o urovnaní zo dňa 16.12.2019 v neuhradenej výške 30 186,52 EUR, ďalej z neuhradenej faktúry č. 079/2019, ktorá bola splatná dňa 10.1.2020 vo výške 2 361,- EUR, z neuhradenej faktúry č. 014/2020, ktorá bola splatná dňa 12.3.2020 vo výške 1 692,80 EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 1 152,86 EUR z dôvodu vymáhania dlhu z Dohody zo dňa 16.12.2019 a sumy 268,49 EUR z dôvodu vymáhania dlhu z neuhradených faktúr č. 079/ 2019 a č. 014/2020.
4. Dňa 20.4.2020 sa žalovaní 2/ a 3/ so žalobcom ako veriteľom dohodli, že momentom uzatvorenia Dohody o pristúpení k záväzku pristupujú spoločne a nerozdielne v zmysle ust. § 533 OZ k záväzku žalovaného 1/. Uvedenú pohľadávku špecifikovanú v bode 1 tejto dohody dlžník a dlžník II uznali čo do dôvodu a výšky v celom rozsahu v uznanej výške 35.661,67 EUR a bez výhrad a zaviazali sa ju zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne v splátkach.
5. Z uvedeného mal súd prvej inštancie za zrejmé, že žalovaný 1/ uznal pohľadávku žalobcu vo výške 35.661,67 EUR vyplývajúcu z Uznania záväzku a Dohody o urovnaní zo dňa 16.12.2019 v neuhradenej výške 30.186,52 EUR, ďalej z neuhradenej faktúry č. 079/2019, ktorá bola splatná dňa 10.1.2020 vo výške 2.361,- EUR, z neuhradenej faktúry č. 014/2020, ktorá bola splatná dňa 12.3.2020 vo výške 1.692,80 EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.152,86 EUR z dôvodu vymáhania dlhu z Dohody zo dňa 16.12.2019 a sumy 268,49 EUR z dôvodu vymáhania dlhu z neuhradených faktúr č. 079/2019 a č. 014/2020. Z uvedeného dôvodu s poukazom na ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka žalovaný 1/ písomne uznal určitý záväzok, takže sa má za to, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Z uvedeného dôvodu je žalovaný 1/ povinný zaplatiť žalobcovi uznanú sumu v celej jej uznanej výške, pričom žalobca si uplatnil túto uznanú sumu zníženú o časť, ktorú žalovaný 1/ medzičasom žalobcovi zaplatil. Z uvedeného bolo tiež zrejmé, že žalovaní 2/ a 3/ uznali pohľadávku žalobcu vo výške 35.661,67 EUR tým, že sa dňa 20.4.2020 so žalobcom ako veriteľom dohodli, že momentom uzatvorenia Dohody o pristúpení k záväzku pristupujú spoločne a nerozdielne k uznanému záväzku žalovaného 1/. Uvedenú pohľadávku špecifikovanú v bode 1 tejto dohody dlžník a dlžník II uznali čo do dôvodu a výšky v celom rozsahu v uznanej výške 35.661,67 EUR a bez výhrad a zaviazali sa ju zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne v splátkach. Z uvedeného dôvodu s poukazom na ust. § 533 OZ žalovaní 2/ a 3/ dohodli písomne s veriteľom, že splnia za dlžníka jeho peňažný záväzok (ktorý žalovaný 1/ ako dlžník uznal), stali sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a boli tak zaviazaní spoločne a nerozdielne. Žalovaní 2/ a 3/ sú povinní zaplatiť žalobcovi uznanú sumu v celej jej žalovaným 1/ uznanej výške, pričom žalobca si uplatnil túto uznanú sumu zníženú o časť, ktorú žalovaný 1/ medzičasom žalobcovi zaplatil.
6. Súd prvej inštancie mal za to, že nakoľko sú žalovaní 2/ a 3/ spoločníkmi a konateľmi žalovaného 1/, neakceptoval obranu žalovaných, že ide o spotrebiteľskú zmluvu medzi žalobcom a žalovanými 2/ a 3/, nakoľko tu ide jednoznačne o vzťah spoločnosti a jeho štatutárneho orgánu vo vzťahu k peňažnej pohľadávke tejto obchodnej spoločnosti, a na pristúpenie žalovaných 2/ a 3/ sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 533), nakoľko tento právny inštitút nie je v Obchodnom zákonníku riešený. Ohľadom obrany žalovaného 1/ o predĺžení pandemických opatrení súd uviedol, že žalovaný 1/ emailom požiadal žalobcu o odklad splátok, avšak žalobca nesúhlasil s ich odkladom, pričom žalovaný 1/ nepreukázal, že po uvoľnení opatrení by mal nárok bez súhlasu žalobcu po opätovnom zavedení protipandemických opatrení na ich odklad. Z uvedeného dôvodu súd obrane žalovaných 1/, 2/ a 3/ v tejto časti nevyhovel. Na základe vyššie uvedeného súd posúdil obranu žalovaných ako nedôvodnú a naopak, žalobný nárok žalobcu za dôvodný, pričom nárok na úroky z omeškania priznal podľa § 369 Obchodného zákonníka a o trovách rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
7. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/, 2/ a 3/ podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. V odvolaní uviedli, že žalovaný 3/ nie je pasívne vecne legitimovaný. Žalobca so žalovaným 2/ uzatvoril dňa 20.4.2020 Dohodu o pristúpení k záväzku, ale nie so žalovaným 3/, preto nie je ani nemôže byť pasívne vecne legitimovaný. Žalovaní v konaní namietali výšku uplatňovaného úroku z omeškania, a to z dôvodu, že žalovaní 2/ a 3/ sú fyzickými osobami, spotrebiteľmi. Napadnutým rozsudkom súd vyhovel žalobcovi, ktorý si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle Obchodného zákonníka. Zotrváva na názore, že voči fyzickým osobám je potrebné postupovať podľa ust. Občianskeho zákonníka, teda sadzba úroku z omeškania by mala byť o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ďalej uviedli, že žalobca a žalovaný 1/ uzatvorili Uznanie záväzku vo výške 31.186,52 EUR a dohodu o urovnaní dňa 16.12.2019. K tejto dohode pristúpil žalovaný 2/ dňa 16.12.2019. Dňa 20.4.2020 žalobca a žalovaný 1/ uzatvorili Dodatok č. 1 k Uznaniu záväzku a dohode o urovnaní, ktorým sa navýšila suma uznaného dlhu na 35.661,67 EUR. Žalovaný 2/ však k tomuto Dodatku č. 1 nikdy nepristúpil ani nebol jeho signátorom, preto zaplatenie časti v sume 4.475,15 EUR čo je rozdiel, o ktorý sa záväzok žalovaného 1/ navýšil sa nemôže vzťahovať na žalovaného 2/. Po zhodnotení čiastočnej úhrady a žalobcom uplatnenom nároku sú toho názoru, že z časti istiny v sume 2.813,48 EUR nie je zaviazaný žalovaný 2/ a už vôbec nie žalovaný 3/. Žalovaní okrem výšky úrokov z omeškania v konaní namietli aj povinnosť zaplatiť sumu 1.421,35 EUR, ktorú od nich žalobca žiada zaplatiť ako časť istiny z titulu trov právneho zastúpenia v zmysle uzatvorenej dohody o urovnaní, resp. uznania záväzku zo dňa 20.04.2020. K trovám právneho zastúpenia uviedli, že ich platia 2 x a na strane žalobcu dochádza k bezdôvodnému obohateniu. Odvolatelia navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 31.186,52 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 31.186,52 EUR od 21.11.2020 do zaplatenia, že žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.813,48 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 2.813,48 EUR od 21.11.2020 do zaplatenia, a vo zvyšku sa žaloba zamieta. Žiadali rozhodnúť, že súd priznáva žalovaným v 1./ 2./ a 3./ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. Alternatívne navrhli, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14.11.2022, sp. zn. 25Cb/206/2021-152 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd rozhodnutím vo veci samej.
8. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca najmä nasledovne: S argumentáciou žalovanej 3/ nesúhlasí a trvá na vyjadreniach uvedených v upomínacom konaní a vo vyjadrení žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu. V rámci dokazovania žalobca predložil listinný dôkaz Uznanie záväzku zo dňa 20.04.2020 ku ktorému pristúpila aj žalovaná 3/ a preto je pasívne legitimovaná. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozsudku, v odstavci 53. vysporiadal s obranou žalovanej 3/, pričom sa žalobca v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou súdu prvého stupňa. Zo strany žalovaných sa v podstate jedná o zopakovanú námietku z odporu proti platobnému rozkazu. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozsudku, v odstavci 57. vysporiadal s obranou žalovaných, pričom sa žalobca v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou súdu prvého stupňa. Žalobca nesúhlasí ani s ďalšími námietkami žalovaných, ktoré uvádzajú vo svojom odvolaní voči rozsudku aj v odpore proti platobnému rozsudku a zotrváva na svojom vyjadrení, preto nemá zmysel tieto vyjadrenia kopírovať alebo ich modifikovať. Žalobca je toho názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Odôvodnenie rozsudku obsahuje všetky zákonné náležitosti, je zrozumiteľné vecne aj zákonne správne, pričom sa súd riadne vysporiadal aj s obranou žalovaných. Preto žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1) CSP potvrdil. Zo správania žalovaných ale aj z ich argumentácie a postoju k
danej problematike jednoznačne vyplýva, že nemajú záujem splatiť alebo aspoň splácať svoj záväzok a robia všetko preto aby oddialili správoplatnenie exekučného titulu. Žalovaní žiaľ zneužívajú právo, právny systém platný v Slovenskej republike a tiež enormnú zaťaženosť súdov a z toho vyplývajúce prieťahov v konaní. Žalobca je toho názoru, že žalovaní sa spoliehajú na to, že ani právoplatné rozhodnutie nebude v konečnom dôsledku viesť k vymožiteľnosti práva. Už teraz je žalovaný 2/ spoločníkom v 26 spoločnostiach, nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku (dokonca ani rodinný dom v ktorom má trvalé bydlisko nie je v jeho vlastníctve). Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhuje, aby odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1) CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a rozhodol, že Žalovaní sú povinní nahradiť trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci.
9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 20.2.2024.
10. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaných 1/, 2/ a 3/, vyjadrením žalobcu, dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť, nakoľko neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané odvolateľmi.
11. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaných dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne odkazuje, pričom na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné:
14. Žalobca ako veriteľ a žalovaný 1/ ako dlžník uzavreli dňa 16.12.2019 Uznanie záväzku a Dohodu o urovnaní v zmysle § 323 OBZ a §585 OZ ( č. l. 16), v zmysle ktorej sa žalovaný 1/ zaviazal v splátkach zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 31.186,52 EUR, ktorú uznal čo do dôvodu a výšky.
15. Dodatkom č. 1 - Uznanie záväzku a dohoda o urovnaní zo dňa 20.4.2020 ( č. l. 14-15) žalovaný 1/ uznal neuhradený záväzok voči žalobcovi 30.186,52 EUR navýšený o sumu 2.361,- EUR (fa 079/2019), 1.692,80 EUR (fa 014/2020), 1152,86 eur (trovy právneho zastúpenia) a 268,49 EUR (vymáhanie), t. j. v celkovej výške 35.661,67 EUR, ktorý sa zaviazal zaplatiť v splátkach a záväzok uznal čo do dôvodu a výšky.
16. Dohodou o pristúpení k záväzku zo dňa 16.12.2019 žalovaný 2/ (Y. I.) pristúpil v zmysle § 533 OZ k záväzku vo výške 31.186,52 EUR s tým, že pohľadávku uznáva čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ju zaplatiť v dojednaných splátkach (č. l. 12).
17. Dodatkom č. 1 - Dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 20.4.2020 (č. l. 19) žalovaný 2/ (Y. I.) a žalovaný 3/ (A. I.) pristúpili k záväzku žalovaného 1/ voči žalobcovi vo výške 30.186,52 EUR navýšenému o sumu 2.361,- EUR (fa 079/2019), 1.692,80 EUR (fa 014/2020), 1.152,86 EUR (trovy právneho zastúpenia) a 268,49 EUR (vymáhanie), t.j. v celkovej výške 35.661,67 EUR, ktorý sa zaviazali zaplatiť v splátkach a záväzok uznali čo do dôvodu a výšky.
18. Podľa detailu pohybu (č. l. 30 - 31) zo dňa 9.10.2020 žalovaný 2/ zaplatil žalobcovi 500,- EUR dňa 16.9.2020, sumu 500, EUR dňa 9.10.2020 a dňa 10.8.2020 sumu 661,67 EUR, t. j. spolu 1.661,67 EUR (35.661,67 EUR uznaná istina - 1.661,67 EUR zaplatená istina = žalovaná istina 34.000,- EUR).
19. Odvolací súd sa nestotožnil s procesnou obranou odvolateľov spočívajúcou v skutkovom tvrdení, že žalovaný 3/ nie je pasívne vecne legitimovaný. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalovaný 3/ je v spore pasívne vecne legitimovaný, nakoľko Dodatkom č. 1 - Dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 20.4.2020 žalovaný 2/ (Y. I.) a žalovaný 3/ (A. I.) pristúpili k záväzku žalovaného 1/ v celkovej výške 35.661,67 EUR, ktorý sa zaviazali zaplatiť v splátkach a záväzok uznali čo do dôvodu a výšky. Jedná sa o právny úkon pristúpenia k záväzku aj uznanie záväzku, pričom právny úkon je zrozumiteľný a určitý, riadne vymedzený v čl. I. - predmet dohody.
20. Podľa § 323 OBZ: (1)Ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.(2)Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701.html>. (3)Uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi.
21. Uznanie záväzku dlžník uznáva svoj určitý záväzok, čím právne deklaruje jeho platnosť v okamihu uznania. Právnym dôsledkom je právna domnienka, že záväzok v dobe uznania existoval.
22. Podľa § 533 OZ: Kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20191201> tu platí obdobne.
23. Pristúpenie k záväzku podľa § 533 OZ má ten význam, že ak sa niekto dohodne s veriteľom, že mu zaplatí za dlžníka peňažný dlh, stáva sa jeho dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja sú voči nemu zaviazaní solidárne. Preto veriteľ môže požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Súhlas pôvodného dlžníka sa nevyžaduje.
24. Keďže žalovaný 2/ (pristúpený k záväzku) dokonca čiastočne následne plnil v prospech žalovaného 1/, zostala k úhrade suma 34.000,00 eur, ktorá zodpovedá žalovanej istine.
25. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil nárok žalobcu na istinu. Žalovaní súdu nepreukázali skutočnosti, ktoré by nárok na istinu vylučovali, nakoľko bolo potrebné vychádzať z účinkov uznania záväzku a pristúpenia k záväzku, zároveň rešpektovať dohodu o urovnaní. Súd prvej inštancie náležite identifikoval právny nárok žalobcu vo vzťahu k žalovanému 1/ titulom uznania záväzku aj dohody a urovnaní a voči žalovanému 2/ a 3/ titulom pristúpenia k záväzku so záväzkom uhradiť konkrétny dlh uznaný čo do dôvodu a výšky.
26. Žalovaní v odvolaní namietali výšku úrokov z omeškania z dôvodu, že sú spotrebiteľmi.
27. Podľa § 1 Obchodného zákonníka: (1)Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.(2)Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
28. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka: Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
29. Suchoža, J. a kol: Obchodný zákonník a súvisiace predpisy, komentár, EUROUNION 2016, kom. k §261, str. 805: Obchodné záväzkové vzťahu sa realizujú medzi podnikateľmi, pokiaľ sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Takú činnosť treba posudzovať k momentu vzniku obchodného záväzku. Naviac ju treba hodnotiť so zreteľom na všetky okolnosti, za ktorých sa podnikateľská činnosť uskutočňuje.
30. Podľa § 369 OBZ: (1)Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.(2)Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.(3) Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
31. Odvolací súd k uvedenému dodáva, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie uvedeného v bode 53. rozsudku, podľa ktorého žalovaní 2/ a 3/ ako konatelia žalovaného 1/ neboli spotrebiteľmi, a teda výška úrokov z omeškania je stanovená správne podľa ust. § 369 Obchodného zákonníka, keďže ich právny vzťah k žalobcovi vznikol v súvislosti s podnikateľskou činnosťou. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne priznal nárok na úroky z omeškania podľa predpisov obchodného práva. Vzhľadom na uvedené je dôvodný aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
32. Odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 CSP vo výroku zaväzujúcom žalovaných na plnenie vo výroku I., II., ale i vo výroku III. o závislom výroku o nároku na náhradu trov konania, nakoľko súd prvej inštancie o nároku správne rozhodol podľa zásady úspechu v konaní a teda podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 CSP.
33. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že odvolatelia požadovaným petitom v odvolacom konaní aj čiastočne nárok uplatnený žalobou uznali.
34. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.
35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol žalobca v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).