Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-59-2020.pdf
PDF · 94.37 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/59/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - Ing. Arch. J. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. námestie XX, A., a otec - W. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., H. 2, zastúpený V.. Romanom Kozákom, bytom Štefánikova 13, Michalovce, adresa pre doručovanie Bratislava, Dunajská 40, za účasti Komisára pre deti, so sídlom Úrad komisára pre deti, Odborárske námestie 3, Bratislava, v konaní o podnete maloletej o zmenu úpravy styku otca, o zákaze styku, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, návrhu otca na nariadenie výchovného opatrenia a zrušenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 3P/148/2017-270, zo dňa 02.10.2019, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1P/129/2010, zo dňa 18.02.2015 v časti výroku o úprave styku otca s maloletou C. A., nar. XX.XX.XXXX (ďalej „maloletá“), tak, že styk otca s maloletou neupravil. V ostatných častiach ostal rozsudok súdu prvej inštancie nezmenený. Návrh otca vo veci samej, vrátane návrhu na nariadenie výchovného opatrenia zamietol, zamietol aj návrh otca na zrušenie neodkladného opatrenia Okresného súdu Bratislava I, č.k. 3P/148/2017, zo dňa 10.01.2018, Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie zdôvodnil tak, že predovšetkým prihliadol na názor maloletej o autentickosti, ktorého nie je možné vzhľadom na vek a s ním spojenú rozumovú vyspelosť maloletej mať žiadne pochybnosti, napriek tomu, že otec v konaní názor vyslovený maloletou nie je schopný rešpektovať a na základe ničím nepodložených skutočností tvrdí, že ide o názor vyjadrený matkou. Z pohľadu dospievajúcej C. je styk s otcom v súčasnosti proti jej vôli a predstavuje pre ňu neprimeranú záťaž. Súd svoje rozhodnutie oprel aj o prednes kolízneho opatrovníka, ako aj komisára pre deti, taktiež aj z tvrdení samotného otca zistil, že k zmene postoja maloletej vo vzťahu k stretávaniu sa s otcom nedošlo. Vychádzal aj z pohovoru, ktorý vykonal kolízny opatrovník s maloletou v lete 2019, ktorý potvrdil, že maloletá naďalej zotrváva na názore vyslovenom nielen ústne pred súdom, ale aj vo svojom písomnom podnete, ktorým iniciovala začatie konania. Vzhľadom na vek maloletej v čase nového rozhodovania - 16 rokov a veku prináležiacu rozumovú vyspelosť nemožno jej vyslovený názor prehliadať a nerešpektovať, nakoľko by to mohlo vážne zasiahnuť do zdravého psychického vývoja maloletej a tento vážne ohroziť. Názor maloletej by v prvom rade mali rešpektovať jej rodičia, vrátane samotného otca a to aj napriek tomu, že z pohľadu otca môže byť stanovisko C. v rozpore s jeho vlastnou
predstavou o vzťahu otca a dcéry a pochopiteľne je pre neho určite bolestivé. Súd prvej inštancie styk otca s maloletou neupravil, nakoľko dospel k záveru, že za zistených skutkových okolností, najmä opakovane zisteného názoru maloletej, vrátane zistení kolízneho opatrovníka k otázke stretávania sa s otcom, posúdil názor maloletej ako zrelý, bez pochybností o jeho autentickosti. Akákoľvek úprava styku otca s maloletou C. je len formálna a jej prípadne ďalšie vynucovanie, napríklad asistenciou polície, alebo výkonom rozhodnutia idúca proti názoru maloletej C., by mohla nielen vážne ohroziť zdravý psychický vývin maloletej, ale bolo by to aj kontraproduktívne vo vzťahu k možnosti zlepšenia vzťahu k otcovi v budúcnosti. Súd prvej inštancie uviedol, že len môže znovu apelovať na otca, aby zvážil svoj postoj, názor maloletej a pokúsil sa rešpektovať tento názor, dal dcére najavo svojim správaním a bol trpezlivý vo vzťahu k očakávaniu zlepšenia situácie. Pokiaľ ide o návrh maloletej o zákaze priblíženia sa, súd prvej inštancie uviedol, že pre takýto zásah nenašiel v doposiaľ zistených skutočnostiach dostatočnú oporu, napríklad vo forme návrhu orgánu sociálno-právnej ochrany detí a mládeže, ktorý by vychádzal z objektívneho pozorovania priebehu styku otca, prípadne vo forme správy policajného orgánu, alebo lekára, nie psychológa maloletej. Súd prvej inštancie tiež nezistil v konaní dôvod na vyslovenie zákazu styku otca s maloletou, ktorý je z hľadiska intenzity mimoriadne vážnym zásahom do práv nielen rodiča, ale aj maloletého dieťaťa. Podľa názoru súdu prvej inštancie, zmena úpravy styku tak, že styk nebude upravený, je dostatočným nástrojom na dosiahnutie cieľa, ktorým je odstránenie traumatizácie dieťaťa vynucovaním stretnutí zo strany otca, pričom na druhej strane bude vzhľadom na vek maloletej blízky veku dospelosti zachovaný priestor pre možnosť kontaktu maloletej s otcom v prípade zmeny jej postoja, ktorý ale nie je možné reálne očakávať bez zmeny postoja otca vo vzťahu k rešpektovaniu názoru jeho dcéry. Súd prvej inštancie zamietol aj návrh na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností, zverením maloletej do osobnej starostlivosti otca a úpravou styku matky s maloletou a určením výživného matke, na ktorom otec zotrval, pretože neboli pre toto zistené žiadne dôvody, ani zmena pomerov. Taktiež neboli určené ani podmienky pre zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti. Návrh otca vzhľadom na vyjadrenie maloletej a všetky zistené okolnosti, bolo potrebné posúdiť ako návrh absolútne nedôvodný, nerešpektujúci vôľu a záujem dieťaťa. Súd prvej inštancie zamietol aj návrh otca na nariadenie výchovného opatrenia, pre nariadenie ktorého nezistil v konaní žiaden dôvod a o to viac, že výchovné opatrenia doposiaľ nariadené rodičom, zvlášť otcovi maloletej, v zmysle záverov psychológa nesplnili svoj účel a otec je podľa názoru psychológa rezistentný k zmene svojho postoja. Taktiež zamietol návrh otca na zrušenie neodkladného opatrenia, pretože dnes sa nie je možné stotožniť s názorom otca, že pominuli dôvody pre jeho nariadenie. Pokiaľ ide o vykonané dokazovanie, súd v ďalšom konaní nevykonal dokazovanie v zmysle návrhu otca na vykonanie dokazovania znalcom z odboru psychiatrie, za účelom zistenia duševného stavu matky a rodičov matky, ako aj dokazovanie výsluchom svedkov J. K., D. B., T. V. a M. C., pretože tieto dôkazy vyhodnotil ako nehospodárne pre nadbytočnosť, výsledky doterajšieho dokazovania považoval súd za dostatočné pre zistenie skutočného stavu veci, v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Potreba doplnenia dokazovania nevyplynula ani zo záverov rozhodnutia odvolacieho súdu, z ktorého odôvodnenie možno vyvodiť, že jediným dôvodom pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie bolo procesné pochybenie pri vyhlásení rozhodnutia. Súd prvej inštancie prihliadal na najlepší záujem dieťaťa, ako základné kritérium pri všetkých úkonoch súdu, ktoré sa týkajú detí, pričom zistil názor maloletého dieťaťa, prihliadol na to, že maloletá bola sama iniciátorkou začatia konania, jej intenzívne prežívanie problematiky stretávania sa s otcom a obavy prezentované maloletou, vo vzťahu k prijatiu jej názoru otcom. Za daných podmienok vyhovením návrhu otca, resp. jeho zástupcu by mohlo dôjsť k neprípustnému vystaveniu maloletej konfliktu lojality a následného pocitu viny. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletej. V odvolaní otec spochybňuje všetky závery súdu prvej inštancie, nesúhlasí s jeho rozhodnutím a polemizuje so závermi súdu prvej inštancie. Otec v odvolaní namieta porušenie práv účastníka konania, keď nebolo vykonané ním navrhované dokazovanie, pričom nevôľa maloletej s ním sa stretávať je vyvolaná rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, s cieľom vyvolať také správanie maloletej. Namietal nevykonanie znaleckého dokazovania, výsluchu ním navrhnutých svedkov. Namietal, že mu súd nevydal zvukový záznam z výsluchu maloletej, taktiež spochybnil závery súdu prvej inštancie, v súvislosti so zverením maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, keď pre takéto rozhodnutie mal súd prvej inštancie podmienky. Súd prvej inštancie odmietol upraviť jeho styk s maloletou, čím protizákonne porušil kogentné ustanovenia Zákona o rodine a odňal právo na súdnu ochranu jemu aj dieťaťu. Súd sa stal predĺženou rukou matky, ktorou bolo doteraz manipulované maloletou a súd takto legalizoval dlhodobú, sústavnú a nezákonnú snahu matky o zamedzenie jeho styku s maloletou, pričom nebolo vyvinuté dostatočné úsilie na vymáhanie príkazov na prístup, čo viedlo k výsledku, že on sa s dcérou nestretáva.
Súdne konania boli neprimerane zdĺhavé. Súd prvej inštancie porušil zákonnú povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovení § 36, v spojení s § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Zdôraznil snahu matky, ktorá zámerne bránila jeho styku s maloletou, keď bolo preukázané, že matka nie je schopná ju mentálne podporovať, v súvislosti so stretnutiami a neexistuje žiadny dôvod neupraviť styk otca s dieťaťom. Maloletej podanie, údajne spísané maloletou, na prvý pohľad nezodpovedá úrovni spísania podnetu maloletým dieťaťom, nezodpovedá ani obsahu výpovede maloletej pred súdom, pričom na pojednávaní uskutočnenom dňa 23.04.2018 bolo zistené, že toto podanie spracovávala priateľka matky maloletej JUDr. A. W. na žiadosť matky maloletej. Súd prvej inštancie rozhodoval arbitrárne, rozhodnutie žiadnym spôsobom presvedčivo neodôvodnil. Výsluch maloletej nesprístupnil, čo mu upiera realizovať jeho procesné oprávnenia. Súd mu zakázal oboznámiť sa s dôkazom - výsluch maloletej a k tomuto sa vyjadriť. Súd prvej inštancie nekonal objektívne a nestranne, čo sa prejavilo aj konaním zákonnej sudkyne, ktorá sa voči otcovi maloletej v pojednávacej miestnosti, ako aj v budove súdu nesprávala a nevyjadrovala nestranne. Matka maloletej a zákonná sudkyňa majú spoločnú priateľku, advokátku, čo v ňom vzbudzuje dôvodné pochybnosti o nestrannosti zákonnej sudkyne. Sudkyňa neuznáva dôležitosť vytvoreného vzťahu medzi ním a maloletou a že za súčasných okolností je v najlepšom záujme ponechať právo na prístup k maloletej ním požadované. Poukázal na skutočnosť, že za jedinú zmenu pomerov možno považovať to, že matka mu nebránila v styku s maloletou len niekedy, ale teraz trvalo bráni v styku s maloletou. Matka manipuluje s maloletou, neuznáva úlohu otca v živote dieťaťa, preto bolo potrebné skúmať, či toto je skutočný záujem dieťaťa. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťou, že boli splnené podmienky na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, toto právo mu súd upiera už 16 rokov a nemieni od toho konania upustiť. Súd mieni toto právo upierať až do dospelosti maloletej, čím dochádza k porušeniu článku 6 ods. a článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z dôvodu dĺžky konania a nevykonania prístupových práv, aj keď je nesporné, že vzťah medzi otcom a jeho dcérou predstavuje rodinný život v zmysle článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súd nemá žiadny dôvod na rozdielny prístup k otcovi a k matke. V ďalšom poukazuje na Judikatúru a rozhodnutia Najvyššieho súdu, či Európskeho súdu pre ľudské práva. Žiadal zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie tak, že bude upravený jeho styk s maloletou tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletou každú párnu stredu od 17:00 hod. do 19:30 hod., každý párny víkend od piatku od 16:00 hod. do nedele do 19:00 hod., počas Vianočných sviatkov a školských zimných prázdnin v každom párnom kalendárnom roku od 23.12. od 16:00 hod. do 26.12 do 19:00 hod., v nepárnom kalendárnom roku od 26.12. od 08:00 hod. do 01.01. do 19:00 hod., počas jarných školských prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku v období od prvého dňa jarných prázdnin od 08:00 hod. do posledného dňa jarných prázdnin do 19:00 hod., počas Veľkonočných školských prázdnin v každom párnom kalendárnom roku od prvého dňa Veľkonočných prázdnin od 08:00 hod. do posledného dňa Veľkonočných prázdnin do 19:00 hod., počas jesenných školských prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku v období od prvého dňa jesenných prázdnin od 08:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 19:00 hod., počas každých letných školských prázdnin od druhej soboty v mesiaci júl na čas 10 kalendárnych dní do 19:00 hod. príslušného pondelka a od druhej soboty v mesiaci august na čas 10 kalendárnych dní do 19:00 hod. príslušného pondelka.
4. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že k veci sa vyjadrovali na pojednávaniach, v priebehu celého konania, taktiež svoje vyjadrenia zasielali priebežne v písomných správach. Predniesli záverečný návrh v danej veci a vzhľadom na uvedené okolnosti sa viac k veci vyjadrovať nebude.
5. Komisárka pre deti k odvolaniu otca uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je zákonné, vecne správne a navrhla, aby ho odvolací súd potvrdil. Odvolanie otca považuje za nedôvodné, nezodpovedajúce skutkovému stavu, ktorý vyplýva z vykonaného dokazovania. Aktuálna úprava styku je vhodným riešením, vzhľadom k tomu, že maloletá sa nachádza v období puberty a jej postoj k otcovi sa môže kedykoľvek zmeniť. Akékoľvek vynucovanie styku otca s maloletou v tomto období by mohlo negatívne vplývať na duševný stav maloletej.
6. Matka maloletej sa na odvolanie otca nevyjadrila.
7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolanie otca maloletej nie je dôvodné
8. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil a v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Na doplnenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa zaoberal všetkými potrebnými skutočnosťami na zistenie skutočného stavu a z uvedených skutočností aj vyvodil správny právny záver. Je potrebné uviesť, že pri úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom je nutné posudzovať isté štádiá vývinu maloletého dieťaťa. Najideálnejším spôsobom úpravy styku rodiča s maloletým dieťaťom je dohoda rodičov. V prípade, že k takejto dohode nedôjde, je potrebné rozhodnutie súdu, avšak rozhodnutie je odlišné vo veku dieťaťa v útlom veku a vo veku dieťaťa, ktoré sa blíži k dospelosti, keď takéto stretávanie dieťaťa vo veku maloletej by malo byť realizované na základe dohody rodiča a tohto dieťaťa. Uvedenými skutočnosťami sa súd prvej inštancie aj náležite spravoval a z uvedeného pohľadu aj vo veci rozhodol. V konaní, tak ako tvrdí otec maloletej, neboli zistené žiadne vplyvy iných osôb na maloletú, čo potvrdilo aj vyjadrenie komisára pre deti, ako aj kolízneho opatrovníka, ako aj vyjadrenie názoru samotnej maloletej. Otec si musí uvedomiť, že maloletá s ním nechce byť len pre jeho správanie a v žiadnom prípade nie je pod vplyvom iných osôb. V priebehu celého konania sa snažil súd, ako aj zúčastnené orgány uvedenú skutočnosť otcovi maloletej vysvetliť, avšak tento zotrvával na svojich postojoch, čo vyvoláva nevôľu a odmietanie maloletej. Zákon samozrejme nepodporuje bezdôvodné odmietanie stretávania sa dieťaťa s rodičom, či odmietanie pod vplyvom druhého rodiča, uvedené skutočnosti však v konaní zistené neboli. Súd prvej inštancie taktiež správne posúdil zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, keď vo veku maloletej už takýto spôsob starostlivosti pri nesúhlase maloletej nie je v prospech maloletej. Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie riadne zdôvodnil a týmito sa zaoberal. Nebolo možné prihliadnuť ani na odvolacie námietky otca o porušení jeho procesných práv, keď jeho procesné práva porušené neboli.
Skutočnosť, že súd nevykonal dokazovanie vypočutím navrhovaných svedkov nemožno vyhodnotiť ako porušenie práv otca maloletej, keď v uvedenom konaní bol podstatný postoj maloletej a správanie sa otca, ktoré súd vyhodnotil vo výroku svojho rozhodnutia. K námietke otca, že mu súd nevydal zvukový záznam o výsluchu maloletej, súd postoj zaujal, tu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že výsluchom maloletého dieťaťa a zisťovaním jeho názoru má byť naplnené ustanovenie § 38 CMP, ako aj § 43 Zákona o rodine, ide o spôsob zisťovania názoru dieťaťa, kde je podstatné, aby dieťa malo dôveru voči súdu a vypovedalo a rozprávalo skutočnosti, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie súdu, pričom je potrebné rozlišovať medzi zisťovaním názoru dieťaťa a výsluchom maloletého ako dôkazný prostriedok podľa § 195 CSP. Súd prvej inštancie postupoval správne ak zvukový záznam zo zisťovaním názoru maloletej neposkytol, aby poskytol ochranu maloletej, keď názor dieťaťa má byť zisťovaný bez prítomnosti iných osôb s cieľom zabezpečiť aj dôverné informácie. Vzhľadom na citlivosť a charakter zisťovania názoru maloletého dieťaťa nebolo možné vyhovieť žiadosti otca o poskytnutie tejto nahrávky, čím sa súd prvej inštancie aj zaoberal a zaujal k tomu stanovisko. 11. Taktiež nemožno vzhľadom na vek maloletej spochybňovať jej podanie, keď vo veku maloletej je možné vyhodnotiť podanie ako autentické a ako prejav vôle maloletej, ktorá žiada o pomoc pre ňu v nepriaznivej situácii. Podstatou zisťovania názoru dieťaťa je jeho právo vyjadriť názor a s prihliadnutím na jeho vek a rozumové schopnosti má byť jeho názoru venovaná pozornosť a právo má byť rešpektované. 12. Záverom odvolací súd sa stotožňuje s vyjadrením komisára pre deti, keď nie je vhodné u žiadneho dieťaťa a naviac u maloletej v jej veku vynucovať takéto stretnutia, keď tieto zásahy za prípadnej asistencie polície, či vynucovaním môžu mať nepriaznivý dopad na psychické zdravie maloletej a vyvolať ešte ďalšie negatívne postoje voči otcovi. Ak otec prijme, že maloletá nie je ovplyvňovaná inými osobami a problém styku je v ňom a zmení svoje správanie je istá nádej v zmenu vzťahov medzi ním a maloletou. Maloletá je vo veku blízkom dospelosti a jej názoru je potrebné dôverovať. Otec musí oddeliť jeho vzťah k matke maloletej a tento neprenášať do vzťahu s maloletou. 12. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).