Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/204/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. X, XXX XX B., o zaplatenie 1.823,40 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. -207 zo dňa 04. júla 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie v poradí prvým výrokom žalobu zamietol, v poradí druhým výrokom žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou , , až 4, až 3, , , , , a , , , o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj zákon o spotrebiteľských úveroch), o bankách, o ochrane spotrebiteľa.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že v konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby zo dňa 2.5.2008 č. 37169037, ktorou právny predchodca žalobcu povolil žalovanej prečerpanie na jej účte, pričom predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie kontokorentného úveru - povoleného prečerpania k účtu. Súd posúdil obsah zmluvy, VOP a Sadzobníka úrokov a poplatkov a má za to, že zmluva neobsahuje výšku úrokovej sadzby a ani výšku poplatkov, čo je v rozpore s vyššie citovaným ustanoveniami o spotrebiteľských úveroch ako aj s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa. Všeobecné obchodné podmienky a sadzobník úrokov a poplatkov nie sú ku zmluve pripojené, nie sú žalovanou podpísané a nie sú ani súčasťčou zmluvy. V článku II. bod 2 a bod 3 zmluvy je síce uvedené, že žalovaná sa s týmito listinami oboznámila, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať a že uvedené doklady sú súčasťou zmluvy, táto zmluva však je zmluvou vopred pripravenou a paušálne používanou bez individuálneho prejednania so spotrebiteľom. Žalovaná oboznámenie sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami a sadzobníkom úrokov a poplatkov poprela. Žalobca nepreukázal v konaní, že by žalovaná bola s týmito dokumentami oboznámená, že by s nimi súhlasila a že by ich považovala za súčasť zmluvy o úvere zo dňa 2.5.2008. Pritom tieto dokumenty obsahujú základné náležitostí zmluvy o úvere, ako je úrok z úveru, úrok z omeškania a poplatky súvisiace s týmto úverom a používaním platobnej karty a v v týchto dokumentoch sú tieto základné náležitosti fakticky skryté. Spotrebiteľ podpisom takejto zmluvy fakticky nemá vedomosť do akej miery sa navýši suma samotného úveru (požičanej - prečerpanej sumy). Keďže tieto úroky a poplatky neboli pri uzatváraní zmluvy riadne dohodnuté, v zmysle o

spotrebiteľských úveroch ich nemôže veriteľ od spotrebiteľa ani požadovať, nakoľko nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Preto žalobca nemá právny nárok na úroky a poplatky z tohto úveru. Súd mal v predmetnej sporovej veci preukázané, že súhrn debetných operácií žalovanej z uvedeného úveru bol vo výške celkovo 82.467,39 Eur ( č.l. 143 - výber kartou + platba kartou + odchádzajúce platby z účtov ), pričom súd do debetných operácií nezahrnul poplatky, riadne úroky a úroky z omeškania, nakoľko súd považoval poplatky a úroky za nedohodnuté. Súhrn kreditných operácií ( vklady ) žalovanej je celkovo vo výške 85.203,19 Eur. Súd má z listinných dôkazov ako aj z vyššie uvedeného preukázané, že žalovaná uhradila celú výšku dlžnej sumy ešte pred samotným podaním žaloby. Súd preto konštatuje, že žalovaná uhradila žalobcovi viac finančných prostriedkov, než čerpala, čo znamená, že žalobcovi nevznikol nárok na žalovanú sumu uplatnenú v tomto konaní. Súd preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

4. Žalobca v konaní navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie a vyhovieť žalobe z dôvodu, že žalovaná sa vyjadrila k žalobe tak, že pohľadávku žalobcu uznáva. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že uznáva výšku pohľadávky ( č.l. 178 ). Súd však v tejto veci nerozhodol rozsudkom pre uznanie z dôvodu, že podľa názoru súdu v spotrebiteľských veciach nie je možné priznať veriteľovi pohľadávku rozsudkom pre uznanie, pokiaľ z dôkazov nevyplýva dôvodná výška takejto pohľadávky. V takom prípade by postupoval v rozpore s ustanovením o ochrane spotrebiteľa. Súd pritom prihliadal aj na vzdelanie žalovanej (bez akéhokoľvek právneho vzdelania ), ktorá nemohla vedieť následky uznania nároku žalobcu. Tiež prihliadal na skutočnosť, že žalobcu zastupoval advokát, t.j. osoba s právnickým vzdelaním. O trovách konania súd rozhodol v zmysle tak, že žalovanej podľa pomeru jej úspechu vo veci priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho advokáta a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel, resp. ho zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznal mu nárok na náhradu trov konania. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukazuje na zápisnicu o pojednávaní zo dňa 14.05.2019, v zmysle ktorej žalovaná vyslovene uviedla, že uznáva výšku pohľadávky, na základe čoho právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd vydal rozsudok pre uznanie a žalovanej povolil úhradu pohľadávky v splátkach. Súd však na uvedený návrh žalobcu neprihliadol a rozsudok pre uznanie nevydal. Naopak, súd žalobu zamietol. Žalobca má za to, že súd zaujal nesprávny procesný postup, čím znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ustanovenia (ďalej len „“) Ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku. Žalovaná vyslovene uznala nárok uplatnený žalobcom. Žalobca navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. V zmysle ustanovenia došlo k naplneniu všetkých podmienok pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie, preto nie je zrejmé, na základe čoho súd tomuto návrhu žalobcu nevyhovel. V zmysle ustanovenia súd nemá v prípade uznania nároku právo skúmať skutkový stav (ako došlo k určeniu uplatneného nároku, ktorý žalovaná uznala), pretože sa musí uspokojiť s uznávacím prejavom žalovanej. Vyplýva to z direktívneho „rozhodne" namiesto „môže rozhodnúť", kde by bola súdu daná možnosť posúdiť vec aj inak, než znie uznávací prejav. Podobne súd nemá právo rozhodnúť sa, či rozsudok pre uznanie vydá alebo nevydá. Splnenie podmienok určených v stačí na to, aby bol rozsudok pre uznanie vydaný. Zároveň žalovaná nemôže svoje uznanie neskôr účinne odvolať.

6. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ďalej len ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( , stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (aktuálne ) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť

dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť ( ) a vec mu v vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

8. Jedinou odvolacou námietkou žalobcu, pritom však zásadnou bolo namietanie, že v prejednávanom prípade boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre uznanie, pričom súd prvej inštancie bol povinný rozhodnúť podľa uznávacieho prejavu žalovanej.

9. Podľa ustanovenia , ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

10. Úkony, ktorými sporové strany disponujú konaním alebo jeho predmetom, sa označujú ako dispozičné procesné úkony. Určité úkony však majú aj relevanciu vo vzťahu k hmotnému právu, a tými sú zmier a rozsudok na základe uznania alebo vzdania sa nároku. V prípade uznania a vzdania sa nároku strany prejavia hmotnoprávny úkon voči súdu (nie voči sebe navzájom) a súd musí na základe tohto úkonu meritórne rozhodnúť. Ak sú splnené podmienky vyplývajúce z ustanovenia , je teda súd povinný (obligatórne) rešpektovať procesnú situáciu, ktorá nastala v dôsledku uznávacieho prejavu žalovaného a musí vydať rozsudok na základe uznania nároku. Súd v takomto prípade nemá možnosť zvažovať, či rozsudok na základe uznania nároku vydá alebo nevydá.

11. Rozsudok na základe uznania je procesný inštitút, ktorý bol do procesného práva zaradený za účelom zjednodušenia a zrýchlenia civilného sporového konania (do 30.6.2016 občianskeho súdneho konania). Uznaním nároku podľa ustanovenia sa rozumie procesný úkon žalovaného (teda úkon adresovaný súdu), ktorý môže byť urobený v akejkoľvek prípustnej forme ( ) a z jeho obsahu jednoznačne vyplýva, že žalovaný žalobný nárok celkom, z časti alebo v jeho základe uznáva. Nie je pritom rozhodujúce, či a ako je takýto procesný úkon označený a či uznanie nároku je vyjadrené práve týmto slovným spojením. V dôsledku uznávacieho prejavu žalovaného odpadá dôvod, pre ktorý sa konanie začalo (spornosť v otázke existencie uplatneného nároku). Ak žalovaný v priebehu konania žalobcov nárok účinne uzná, súd už ďalej nezisťuje skutkové okolnosti a na ich objasnenie nevykonáva dokazovanie a vychádza z uznania nároku žalovaným.

12. Súd nemá v zmysle v prípade uznania nároku právo skúmať skutkový stav (ako došlo k vzniku pohľadávky, ktorú žalovaný uznal), pretože sa musí uspokojiť s uznávacím prejavom žalovaného. Vyplýva to z direktívneho „rozhodne" namiesto „môže rozhodnúť", kde by bola súdu daná možnosť posúdiť vec aj inak, než znie uznávací prejav. Podobne súd nemá právo rozhodnúť sa, či rozsudok pre uznanie vydá alebo nevydá. Splnenie zákonných podmienok stačí na to, aby bol rozsudok pre uznanie vydaný. V prípade rozsudku pre uznanie súd nemá ani možnosť zistiť, či je uznanie ako právny úkon v rozpore s právnymi predpismi, keďže v časti, v ktorej žalovaný uzná nárok žalobcu, nie je oprávnený skúmať skutkový stav. Zároveň je potrebné vychádzať z toho, že ani v prípade sporov s ochranou slabšej strany, t.j. aj v spotrebiteľskom spore nie je inštitút rozsudku pre uznanie vylúčený (tak ako je napr. vylúčený inštitút rozsudku pre zmeškanie - ). Súd prvej inštancie preto nepostupoval správne, keď skúmal dôvodnosť pohľadávky a nesprávne aplikoval ust. o ochrane spotrebiteľa, ktoré zakotvuje právo spotrebiteľa na jeho ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, z ktorého však ani extenzívnym výkladom nemožno dospieť k záveru o nemožnosti vydania rozsudku pre uznanie.

13. Navyše, aj keby súd zistil, že žalovaný uznáva neexistujúci nárok, nemá zákonnú možnosť do uznania zasiahnuť, pretože nemôže poučovať strany o ich hmotnoprávnych nárokoch, len o ich procesných právach, aj to len v prípade, ak nie sú zastúpení advokátom. Ak by tak súd urobil, porušil by tým vážnym spôsobom zásadu rovnosti strán sporu, čo by odôvodňovalo sťažnosť zo strany druhej strany sporu.

14. V prejednávanom spore má kľúčový význam skutočnosť, že žalovaná na pojednávaní súdu prvej inštancie dňa 14.05.2019 uznala žalobcov nárok, následne žalobca navrhol vydať rozsudok pre uznanie podľa . Uznávaciemu prejavu žalovanej predchádzal návrh na schválenie zmieru v rovnakom znení, ako bol žalobný návrh, pričom súd tento zmier neschválil. Žalovaná tak nepochybne mala vedomosť o tom, čo je predmetom a obsahom jej uznávacieho prejavu.

15. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je potrebné, aby sa súd prvej inštancie v ďalšom konaní zaoberal splnením podmienok pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku a posúdil ústny prejav žalovanej na pojednávaní ako prejav spôsobilý vyvolať účinky v zmysle . Odvolací súd v tomto smere poznamenáva, že procesný úkon žalovanej, ktorým nepochybne prejavuje nielen vedomosť o svojom dlhu vyplývajúcim zo žalobného nároku, ale navyše aj vôľu, teda ochotu, nárok nepodmienečne uspokojiť, je treba vždy považovať za uznanie nároku s účinkami podľa ust. . Vzhľadom k tomu bolo potrebné procesný úkon žalovanej posúdiť ako uznanie nároku.

16. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v celom rozsahu je zaťažené vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, čo odvolací súd primälo postupovať procesným postupom v zmysle v spojení s a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreným v tomto zrušujúcom uznesení ( ).

17. Nakoľko súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil príslušným zákonným ustanovením ( ), odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( a ).

18. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ), bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok v spojitosti s uznávacím prejavom žalovanej a následne vo veci znova rozhodnúť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania ( ).

19. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).