Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Csp-9-2018.pdf
PDF · 95.51 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/9/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom v právnej veci žalobkyne: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom: Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 07, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanému: Y. K., nar. X. XX. XXXX, trvalý pobyt: F. XXXX/XX, R., zast.: FALIS & Partners, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Lermontovova 14, IČO: 51 79 654, o zaplatenie 1 179,73 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu v časti 225 € s prísl. z a m i e t a .
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 20. 1. 2018, domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 1 179,73 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy od 21. 12. 2017 do zaplatenia a trovy konania.
2. Svoj nárok žalobkyňa odvodzuje od zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a. s., ktorú uzavrela právna predchodkyňa žalobkyne (VÚB, a. s.) so žalovaným 19. 8. 2013 (ďalej len „zmluva“). Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úverový rámec vo výške 450 € s dohodnutým úrokom vo výške 23,76 %. Žalovanému bola poskytnutá kreditná karta, ku ktorej sa viedol účet č. XXXXXXXXXX. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, pripadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. Žalovaný si nesplnil povinnosť splatiť svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy ani napriek viacerým výzvam, preto sa dostal do omeškania. Žalobkyňa vystavila výpis z účtu ku 14. 12. 2017 s konečným stavom ku 30. 11. 2017. Pohľadávka sa stala splatnou 20. 12. 2017, preto si žalobkyňa uplatňuje úrok z omeškania z dlžnej sumy od nasledujúceho dňa po splatnosti, t. j. od 21. 12. 2017. K žalobe bola pripojená zmluva spolu s obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou a. s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance holding, a. s. účinných od 15. 7. 2013 (ďalej len „VOP“), výpis z účtu vedeného ku kreditnej karte za obdobie od 30. 8. 2013 do 30. 11. 2017.
3. Okresný súd o žalobe rozhodol rozsudkom z 3. 9. 2018, č. k. 27Csp/9/2018-90, ktorým zastavil konania v časti 854,73 € s prísl. (výrok I.), žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 225 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15 € od 16. 2. 2015 do zaplatenia, zo sumy 15 € od 16. 3. 2015
do zaplatenia, zo sumy 15 € od 16. 4. 2015 do zaplatenia, zo sumy 15 € od 16. 5. 2015 do zaplatenia, zo sumy 15 € od 16. 6. 2015 do zaplatenia, zo sumy 15 € od 16. 7. 2015 do zaplatenia, zo sumy 15 € od 16. 8. 2015 do zaplatenia, zo sumy 15 € od 16. 9. 2015 do zaplatenia, zo sumy 15 € od 16. 10. 2015 do zaplatenia, zo sumy 15 € od 16. 11. 2015 do zaplatenia, zo sumy 15 € od 16. 12. 2015 do zaplatenia, zo sumy 15 € od 16. 1. 2016 do zaplatenia, zo sumy 15 € od 16. 2. 2016 do zaplatenia, zo sumy 15 € od 16. 3. 2016 do zaplatenia a zo sumy 15 € od 16. 4. 2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. (výrok II.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok III.) a napokon žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62 %.
4. Voči predmetnému rozsudku podal žalovaný včas odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) tak, že uznesením z 30. 1. 2020, č. k. 13Co/368/2018-120 napadnutý rozsudok vo výroku II. a IV. zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Vo výroku I. a II. napadnutý rozsudok nadobudol právoplatnosť.
5. Odvolací súd v podstatnom vo vzťahu k ďalšiemu postupu okresného súdu uviedol, že „...Podmienky pre postúpenie pohľadávky banky alebo pobočky zahraničnej banky na tretiu osobu sú upravené vo vyššie citovanom ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom uvedené ustanovenie je vo vzťahu k ustanoveniu § 524 OZ, ktoré upravuje podmienky postúpenia pohľadávky, právnou normou lex specialis, ktorá sa uplatní prednostne. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona o bankách, spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nepreukázanie aktívnej legitimácie postupníka. Keďže v prejednávanej veci právnym predchodcom žalobcu bola banka, súd prvej inštancie mal v konaní zistiť, či pri postúpení pohľadávky na žalobcu boli dodržané podmienky ustanovené zákonom o bankách, a teda či postúpenie pohľadávky bolo platné... Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu, pričom posúdi, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky zo strany pôvodného žalobcu na súčasného žalobcu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a teda, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný...“
6. Okresný súd sa tak v intenciách právnych záverov odvolacieho súdu opätovne zaoberal skutkovými okolnosťami prípadu, ktoré sa týkajú splnenia zákonných pre postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“).
7. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
8. Za účelom zistenia, či boli splnené zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, okresný súd vyzval žalobkyňu, aby predložila písomné dôkazy preukazujúce splnenie podmienok. Okresnému súdu bolo 30. 3. 2020 doručené vyjadrenie žalobkyne, v ktorom uviedla, že právna predchodkyňa žalobkyne zaslala žalovanému v súlade s čl. V bod 35. písm. a) Obchodných podmienok list z 11. 2. 2015, ktorým bola vyhlásená okamžitá splatnosť celého dlžného zostatku z
dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného, ktorý opakovane neplatil splátky v stanovenej výške. Z predložených listín vyplýva, že právna predchodkyňa zaslala žalovanému predžalobnú upomienku z 4. 1. 2015, ktorým ho upozornila na skutočnosť, že mu vznikol nedoplatok vo výške 48,64 €, ktorý ak nebude uhradený do 11. 1. 2015, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Žalovanému bola zásielka doručovaná na adresu, ktorú uviedol v zmluve ako adresu trvalého bydliska a korešpondenčnú adresu. Žalovaný si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Následne bolo žalovanú doručované oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru z 11. 2. 2015, v ktorom mu právna predchodkyňa žalobkyne oznámila, že jeho záväzok z kreditnej karty Quatro č. XXXXXXXXXX sa stal splatným v celom rozsahu. Uvedené listiny okresný súd zaslal žalovanému.
9. V predmetnej veci okresný súd nariadil pojednávanie, pričom strany sporu súhlasili, aby sa konalo v ich neprítomnosti. Žalovaný zaslal súčasne aj písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že považuje zo strany žalobkyne za nepreukázané, že by došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, pretože nebolo preukázané, že oznámenie o okamžitej splatnosti pohľadávky bolo žalovanému doručené. A v prípade, že by došlo k platnému postúpeniu, žalovaný naďalej trvá na námietke premlčania.
10. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne a splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, okresný súd dospel k záveru, že dodržanie týchto podmienok pred postúpením pohľadávky žalobkyňa preukázala. Predložením predžalobnej upomienky bolo preukázané, že žalovanému, ktorý bol v omeškaní, bola zo strany právnej predchodkyne žalobkyne (banka) zaslaná písomná výzva, pričom žalovaný ani raz nepoprel a nepreukázal, že by nebol v omeškaní v čo i len časti svojej pohľadávky. Výzva vo forme predžalobnej upomienky bola žalovanému doručovaná v 1/2015 a pohľadávka bola postúpená na žalobkyňu 21. 2. 2018. Bez akýchkoľvek rozumných pochybností je teda zjavné, že podmienky pre postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách (preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi v omeškaní a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní) boli splnené.
11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
14. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
15. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
16. Vzhľadom na nové dôkazy, ktoré boli okresnému súdu predložené, súd opätovne preskúmal, či v časti, v ktorej bol napadnutý rozsudok odvolacím súdom zrušený, nebol nárok žalobkyne premlčaný, a teda či námietka premlčania bola žalovaným uplatnená dôvodne. Okresný súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ pre omeškanie dlžníka môže vyhlásiť predčasnú splatnosť celého záväzku dlžníka (V. časť bod 35. VOP), avšak bol povinný dodržať postup v súlade s § 53 ods. 9 OZ. Z výpisu účtu vedeného ku kreditnej karte vyplýva, že žalovaný bol v omeškaní so splátkou splatnou 20. 10. 2014.
17. Právna predchodkyňa žalobkyne predžalobnou upomienkou z 4. 1 2015 vyzvala žalovaného na úhradu nedoplatku na splátke splatnej 11/2014 najneskôr do 11. 1. 2015, inak úver vyhlási za predčasne splatný. Splatnosť každej mesačnej splátky bol 15. deň v kalendárnom mesiaci (V. časť bod 2. zmluvy). Uvedená upomienka bola žalovanému doručovaná na jeho adresu uvedenú v zmluve 14. 1. 2015. Zásielka sa vrátila späť, pretože žalovaný si ju neprevzal v odbernej lehote. Listom z 11. 2. 2015 vyhlásila právna predchodkyňa žalobkyne úver za predčasne splatný, pretože žalovaný neuhradil dlžné splátky v stanovenej lehote. Z uvedeného teda vyplýva, že úver sa stal predčasne splatným pre splátku, ktorá bola splatná 15. 11. 2014. Žaloba bola doručená súdu 20. 1. 2018.
18. Z výpisu z účtu ku kreditnej karte mal súd preukázané, že žalovaný bol v omeškaní so splácaním splátok splatných od 10/2014. Naposledy žalovaný uhradil splátku splatnú do 15. 9. 2014. Žalovaný neuhradil ani splátku splatnú 15. 11. 2014, ani ďalšie splátky splatné v nasledujúcich mesiacoch. Následne žalobkyňa vyhlásila úver za predčasne splatný a túto skutočnosť oznámila žalovanému listom z 11. 2. 2015. Súd preto považuje postup žalobkyne za správny a v súlade s § 565 OZ, v spojení s § 53 ods. 9 OZ.
19. Pri posúdení, či v danom prípade došlo k premlčaniu, súd postupoval v súlade s ust. § 103 druhá veta OZ, teda premlčacia lehota v tomto prípade začala plynúť od splatnosti tej nesplnenej splátky, pre ktorú sa stal dlh zročným v celom rozsahu. Z predžalobnej upomienky je zrejmé, že žalobkyňa požadovala úhradu splátky splatnej 15. 11. 2014. Pre splátku splatnú 15. 11. 2014 sa stal predčasne splatným celý záväzok žalovaného. Premlčacia lehota plynie od momentu splatnosti tej splátky, pre ktorú sa stal celý dlh predčasne splatným, teda v tomto prípade od 15. 11. 2014 a uplynula 16. 11. 2017 (§ 122 ods. 2 a 3 OZ). Žalobkyňa uplatnila žalobu na súde až po uplynutí premlčacej lehoty, t. j. 20. 1. 2018, preto súd, vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania, žalobu v rozsahu, o ktorom opätovne rozhodoval po čiastočnom zrušení rozsudku odvolacím súdom, zamietol ako nedôvodnú.
20. Podstatou premlčania je uplynutie zákonom ustanoveného času, v ktorom mal oprávnený subjekt uplatniť svoje právo. Na rozdiel od preklúzie pri premlčaní právo nezaniká, iba sa oslabuje tým, že zaniká nárok, t. j. oprávnený subjekt stratil možnosť autoritatívne ho vynútiť, samozrejme za predpokladu, že sa povinný subjekt dovolá premlčania vznesením námietky premlčania, pretože na premlčanie súd neprihliada z úradnej povinnosti. Premlčaním práva sa rozumie márne uplynutie zákonom ustanoveného času, počas ktorého sa nevykonalo právo, čo má za následok zánik jeho súdnej vymáhateľnosti. To znamená, že z práva sa stáva naturálna obligácia, ktorú nie je možné uplatniť v konaní pred súdom, ale jej uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Súd z uvedených dôvodov nemohol priznať ochranu nároku žalobkyne, ktorý si uplatnila po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej lehoty potom, ako žalovaný vzniesol námietku premlčania.
21. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
24. Žalovaný bol v konaní úspešný v rozsahu 100 %, preto mu súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu. Zároveň okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, v ktorom bol žalovaný taktiež úspešný, preto mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.
25. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.