Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cob-22-2019.pdf
PDF · 136.62 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/22/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov Mgr. Michala Novotného a JUDr. Pavla Laczu v sporovej veci žalobcu: OTNAVA GROUP a.s., so sídlom Zadunajská cesta 6/A, Bratislava 851 01, IČO: 47 389 371, zastúpený advokátkou: JUDr. Evou Krchňavou so sídlom v Banskej Bystrici, Rudlovská cesta č. 47, proti žalovanému: FERMI spol. s r.o., so sídlom Sereď, Niklová ulica areál NH Sereď, IČO: 34 134 581, zastúpený advokátom: Mgr. Roman Toman PhD., so sídlom Bratislava, Rudnayovo námestie č. 1, o zaplatenie 87.000 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 22. novembra 2018 č.k. 8Cb/55/2013-231, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd m e n í napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 87.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,75% ročne zo sumy 87.000 eur od 5.3.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 87.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,75% ročne zo sumy 87.000 eur od 5.3.2013 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré mal žalovaný získať na tom skutkovom základe, že pod nátlakom hrozby demontáže v časti stavby, donútil právneho predchodcu žalobcu k úhrade čiastky 87.000 eur ako úhrady za cenu diela presklená fasáda, ktorú mal žalovanému zaplatiť jeho objednávateľ spol. WINDOR automatické dvere, s.r.o. Banská Bystrica, ktorá bola zároveň dodávateľom tohto diela právneho predchodcu žalobcu. Žalovaný sa počas konania bránil tým, že nejde o bezdôvodné obohatenie, lebo právny predchodca žalobcu mal podľa tvrdení žalovaného zaplatiť žalovanú sumu na základe dohody o pristúpení k záväzku podľa § 534 Obč. zák., ktorá mala byť uzatvorená medzi ním a právnym predchodcom žalobcu v ústnej forme, avšak existenciu takejto dohody žalobca popieral a tvrdil, že sumu 87.000 eur právny predchodca žalobcu zaplatil žalovanému pod nátlakom, len na základe tej skutočnosti, že tento demontoval časť presklenej fasády, a že na stavbe, ktorá bola pred kolaudáciou by mohli vzniknúť veľké škody.
2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.
3. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi spoločnosťou žalobcu a spoločnosťou Windor automatické dvere s.r.o. bola uzavretá zmluva o dielo. Ďalšia zmluva bola uzavretá medzi spoločnosťou Windor automatické dvere s.r.o. a žalovaným. Podľa tejto zmluvy je jednoznačné (čl. IX), že dodaný a namontovaný materiál je majetkom žalovaného až do zaplatenia ceny objednávateľom. Jedná sa o dohodu o výhrade vlastníckeho práva. Žalovaný napriek tomu, že dielo riadne vykonal,
za dielo zaplatené nedostal. Bolo nespochybniteľným právom žalovaného disponovať dielom, ktoré vykonal a to až do doby, pokiaľ nemal za dielo zaplatené. Žalobca uvádzal, že sa mu žalovaný vyhrážal demontovaním diela a teda žalobca konal pod nátlakom, a preto došlo z jeho strany k vyplateniu 87.000 Eur. Za vyhrážanie a nátlak nemožno považovať, keď niekto disponuje svojim vlastníctvom a koná v súlade so zákonom. Žalovaný konal v súlade so zákonom, keď hodlal dielo demontovať. Konanie žalovaného voči žalobcovi v žiadnom prípade nemožno hodnotiť ako nátlak alebo vyhrážanie sa. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný mal oprávnenie od spoločnosti Windor automatické dvere s.r.o. vstúpiť do rokovaní so žalobcom ohľadom zaplatenia ceny diela. Spoločnosť Windor automatické dvere s.r.o. podľa čl. IX bod 2 splnomocnila žalovaného na jeho zastupovanie voči žalobcovi. To sa týkalo zaplatenia ceny diela priamo žalovanému. Nie žalovaný kontaktoval žalobcu, ale žalobca kontaktoval žalovaného a došlo medzi nimi k dohode o úhrade sumy 87.000 Eur priamo žalovanému. Keby nebolo došlo k dohode, ktorá nevyžadovala písomnú formu, žalobca by žalovanému nezaplatil 87.000 euro a žalovaný by pokračoval s demontážou diela. Keby nebolo prišlo k dohode žalobca by určite požiadal o pomoc políciu Českej republiky, aby promptne zakročila. Žalobca sa na políciu obrátil až po 7 týždňoch od doby, čo sa účastníci konania medzi sebou dohodli. Súd prvej inštancie mal za to, že konanie žalobcu nemožno považovať za konanie, ktoré je v súlade s poctivým obchodným stykom, nakoľko si neplnil svoje záväzky, ku ktorým sa písomne zaviazal. Žalobca obdržal od spoločnosti Windor automatické dvere s.r.o. oznámenie, že netrvá táto spoločnosť na zaplatení 87.000 Eur, nakoľko to bolo zaplatené priamo žalovanému. Teda zanikol záväzok žalobcu voči spoločnosti Windor automatické dvere s.r.o. Súd dospel k záveru, že ak by v tomto konaní zaviazal žalovaného na zaplatenie 87.000 Eur žalobcovi, tak by tým žalobcovi vzniklo neoprávnené obohatenie, nakoľko záväzok žalobcu voči spoločnosti Windor automatické dvere s.r.o. už zanikol. Čo sa týka tvrdení žalobcu, že zaplatil cenu diela pod nátlakom a aby nedošlo ku škode na stavbe, súd poukázal na ust. § 373 Obchodného zákonníka. Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bola spôsobená okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Žalobca jednoznačne porušil svoju povinnosť, keď nezaplatil cenu diela. Zo zmluvy medzi žalovaným a spoločnosťou Windor automatické dvere s.r.o. uzavretej 24.9.2012 jednoznačne vyplýva (čl. IX bod 1), že zhotoviteľ je vlastníkom veci až do doby zaplatenia ceny diela a v prípade neuhradenia ceny diela má právo demontovať časti diela. V čase, keď žalovaný začal s demontážou diela, nemal zaplatenú cenu diela napriek tomu, že sa žalobca k tomu zmluvne zaviazal. Keďže cena diela nebola zaplatená, stále bol žalovaný vlastníkom veci použitých na vykonanie diela - bol vlastníkom sklenených výplní. Ako vlastník v zmysle príslušných zákonných ustanovení mal právo s predmetom svojho vlastníctva disponovať. Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom. Žalovaný oznámil telefonicky žalobcovi, že realizuje svoje vlastnícke právo tým, že vysklieva sklenené výplne. Žalovaný sa realizáciou svojho vlastníckeho práva nedopustil žiadneho protiprávneho konania z čoho vyplýva, že žalobca nemôže namietať neplatnosť úkonu, ktorým poukázal peniaze žalovanému. Bolo predsa v záujme žalobcu, aby sa stal vlastníkom veci, ktoré dovtedy vlastnil žalovaný. Bolo v jeho záujme, aby mohol svojmu objednávateľovi odovzdať celé dielo. Súd mal za preukázané, že došlo k pristúpeniu k záväzku podľa § 534 Občianskeho zákonníka zo svedeckej výpovedi svedka T. V. ako aj zo svedeckej výpovedi V. N.. O tom, že žalobca prevzal plnenie za spoločnosť Windor s.r.o. svedčí aj to, že Ing. S. si vyžiadal identifikačné údaje žalovaného za účelom zaslania peňazí. V zmysle §-u 193 Csp. Súd je viazaný rozhodnutí príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný právny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu a o tom, kto ich spácha. Polícia Českej republiky v Roudnici nad Labem prešetrovala podnet, daný pre podozrenie že bol spáchaný trestný čin. V trestnom oznámení boli opísané skutočnosti týkajúce sa žalobcu a žalovaného v súvislosti so zaplatením sumy 87 Eur. Obvodné oddelenie polície v Roudnici nad Labem vyhodnotilo trestné oznámenie ako neopodstatnené. Z uvedeného vyplýva a je tým súd viazaný, že nedošlo k žiadnemu vydieraniu ako to tvrdil svedok S.. Súd prvej inštancie poukázal na to, že nie žalovaný telefonicky kontaktoval Ing. S., ale že Ing. S. niekoľkokrát opätovne kontaktoval telefonicky štatutárneho zástupcu žalovaného. Keďže žalovaný s ním hovoriť ani nechcel, nemohlo dôjsť ani k vyhrážaniu a nátlaku. Súd dospel k záveru, že žalovaný konal v rámci svojpomoci. Sklenené výplne boli jeho vlastníctvom a mal právo s nimi disponovať. Súd poukazuje na §56 Obč. zákonníka kde sa hovorí , že ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť .V danom prípade neoprávnený zásah hrozil - existoval nakoľko žalovaný nemal zaplatené za to čo vykonal a žalovaný sa zákonným spôsobom domáhal zaplatenia ceny diela. Narušiteľom subjektívneho práva žalovaného bol žalobca - právny predchodcom. Že sa jednalo o neoprávnený zásah bolo preukázané keďže do 5.3.2013 suma
87 000 Eur uhradená nebola. Pri telefonickom rozhovore medzi Ing. S. a žalovaným došlo k dohode o prevzatí plnenia podľa § 534 Obč. zákonníka na čo žalovaného oprávňovalo plnomocenstvo spoločnosti Windor automatické dvere s.r.o. ( čl. IX bod 2 Zmluvy o dielo z 24.9.2012) na priame rokovania so žalobcom o uhradení ceny diela. Takýto priebeh udalostí potvrdil aj svedok V. N..
4. Súd rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že priznal žalovanému ako procesne úspešnej strane voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 C.s.p.).
5. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie a žiadal zmeniť napadnutý rozsudok tak, aby vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu. Podľa názoru odvolateľa napadnutý rozsudok je nesprávny, nezákonný, postavený na právnych a skutkových záveroch, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní ani v zákone. Odvolanie opiera o ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), h) C.s.p. V konaní nebolo sporné, že žalovaný dňa 05.03.2013 zdemontoval časť presklenej fasády a právny predchodca žalobcu dňa 05.03.2013 uhradil žalovanému sumu 80.000,- eur na účet žalovaného a potom 7.000,- eur. V konaní nebolo sporné (výpoveď Ing. Miloša Janovského zo dňa 16.01.20014), že právny predchodca žalobcu nemal so žalovaným žiadny zmluvný vzťah, na základe ktorého by žalovaný mohol oprávnene požadovať od právneho predchodcu žalobcu zaplatenie sumy 87.000 eur. Právny predchodca žalobcu bol v zmluvnom vzťahu len so spol. WINDOR automatické dvere, s.r.o. Banská Bystrica ako svojim subdodávateľom, pričom za neplnenie jej záväzkov voči žalovanému nebol zodpovedný. Právny predchodca žalobcu teda nemal žiadnu zákonnú ani zmluvnú povinnosť uhradiť žalovanému nezaplatenú cenu diela za spol. WINDOR automatické dvere, s.r.o. Žalovaný však tvrdil, že mu právny predchodca žalobcu žalovanú čiastku uhradil dobrovoľne, na základe ústnej dohody o prestúpení k záväzku. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že k uzatvoreniu dohody o prevzatí záväzku došlo pri telefonickom rozhovore na základe oprávnenia žalovaného od spol. WINDOR automatické dvere, s.r.o. (čl. IX bod 2 Zmluvy o dielo zo dňa 24.09.2012) s tým, že právny predchodca žalobcu kontaktoval žalovaného. Pre úspešnosť svojho tvrdenia o existencii Dohody o pristúpení k záväzku bol žalovaný povinný v konaní preukázať platný súhlas právneho predchodcu žalobcu s uzatvorením takejto dohody a súhlas dlžníka spol. WINDOR automatické dvere, s.r.o. s uzatvorením takejto dohody a spôsobilosť žalovaného konať za dlžníka WINDOR automatické dvere, s.r.o. Na preukázanie tohto tvrdenia bol vykonaný na návrh žalovaného dôkaz výsluch svedka V. N., ktorý na pojednávaní dňa 15.05.2014 uviedol, že bol prítomný pritom, keď na stavbe v Roudnicích nad Labem zdemontovali štyri kusy skiel. Svedok potvrdil, že bol prítomný pri konateľovi žalovaného, keď telefonicky komunikoval s Ing. C. S. ako konateľom právneho predchodcu žalobcu, a že mu Ing. Miloš Jánovský ozrejmil okolnosti veci a povedal mu, že to nemal zaplatené. P. Hlavatík sa opätovne snažil skontaktovať s p. Janovským, ktorý sa s ním odmietol baviť a zložil mu telefón, až po ďalších dvoch telefonátoch došlo k tomu, že p. Janovský nadiktoval p. Hlavatíkovi číslo účtu žalovaného, lebo ten nechcel zaplatiť priamo firme WINDOR automatické dvere, s.r.o., ktorú skutočnosť nepočul na vlastné uši, alebo mu to interpretoval Ing. Janovský. Bez ohľadu na to, že právny predchodca žalobcu popiera, že by sa so žalovaným dohodol na prestúpení k záväzku spol. WINDOR automatické dvere, s.r.o., z uvedenej výpovede ako aj výpovede oboch konateľov strán v spore vyplýva, že konanie právneho predchodcu žalobcu bolo podmienené hrozbou demontáže presklenej fasády, a že úhradu žalovanej čiastky vykonal právny predchodca žalobcu len pod ťarchou existujúcej situácie. Z priebehu telefonátu, ktorý popísal svedok žalovaného V. N. nesporne vyplýva, že právny predchodca žalobcu nemal záujem zaplatiť žiadanú cenu a túto uhradil až po štvrtom telefonáte. Svedok nepotvrdil, že by počul, že Ing. C. S. súhlasil s úhradou dlžnej sumy na účet žalovaného ako jeho plnenie miesto dlžníka WINDOR automatické dvere, s.r.o., svedok len uviedol, že volal Hlavatík, ktorý sa vyjadril, že peniaze zaplatí žalovanému. Toto však sám nepočul, takto mu to interpretoval Ing. Jánovský. Z uvedeného však nie je bez pochýb preukázané, že Ing. Hlavatík súhlasil, že za dlžníka zaplatí žalovanému 87.000 eur, ktoré tvrdenie podporuje aj skutočnosť, že právny predchodca žalobcu neuhradil žalovanému sumu 87.000 eur, ale len 80.000 eur. Až potom, keď Ing. Jánovský žiadal doplatiť ešte ďalších 7.000 eur, tak urobil. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že právny predchodca žalobcu nekonal pri úhrade dlžnej sumy v slobodnej vôli, ale pod nátlakom, a preto i v prípade preukázania uzatvorenej dohody by bola táto z titulu nedostatku slobodnej a vážnej vôle zo strany právneho predchodcu žalobcu v zmysle § 39 Obč. zák. neplatná. Tvrdenie žalobcu o neexistencii dohody bolo preukázané svedeckou výpoveďou svedka Ing. W. S. na pojednávaní dňa 15.05.2014, ktorý potvrdil, že bol pritom, keď Ing. C. S. komunikoval s Ing. Jánovským ohľadom úhrady finančných prostriedkov, pričom počul cez hlasitý odposluch, ako sa Ing. C. Hlavatíkovi niekto vyhráža
cez telefón, že ak mu nedá peniaze na účet bude stavbu demontovať. Svedok ďalej uviedol, že Ing. C. S. bol veľmi rozčúlený, zelený, nesúhlasil s postupom, aký sa voči nemu viedol v telefonickom rozhovore a vyjadril sa v tom zmysle, že je vydieraný a tlačený k múru a bude to riešiť trestným oznámením. Právny predchodca žalobcu následne 16.04.2013 podal na žalovaného na políciu Českej republiky trestné oznámenie, ktoré bolo ukončené s tým, že sa jedná o civilný právny spor. Odvolateľ namietal, že taktiež chýba súhlas dlžníka spol. WINDOR automatické dvere, s.r.o. s uzatvorením takejto dohody, keď žalovaný nemal spôsobilosť vystupovať za svojho dlžníka z dvoch dôvodov a to podľa § 22 ods. 2 Obč. zák.. Dlžník spol. WINDOR automatické dvere, s.r.o. nemala o konanie žalovaného žiadnu vedomosť a o tzv. úhrade jej záväzku právnym predchodcom žalobcu sa dozvedela až neskôr, čo bolo v konaní preukázané. Žalobca namieta záver súdu, že žalovaný, keď demontoval časť presklenej fasády, že konal v súlade so zákonom, a že jeho konanie nie je možné považovať za nátlak alebo vyhrážanie a z tohto dôvodu, že žalovanému patrila výhrada vlastníctva, ktorú mal zakotvenú v zmluve. Súd pozabudol na to, že právny predchodca žalobcu nebol účastníkom záväzkového vzťahu medzi žalovaným a spol. WINDOR automatické dvere, s.r.o. a výhrada vlastníctva žalobcu nezaväzovala, nebol s touto zmluvou oboznámení a ani žalovaný, ani spol. WINDOR automatické dvere, s.r.o. mu neoznámili, že v zmluve medzi sebou si zakotvili takéto právo. Podľa zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a spol. WINDOR automatické dvere, s.r.o. patrilo vlastnícke právo právnemu predchodcovi žalobcu a toto sa následne prenášalo na investora. Skutočnosť, že právny predchodca žalobcu nemal vedomosť o výhrade vlastníctva, a že toto sa dozvedel len v rámci súdneho konania vyplýva zo spisu (výsluch Ing. C. S.). V prípade konania žalovaného nie sú splnené podmienky, za ktorých by bolo možné jeho konanie odstránenie zasklenej fasády považovať svojpomoc, keďže nie sú splnené zákonné podmienky. Neoprávnený zásah (za ten nie je možné považovať nezaplatenie ceny diela) a primeranosť zásahu. Vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu však žalovaný nemal žiadne právne nároky, o čom veľmi dobre vedel a situáciu využil na získanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca namieta aj právny názor súdu aj o tom, že k nátlaku nedošlo, lebo inak by bol žalobca okamžite požiadal o pomoc políciu ČR, aby zasiahla. Konateľ právneho predchodcu žalobcu sa v čase demontovania skiel fasády nenachádzal v Roudnicích, teda nemal možnosť ísť na políciu a žiadať o pomoc. Právny predchodca vedel, že v tomto prípade by polícia nezakročila, pretože by nevedela vyhodnotiť, kto je vlastníkom diela a kto má právo s ním disponovať. Právny predchodca žalobcu bol presvedčený, že konanie žalovaného bol porušený zákon, a preto dňa 16.04.2013 podal na žalovaného trestné oznámenie. Odvolateľ považuje za absurdný záver súdu, že k dohode došlo, lebo právny predchodca žalobcu kontaktoval žalovaného, lebo konateľ právneho predchodcu žalovaného kontaktoval žalovaného potom, čo mu stavby vedúci, ktorého kontaktoval žalovaný SMS-kou oznámil, že mu domontujú dielo. Je logickým vyústením vyhodnotenia tejto situácie, že konateľ právneho predchodcu žalobcu žiadal, aby mu dali k telefónu človeka, ktorý bol za demontáž zodpovedný. Priebeh rokovania, keď mu konateľ žalovaného skladal telefón a právny predchodca žalobcu odmietal uhradiť cenu diela, pričom tento rozhovor až 4-krát v priebehu dvoch hodín je dôkazom tej skutočnosti, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nemohlo dôjsť k Dohode o pristúpení k záväzku. Naviac žalobca nepovažoval dielo za riadne vykonané a odovzdané a preto odmietal uhradiť spol. WINDOR automatické dvere, s.r.o. cenu diela, čo je ďalší dôvod, pre ktorý nemohol mať záujem uzatvoriť Dohodu o pristúpení k záväzku. Napriek tomu, súd uzavrel, že dielo žalovaný vykonal riadne a včas, a že predmetom konania nie sú vady tohto diela, čo je v príkrom rozpore s vykonaným dokazovaním, pretože súd neskúmal, či bolo dielo vykonané riadne a včas, a teda nemohol prijať takýto záver. Neexistuje žiadny logický dôvod predpokladať, že by Ing. C. S. len tak na základe ústneho tvrdenia Ing. Jánovského v telefonáte, že je splnomocneným zástupcom spol. WINDOR automatické dvere, s.r.o. bez ďalšieho overenia si tejto skutočnosti uveril tomuto tvrdeniu konateľa žalovaného, ktorého vôbec nepoznal a zaslal mu takú vysokú čiastku, keby nebolo jeho konanie vynútené inými okolnosťami. K plneniu právneho predchodcu žalobcu došlo bez akéhokoľvek právneho titulu, v dôsledku nátlaku vyvíjaného žalovaným a žalovaný získal uhradením vyššie uvedenej čiastky na úkor spoločnosti právneho predchodcu žalobcu bezdôvodné obohatenie, ktoré je v zmysle § 451 Obč. zák. povinný vydať. Odvolateľ poukázal na to, že z ust. § 534 Obč. zák. vyplýva, že samotné dojednanie dlžníka a tretej osoby o tom, že táto splní za dlžníka jeho dlh voči jeho veriteľovi nemá za následok nárok dlžníkovho veriteľa voči tejto tretej osobe. Preto aj v prípade, že by bola Dohoda o pristúpení k záväzku platne uzavretá veriteľ dlžníka spol. WINDOR automatické dvere, s.r.o. teda žalovaný, nemohol zákonne žiadať od tretej osoby úhradu dlhu na svoj účet. Odvolateľ nesúhlasil s názorom súdu, že keby zaviazal žalovaného k úhrade žalovanej sumy, vzniklo by žalobcovi bezdôvodné obohatenie, nakoľko by zostal zachovaný právny status všetkých zmluvných partnerov ako to má byť a každý z nich by si mal vymáhať svoje nároky od svojho zmluvného partnera.
6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Žalovaný má za to, že právny predchodca žalobcu nekonal pod nátlakom, nebolo mu vyhrážané a už vôbec nie hrubo, ako tvrdil v žalobe a v odvolaní. Nikomu sa žalovaný nevyhrážal, iba započal s demontážou svojho majetku v zmysle Dohody o výhrade vlastníckeho práva uzavretej v rámci Zmluvy o dielo zo dňa 24.09.2012 so spol. WINDOR automatické dvere, s.r.o. Žalovaný teda realizoval len svoje právo, čo nemožno v žiadnom prípade považovať za bezprávnu vyhrážku. Priame fyzické donútenie zo strany právneho predchodcu žalobcu, ani žalobcom tvrdené nebolo. Zdôraznil, že žalovaného ako prvý telefonicky kontaktoval právny predchodca žalobcu, pričom žalovaný mu opakovane uviedol, aby zaplatil dlžnú sumu spol. WINDOR automatické dvere, s.r.o. Následne žalovaného opätovne kontaktoval právny predchodca žalobcu a povedal mu, aby uviedol sumu a číslo účtu, na čo mu žalovaný uviedol, že majú účty v jednej banke a behom hodiny to bude mať spol. WINDOR automatické dvere, s.r.o. na účte a žalovaný prestane s demontážou. Na čo právny predchodca žalobcu uviedol, že to neuhradí spol. WINDOR automatické dvere, s.r.o., že keď zaplatí, tak žalovanému. Následne došlo k Dohode o prevzatí plnenia podľa § 534 Obč. zák. , na čo žalovaného oprávňovalo plnomocenstvo spol. WINDOR automatické dvere, s.r.o. (čl. IX bod 2 Zmluvy o dielo z 24.09.2012 na priame rokovanie s právnym predchodcom žalobcu o uhradení ceny diela). Takýto priebeh udalostí potvrdil aj svedok V. N.. Z uvedeného je zrejmé, že uzavretie Dohody inicioval právny predchodca žalobcu. nie sú pravdivé tvrdenia, že právny predchodca žalobcu nemal v čase prevodu dlžnej sumy na žalovaného vedomosť, že žalovaný je oprávnený takúto Dohodou za spol. WINDOR automatické dvere, s.r.o. uzavrieť, teda, že žalovaný koná v mene spol. WINDOR automatické dvere, s.r.o. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného ako aj z výsluchu svedka V. N. jednoznačne vyplýva, že štatutárny zástupca žalovaného v priebehu telefonického rozhovoru právnemu predchodcovi žalobcu uviedol, že mám splnomocnenie - poverenie od spol. WINDOR automatické dvere, s.r.o. (č.l. 87). Trestné oznámenie zo strany právneho predchodcu žalobcu bolo datované 16.04.2014. Platba bola realizovaná 05. až 06.03.2013. Prvá výzva právneho predchodcu žalobcu na vrátenie sumy 87.000,- eur bola datovaná až na 02.04.2013 s mesačným oneskorením. Predmetné časové súvislosti preukazujú účelovosť tvrdení právneho predchodcu žalobcu o neexistencii Dohody podľa § 534 Obč. zák. Nepriamo to preukazuje aj písomné oznámenie žalovaného spol. WINDOR automatické dvere, s.r.o. o uhradení faktúry a doručené dňa 08.03.2013, ktorú potvrdil pri výsluchu aj svedok T. V.. K námietke o neplatnosti plnomocenstva medzi spol. WINDOR automatické dvere, s.r.o. a žalovaným z dôvodu jeho rozporu s § 22 ods. 2 O.z. žalovaný uvádza, že toto je neopodstatnené, žalobca argumentuje údajným rozporom záujmov medzi veriteľom a dlžníkom, hoci žiaden rozpor neexistoval. Skutočnosť, že spol. WINDOR automatické dvere, s.r.o. sa o Dohode podľa § 534 O.z. dozvedela až ex post je logická, nakoľko žiadna zo strán nemohla vopred predpokladať, že k uzavretiu takejto Dohody dôjde. Rovnako je neopodstatnená námietka v rozpore Dohody obsiahnutej v čl. IX bod 2 Zmluvy o dielo zo dňa 24.09.2012 § 574 ods. 3 Obč. zák. Navyše z tejto námietky žalobcu nie je ani zrejmé, akého konkrétneho práva sa spol. WINDOR automatické dvere, s.r.o. mala vopred vzdať.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací na prejednanie veci nariadil odvolacie pojednávanie (§ 385 ods. 2 C.s.p.), pretože považoval za potrebné dať stranám priestor vyjadriť sa k svojmu predbežnému právnemu názoru, ktorý je odlišný od názoru súdu prvej inštancie (§ 382 C. s. p.).
8. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní pred odvolacím súdom zotrvala na odvolacom návrhu a poukázala na dôvody uvedené v odvolaní, prečo k dohode podľa § 534 OZ medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nemohlo dôjsť, pretože neboli naplnené aspekty, ktoré vlastne takéto pristúpenie k dlhu ust. § 534 Obč. zák. predpokladá, lebo nebol žiaden súhlas dlžníka, teda spoločnosti Windor automatické dvere, s.r.o. Namietajú, že by bolo nejaké splnomocnenie, pretože zmluva, ktorá mala splnomocniť žalovaného k uzavretiu takejto dohody neobsahovala takéto splnomocnenie, čo tiež veľmi podrobne rozvinuli v odvolaní. PZ žalobcu namietala, že konateľ spoločnosti žalovaného oznámil konateľovi právneho predchodcu skutočnosť, že je splnomocnený konať v mene spoločnosti Windor automatické dvere s.r.o. K tejto skutočnosti sa už vyjadrovali aj v predchádzajúcich odvolaniach. Poukazuje na to, že je veľmi nepredstaviteľné, aby na základe telefonického rozhovoru, pokiaľ konateľ Ing. C. S. v zásade ani nevedel, s kým zo začiatku telefonuje, uveril na základe nejakého ústneho podania v telefonickom rozhovore, že je dotyčná osoba splnomocnená zastupovať spoločnosť Windor automatické dvere s.r.o. Už i tento fakt je neuveriteľný, nehovoriac o tom, že konateľ právneho predchodcu žalobcu Ing. C. S. túto skutočnosť výslovne poprel. V odvolaní poukazovali na nedostatok slobodnej vôle pri uzavretí takejto prípadnej dohody. Žalobca tvrdí a tvrdil aj svedok Ing. C. S., podporený svedeckou výpoveďou Ing. Petra Hlavatíka, že sa jednalo o nátlakové konanie p. Ing. Janovského
ako konateľa spoločnosti žalovaného. PZ žalobcu poukázala na to, že konateľ spoločnosti OTNAVA GROUP s.r.o. obdržal v roku 2018 veľmi nepríjemnú, až výhražnú SMS od p. Ing. Janovského, čím chcú preukázať aj to, že jeho konanie naozaj nie je neobvyklé, teda, že skutočne došlo z jeho strany k nátlakovému konaniu, o čom svedčí aj táto doručená SMS, ktorú predložila odvolaciemu súdu, v ktorej vlastne p. Ing. Janovský zo svojho telefónneho čísla XXXXXXXXXX oznámil Ing. C. S. SMS-kou: Môžete sa odvolať. Fermi končí a ide do likvidácie. Čím podľa žalobcu žalovaný jednoznačne naznačil, že on spoločnosť zlikviduje. Na preukázanie toho, že sa jedná o telefónne č. Ing. Janovského svedčí samotný dôkaz predložený žalovaným v spise na pojednávaní 25.10.2018, kde predkladal podrobný výpis k faktúre zo svojho telefónneho čísla, v ktorom je uvedené telefónne č. XXXXXXXXXX a rovnaké telefónne číslo je aj oficiálnym telefónnym číslom, ktoré je zverejnené na internete. SMA správa je na preukázanie toho, že svedkovia vypovedali pravdivo o nátlaku, ktorý vyvíjal žalovaný na konateľa právneho predchodcu žalobcu. Žalobca je teda toho názoru, že žaloba bola podaná dôvodne, a preto žiadajú, aby odvolací súd rozhodol v zmysle ich odvolacieho návrhu.
9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní pred odvolacím súdom žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania. Štatutárny zástupca žalovaného popiera, že by posielal akúkoľvek SMS správu v znení: Môžete sa odvolať, Fermi končí a ide do likvidácie, ktorá bola predložená odvolaciemu súdu na pojednávaní. Žalovaný vôbec nehodlal a nemá v pláne rozhodnúť o svojej likvidácii. Pokiaľ ide o druhý listinný dôkaz, výpis z web stránky, nie je zrejmé, čo sa ním snaží žalobca preukázať. Pokiaľ ide o sporné otázky, odkazuje na vyjadrenie žalovaného zo dňa 14.01.2019 k odvolaniu žalobcu a to predovšetkým vo vzťahu k realizácii výhrady vlastníckeho práva, vo vzťahu k splnomocneniu a priebehu toho telefonického rozhovoru svedkom V. N., ktorý sa na pojednávaní vyjadril pred súdom prvej inštancie, že mal uviesť štatutárny zástupca žalovaného, že môže vystupovať za spoločnosť Windor, a že štatutárny zástupca žalovaného pri svojej výpovedi uviedol, že pri telefonickom rozhovore mal uviesť, že má splnomocnenie, poverenie. V rámci vyjadrení svedkov treba hodnotiť aj odstup času, ktorý už uplynul v čase ich výsluchu od predmetného konania, ktoré sa stalo v roku 2013 a pojednávanie bolo asi v roku 2015 alebo 2016. Asi ťažko si možno predstaviť, že interpretácia, čo človek počul pred 3 rokmi alebo teda s dlhším časovým odstupom, bude presne taká istá ako bolo povedané. PZ poukázal na to, že bol to práve p. S. - štatutárny zástupca právneho predchodcu žalobcu, ktorý volal ako prvý jeho klientovi, resp. jeho štatutárnemu zástupcovi. PZ žalovaného uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania.
10. Odvolací súd na základe výsledkov odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 379 C. s. p.) ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie. Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov (§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
11. Dňa 8.10.2012 bola uzatvorená zmluva o dielo medzi právnym predchodcom žalobcu ako objednávateľom a spoločnosťou Windor automatické dvere s.r.o. ako zhotoviteľom, ktorej predmetom bola kompletná realizácia dodávky a montáže presklenej steny - fasády na objekte „Centrum specializovaných prodejen Roudnice n/Labem Česká republika“ a následne bola dňa 24.9.2012 uzavretá zmluva o dielo č. 10/2012 medzi spoločnosťou Windor automatické dvere s.r.o. ako objednávateľom a žalovaným - spoločnosťou FERMI spol. s r.o. ako zhotoviteľom, s rovnakým predmetom diela, čo nebolo v konaní sporné. V konaní nebolo sporné, že medzi právny predchodcom žalobcu a žalovaným nebola uzavretá zmluva o dielo. Nesporné je zaplatenia sumy 80.000 eur a následne 7.000 eur právnym predchodcom žalobcu žalovanému po tom, ako žalovaný začal s demontážou časti presklenej fasády dňa 5.3.2013, o čom spoločnosť WINDOR automatické dvere, s.r.o. nemala v tom čase vedomosť a dozvedela sa to až neskôr. Nesporné sú tvrdenia strán, že právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 2.4.2013 vyzval žalovaného na vrátenie sumy 87.000 eur, na ktorú reagoval žalovaný listom z 17.4.2013, ktorým odmietol právnemu predchodcovi žalobcu vrátiť žalovanú sumu.
12. V prerokúvanej veci je podstatnou spornou skutočnosťou medzi stranami to, či došlo k uzavretiu Dohody o pristúpení k záväzku podľa § 534 Občianskeho zákonníka medzi právnym predchodcom žalobcu a spoločnosťou Windor automatické dvere s.r.o., na základe ktorej podľa tvrdení žalovaného mal právny predchodca žalobcu zaplatiť 87.000 eur žalovanému, čím mal splniť záväzok spoločnosti
Windor automatické dvere s.r.o. ako dlžníka voči žalovanému ako jeho veriteľovi titulom zmluvy o dielo uzavretej medzi spoločnosťou Windor automatické dvere s.r.o. a žalovaným, čo žalobca poprel. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný začal s demontážou presklenej fasády v rámci svojpomoci, s ktorým záverom sa odvolací súd nestotožňuje. Podľa § 6 Občianskeho zákonníka, ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť. Podľa názoru odvolacieho súdu nebol naplnený jeden zo zákonných predpokladov svojpomocnej ochrany žalovaného, ktorý začal s demontážou časti predmetu diela, ktorého objednávateľom bol právny predchodca žalobcu a to bezprostredne hroziaci neoprávnený zásah, nakoľko zo strany právneho predchodcu žalobcu nehrozil žalovanému žiaden bezprostredný zásah, čo nebolo sporné. Námietka žalovaného, že právny predchodca žalobcu prvý kontaktoval žalovaného, čím odôvodňoval vznik dohody podľa § § 534 Občianskeho zákonníka je neopodstatnená, nakoľko aj zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie vyplýva, že konateľ právneho predchodcu žalovaného kontaktoval žalovaného potom, čo mu stavbyvedúci, ktorého kontaktoval žalovaný SMS-kou oznámil, že mu domontujú dielo, a preto je logické, že právny predchodca žalobcu ako prvý kontaktoval žalovaného, nakoľko nesúhlasil s demontážou diela, čo nebolo sporné. V konaní nebolo sporné, že konateľ právneho predchodcu žalobcu sa opakovane snažil telefonicky skontaktovať s konateľom žalovaného, ktorý mu skladal telefón, a že k zaplateniu žalovanej sumy došlo až po štvrtom telefonickom rozhovore medzi konateľom právneho predchodcu žalobcu a konateľom žalovaného. Podľa § 534 Občianskeho zákonníka, kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne. Osobe, ktorá zmluvne prevzala plnenie za dlžníka, navyše nikdy nevznikne priamy záväzok voči veriteľovi a naopak.
Ak žalovaný tvrdí, že došlo k uzavretiu Dohody o pristúpení k záväzku podľa § 534 Občianskeho zákonníka medzi právnym predchodcom žalobcu a spoločnosťou Windor automatické dvere s.r.o., na základe ktorej podľa tvrdení žalovaného, právny predchodca žalobcu splnil záväzok spoločnosti Windor automatické dvere s.r.o. žalovanému ako jeho veriteľovi, musí preukázať, že bol na uzavretie takejto dohody splnomocnený spoločnosťou Windor automatické dvere s.r.o., že žalobca mal v tom čase vedomosť o takomto splnomocnení, a že žalobca s uzavretím takejto dohody súhlasil. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v čase zaplatenia žalovanej sumy právnym predchodcom žalobcu žalovanému, žalobca nemal vedomosť o obsahu zmluvy o dielo medzi žalovaným a spoločnosťou Windor automatické dvere s.r.o. uzavretej 24.9.2012, čo nebolo sporné. Žalobca poprel tvrdenia žalovaného, že došlo k uzavretiu Dohody o pristúpení k záväzku podľa § 534 Občianskeho zákonníka a rovnako poprel, že žalovaný právneho predchodcu žalobcu informoval, že má splnomocnenie od spoločnosti Windor automatické dvere s.r.o na uzatvorenie takejto dohody, keď aj Ing. C. S. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že sumu 87.000 eur vyplatil žalovanému len z toho dôvodu, že bol zo strany žalovaného vydieraný demontážou diela. Pokiaľ ide o výpoveď svedka V. N., v konaní nebolo sporné, že svedok bol pri tom, ako Ing. M. Jánovský telefonoval s p. Ing. Ľ. S., ktorý rozhovor sa nerealizoval na hlasitý odposluch, čo nebolo sporné. Pokiaľ ide o tvrdenie právneho zástupcu žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu a na pojednávaní pred odvolacím súdom, že svedok V. N. na pojednávaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že štatutárny zástupca žalovaného pri telefonickom rozhovore mal uviesť, že má splnomocnenie, poverenie, tieto tvrdenia právneho zástupcu žalovaného nevyplývajú zo súdom zisteného skutkového stavu, keď nie sú obsahom výpovede svedka V. N. a žalobca tieto tvrdenia poprel. Svedok vypovedá o tom, čo podľa vlastného zmyslového vnímania videl a počul. Vzhľadom k tomu, že svedok V. N. nepočul obsah celého telefonického rozhovoru medzi Ing. Ľ. . S. a Ing. M. Jánovským, pretože medzi nimi nešlo o telefonický rozhovor na hlasitý odposluch, svedok mal len sprostredkované informácie od Ing. M. Jánovského o tom, čo mal povedať Ing. Ľ. S. pri telefonickom rozhovore s Ing. M. Jánovským, a preto nemohol ani potvrdiť tvrdenia žalovaného, že Ing. Ľ. S. mal súhlasiť s uzavretím danej dohody, čo je logické. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že existenciu dohody o pristúpení k záväzku preukazuje aj výpoveď svedka V. N., ktorý mal počuť pri danom telefonickom rozhovore ako štatutárny zástupca žalovaného povedal právnemu predchodcovi žalobcu, že vystupuje za firmu Windor, čo žalobca nespochybňoval, logicky však z toho nie je možné vyvodiť záver, že štatutárny zástupca žalovaného mal týmto vyjadrením „že vystupuje za firmu Windor“ oznámiť právnemu predchodcovi žalobcu, že mal splnomocnenie od spoločnosti Windor automatické dvere s.r.o. na uzavretie dohody o pristúpení k záväzku, a že právny
predchodca žalobcu súhlasil s uzavretím takejto dohody, že zaplatením sumy 87.000 eur splní záväzok spoločnosti Windor automatické dvere s.r.o. žalovanému ako jeho veriteľovi a to o to viac, keď svedok nepočul, čo hovoril Ing. Ľ. S. pri telefonickom rozhovore s Ing. M. Jánovským a teda nie je preukázané, v akej súvislosti to štatutárny zástupca povedal. Odvolací súd uvádza, že v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 132 ods. 1 C.s.p. alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Právna úprava bezdôvodného obohatenia podľa Občianskeho zákonníka sa použije na obchodné záväzkové vzťahy. Obchodný zákonníka ako lex specialis vo vzťahu k Občianskeho zákonníku nemá vlastnú úpravu bezdôvodného obohatenia. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že došlo k uzatvoreniu Dohody o pristúpení k záväzku podľa § 534 Občianskeho zákonníka medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, na základe ktorej podľa tvrdení žalovaného mal právny predchodca žalobcu zaplatením sumy 87.000 eur žalovanému splniť záväzok spoločnosti Windor automatické dvere s.r.o. žalovanému ako jeho veriteľovi, keď žalovaný iný dôvod plnenia ani netvrdil a z vykonaného dokazovania vyplýva, že zaplatenie sumy 87.000 eur právnym predchodcom žalobcu žalovanému bolo podmienené hrozbou demontáže presklennej fasády, s ktorou demontážou už bolo zo strany žalovaného započaté, s čím právny predchodca žalobcu nesúhlasil, čo nebolo sporné, potom neexistoval žiadny titul ( dôvod) na plnenie, a preto odvolací súd dospel k záveru, že takýmto plnením zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu a to plnením bez právneho dôvodu ( § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Zo všetkých uvedených dôvodov tak odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že návrh žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka je dôvodný.
13. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa § 369 ods. 2 ObchZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 1 ods. 1 nariadenie vlády č. 21/2013 Z.z., sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
Žalobca si okrem istiny uplatnil aj úroky z omeškania podľa obchodného zákonníka od 5.3.2013, nakoľko žalovaný na výzvu žalobcu na vrátenie sumy 87.000 eur nereagoval, ktorý nárok žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal, ani pokiaľ ide o výšku ani ich splatnosť, a teda tento nárok žalobcu na príslušenstvo bol nesporný. Vzhľadom na uvedené odvolací súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v zmysle žalobného návrhu, keď základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná od 11.7.2012 do 8.5.2013 predstavovala 0,75% a potom úroky z omeškania v súlade s cit. ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka účinného v čase omeškania dlžníka boli vo výške 9,75% (0,75% + 9).
14. Odvolací súd vzhľadom na uvedené napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol, podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku a vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu, pretože neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.
15. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).
16. Zmenou napadnutého rozsudku vznikla podľa § 396 ods. 2 C.s.p. odvolaciemu súdu povinnosť rozhodnúť o celom nároku na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. Odvolací súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. má žalobca vo veci plný úspech vtedy, keď súd vyhovie jeho žalobe v plnom rozsahu a žalovaný má vo veci plný úspech vtedy, keď súd žalobu v plnom rozsahu zamietne.
Žalobe bolo vyhovené v celom rozsahu, potom žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100%, v dôsledku čoho odvolací súd priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu 100 % všetkých trov konania proti neúspešnému žalovanému (výrok II). Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne žalobcovi náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
17. Toto rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.