Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/217/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., Mýtna 48 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 35831154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej M. V., nar. XX.X.XXXX, M. XX, A., o zaplatenie 282,84 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 8. apríla 2019, č.k. -61, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 282,84 eur s príslušenstvom (výrok I.) a žalovanej oproti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok II.) o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (výrok III.). Z odôvodnenia prvoinštančného rozsudku vyplynulo, že žalobca sa žalobou domáhal na žalovanej zaplatenia 282,84 eur s úrokom z omeškania 5,15% ročne zo sumy 50,07 eur od 19.8.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 64,93 eur od 19.9.2014 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 41,96 eur od 21.10.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 41,96 eur od 19.11.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 41,96 eur od 19.12.2014 do zaplatenia, a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 41,96 eur od 20.1.2015 do zaplatenia a to z dôvodu, že žalovaná s právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s., Bratislava, uzavrela Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej jej spoločnosť Slovak Telekom, a.s. poskytla služby riadne a včas, sprístupnila ich, a fakturovala v zmysle zmluvných dojednaní za poskytnuté služby cenu, pričom však žalovaná faktúry riadne neplatila, dostala sa do omeškania. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca postúpila pohľadávku voči žalovanej z titulu nezaplatených faktúr vo výške 284,84 eur na žalobcu ako postupníka. Žalobca k žalobe pripojil faktúry, zmluvu o postúpení pohľadávok z 5.8.2016 s identifikáciou postúpenej pohľadávky, zmluvu o poskytovaní verejných služieb. V doplnení žaloby na výzvu súdu žalobca uviedol, že zasiela upravenú špecifikáciu pohľadávky vzhľadom k tomu, že v predošlej špecifikácii bolo uvedené nesprávne fakturačné číslo. Zároveň doložil oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 24.8.2016, z ktorého vyplýva, že ho právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. adresoval žalovanej, oznamoval jej postúpenie pohľadávok vyúčtovaných vo faktúrach s číslami predloženými žalobcom. Dôkaz o tom, že postupca dal oznámenie aspoň na prepravu, predložený nebol. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa , , o elektronických komunikáciách, , , nariadenia vlády SR č. , podľa , ,

a . Žalobca odvodzoval svoje právo na peňažné plnenie od žalovanej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorú uzavrela s právnym predchodcom žalobcu. Žalobca tvrdil, že sa stal novým veriteľom žalovanej titulom nadobudnutia pohľadávky zo záväzkovo-právneho vzťahu vzniknutého zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Tvrdil, že nadobudol voči žalovanej pohľadávku postúpením od spoločnosti Slovak Telekom, a.s. O existencii zmluvy o postúpení pohľadávok súd nemal pochybnosti. Svedčí o tom na dôkaz predložená písomná zmluva o postúpení pohľadávok. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. právo veriteľa na postúpenie svojich pohľadávok voči žalovanej využila v zmysle , , pohľadávku postúpila vo forme požadovanej zákonom písomnou zmluvou. Súd z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil ten právny záver, že žalobe nie je možné vyhovieť. Pri tomto závere vychádzal zo znenia zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 5.8.2016, v ktorej je uvedené: zoznam pohľadávok bude vyhotovený podľa písm. a) v písomnej forme a bude tvoriť prílohu č. 1 zmluvy o postúpení pohľadávok. Žalobca súdu doručil dve špecifikácie pohľadávok, kde sú uvedené aj údaje zodpovedajúce sčasti podľa dohody strán zmluvy o postúpení pohľadávok, ale súd nebol týmito dôkazmi presvedčený o tom, že ide práve o prílohu č. 1 v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok, navyše, keď žalobca predložil špecifikácie rozdielne a také, v ktorých nebolo potrebné podľa zmluvy o postúpení pohľadávok uvádzať čísla daňových dokladov, faktúr. Dôkaz predložený žalobcom nesvedčí o tom, že ide o prílohu č. 1, kde mala byť špecifikovaná pohľadávka aj v súhrnnej sume postupovaných pohľadávok postupcu voči jednotlivému dlžníkovi. Súd prejednávajúc vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou strán tvrdiť určité právne skutočnosti a tieto v konaní preukázať, mal za nesporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikla platne zmluva o poskytovaní verejných služieb. Hoci skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné, neznamená to však, že tieto skutkové tvrdenia by nemali byť dôkazmi preukázané. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe. Žalobca tvrdil, že na základe pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb je veriteľom žalovanej a žaloval ju o splnenie dlhu. Osoba, ohľadom ktorej postupca oznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky, je aktívne vecne legitimovaná na vymáhanie pohľadávky len v prípade, ak zmluva o postúpení pohľadávky existuje, je platná, a na jej základe skutočne došlo k postúpeniu pohľadávky. Postupník, teda osoba, o ktorej postupca oznámil dlžníkovi tak, ako sa to stalo v prípade oznámenia zo dňa 24.8.2016 voči žalovanej, je aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie pohľadávky voči dlžníkovi, len ak sa skutočne stal majiteľom postupovanej pohľadávky. Táto osoba je povinná predložiť súdu relevantné dôkazy preukazujúce nadobudnutie pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Z ustanovenia vyplýva, že okrem všeobecných náležitostí podania sa v žalobe uvedie pravdivé, úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označia sa dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností. Ak žalobca tvrdil, že je aktívne vecne legitimovaný, musí to nielen tvrdiť ale o tom predložiť aj relevantné dôkazy. Súdu bola na dôkaz predložená platná a účinná zmluva o postúpení pohľadávky ale nebola na dôkaz predložená jej príloha č. 1, dokazujúca, že postupca postúpil na žalobcu práve žalovanú pohľadávku tak špecifikovanú, že by nebola zameniteľná s inou pohľadávkou. Pre nepredloženie dôkazu, že bola postúpená postupcom na žalobcu práve tá pohľadávka, ktorú vymáhal žalobca voči žalovanej, nesplnil žalobca dôkaznú povinnosť v súvislosti s preukázaním, že je osobou oprávnenou na vymáhanie a že je nositeľom práv prislúchajúcich veriteľovi. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa v spojení s , a v konaní žalovanej, ktorá mala plný úspech, priznal ich náhradu v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k nesprávnemu záveru o absencii aktívnej legitimácie žalobcu. Rozhodnutie považuje za arbitrárne a príliš formalistické. Súdu predložili všetky dôkazy, ktorými preukazujú aktívnu legitimáciu žalobcu a to zmluvu o postúpení pohľadávok s identifikáciou žalovanej postúpenej pohľadávky, spolu s oznámením právneho predchodcu o jej postúpení. Žalovaná tvrdené skutkové okolnosti nerozporovala, nárok nespochybnila, počas sporu ostala pasívna. S poukazom na ust. nebol dôvod nimi uplatnený nárok zo strany súdu spochybňovať. Súd miesto koncentračnej zásady použil zásadu vyšetrovaciu, čo je v rozpore s . Správnym hodnotením všetkých predložených dôkazov by musel dospieť k záveru, že im svedčí žalovaný nárok. Navrhli preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, priznal im žalovaný nárok spolu s trovami konania.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - stranou sporu ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. je určenie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 282,84 eur s príslušenstvom, titulom nedoplatku zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretej dňa 17.05.2014 medzi právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s. Bratislava a žalovanou.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť, či súd dospel k správnemu právnemu záveru, keď zamietol žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

7. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne ustanovenia, s poukazom na ust. odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, navyše ak odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia.

8. K odvolacím námietkam odvolací súd dodáva nasledovné: aktívna vecná legitimácia je také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta.

9. Postúpenie pohľadávky podľa a nasl. zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom. Obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu do majetku postupníka. Postavenie dlžníka sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi ( ), nemení sa nič na jeho postavení dlžníka teda na jeho povinnosti dlh splatiť. Postavenie dlžníka sa potom, ako mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky postúpenie oznámi, spôsobom predpokladaným v ustanovení , mení len v tom, že namiesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi. Pokiaľ mu postúpenie neoznámi, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku. Súdna prax dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky, bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie, to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Podľa platí, že oznámenie postúpenia doterajším veriteľom zbavuje dlžníka práva požadovať predloženie zmluvy o postúpení, ibaže by k postúpeniu pohľadávky došlo v rozpore so zákonom. Inak je vo vzťahu k dlžníkovi postúpenie založené len na oznámení veriteľa o tom, že došlo k postúpeniu, t.j. k zmene veriteľa. Zo spisu súdu prvej inštancie v preskúmavanej veci vyplynulo, že Slovak Telekom, a.s. uzavrel so žalovanou dňa 17.5.2014 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Dňa 5.8.2016 Slovak Telekom, a.s. Bratislava uzavrel so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok. Uvedené zmluvy doložil k žalobe spolu so špecifikáciou pohľadávky, o ktorej tvrdil, že je prílohou č. 1 v súlade s článkom II zmluvy o postúpení pohľadávok. V špecifikácii je uvedené číslo zákazníka, meno zákazníka, jeho adresa, IČO/ rodné číslo, typ zákazníka, typ služby a ďalej tabuľka, ktorá obsahuje poradové číslo, číslo faktúry, dlžnú sumu v eurách a splatnosť. K žalobe ešte doložil okrem špecifikácie aj jednotlivé faktúry za služby pevnej siete, na ktorých sú sumy a dátumy splatnosti totožné ako v špecifikácii, avšak nesedia čísla faktúr. Súd prvej inštancie pred rozhodnutím vo veci vyzval žalobcu, aby súdu predložil v lehote 10 dní prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok, z ktorej bude preukázané, že došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej, ktorá je predmetom sporu, nakoľko súdu bola predložená špecifikácia pohľadávky, z ktorej nie

je zrejmé, či ide o prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok a v špecifikácii uvedené čísla faktúr nie sú zhodné s faktúrami predloženými súdu ako dôkazy. Ďalej súd žiadal doručiť dôkaz, že postupca oznámil postúpenie pohľadávky žalovanej a že žalovaná oznámenie prevzala alebo sa dostalo do jej dispozičnej sféry. Súd tak vyzval žalobcu, aby si splnil dôkaznú povinnosť a predložil alebo označil dôkaz, že podľa si splnil postupca oznamovaciu povinnosť voči žalovanej. Žalobca po obdržaní výzvy zo strany súdu doložil novú špecifikáciu pohľadávok, ktorá je totožná s predloženou spolu so žalobou, avšak sú v nej uvedené, resp. opravené čísla faktúr, tak, že sú totožné s číslami faktúr, ktoré sú ako dôkaz priložené k žalobe. Súd prvej inštancie uvedenú špecifikáciu doloženú žalobcom nepovažoval za prílohu č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok a žalobca dôkaz žiadaný súdom o preukázaní doručenia oznámenia o postúpení žalovanej nepredložil, ani žiaden neoznačil.

10. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie správne nepovažoval dodatočne doloženú špecifikáciu pohľadávky za prílohu č. 1 preukazujúcu, že predmetné pohľadávky boli súčasťou zmluvy o postúpení pohľadávok, čo aj dostatočne a správne odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd stotožnil. Žalobca však nepreukázal a to aj napriek výzve súdu, že oznámenie o postúpení pohľadávok bolo žalovanej doručené, resp. že sa dostalo do jej sféry dispozície. Nepredložil žiadnu doručenku o tomto doručení, ani žiaden doklad o tom, že by uvedené oznámenie bolo doručované (napr. poštový hárok), resp. dané na prepravu.

11. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam tak odvolací súd mal za to, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu a rozsudok súdu prvej inštancie považoval za vecne správny a preto ho v súlade s potvrdil, keď súd rozhodol správne aj o náhrade trov prvoinštančného konania.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. CSP, s použitím Základných princípov , keď v odvolacom konaní úspešnej žalovanej ich náhradu nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

13. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).