Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cbi/1/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a sudkýň JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: Realsvit 1 s.r.o., IČO: 50 335 405, so sídlom Potočná 21/A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s. r. o., IČO: 36 857 882, so sídlom Pred poľom 1652, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: JUDr. Martin Aksamit, so sídlom Michalská 14, 811 01 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu IDEA NOVA, s.r.o., IČO: 36 533 769, so sídlom Novozámocká 224, 949 26 Nitra, zastúpenému Michalko Legal Counsel & Co. s.r.o., IČO: 50 367 943, so sídlom Michalská 276/16, 811 01 Bratislava, o uloženie povinnosti zdržať sa zásahov do nájomného práva (actio negatoria), o náhrade trov konania, o sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.01.2020, č.k. -180, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.01.2020, č.k. -180, zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, podanou na súd dňa 11.06.2018, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa zásahov do nájomného práva žalobcu k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXX, nachádzajúcim sa v katastrálnom území S. Y., bližšie špecifikovaným v žalobnom návrhu a nahradiť trovy konania. 2. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 26.11.2019, č.k. -178, sporové konanie z dôvodu dispozičného úkonu späťvzatia žaloby žalobcom zastavil (výrok I) a priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením (výrok II). Uznesenie nadobudlo dňa 31.12.2019 právoplatnosť. 3. Krajský súd v Bratislave následne uznesením zo dňa 08.01.2020, č.k. -180, rozhodol o výške náhrady trov konania tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 306,64 eur titulom náhrady trov konania. 4. Predmetné uznesenie bolo žalobcovi doručené prostredníctvom právneho zástupcu dňa 14.01.2020, žalobca podal proti nemu v zákonnej lehote ako prostriedok procesnej obrany sťažnosť, v ktorej uviedol, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia , nakoľko jediným dôvodom späťvzatia (podľa žalobcu dôvodnej) žaloby bol jeho nepriaznivý zdravotný stav, ktorý mu nedovoľoval ďalej pokračovať v konaní, resp. v prípade, ak by aj dovoľoval, konanie by sa mohlo v dôsledku vyššie uvedenej okolnosti neprimerane predĺžiť, čím by vznikali zbytočné prieťahy a trovy konania. A teda, keďže za danej situácie bol nútený v dôsledku dôvodov hodných osobitného zreteľa pristúpiť k späťvzatiu žaloby, bolo/je podľa názoru žalobcu dôvodné rozhodnutie v súlade spôsobom, že uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.01.2020, č.k. -180, bude zmenené tak, že žiadnej zo strán nebude priznaný nárok na náhradu trov konania. 5. Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. 6. Podľa sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

7. Podľa sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. 8. Podľa v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. 9. Podľa v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. 10. Podľa ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť. 11. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. 12. Podľa 249 súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania. 13. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. 14. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 15. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 16. Pri využití inštitútu sťažnosti ako prostriedku procesnej obrany je táto prípustná proti procesným rozhodnutiam a rozhodnutiam o výške náhrady trov konania, vydaným súdnym úradníkom. Žalobca síce v danom prípade podal sťažnosť proti uzneseniu, proti ktorému je prípustná, avšak predmetom sťažnosťou napadnutého uznesenia je už len rozhodnutie o konkrétnej výške náhrady trov konania a nie samotný nárok sporovej strany na náhradu trov konania - o tomto bolo právoplatne rozhodnuté uznesením zo dňa 26.11.2019, č.k. -178, ktorým súd žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v súlade s ustanovením 17. Ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok ( ) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie ( C.s.p). Predmetnú normu nie je možné interpretovať tak, že je použiteľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania, nakoľko priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa tohto ustanovenia rozhodovať len vo výnimočných prípadoch, pričom jej účelom je odstránenie neprimeranej tvrdosti, t.j. dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Zároveň je potrebné uviesť, že v zmysle ustálenej judikatúry nie je možné predmetné ustanovenie považovať za svojvoľne aplikovateľné, pretože súd je povinný skúmať existenciu okolností hodných osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. 18. V zmysle uvedeného tak nie je v prípade rozhodovania súdu o sťažnosti žalobcu proti uzneseniu o výške už predošlým právoplatným uznesením priznaného nároku na náhradu trov konania možné aplikovať ustanovenie , použiteľné ako alternatíva k ustanoveniam , resp. , pretože moderačné právo súdu vo vzťahu k náhrade trov konania možno použiť jedine v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 19. Nakoľko takéto rozhodnutie už vydané bolo a žalobca, hoci mohol, voči nemu nepodal žiadny opravný prostriedok, súd následne, po právoplatnosti predmetného uznesenia, postupujúc v zmysle rozhodoval uznesením zo dňa 08.01.2020, č.k. -180, iba o výške náhrady trov konania, výpočet ktorej však žalobca vo svojej sťažnosti nijak nerozporoval. Jediným argumentom, na ktorý pri dôvodení sťažnosti žalobca poukazoval, bola žiadosť o aplikáciu ustanovenia pre jeho nepriaznivý zdravotný stav, závažnosť ktorého však súdu zároveň nijakým spôsobom hodnoverne nepreukázal. Ak by aj žalobca dôvodnosť svojho argumentu relevantným spôsobom preukázal, ako už bolo uvedené vyššie, z dôvodu právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie skončilo, nie je už použitie vo vzťahu k uzneseniu týkajúceho sa iba výšky náhrady trov konania (a nie samotnej povinnosti nahradiť trovy konania) možné. 20. S poukazom na dané skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a sťažnosť žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.01.2020, č.k. -180, ako nedôvodnú zamietol. 21. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.