Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2P/182/2019

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX A. E., t.č. Q. XXXX/XX, XXX XX C., Česká republika, dieťa rodičov, matka: M. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX A. E., otec: O. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX A. E., na návrh B. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX A. E., t.č. Q. XXXX/XX, XXX XX C., Česká republika, v konaní o zverenie mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto

rozhodol:

I. Okresný súd Stará Ľubovňa vyhlasuje, že nemá právomoc konať vo veci a konanie z a s t a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka podal dňa 4.10.2019 na tunajší súd návrh na zverenie maloletého E. C., nar. X.X.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti, ktorým sa domáhala, aby súd zveril mal. E. C., nar. X.X.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti B. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. XXX, A. E., t.č. Q. XX, C., Česká republika, ktorá bude zabezpečovať jeho výchovu, zastupovať ho a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Zároveň žiadala, aby súd zaviazal matku a otca mal. dieťaťa prispievať na výživu mal. E. C., nar. X.X.XXXX každý sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa mesačne vopred k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca počnúc od právoplatnosti rozhodnutia. Pani B. Y. je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o mal. dieťa v rovnakom rozsahu v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má len v bežných veciach. V návrhu navrhovateľka ďalej uviedla, že pracuje v Jihlave ako pracovníčka vo výrobe, má v dlhodobom prenájme 1 izbový byt. Mal. E. navštevuje Základnú školu v Kroměřiž, v novej škole sa adaptoval na spolužiakov si zvykol a nechce sa vrátiť do školy v Podsadku, pretože mu tam deti aj učitelia robili zle.

2. Tunajší súd neodkladným opatrením č.k. -20 zo dňa 20.8.2019 nariadil rodičom mal. E. C., nar. X.X.XXXX odovzdať mal. dieťa do dočasnej starostlivosti B. Y., nar. XX.X.XXXX a zároveň uložil navrhovateľke povinnosť v lehote 30 dní podať na súd návrh vo veci samej na zverenie mal. E. C., nar. X.X.XXXX do jej náhradnej osobnej starostlivosti.

3. Podľa SR majú právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

4. Podľa čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (presnejšie prvých troch viet ustanovenia konsolidovaného znenia Zmluvy publikovanej v Úradnom vestníku Európskej únie pod č. 2008/C 115 a inak totožného so znením pôvodného čl. 249 ZES - pozn. súdu) na účely výkonu právomocí Únie inštitúcie prijímajú nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania a stanoviská, nariadenie má

všeobecnú platnosť a je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

5. Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2001 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „Nariadenie Brusel IIa“) súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

6. Podľa (ďalej len ), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa , (ďalej len ,P“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

8. Podľa , ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

9. Podľa čl. 17 Nariadenia Brusel IIa, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

10. Predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie je splnenie všetkých procesných podmienok vyžadovaných zákonom. Medzi základné procesné podmienky, ktoré je súd povinný skúmať ex offo a to v každom štádiu konania, je skutočnosť, či v danej veci, či už vzhľadom na predmet sporu, prípadne vo vzťahu k účastníkom konania, je daná jeho právomoc vec prejednať a vo veci rozhodnúť. Prekážka nedostatku právomoci súdu je prekážkou konania, ktorá je neodstrániteľná, čoho procesným dôsledkom je, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci a konanie o návrhu, ktorý nespadá do jeho rozhodovacej právomoci, podľa ustanovenia , zastaví. 11. Vychádzajúc z článku 7 ods. 2 na vyriešenie otázky právomoci vo veci úpravy rodičovských práv a povinností, treba v tomto prípade aplikovať Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností - Nariadenie Brusel IIa. Predmetné nariadenia v článku 8 bodu 1 stanovuje prioritné kritérium pre založenie právomoci súdu vec o rodičovských právach a povinnostiach (vrátane konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletého) prejednať a rozhodnúť. Vychádzajúc z predmetného článku upravujúceho všeobecnú právomoc, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

12. Právomoc súdu členského štátu podľa článku 8 odseku 1 sa určí podľa kritérií, ktoré tu boli v čase začatia konania na súde. Smerodajným pojmom pre určenie právomoci súdu je „obvyklý pobyt“ dieťaťa, pričom však tento pojem v predmetnom medzinárodnom právnom dokumente definovaný nie je. Jeho definíciu je tak potrebné určiť v každom jednotlivom prípade na základe konkrétnych okolností skutkového stavu. Obsah tohto pojmu je však nevyhnutné vykladať v súlade s cieľmi a účelom nariadenia tak, aby sa účelovo formulovanými tvrdeniami účastníkov neobchádzali kritériá obsiahnuté v predmetnom dohovore.

13. Rozsudok Súdneho dvora zo dňa 2.4.2009 vo veci C-523/07 definuje pojem obvyklý pobyt v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003 treba vykladať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu.

14. Posudzovanie obvyklého pobytu predpokladá, ako už terminologický pojem naznačuje - vychádzajúc z dikcie slovného významu „obvyklý“ - určitý časový aspekt trvania pobytu, pričom je nevyhnutné „obvyklosť“ posudzovať v závislosti od špecifických okolností konkrétneho prípadu, pretože by bolo obtiažne paušalizovať určitý časový úsek trvania pobytu bez toho, aby sa zohľadňovali osobitosti danej veci. Ako štát obvyklého pobytu je potom možno chápať predovšetkým ten členský štát, na území ktorého malo dieťa z časového hľadiska najdlhodobejšie trvalejšie a stabilné bydlisko.

15. Nariadenie Brusel IIa sa neopiera o koncept obvyklého pobytu, ako ho spravidla chápe vnútroštátne právo členského štátu, ale používa ho ako autonómny prvok európskeho práva. Z hľadiska určenia bydliska preto nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii obyvateľstva toho-ktorého štátu prihlásený na trvalý, respektíve prechodný pobyt, ale rozhodujúci je vždy reálny pobyt a úmysel občana trvalejšie sa v určitom mieste zdržovať.

16. Pokiaľ má súd skúmať hľadisko obvyklého pobytu, ako kľúčového kritéria pre určenie právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť, je ním v zmysle čl. 8 odseku 1 Nariadenia Brusel IIa spojený obvyklý pobyt dieťaťa.

17. Súd z obsahu spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa zistil, že mal. dieťa s navrhovateľkou B. Y., ktorej bolo uznesením č.k. -20 zo dňa 20.8.2019 odovzdané zo starostlivosti rodičov do dočasnej starostlivosti, sa v súčasnosti zdržiava v Českej republike. Mal. E. navštevuje od septembra 2019 Základnú školu v Kroměříži, taktiež na uvedenej škole navštevuje športový krúžok a krúžok spevácka kapela (túto skutočnosť potvrdzuje navrhovateľka vo svojom návrhu na zverenie mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti „E. bol prijatý do Základnej školy v Kroměříž, 1. Máje, ktorú od 2. Septembra 2019 navštevuje.“) možno teda konštatovať, že navrhovateľka s mal. E. nemá úmysel sa zdržiavať a žiť na území Slovenskej republiky, ale ich úmyslom je trvalo sa zdržiavať a žiť v Českej republike. Navrhovateľka sa s mal. E. začleňuje do rodinného a sociálneho prostredia v Českej republike, kde má samotná navrhovateľka prácu a v dlhodobom prenájme 1 izbový byt.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené všetko nasvedčuje tomu, že mal. dieťa nemá na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt. Súd teda nemôže rozhodovať o návrhu navrhovateľky na zverenie mal. E. do jej náhradnej osobnej starostlivosti, nakoľko rozhodovanie o tomto návrhu patrí do právomoci súdom v Českej republike, teda v krajine, v ktorej má mal. dieťa obvyklý pobyt.

19. Na základe vyššie uvedeného Okresný súd Stará Ľubovňa nemá na konanie právomoc, preto rozhodol v súlade s ustanoveniami , a ustanoveniami Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a konanie zastavil s tým, že navrhovateľka má možnosť obrátiť sa s návrhom na príslušný súd v Českej republike, podľa miesta obvyklého pobytu maloletého dieťaťa, ktorý má na konanie vo veci v zmysle medzinárodnoprávnych predpisov právomoc.

20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle , tak žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Stará Ľubovňa, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva.

Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona ustanovenie § 1 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní, v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.