Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32C/27/2020

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobcu: Juraj Klokner, so sídlom Ružindol 320, 919 61, IČO: 41 694 601, právne zastúpený: JUDr. Igor Ribár, advokátska kancelária, so sídlom Halenárska 18A, 917 01 Trnava, IČO:50 544 837, proti žalovanému: Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X, XXX XX S., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným na tunajší súd dňa 31.03.2020 sa žalobca domáha voči žalovanému nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktoré podanie bolo neúplné, súd preto žalobcu v zmysle (ďalej v texte len ako „CSP“), vyzval na odstránenie vád podania.

2. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že dňa 13.03.2017 bola uzatvorená „kúpno-predajná č. 2/2017“ podľa a nasl. z.č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) medzi Žalobcom ako Kupujúcim a spoločnosťou TRUCK SERVIS, s.r.o., so sídlom Limbová 3057/15, 010 07 Žilina, IČO: 45 917 493 ako predávajúcim (ďalej len „Predávajúci“). Predmetom bol predaj nákladného automobilu TATRA T815 EURO III S3

- trojstranný sklápač po generálnej oprave s termínom dodania do konca júla 2017 za kúpnu cenu spolu 90.000,- Eur. Žalobca zaplatil Predávajúcemu časť kúpnej ceny vo výške 63.000,- Eur vopred. Predávajúci ani po poskytnutí dodatočnej primeranej lehoty na dodanie predmet nedodal, pričom oznámil, že by tak mohol urobiť až v decembri 2017, čo bolo pre Žalobcu neprijateľné. Dňa 30.09.2017 Žalobca doručil Predávajúcemu Odstúpenie od z dôvodu podstatného porušenia (omeškanie s dodaním tovaru). Doručením odstúpenia zanikla a Predávajúci bol povinný vrátiť Žalobcovi zaplatenú kúpnu cenu vo výške 63.000,- Eur (ďalej len „Pohľadávka“). Predávajúci Pohľadávku Žalobcovi nezaplatil, resp. následne v priebehu obdobia r. 2017 - 2019 zaplatil postupne len čiastočne. Dňa 23.10.2017 Predávajúci a Žalovaný ako pristupujúci dlžník uznali Pohľadávku ako svoj záväzok v celom rozsahu čo do dôvodu aj výšky Notárskou zápisnicou spísanou notárkou JUDr. Ingrid Dubasovou so sídlom Spartakovská 20, Trnava pod č. N 291/2017, Nz 37987/2017, NCRls 38791/2017, pričom udelili súhlas s exekúciou a vykonateľnosťou notárskej zápisnice a Predávajúci sa zaviazal Pohľadávku splácať v splátkach uvedených v Notárskej zápisnici. Predávajúci Pohľadávku v lehote dohodnutej v notárskej zápisnici nesplnil. Žalobca vyzval Žalovaného, aby plnil v zmysle Notárskej zápisnice. Žalovaný plnil čiastočne, no nakoľko opakovane nedodržiaval termíny splatnosti, Pohľadávku celkom nesplatil, naopak prestal ju splácať, zostatok nezaplatenej Pohľadávky predstavuje istinu 8.000 Eur (slovom: osemtisíc eur), (ďalej len „Istina“), ktorú Žalobca vymáha od Žalovaného v exekučnom konaní. Návrh na vykonanie exekúcie bol Okresnému súdu Banská Bystrica doručený ešte v 12/2019. Exekučné konanie prebieha pod č.k.: , no doposiaľ nebolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý by mohol vykonať opatrenia zabezpečujúce majetok

Žalovaného ako Povinného, keďže tento sa snaží všetok svoj majetok previesť na inú osobu. Nakoľko sa Žalovaný dostal do omeškania so zaplatením Pohľadávky v zmysle Notárskej zápisnice, Žalobca má nárok aj na paušálnu náhradu nákladov na uplatnenie pohľadávky vo výške 40 eur a úroky z omeškania, vyčísľované postupne podľa jednotlivých plnení Žalovaného predstavujú sumu ku dňu 23.03.2020 sumu 3397,92 eur. Žalobca má vedomosť, že Žalovaný je toho času vlastníkom nehnuteľností v k.ú. J., obec J., okres J., zapísaných na LV č. XXXX vydanom Okresným úradom Ž., katastrálny odbor, a to pozemkov parc. reg. „C“ s parc. č.: XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXXXX/XXX, XXXXX/XXX a rozostavaného rodinného domu na parc. č. XXX/X a spoluvlastníkom nehnuteľností v k. ú. S., obec S., okres: Ž. zapísaných na LV č. XXX vydanom Okresným úradom Ž., katastrálny odbor, a to pozemkov parc. reg. „C“ s parc. č.: XXX/X, XXX/XX, XXX/X a rodinného domu súp. č. X na parc. č. XXX/X. Na uvedených listoch vlastníctva je vyznačená plomba o prebiehajúcich katastrálnych konaniach: K. XXXX/XXXX, predmetom ktorého je konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam Žalovaného na tretiu osobu a V. XX/XXXX, predmetom ktorého je zápis vecného bremena. Z uvedeného vyplýva, že Žalovaný sa snaží zbaviť svojho majetku, aby nemusel uspokojiť Pohľadávku Žalobcu, a hoci prebiehali rokovania a ústne dohody v tom zmysle, že Žalovaný pohľadávku Žalobcovi uhradí, nestalo sa tak ani napriek dodatočne poskytnutým lehotám. Ako vyplýva z prehľadu o poskytnutých platbách, doba medzi poslednými dvoma splátkami bola takmer 6 mesiacov (dňa 28.6.2019 žalovaný uhradil 2000 eur a dňa 20.12.2019 na naliehanie žalobcu 1000 eur) a už sú to 3 mesiace od posledného plnenia Žalovaného, ktorý na telefonické výzvy síce prisľúbil plnenie, avšak bez určenia času, či výšky. Vzhľadom na súčasnú situáciu, kedy je pozastavená výroba, predaj ako aj celkový obchod sa očakáva spomalenie a stagnácia ekonomiky, Žalobca ako jediný živiteľ rodiny s maloletým dieťaťom musí využiť všetky právne prostriedky, aby dosiahol uspokojenie svojej Pohľadávky a najmä aby nedošlo k ohrozeniu alebo zmareniu exekúcie. Žalobca bol ako účastník konania (ďalší oprávnený) prihlásený so svojou Pohľadávkou do exekúcie vedenej voči Žalovanému ako Povinnému u súdneho exekútora JUDr. Peter Kohút pod sp. zn.: EX 214/16, ktorý zriadil exekučné záložné právo k nehnuteľnostiam Žalovaného ako prvý v poradí a malo dôjsť k predaju nehnuteľností na dražbe a následnému uspokojeniu pohľadávky Žalobcu po uspokojení pohľadávok oprávneného uplatnených v exekučnom konaní pod sp. zn.: EX 214/16, keďže výťažok z dražby nehnuteľností mal prevyšovať hodnotu pohľadávok. Súdny exekútor však od dražby po neúspešných dvoch kolách dražby upustil, pričom podľa informácii Žalobcu pohľadávky v danom exekučnom konaní boli uspokojené treťou osobou. Žalobca sa tak nedostal k plneniu a hneď ako sa dozvedel o prevode nehnuteľností Žalovaného, podal samostatný návrh na vykonanie exekúcie, pričom predpokladal, že všetky úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku vykoná súdny exekútor na základe poverenia, ktoré malo byť vydané do 30 dní od podania návrhu. Do dnešného dňa však poverenie nebolo vydané, a tak je jedinou možnou právnou ochranou Žalobcu požiadal súd o zradenie zabezpečovacieho opatrenia k nehnuteľnostiam Žalovaného aspoň do času, kedy bude môcť zriadiť exekučné záložné právo súdom poverený exekútor. Nakoľko sa Žalovaný vyhýba splácaniu Pohľadávky a zároveň prevádza nehnuteľnosti, je daná obava, že exekúcia bude nielen ohrozená ale dokonca zmarená.

3. Žalobca k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pripojil notársku zápisnicu spísanú notárkou JUDr. Ingrid Dubasovou so sídlom Spartakovská 20, Trnava pod č. N 291/2017, Nz 37987/2017, NCRls 38791/2017 zo dňa 23.10.2017; kúpno-predajnú č. 2/2017 zo dňa 13.03.2017; odstúpenie od zo dňa 28.09.2017; výpis z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. S.; výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. J..

4. Podľa ust. z.č. (ďalej aj len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

6. Podľa , výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

7. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

8. Predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je, aby bolo hodnoverne osvedčené, že existuje určitá pohľadávka veriteľa a zároveň musí byť preukázaná dôvodná obava, že exekúcia tejto peňažnej pohľadávky bude ohrozená. Zároveň je potrebné, aby žalobca osvedčil aj to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná exekúcia, či už prebiehajúca alebo už len budúca, ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť pritom len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (napr. uznesenie KS Bratislava č. ). Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (napr. rozhodnutie NS SR, sp. zn. ). Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd na základe žalobcom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Je preto povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazné prostriedky, osvedčujúce aspoň základné skutočnosti, umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.

9. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia je súd povinný skúmať a vyhodnotiť aj to, či navrhovaný zásah do práv dotknutej osoby je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov, tzn. musí existovať primeranosť zásahu. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia nesmie vzniknúť zjavný nepomer medzi právom, ktorému sa má poskytnúť ochrana a ukladanou povinnosťou. Súd je povinný rešpektovať zásadu proporcionality (napr. uznesenie KS Bratislava č. alebo rozhodnutie KS Nitra, sp. zn. zo dňa 25.8.2017).

10. Zo žalobcom predloženej kúpno-predajnej č. 2/2017 zo dňa 13.03.2017 (č.l. 12 spisu) mal súd osvedčené, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 13.03.2017 , na základe ktorej žalobca kúpil od žalovaného nákladné vozidlo TATRA T 815 EURO III S3- trojstranný sklápač po generálnej oprave s termínom dodania do konca júla 2017 za kúpnu cenu 90.000 eur. Strany sa dohodli, že kúpna cena bude splatená zálohovou platbou vykovanou pri podpise vo výške 30 000 eur, zálohovou platbou uskutočnenou do 14 dní od podpisu vo výške 33 000 eur a konečný daňový doklad bude vystavený pri odbere vozidla.

11. Zo žalobcom predloženej notárskej zápisnice spísanou notárkou JUDr. Ingrid Dubasovou so sídlom Spartakovská 20, Trnava pod č. N 291/2017, Nz 37987/2017, NCRls 38791/2017 zo dňa 23.10.2017 (č.l. 9 spisu) mal súd osvedčené, že predávajúci a žalovaný ako pristupujúci dlžník uznali svoju pohľadávku ako svoj záväzok v celom rozsahu čo do dôvodu aj výšky, pričom udelili súhlas s exekúciou a vykonateľnosťou notárskej zápisnice a predávajúci sa zaviazal pohľadávku splácať v splátkach uvedených v notárskej zápisnici.

12. Z predloženého výpisu z LV č. XXX pre k.ú. S. vyplýva, že vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam prebieha vkladové konanie K. XXXX/XXXX.

13. Z predloženého výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. J. vyplýva, že vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam prebieha vkladové konanie K. XXXX/XXXX.

14. Zo žalobcom predloženého odstúpenia od zo dňa 28.09.2017 mal súd osvedčené, že žalobca odstúpil od kúpno-predajnej č. 2/2017 z dôvodu, že predávajúci sa dostal do omeškania s dodaním predmetu a nebol schopný dodať tovar ani v primeranej dodatočnej lehote.

15. Z uvedených skutočností mal súd za dostatočne osvedčenú existenciu pohľadávky, práva žalobcu. Napriek tejto skutočnosti však súd nemal osvedčenú druhú vyššie popísanú skutočnosť a tou je osvedčenie dôvodnej obavy o ohrozenie exekúcie. V tejto súvislosti je potrebné v prvom rade uviesť, že žalobca neosvedčil, že podal návrh na výkon exekúcie svojej pohľadávky. Napriek tomu, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca konštatuje, že návrh na výkon exekúcie na príslušnom súde podal, tento návrh na exekúciu súdu predložený nebol a nebol predložený ani iný dôkaz o vedení nejakého exekučného konania na vymoženie vyššie popísanej pohľadávky. Okrem toho však platí aj to,

že aj v prípade, ak by súdu bolo vedenie takéhoto konania preukázané, nebolo osvedčené, že prevody majetku, označeného v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, by ohrozili výkon takejto exekúcie. Ako je uvedené vyššie, dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemôže byť len existencia pohľadávky a ani len to, že dlžník zo záväzkového vzťahu prevádza nejaký svoj majetok (napr. preto, že dlžník má aj iný majetok, z ktorého je možné pohľadávku uspokojiť). Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môže byť len také konanie dlžníka, ktoré je spôsobilé ohroziť prípadnú exekúciu. Takéto konanie však žalobca neosvedčil.

16. Žalobca súdu neosvedčil ani to, že ním navrhované zabezpečovacie opatrenie, teda povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená, je primeraná právu žalobcu, tzn. že je splnená zásada proporcionality. Podľa žalobcovho návrhu má byť zabezpečovacím opatrením zabezpečená jeho pohľadávka vo výške cca 12.000,- EUR, a to majetkom, ktorý predstavuje 5 pozemkov a jedna stavba, teda majetkom, ktorého hodnota by mohla byť podľa názoru súdu nepomerne vyššia ako hodnota zabezpečovanej pohľadávky. Je však úlohou žalobcu osvedčiť splnenie zásady proporcionality, čo však žalobca nerešpektoval a splnenie zásady proporcionality neosvedčil.

17. Súd sa preto nestotožnil s návrhom žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a rozhodol tak, ako je uvedené v prvej vete výroku tohto uznesenia.

18. Na záver súd považuje za potrebné uviesť, že podľa platnej právnej úpravy sa zabezpečovacie opatrenie zriaďuje právoplatnosťou rozhodnutia súdu s tým, že vzniká až zápisom do katastra nehnuteľností. To znamená, že aj v prípade, ak by súd návrhu vyhovel, rozhodnutie by mohlo nadobudnúť právoplatnosť v čase, keď príslušný okresný úrad už povolí vklad vlastníckeho práva popísaného v návrhu do katastra nehnuteľností, čo by znamenalo, že zabezpečovacie opatrenie by smerovalo voči inej osobe ako je osoba vlastníka, a teda by išlo o rozhodnutie absolútne nevykonateľné.

19. Podľa ust. a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

20. Podľa ust. a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Nakoľko súd návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nevyhovel, súd priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (, ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).