Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoE-99-2019.pdf
PDF · 83.74 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/99/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Pavla Naďa, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Hrebíkom, so sídlom v Malackách, Duklianskych hrdinov 2946/6, pod sp. zn. EX 2875/2013, o vymoženie 568,24 Eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 04.09.2019 č. k. 10Er/533/2013-17, takto
rozhodol:
I. O d m i e t a odvolanie oprávneného.
II. Stranám právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a uložil oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 41,68 EUR do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 15.7.2013 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora, pre vymoženie uloženej povinnosti istiny 568,24 EUR a trov exekúcie. Exekučným titulom bolo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie zdravotnej poisťovne č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.11.2010. Následne mu súdny exekútor predložil návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že lustráciou majetkovej podstaty povinného bolo zistené, že nedisponuje žiadnym exekúciou postihnuteľným majetkom. Súčasne súdny exekútor predložil súdu prvej inštancie oznámenie oprávneného o zrušení exekučného titulu. Rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie tejto exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené v plnom rozsahu. Oprávnený uviedol, že počas exekúcie povinný dokladoval poistenie v zahraničí a na základe uvedenej skutočnosti zrušil oprávnený exekučný titul v plnom rozsahu. Žiadal, aby na trovy exekúcie bol zaviazaný povinný, pretože zavinil, že konanie sa muselo ukončiť. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie.
3. Súd prvej inštancie citoval ust. § 57 ods. 1 písm. h/, b/, § 243h ods. 1, § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 14, § 15 ods. 1, § 22 vyhlášky č. 288/1995 Zb. a uviedol, že vzhľadom k tomu, že bolo zistené na základe šetrení súdneho exekútora, že skutočne povinný nedisponuje exekúciou postihnuteľným majetkom, v zmysle vyššie citovaného právneho ustanovenia o zastavení exekúcie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a konštatoval, že s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu zastavil, nakoľko tento si nesplnil oznamovaciu povinnosť v zmysle § 23 ods. 1 písm. c/ zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, a neoznámil v stanovenej lehote skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia. Nemajetnosť povinného bola v tomto exekučnom konaní preukázaná preskúmaním majetkových pomerov povinného a spisu EX 2875/2013, kde súdny exekútor skonštatoval na základe negatívnych
lustrácii nemajetnosť povinného. Povinný nevlastní motorové vozidlo, je dlhodobo nezamestnaný, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani bankové účty. Doposiaľ sa nepodarilo vymôcť sumu ani na úhradu pohľadávky oprávneného. Nemajetnosť v exekučnom konaní musí byť preukázaná jedine súdnym exekútorom v priebehu exekúcie. Súdny exekútor nezistil žiadny majetok povinného, ktorého speňaženie by mohlo slúžiť aspoň na uspokojenie nevyhnutných trov exekúcie. Ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo preto v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti. Aj z tohto dôvodu súd prvej inštancie v zmysle § 57 ods.1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu zastavil.
4. O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Súd prvej inštancie zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného, nakoľko rozhodol o zastavení exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. h) aj podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a nemajetnosť povinného bola podľa jeho názoru nesporne preukázaná. Preskúmal súdnym exekútorom predložené vyčíslenie trov exekučného konania ako aj spis EX 2875/2013 v zmysle vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi do 3 dní odo dňa doručenia uznesenia trovy exekúcie, ktoré boli účelne vynaložené vo výške 41,68 Eur. Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení vyhl. č. 141/2008 Z.z. v prípade, ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eur. Podľa § 22 citovanej vyhlášky náhrada hotových výdavkov predstavuje sumu 1,55 Eur, ktorá pozostáva z poštovných poplatkov za 1 doručovanú zásielku podľa priloženej doručenky v spise EX 2875/2013. Súd prvej inštancie nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné v požadovanej výške, nakoľko okrem uvedenej doručenky sa v spise nenachádzajú ďalšie doručenky, ani iné doklady preukazujúce vzniknuté poštovné či iné výdavky, preto ich náhradu súdnemu exekútorovi nemohol priznať. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, priznaná odmena a hotové výdavky sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20 % zo sumy 34,74 Eur, čo činí 6,94 Eur. Odmena súdneho exekútora spolu 33,19 Eur a náhrada hotových výdavkov vo výške 1,55 Eur a 20 % DPH vo výške 6,94 Eur predstavujú podľa súdu prvej inštancie nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 41,68 Eur.
5. Proti tomuto uzneseniu v časti proti trovám exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Mal za to, že oprávnený zánik zdravotného poistenia ani pri odbornej starostlivosti a náležitej opatrnosti nemohol predpokladať. Súd prvej inštancie tak podľa jeho názoru dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a síce k záveru, že oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie tým, že podal návrh na zastavenie exekúcie. Tento záver ho viedol k možnosti aplikovať na daný prípad § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, hoci takýto postup podľa oprávneného nebol na mieste. V tejto otázke tak súd prvej inštancie podľa oprávneného vec nesprávne právne posúdil. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie o trovách exekúcie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutému výroku uznesenia, zaoberal sa otázkou prípustnosti podaného odvolania a zistil, že odvolanie smeruje proti výroku rozhodnutia proti ktorému podanie odvolania nie je prípustné /výrok o trovách exekúcie/, a teda odvolanie je potrebné v zmysle § 386 písm. c/ CSP odmietnuť.
8. Oprávnený v podanom odvolaní považoval výrok napadnutého uznesenia týkajúci sa trov exekúcie za nesprávne právne posúdený súdom prvej inštancie.
9. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
10. Podľa ust. § 9a ods. 1 v znení účinnom do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa ust. § 9b ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.
12. Podľa ust. § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
13. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
14. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
15. Civilný sporový poriadok v citovanom ustanovení § 355 stanovuje, že odvolanie je prípustné len proti tým uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti doterajšej právnej úprave obsiahnutej v Občianskom súdneho poriadku účinnej do 30.06.2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo. Citované ustanovenie § 357 CSP, taxatívne vymedzujúce, voči ktorým ustanoveniam je odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu o trovách exekúcie. Súčasne od 01.07.2016 (novela uverejnená v Zbierke zákonov SR pod č. 2/2017 Z.z.) ani Exekučný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré by pripúšťalo možnosť podať proti trovám exekúcie akýkoľvek opravný prostriedok (t.j. aj odvolanie).
16. Pretože odvolanie oprávneného bolo podané proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (proti trovám exekúcie), odvolací súd podľa § 386 písm. c) CSP odmietol odvolanie oprávneného.
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.
18. Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 1, 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).