Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10P-57-2019.pdf
PDF · 107.93 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/57/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jankou Gibaľovou vo veci navrhovateľa: M. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: H. 1, XXX XX T., štátny občan O. republiky a manželky: T. J. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: XXX XX T., toho času bytom: T. O. 4, XXX XX T., štátny občan O. republiky, za účasti maloletého dieťaťa: S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: F. práce, sociálnych vecí a rodiny T., o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov konania M. J., narodeného XX.XX.XXXX a T. J. Q., rodenej Q., narodenej XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v T., zapísané v knihe manželstiev B. úradu T., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .
II. Maloletá S. J., narodená XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky T. J. Q., narodenej XX.XX.XXXX, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Otec M. J., narodený XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletú S. J., narodenú XX.XX.XXXX vo výške XX,- K. mesačne.
IV. Takto určené výživné j e otec p o v i n n ý zasielať k rukám matky vždy do 20.dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Styk otca s maloletou S. J. s a n e u p r a v u j e .
VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
VII. Manželka T. J. Q. n i e j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ M. J. podal dňa XX.XX.XXXX na tunajšom súde návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, doplnený podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX, pričom uviedol, že pre nezhody sa manželka odsťahovala z adresy trvalého pobytu ešte v roku XXXX. Dôvodom boli nezhody a nevera zo strany manželky. Manželia stratili vzájomnú dôveru, ich manželstvo je tak hlboko a trvalo rozvrátené, že nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Dcéru S. J. navrhol navrhovateľ zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať minimálnou vyživovacou povinnosťou, nakoľko je nezamestnaný.
2. Manželka na súdnom pojednávaní uviedla, že s rozvodom manželstva súhlasí. Uviedla, že manžela sa bojí, pretože každý deň fetuje a jej dáva všetko za vinu. Pokiaľ ide o spoločnú dcéru, manželka žiadala,
aby bola dcéra zverená do jej starostlivosti, súhlasila s určením výživného vo výške XX,- Eur mesačne a nežiadala, aby súd upravil styk otca s dcérou. Styk s dcérou mu nezakazuje, ale nechce, aby chodil za dcérou v noci. K dôvodom rozvodu manželstva uviedla, že už pred svadbou ju manžel podviedol s jej sesternicou, potom sa však zmenil, bol ako najsladší med, presvedčil ju na svadbu, ale potom mal zase inú známosť. Sama manželka ho prichytila. Zo spoločnej domácnosti odišla v septembri roku XXXX, v súčasnosti má aj ona známosť, ktorou je otec jej syna T., nežijú však v spoločnej domácnosti. Manžel jej na dcéru ničím neprispieva. Manželka do marca XXXX pracovala ako opatrovateľka v U., predtým sa starala o príbuzných. O domácnosť sa starala ona, pomáhala im svokra, ale manžel posledných XX rokov nepracuje, ani nemal o prácu záujem. Matka mu platí nájom, byt v ktorom býva, patrí jej. Manžel je nezamestnaný. Aj manželka je v súčasnosti nezamestnaná a bez príjmu, uviedla aj zdravotné problémy.
3. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že odporúča zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky. V tomto zmysle sa vyjadrila aj maloletá S.. S prihliadnutím na majetkové pomery otca súhlasil kolízny opatrovník s výškou výživného XX,- K., ak s tým súhlasí aj matka maloletého dieťaťa. Styk otca s maloletým dieťaťom nenavrhol kolízny opatrovník upraviť a odporúčal ho ponechať na vzájomnú dohodu, čo je aj v súlade s názorom maloletej.
4. Navrhovateľ sa na pojednávaní nezúčastnil, predvolania na pojednávanie mu bolo doručené v zmysle § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku, pričom svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Vzhľadom na skutočnosť, že manželka, ktorá sa na pojednávanie osobne dostavila, vyhlásila, že na prejednaní veci trvá (§ 97 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku), postupoval súd podľa § 30 a 31 Civilného mimosporového poriadku a vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom manželky, prečítaním sobášneho listu, rodného listu maloletého dieťaťa, potvrdenia o poslednom spoločnom pobyte manželov, lustrácie manžela v katastri nehnuteľností a v evidencii motorových vozidiel, odpovede Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny T., správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred B. úradom T.. U navrhovateľa sa jednalo o prvé manželstvo, u manželky o druhé manželstvo. Obaja manželia sú štátni občania Slovenskej republiky. Posledné spoločné bydlisko bolo v obvode tunajšieho súdu. Pred uzavretím manželstva žili manželia ako druh a družka. Zo vzťahu sa im pred uzavretím manželstva narodilo jedno maloleté dieťa - dcéra S. J., nar. XX.XX.XXXX. Ako dôvod rozpadu manželstva uvádzajú obaja manželia neveru druhého partnera. Vzájomné nezhody vyústili do odchodu manželky zo spoločnej domácnosti v mesiaci september XXXX. Maloleté dieťa zostalo žiť s matkou.
7. Zo správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov v domácnosti navrhovateľa zo dňa 10.03.2020 vyplýva, že manžel M. J. uvádza ako hlavný dôvod, prečo sa v súčasnosti s manželkou rozvádza, skutočnosť, že si prestali rozumieť a preto sa nakoniec rozišli. Podľa vyjadrenia si manželka našla podnájom a on ostal bývať v byte, kde predtým bývali spolu ako rodina. Pravdepodobne si následne na to ona našla novú známosť a je s tým mužom doteraz. On v súčasnosti nemá novú známosť. Od ich vzájomného rozchodu komunikujú s matkou ich spoločnej dcéry bez väčších problémov a v podstate sa na rozvode manželstva dohodli. V ostatnom zotrval na svojom písomnom podaní, ako aj na dôvodoch v ňom uvedených. Manžel M. J. je nezamestnaný, nie je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny T., v súčasnosti si aktívne hľadá prácu. Od apríla tohto roku mal nastúpiť ako pomocná sila v kuchyni do hotela na Cypre, čo mu sprostredkúval kamarát. Podľa vyjadrenia v súčasnosti nemá žiaden príjem, finančne mu vypomáha jeho matka a občas si privyrobí brigádnicky. Žije sám v dvojizbovom byte, ktorý je prerobený na trojizbový. Domácnosť je udržiavaná v poriadku. Poplatky súvisiace s bývaním momentálne uhrádza v sume cca 200,- Eur mesačne. V prípade, že mu to finančne nevyjde, vypomôže mu jeho matka, vo vlastníctve ktorej je uvedený byt. Podľa jeho vyjadrenia na stravu a hygienu vynaloží mesačne cca 50,- Eur, chodí sa stravovať na obedy k mame. Na maloletú dcéru prispieva tak, že jej nakúpi potrebné veci na oblečenie, ako aj do školy, občas dá dcére vreckové (10,- Eur). S maloletou dcérou sa stretáva podľa toho, ako sa dohodnú. Počas obdobia, kedy je manželka pracovne v zahraničí, je maloletá dcéra u neho alebo u jeho matky. Manžel trvá na podanom návrhu na rozvod manželstva v plnom rozsahu. Na čas po rozvode navrhuje zveriť maloletú dcéru do osobnej starostlivosti matky a jemu určiť výživné v sume XX,- K. mesačne. Nakoľko mu matka v kontakte s maloletou dcérou nezabraňuje, je s ňou aj v telefonickom kontakte, nežiada upraviť styk súdnou cestou.
7.1. Matka T. J. Q. uviedla, že súhlasí s rozvodom manželstva. S manželom nežije v spoločnej domácnosti od septembra roku XXXX a od decembra toho istého roku má novú známosť, ktorá trvá dodnes. Pracuje ako opatrovateľka seniorov v Rakúsku, túto prácu vykonáva na živnosť od roku 2016. Pracuje v dvojtýždňových turnusoch a jej príjem z tejto činnosti sa pohybuje okolo 800,- Eur mesačne. Nie je poberateľkou prídavku na maloleté dieťa. Žije v spoločnej domácnosti s maloletou dcérou S. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je žiačkou 5. ročníka Základnej školy na N. ceste č. X v T., maloletým synom T. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorý navštevuje 1. ročník Strednej odbornej školy hotelových služieb a dopravy v Lučenci, odbor čašník a priateľom A. V., ktorý je nezamestnaný, nie je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny T., privyrába si brigádnicky. Všetci spoločne obývajú trojizbový byt, ktorý majú v prenájme. Poplatky za bývanie predstavujú sumu 350,- Eur mesačne a za internet a televíziu cca 100,- Eur mesačne. Na čas po rozvode žiada matka zveriť maloletú dcéru do osobnej starostlivosti a otca zaviazať na platenie výživného v sume 50,- Eur mesačne. Podľa jej vyjadrenia nie je potrebné upravovať styk otca s maloletou, nakoľko otec o ňu nejaví primeraný záujem a taktiež neprispieva na jej výživu.
7.2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vykonal pohovor s maloletou S. J., o čom boli obaja rodičia informovaní. Rozhovor bol vedený primerane veku a rozumovým schopnostiam maloletej, ktorá bola oboznámená so všetkými skutočnosťami týkajúcimi sa uvedeného pohovoru, bol jej vysvetlený účel použitia informácií získaných rozhovorom. V súlade s čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa a podľa § 43 ods. 1 zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Maloletá S. súhlasila s vykonaním pohovoru bez prítomnosti rodičov, ako aj so zverejnením obsahu rozhovoru pre súdne účely a uviedla, že navštevuje 5.A triedu na N. ceste č. X v T.. Do školy chodí rada, ale nie vždy. Keď má nejaký problém, tak s ním ide za bratom, potom za mamou, možno aj za sestrou, za otcom nie. S otcom sa stretáva málo. Keď sa rodičia rozišli, tak sa s otcom stretávala, venoval sa jej dosť často, možno až príliš, postupne to bolo menej a teraz je to ešte menej, ale neprekáža jej to. Keď je u starkej, tak sa s otcom stretne, lebo sa tam príde napr. najesť. Aj ona ide so starou k nemu, ale najskôr mu zatelefonuje. Doma býva s mamou, bratom a bratovým otcom. Je to v poriadku, má dobrý vzťah aj s D., tak volajú bratovho otca. Mama chodí pracovať do Rakúska, chodí do Viedne opatrovať. Vtedy je ona s maminým priateľom alebo u starkej. V oboch prípadoch je to v poriadku. Do školy sa s ňou učí mama alebo brat Lacko. Vie, že sa jej rodičia rozvádzajú, teraz to pre ňu nič neznamená, ale keď sa rozišli, bola aj rada, lebo sa vždy hádali. Po rozvode chce ostať bývať s mamou. Upravovať styk súdnou cestou nechce, ale chce tak, aby sa mohla s otcom stretnúť podľa toho, ako ona chce a ako sa navzájom dohodnú. Keď niečo potrebuje, kúpi jej to mamina alebo starká, otec občas.
7.3. Kolízny opatrovník konštatoval, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné bytové podmienky k výchove a starostlivosti o maloleté dieťa. V prípade rozvodu manželstva s poukazom na vyjadrenie rodičov maloletej ako aj na jej vôľu kolízny opatrovník odporúča zveriť maloletú S. J. do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazať na platenie výživného s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletej a s poukazom na skutočnosť, že každý rodič je povinný svoje dieťa uživiť a sústrediť všetky svoje sily na zabezpečenie potrieb svojho dieťaťa. Rešpektujúc vôľu maloletého dieťaťa je kolízny opatrovník toho názoru, že nie je potrebné upravovať stretávanie sa otca s dcérou súdnou cestou.
8. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že navrhovateľ ani manželka nie sú vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedenej úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a nepoberajú dávky vyplácané úradom. Obaja manželia sú v súčasnosti nezamestnaní. Manžel nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a je vlastníkom osobného motorového vozidla VAZ, ktoré je blokované v siedmich exekučných konaniach.
9. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
10. Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
11. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
12. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
13. Podľa § 25 ods. 1, 2 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
14. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
15. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
16. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
17. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
20. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
21. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch.
22. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že sú splnené podmienky na rozvod manželstva v zmysle ustanovení zákona o rodine, pričom súd musel konštatovať, že vzťahy v manželstve sú hlboko a trvalo rozvrátené a manželstvo už nie je schopné plniť svoj spoločenský účel. Za príčinu rozvratu manželstva navrhovateľ považoval predovšetkým vzájomné nezhody a neveru zo strany manželky a z toho plynúcu stratu dôvery. Manželka s rozvodom manželstva súhlasila. Tiež ako dôvod rozvodu manželstva uviedla neveru manžela, užívanie návykových látok z jeho strany a nechuť zamestnať sa. Manželia od septembra 2018 nežijú spolu, nevedú spoločnú domácnosť, nevychovávajú spolu dieťa, ktoré zostalo v starostlivosti matky. Manželka má v súčasnosti nového životného partnera. Preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
23. Keďže s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, bolo potrebné rozhodnúť aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej S. J., nar. XX.XX.XXXX, t.j. o osobnej starostlivosti a vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu.
24. Na čas po rozvode súd zveril maloleté dieťa do výchovy a starostlivosti matky, ktorá má na výchovu vytvorené podmienky, pričom matka poskytuje dieťaťu výhradnú osobnú starostlivosť, odkedy odišla zo spoločnej domácnosti. Zverenie dieťaťa do výchovy matky navrhoval aj otec dieťaťa a odporúčal kolízny opatrovník a takáto úprava zodpovedá aj želaniu maloletého dieťaťa.
25. Každý z rodičov je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Rozoznáva sa niekoľko foriem vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť sa môže plniť osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou je poskytnutie vecných plnení ako napríklad bývanie alebo stravovanie. Treťou formou vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažný príspevok na uhrádzanie potrieb maloletého. Rodič, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, poskytuje maloletému prevažne vecné plnenie výživného, ako aj osobnú starostlivosť o maloletého. Naopak rodič, ktorý sa o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu poskytnutím peňažného plnenia formou výživného. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého rodiča, pretože dieťa má právo podieľať sa na jeho životnej úrovni.
26. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov; pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
27. Obaja rodičia dieťaťa sú toho času nezamestnaní. Otec dieťaťa počas sociálneho šetrenia kolíznym opatrovníkom navrhol určiť výživné vo výške XX,- K., s čím súhlasila aj matka dieťaťa, preto súd určil výživné na maloletú S. vo výške XX,- K..
28. Zároveň súd rozhodol o splatnosti a spôsobe platenia výživného.
29. Styk otca s maloletým dieťaťom súd neupravoval, keďže účastníci konania úpravu styku nežiadali.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. Podľa § 2 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.
32. Keďže navrhovateľovi súd priznal oslobodenie od povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu na rozvod manželstva, podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch by mala súdny poplatok zaplatiť manželka. Keďže v dôsledku mimoriadnej situácie vyvolanej šírením choroby Covid-19 prišla manželka o prácu a súčasne vyživuje maloleté dieťa, na ktoré manžel neprispieva žiadnou sumou, súd manželke povinnosť zaplatiť súdny poplatok neuložil.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.