Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_63Cb-30-2020.pdf
PDF · 81.54 KB
Case nature
Area
Subarea
63Cb/30/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci navrhovateľa PPS Group a. s., so sídlom Tajovského 7, 962 12 Detva, IČO: 36 011 509, právne zast. FUTEJ & Partners, s. r. o., so sídlom Radlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 955 341, proti odporcovi SIMAG Slovakia, s. r. o., so sídlom Zvolenská cesta 4122/18, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 44 209 835, o návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa doručený súdu dňa 05. 03. 2020 na vykonanie súpisu hnuteľných vecí z a m i e t a .
Súd odporcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom doručeným súdu dňa 05. 03. 2020 domáhal, aby súd vydal poverenie na vykonanie súpisu zadržaných hnuteľných vecí povinného nachádzajúcich sa v nebytovom priestore v okrese J., v obci J., v kat. ú. J., zapísanej na LV č. XXX, na parc. č. XXXX, popis stavby skúšobňa nakladačov pre súdneho exekútora Y.. Y. Ď., Exekútorský Zvolen, so sídlom Borovianská cesta 17, Zvolen. Zároveň požadoval náhradu trov konania vo výške 100%. Súdu uviedol, že spoločnosť navrhovateľa s odporcom uzatvorila dňa 01. 02. 2013, ako nájomcom, Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 78/ZONP/2010, na základe ktorej navrhovateľ prenajal odporcovi nebytový priestor o výmere 769,3 m2, spevnenú plochu o výmere 680 m2, ktoré sú súčasťou nehnuteľnosti patriacej do vlastníctva navrhovateľa. V zmysle čl. VII. bod 2 zmluvy sa odporca zaviazal platiť spoločnosti navrhovateľa nájomné 18.902,51 Eur ročne bez DPH v mesačných splátkach po 1.575,21 Eur bez DPH. Na nájomnom povinný dlhuje prenajímateľovi sumu 15.122,- Eur s DPH. Spoločnosť navrhovateľa má informácie o tom, že povinný má prevádzku v prenajatom nebytovom priestore zatvoriť a presunúť sa na iné miesto a za týmto účelom niektoré veci z nebytového priestoru odviezol. Tvrdil, že v prenajatom priestore sa nachádzajú hnuteľné veci vo vlastníctve povinného, a to technické vybavenie a stroje. K týmto veciam si spoločnosť navrhovateľa uplatňuje zádržné právo, po prvý raz uplatnené dňa 27. 02. 2020. Spoločnosť preto v zákonnej lehote 8 dní žiada o súpis zadržaných hnuteľných vecí osobou poverenou súdom. Od súdneho exekútora Y.. Y. Ď., Exekútorský úrad Zvolen so sídlom vo Zvolene, má predbežnú dohodu o uskutočnenie súpisu uvedených hnuteľných vecí.
2. V zmysle záverov Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob 76/2017 zo dňa 13. 03. 2018 vyplýva, že návrh ohľadne súpisu hnuteľných vecí podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka podliehal poplatkovej povinnosti v sume 500,- Sk, podľa položky 13 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov v zmysle prílohy Zákona č. 71/1922 Z. z. o súdnych poplatkoch účinného do 31. 12. 2005. Uvedený poplatok bol zrušený Zákonom č. 621/2005 Z. z., účinným od 01. 01. 2006, pričom od uvedeného dátumu sa poplatok za žiadosti, návrhy na súpis hnuteľných vecí nevyrubuje. Žiadosť o súpis hnuteľných vecí podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nie je žalobou ani návrhom na začatie sporového konania. Potom i v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 03. 2007, č. k. 4Cdo 39/2007, publikovaného v Zbierke
rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod publikačným číslom 7/2008 vyplýva, že za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v prílohe Zákona č. 71/1992 Z. z., sa súdne poplatky nevyberajú a preto súd i v danom prípade po doručení uvedeného návrhu nevyzýval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku.
3. Rovnako z rozhodnutia KS BA vyššie citovaného vyplýva, že s ohľadom na charakter uplatňovaného nároku (obdobný nárok v danej veci) ide o nesporové konanie, keďže navrhovateľ sa v predmetnej veci domáha súpisu majetku nájomcu, ktorý zadržal na zabezpečenie svojho nároku na nájomnom. Návrh na vykonanie súpisu hnuteľných vecí je úkonom podľa § 632 Občianskeho zákonníka a aj keď Civilný sporový poriadok neupravuje otázku súpisu hnuteľných vecí, jedinou relevantnou právnou úpravou zostáva ust. § 672 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého osobou poverenou súdom mohol by byť súdny exekútor v spojitosti s právnou úpravou § 2 ods. 2 a § 193 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor môže vykonať v rámci ďalšej činnosti aj úkony, na ktoré ho rozhodnutím poveril súd. Preto v danom prípade ide o nesporové konanie a podľa čl. 3 ods. 1 CMP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia toho alebo iného zákona, ktorá upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej veci. Podľa čl. 3 ods. 3 CMP, ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by prijal, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princíp všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákona tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najväčších súdnych autorít.
4. Súd preto posudzoval doručený návrh navrhovateľa podľa ustanovení vyššie citovaných (§ 672 Občianskeho zákonníka, § 2 a § 193 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku).
5. Doručený návrh od navrhovateľa je podaním, ktoré spĺňa všetky všeobecné náležitosti podania podľa § 127 CSP, pričom pre absenciu osobitnej zákonnej procesnej úpravy tohto konania tu do úvahy neprichádzajú žiadne ďalšie osobitné obsahové náležitosti tohto podania a preto neprichádza do úvahy ani postup podľa § 129 CSP (výzva na odstraňovania vád podania). Neunesenie dôkazného bremena má za následok zamietnutie návrhu. Súd preto skúmal, či pre vyhovenie uvedenému návrhu sú splnené podmienky.
6. Žalobca k návrhu pripojil Zmluvu o nájme nebytových priestorov, vrátane Dodatku 4, uzavretú s prenajímateľom, t. j. navrhovateľom a odporcom, ako nájomcom, dňa 31. 05. 2010, z ktorej je preukázaný nájomný vzťah týchto subjektov. Rovnako z Listu vlastníctva č. XXX je zrejmé, že vlastníkom prenajímanej nehnuteľnosti je navrhovateľ. Súd má teda za preukázanú podmienku existencie nájomného vzťahu medzi nájomcom a prenajímateľom.
7. Ďalšou podmienkou pre vyhovenie návrhu je preukázanie existencie pohľadávky prenajímateľa, voči nájomcovi titulom nezaplateného nájomného. Navrhovateľ v podanom návrhu uviedol, že v zmysle čl. 7 bod 2 zmluvy, bol odporca povinný uhrádzať spoločnosti navrhovateľa nájomné, pričom dlh na nájomnom ku dňu podania návrhu, t. j. k 05. 03. 2020 činí sumu 15.122,- Eur s DPH. Súd uvedenú skutočnosť o povinnosti platiť nájomné a o výške ročného nájmu má preukázanú z Dodatku 4 k Zmluve o nájme nebytových priestorov, kde v čl. 2 bod 2.2, sa nahradilo pôvodné znenie upravené Dodatkom č. 2. Tento bol uzavretý dňom 19. 10. 2017. Záložné, ako aj zádržné právo prenajímateľa zabezpečuje len pohľadávky prenajímateľa na nájomnom a jeho príslušenstve (napr. úroky z omeškania). Teda prenajímateľ nemôže zadržať hnuteľné veci nájomcu z dôvodu iného jeho nároku. Na základe predloženej nájomnej zmluvy bol prenajímateľ oprávnený účtovať okrem nájomného i zmluvnú pokutu vo výške 1.000,- Eur za každé zistené porušenie povinnosti (čl. 9 zmluvy). Žalobca v návrhu citoval výšku dlhu, avšak nepredložil ohľadne jeho existencie a výšky, rovnako i splatnosti listinné dôkazy, ani to, čo obsahuje ním určená predmetná suma, napriek jeho tvrdeniu, že ide o nájomné. Navrhovateľ preto nepreukázal túto podmienku pre vyhovenie návrhu, keďže bez predloženia týchto listinných dôkazov súd nevedel posúdiť, čo je predmetom dlžnej sumy odporcu voči navrhovateľovi.
8. Ďalšou podmienkou vyhovenia návrhu je, či zadržiavaná vec, o ktorej spísanie navrhovateľ žiada, má povahu hnuteľnej veci. Žalobca v žalobnom návrhu tvrdil, že sa jedná o technické vybavenie a stroje. Ich bližšiu špecifikáciu súdu nepredložil, ani ich súpis. Z tohto dôvodu má súd za to, že navrhovateľ o tvrdenej skutočnosti neuniesol dôkazné bremeno.
9. Ďalšou podmienkou je preukázanie, že nájomca sa sťahuje alebo z nehnuteľného predmetu nájmu odstraňuje veci. Žalobca v návrhu tvrdil, že spoločnosť navrhovateľa má len informácie o tom, že povinný, teda odporca, prevádzku v nebytovom priestore mieni zatvoriť a presúva na iné miesto, za ktorým účelom niektoré veci už z nebytového priestoru odviezol. Tieto však nešpecifikoval a ani o svojom tvrdení nepredložil dôkaz. Prenajímateľ pritom nemá právo zadržať veci nájomcu v situácií, kedy len hrozí, že sa bude sťahovať alebo odstraňovať veci z predmetného nájmu. Z predmetného návrhu prenajímateľa nevyplýva, že by medzi subjektmi malo dôjsť k ukončeniu nájomného vzťahu a teda navrhovateľ nevie určiť deň, kedy nájomca by bol povinný vypratať priestory. Z tohto dôvodu má i toto tvrdenie navrhovateľa za nepreukázané.
10. Ďalšou podmienkou pre vyhovenie návrhu je preukázanie skutočnosti, že žiadosť o vykonanie súpisu bola podaná do 8 dní od zadržania veci. Žalobca pritom tvrdil, že po prvý raz bolo ním uplatnené zádržné právo dňa 27. 02. 2020, pričom na toto svoje tvrdenie nepreukázal žiaden listinný dôkaz, teda neuniesol o svojom tvrdení dôkazné bremeno. Rovnako na túto skutočnosť nepredložil prípadné oznámenie navrhovateľa o uplatnení zádržného práva doručené nájomcovi, z ktorého listinného dôkazu by bol zrejmý dátum zadržania hnuteľných vecí. Pritom uplynutím zákonom stanovenej 8 dňovej lehoty pre podanie návrhu na súd, zádržné právo zaniká. Neunesenie dôkazného bremena k tejto podmienke má za následok zamietnutie návrhu.
11. Podľa § 672 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia.
(2) Záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo musí veci vydať. Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor.
12. Podľa čl. 3 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
(2) Ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by prijal, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
13. Podľa § 193 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor môže v rámci ďalšej činnosti d) vykonávať úkony, na ktoré ho rozhodnutím poverí súd.
14. Podľa § 2 ods. 2 Exekučného poriadku, ak tak ustanoví tento zákon, exekútor môže vykonávať aj ďalšiu činnosť.
15. Na základe vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že navrhovateľ nepreukázal splnenie viacerých podmienok pre vyhovenie návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí a preto súd návrh navrhovateľa zamietol.
16. V zmysle § 262 ods. 1 CSP, súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd tak rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že odporcovi, ktorému síce vznikol nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi vo výške 100%, tieto odporcovi nepriznal, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti výroku 1/ tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 a § 357 a contrario). Proti výroku o trovách konania je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.