Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

0T/29/2024

Rozhodnutie

Mestský súd Bratislava I v Bratislave pred samosudcom JUDr. Karolom Posluchom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.02.2024 takto

rozhodol:

S. H., W.. XX.XX.XXXX U. J., M. F. Q. XXX/X, R., M.. Č.. U. U. U. Ú. Bratislava,

sa uznáva za vinného, že

dňa 09.01.2024 v čase okolo 18.30 hod. U. F. na L. G. Č.. XX sa vyhrážal svojej bývalej družke L. V., s ktorou má maloleté dieťa, a to tým spôsobom, že prišiel k vstupným dverám bytu, bez označenia, nachádzajúceho sa na 9.poschodí obytného domu (posledné dvere vpravo na chodbe) , kde následne búchal a kopal do dverí, pričom s nožom v ruke spoza dverí kričal na poškodenú slová : „zabijem ťa“, v dôsledku čoho poškodil zámok dverí, ktorý sa zasekol a svojim konaním u poškodenej L. V., W.. XX.XX.XXXX, M. F. R., L. XXX/XX vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom , že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu , čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa , , písm., s poukazom, na Tr. zákona a na Tr. zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 /dva / roky.

Podľa súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Súd v danej veci na základe odporu podaného obžalovaným vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaného S. H., poškodenú L. V., svedka Y. U., oboznámil listinné dôkazy - zápisnica o obhliadke miesta činu, záznam dychovej skúšky a osobné posudky obžalovaného.

Po vykonaní uvedených dôkazov ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný S. H. na úvod svojej výpovede na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo spáchania skutku, ktorý je mu kladený za vinu. Obžalovaný následne na hlavnom pojednávaní vypovedal, že posledné dva dni pred skutkom spal u poškodenej. V daný deň ju odprevadil do práce, myslel si, že poobede pôjdu po ich spoločné dieťa, ale vzala ho jej sestra zo školy. Dcéra bude mať v septembri 10 rokov. Telefonoval poškodenej, zdvihla to dcéra, povedal jej, že nech odkáže, že si príde po veci o 18.00 hod. Keď prišiel na L. ulicu, ešte neboli doma, ale práve prichádzali. Už na chodbe začala poškodená na obžalovaného kričať, že načo prišiel, bolo úplne nepríčetná. Povedal, že prišiel po veci, chcela mu ich vyhodiť z okna. Obžalovaného to nasralo, začal kopať do dverí a búchať. Kričal, že sa zabije, určite nekričal, že ju zabije. Mal pri sebe nôž, ktorý zobral z bytu, ale aby sa poškodená nezľakla, tak ho schoval za sánky. Ako kopal do dverí, sused otvoril dvere, aby nerobil hluk. Je pravdou, že bol naňho arogantný, ale za to sa mu ospravedlňuje. V minulosti nikdy poškodenej neublížil na zdraví. Počas skúšobnej doby sa s poškodenou normálne stretávali. Žili spolu aj intímne. Dá sa povedať, že aj deň pred skutkom. V minulosti kričal na poškodenú, že jej odreže hlavu, bol opitý a nahnevaný.

Poškodená L. V. na hlavnom pojednávaní využila svoje právo ako bývalá družka obžalovaného odmietla vypovedať. Z uvedeného dôvodu, na návrh prokuratúry, súd oboznámil výpoveď poškodenej z prípravného konania. Dňa 09.01.2024 bola u sestry, ktorá vybrala dcéru zo školy. Išla k nej po robote, kde končí o 15,00 hod. Oh. Počas toho, ako bola u nej, volal obžalovaný, pričom z telefonátu na ňom počula, že je agresívny a asi je aj pod vplyvom nejakých látok. Chcel sa stretnúť' s dcérou. Nakoľko dcéra s ním nechce byť, keď je agresívny, povedala mu, že s sa s ním nechce stretnúť. Na to ho už aj v minulosti upozorňovala, aby za ňou nechodil v stave pod vplyvom nejakých látok alebo alkoholu. Chvíľu na to išli domov na L., bolo okolo 18.30 hod. Keď prišla na chodbu, už videla, že pred dverami do bytu stojí S., videla na ňom, že asi je pod vplyvom niečoho. On povedal, že prišiel za dcérou, na čo mu povedala, že sa nijako nedohodli. On počas toho kričal, poškodená otvorila dvere na byte, kde on postrčil dcéru dovnútra, vošiel tiež dnu do bytu. Obžalovaný nechcel odísť, takže poškodená napísala so strachom sestre, čo sa deje a aby zavolala políciu. Obžalovaný zrazu prešiel do kuchyne, kde vytiahol kuchynský nôž, utekal na chodbu a nahlas povedal, že teraz sa zabije. Poškodená vtedy zamkla vchodové dvere a zamkla sa. Po chvíli prišiel ku dverám a žiadal, aby ho pustila dnu. Keď neotvorila, začal byť agresívny, búchal a kopla do dverí, kričal viackrát, že ju zabije. Nôž v ruke mu nevidela, ale počula spoza dverí, že s ním niečo robí na zámku na dverách, akoby sa snažil dvere otvoriť. Následne počula suseda, ktorého pozná z videnia, ako kričí na obžalovaného, aby bol ticho. Obžalovaný kričal aj na suseda, ale čo presne si povedali, nevie. Potom to utíchlo, prišla sestra poškodenej, ktorá obžalovanému povedala, že už volala políciu. Na to obžalovaný odišiel. Potom zistila, že nevie otvoriť dvere kvôli poškodenej zámke. Počas útoku mala obavu o svoj život a zdravie, nakoľko bol voči nej agresívny aj v minulosti. Bála sa, čo by sa stalo, ak by sa aj s nožom dostal do bytu. S obžalovaným je v nepravidelnom kontakte, je to otec jej dcéry.

Svedok Y. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal totožne a zhodne ako v prípravnom konaní. V daný deň bol doma nE. X. T. na L. XX, po návrate z práce počul na chodbe krik, pričom videl cez kukátko, že je tam jeho suseda s dcérou a mužom vo veku cca 40 rokov. On sa dožadoval vstupu do bytu, vtedy to ešte neriešil. Išiel si ľahnúť. Ešte predtým počul, ako sa ten muž vyhrážal, že si pichne nôž do brucha. Zobudil sa na veľké otrasy, pozeral či mu nepadá omietka a videl znovu cez kukátko toho muža od chrbta, ako oboma rukami búcha na dvere bytu. Kričal, nech otvorí dvere lebo ich vyrazí, popritom z celej sily búchal. Potom kričal že ju zabije. Počul jasne dvakrát, že zakričal že ju zabije. Videl aj nôž, ktorý predtým odhodil do kúta chodby. Jasne kričal na tú ženu, že ju zabije a pritom sa dobíjal do bytu. Svedok naňho skríkol, nech sa ukľudní. On sa len pootočil, pričom jednu ruku mal zohnutú a je možné, že v nej niečo držal. Trošku sa ukľudnil, ale pokračoval v búchaní na dvere. S tým čo mal v ruke aj niečo robil na dverách oproti. Pokiaľ vie, tie dvere boli poškodené, takže susedka nevedela vyjsť z bytu. Následne prišla sestra tej ženy a neskôr aj polícia. Mal aj obavy o svoje zdravie, ale vedel o prípadoch, keď ľudia nezasiahli a došlo k tragédii, tak to nechcel nechať tak. Aj v minulosti videl konflikty medzi susedou a tým mužom, ale nezasahoval. Myslí si, že asi dva dni pred skutkom počul hlas obžalovaného na chodbe, ale nevie či ju iba čakal alebo bol aj v byte.

Z listinných dôkazov súd poukazuje na zápisnicu o obhliadke miesta činu, z ktorej jasne vyplýva skutočnosť, že vstupné dvere do bytu poškodenej boli v čase obhliadky zatvorené, odomknuté, pričom zámok dverí bol zaseknutý v takej polohe, že dvere nebolo možné otvoriť. Zárubňa hnedej farby mala v

oblasti zámky viacero škrabancov, ktoré vyzerajú ako škrabance po kľúčoch. V spodnej tretine dverí sa nachádzajú šmuhy. Dvere nebolo možné v čase obhliadky otvoriť. Zo záznamu o dychovej skúške obžalovaného vyplýva hodnota 0,00 mg/l.

Súd podľa odmietol vykonať dôkaz navrhnutý obhajobou - vypočuť matku obžalovaného, sestru poškodenej V.Í. H. a vypracovanie znaleckého posudku na poškodenú, resp. na obžalovaného. Navrhnuté výsluchy sa týkajú okolností, ktoré možno zistiť inými, už skôr navrhnutými dôkazmi. Matka obžalovaného na mieste skutku vôbec nebola, sestra poškodenej prišla až ku koncu, keď už sa situácia konsolidovala. Pokiaľ ide o znalecké skúmanie poškodenej a obžalovaného, najmä ich sklon k fabulovaniu, súd v v danom štádiu trestného konania nedisponuje žiadnymi pochybnosťami o pravdovravnosti poškodenej. Jej výpoveď o priebehu skutku je v úplnej zhode s popisom skutku nestranného svedka.

Po takto vykonanom dokazovaní, zhodnotení jednotlivých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že skutok, ktorý je popísaný vo výrokovej časti rozsudku sa stal, dopustil sa ho obžalovaný S. H. a svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , , , a to tak po stránke subjektívnej, ako aj objektívnej.

Pri uznaní viny súd vychádzal predovšetkým z výpovede poškodenej L. V., výpovede svedka Y. U., z predložených listinných dôkazov a čiastočne aj z výpovede samotného obžalovaného.

Obrana obžalovaného je postavená na skutočnosti, že obžalovaný predmetný skutok neurobil tak ako je uvedené v obžalobe. Svedok Y. U. mal postaviť svoju výpoveď na domnienkach a pocitoch a najmä má mať negatívny postoj k obžalovanému. Poškodená so svojou sestrou netelefonovala, je to výmysel svedka. Poškodená mala potvrdiť matke obžalovaného, že ju trestné oznámenie mrzí a že obžalovaného sa nebála. Poškodená aktuálne obžalovanému stále telefonuje, pohlavne s ním žila jeden deň pred skutkom. K obrane obžalovaného súd uvádza, že prvom rade treba uviesť, že skutok, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu, sa skladá z dvoch samostatných častí. V prvej časti dochádza k búchaniu a kopaniu do dverí bytu poškodenej v snahe dostať sa do bytu a v druhej časti obžalovaný verbalizuje hrozbu slovami „Zabijem Ťa!“. V opise prvej časti skutku panuje medzi obžalovaným, poškodenou a svedkom absolútna zhoda, keď aj samotný obžalovaný uvádza, že ho nasralo, keď ho poškodená nechcela pustiť do bytu a preto začal kopať do dverí a búchať. V druhej časti skutku obžalovaný uvádza, že nekričal „Zabijem Ťa!“, ale kričal „Zabijem sa!“. V tejto súvislosti súd uvádza, že poškodená aj svedok zhodne uvádzajú, že na úvod skutku obžalovaný jasne kričal, že sa zabije. Vzápätí však kričal na poškodenú, že ju zabije, svedok Y. U. ho to počul jasne povedať dvakrát, rovnako túto vyhrážku počula aj poškodená, keď sa nachádzala tesne za dverami do bytu. Pokiaľ ide o údajný negatívny postoj svedka Y. U. k obžalovanému, súd poukazuje na skutočnosť, že svedok vypovedal zreteľne a jasne o skutočnostiach, ktoré videl na vlastné oči jednak zo svojho bytu cez kukátko a jednak aj zoči-voči obžalovanému. Súd po poučení svedka a zložení prísahy vo výpovedi svedka nepobadal žiadne náznaky nepriateľstva, resp. pridávania neprávd so svojej výpovede. Skutočnosť, či poškodená so sestrou komunikovala formou SMS alebo telefonickým rozhovorom, považuje súd za nepodstatnú. Nakoľko sestra poškodenej sa ku koncu incidentu skutočne zjavila na mieste činu, je zrejmé, že k osloveniu sestry zo strany poškodenej skutočne prišlo. Poukazovanie na údajnú skutočnosť, že poškodená ľutuje celé trestné konanie voči obžalovanému sa na hlavnom pojednávaní nepotvrdilo. Poškodená mala možnosť zmeniť v rámci hlavného pojednávania na súde svoju výpoveď, avšak využila právo nevypovedať, čím si uvedomovala, že v platnosti zostane jej výpoveď z prípravného konania. Pokiaľ ide o obžalovaným predkladané normálne spolužitie s poškodenou v rámci posledných dvoch dní pred skutkom, vrátane pohlavného styku, táto skutočnosť nemá na posúdenie skutku žiadny vplyv. Poškodená počas príchodu k svojmu bytu dostatočne jasne verbalizovala svoju nechuť k vstupu obžalovaného do bytu, na čom sa rovnako zhodli obžalovaný, poškodená a svedok vo svojich výpovediach. Pokiaľ ide o závažnejší spôsob konania obžalovaného - so zbraňou, prítomnosť noža na mieste činu rovnako potvrdili všetky tri prítomné osoby. Nôž mal spočiatku slúžiť na klamlivé vyhrážanie samovraždou, avšak neskôr sa obrátil voči poškodenej, keďže obžalovaný sa aj s pomocou noža, ktorý predtým odcudzil z bytu poškodenej, snažil dostať do jej bytu. Spolu s opakovanými vyhrážkami, že

poškodenú zabije, vzbudil u poškodenej dôvodnú obavu o svoj život a zdravie. A to v situácii, keď sa nachádzal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za v podstate totožný skutok. Z vyššie uvedených dôvodov považuje súd obranu obžalovaného za zavádzajúcu v snahe vyhnúť sa následkom svojho protiprávneho konania a jednoznačne vyvrátenú vykonaným dokazovaním.

Z hľadiska právnej kvalifikácie súd posúdil konanie obžalovaného ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa , , písm., s poukazom, na Tr. zákona a na Tr. zákona. Z hľadiska subjektívnej stránky vyhodnotil súd konanie obžalovaného ako konanie úmyselné v zmysle . Ohľadom osoby obžalovaného súd zistil, že doposiaľ bol trikrát súdne trestaný, aktuálne sa nachádza v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ktorá mu bola určená trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.12.2022 a ktorá plynie do 15.06.2025. Je potrebné zdôrazniť, že aj v danom prípade vystupuje ako poškodená L. V., čo potvrdil aj obžalovaný. V rámci úvah o treste súd vychádzal zo všeobecných zásad uvedených v a pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal na spôsob spáchania skutku, jeho následok, zavinenie, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy. Pri ukladaní trestu obžalovanému súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Priťažujúcu okolnosť súd zistil jednu, a to že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený ( ). Vzhľadom na celkové okolnosti prípadu, prihliadajúc na jeho postoj k prejednávanej veci, je podľa názoru súdu na mieste pôsobiť trestom v podobe trestu odňatia slobody. Pri rozpätí trestnej sadzby šestnásť mesiacov až tri roky (po úprave v zmysle ) súd vymeral obžalovanému trest v trvaní dva roky, t.j. v polovici trestnej sadzby. Súd prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil opakovane totožného trestného činu, voči totožnej poškodenej. Zároveň súd prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný je štvrtý krát súdne trestaný, s prihliadnutím na register priestupkov obžalovaného je zrejmé, že pravidelne porušuje normy spoločenského správania sa.

Pokiaľ ide o spôsob výkonu uloženého trestu, súd považuje za potrebný trest s nepodmienečnou formou jeho výkonu. Spôsob výkonu trestu je daný jednak , ktorý v uvádza, že súd nemôže uložiť trest odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu trestu, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Naviac je zrejmé, že podmienečný trest uložený ostatným rozhodnutím súdu nenaplnil u osoby obžalovaného účel trestu v rámci individuálnej prevencie, keďže nezabránil obžalovanému v páchaní rovnakej trestnej činnosti. Nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, podľa súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Mestskom súde Bratislava I. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.