Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/258/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: Ing. Z. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX, štátny občan SR, právne zastúpeného: JUDr. Irena Šurinová, advokátka, so sídlom B. XX, K., proti žalovaným: 1/ X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, štátny občan SR, 2/ C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, štátny občan SR, žalované právne zastúpené: ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o., so sídlom Vojtecha Spanyola 1726/13, Žilina, IČO: 47 245 841, za účasti intervenienta na strane žalovaných: Kooperativa poisťovňa, a. s. Vienna Insurance group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Baltazár Mucska, so sídlom X. XX., V. - U. I. O. U., o zaplatenie 1.960,- eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalovaných 1/, 2/ a intervenienta na strane žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -102 zo dňa 11.10.2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č. k. -174 zo dňa 14.10.2019, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Podanie intervenienta na strane žalovaných 1/, 2/ zo dňa 08.11.2018 označené ako odvolanie o d m i e t a .

Žalobca m á voči žalovaným 1/, 2/, intervenientovi na strane žalovaných nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.960,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 13.04.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o ustanovenia , , , , , , , , , , o povinnom zmluvnom poistení.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade bolo medzi stranami sporu nesporné, že k dopravnej nehode dňa 14.12.2015 skutočne došlo, a teda, že došlo k protiprávnemu konaniu, ako jednej z podmienok na priznanie náhrady škody. Za nesporné medzi stranami sporu považoval okresný súd aj kumulatívne naplnenie ďalších podmienok nevyhnutných na priznanie náhrady škody, a to vznik škody, v danej veci totálnej škody na predmetnom vozidle, a s tým spojených nákladov za prenájom

vozidla v súlade s § 4 ods. 2 písm. b) zákona, ako aj mal za nespornú medzi stranami sporu príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním (dopravnou nehodou) a vzniknutou škodou. Okrem toho medzi stranami sporu bolo tiež nesporné, že žalobcovi ako poškodenému vzniklo v súlade s § 4 ods. 2 písm. b) zákona právo na náhradu nákladov za prenájom motorového vozidla, keď náklady na vypožičanie náhradného motorového vozidla sú skutočnou škodou hradenou z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Táto skutočnosť nebola v rámci procesnej obrany vôbec rozporovaná. Zmluvnou poisťovňou bol intervenient, preto bol povinný plniť zo zmluvného poistenia za škodcu. Medzi stranami sporu bolo rovnako nesporné, že žalobca ako poškodený si v čase od 01.01.2016 do 01.02.2016 prenajal motorové vozidlo značky BMW. Okresný súd tak považoval za nesporný právny základ nároku na náhradu škody za používanie motorového vozidla. Nespornosť nároku vyplýva aj z priznanej náhrady nákladov za prenájom motorového vozidla za 4 dni nájmu vo výške 280,- eur. Na tomto mieste súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že intervenient tak zrejme v čase priznania nákladov za časť doby nájmu považoval za dôvodný nájom vo výške 70,- eur denne, a tento denný nájom v tom čase nenamietal. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že spornou medzi stranami sporu bola už samotná výška uplatneného nároku na náhradu škody zo strany žalobcu, a teda opodstatnenosť samotného nároku žalobcu na zaplatenie nákladov prenájmu motorového vozidla vo výške 1.960,- eur, a to v smere primeranosti a účelnosti oprávnenej doby nájmu náhradného vozidla (oprávnený čas prenájmu vozidla) a nutnosti, účelnosti, a efektívnosti prenájmu náhradného vozidla z pohľadu s tým spojených a vynaložených nákladov (náklady prenájmu). Pokiaľ ide o oprávnenú dobu nájmu, resp. oprávnené obdobie, počas ktorého je možné preplatenie nákladov za zapožičanie náhradného motorového vozidla, okresný súd mal v zmysle textácie § 11 ods. 6, 7 zákona za to, že jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok poškodenému ako oprávnenému. Okresný súd dospel k záveru, že až do momentu, kým poisťovateľ poškodenému neoznámi, že ide o totálnu škodu a v akej výške mu poistné plnenie poskytne, má poškodený nárok na náhradné vozidlo. Až odo dňa nasledujúceho po tomto oznámení poškodený nemá nárok na náhradné vozidlo a od tohto momentu poškodenému teda nevzniká ani právo na náhradu škody vzniknutej v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že z výsledkov vykonaného dokazovania v danej veci bolo zrejmé, a medzi stranami sporu zároveň aj nesporné, že intervenient ako príslušná poisťovňa oznámila listom zo dňa 04.01.2016 žalobcovi, že v jeho prípade išlo o totálnu škodu a nerentabilnú opravu. Následne listom zo dňa 03.02.2016 intervenient ako príslušná poisťovňa žalobcovi oznámila, že dňa 01.02.2016 došlo k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti a že poistné plnenie je vo výške 2.998,88 eur. V zmysle vyššie uvedeného sa okresný súd stotožnil s právnym názorom žalobcu, že dátumom ukončenia šetrenia likvidácie poistnej udalosti je minimálne až deň 03.02.2016, resp. podľa názoru okresného súdu až deň pripadajúci na deň doručenia oznámenia o ukončení šetrenia poistnej udalosti, kedy sa žalobca mohol oboznámiť s výsledkami šetrenia a výškou poisteného plnenia, ktorý (v konečnom dôsledku ani neuvedený dátum) však nebol pre rozhodnutie vo veci podstatný, nakoľko žalobca oprávnenú dobu nájmu časovo vymedzil iba do 01.02.2016 a súd bol viazaný rozsahom žaloby. Okresný súd mal tak za to, že až dňom 03.02.2016 sa žalobca ako poškodený dozvedel, resp. mohol dozvedieť o konečnom spôsobe likvidácie poistnej udalosti. Žalobca mal tak právo na preplatenie prenájmu motorového vozidla za celú dobu užívania náhradného motorového vozidla, t. j. od 01.01.2016 až do dňa 01.02.2016, tak ako si v žalobnom návrhu žalobca uplatnil. Podľa súdu prvej inštancie bolo potrebné uviesť, že žalobca ako poškodený nevedel a ani nemohol ovplyvniť dobu, za ktorú intervenient ukončil šetrenie poistnej udalosti a vyplatil škodu, a preto mu nemôže byť na škodu, že mal po tento čas zapožičané náhradné motorové vozidlo. Okresný súd zdôraznil, že sa jedná o časovú súvislosť riešenia likvidácie škodovej udalosti, ktorú žalobca v postavení poškodeného nemohol nijako ovplyvniť. Pokiaľ išlo o nutnosť účelnosť a efektívnosť nákladov vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla, okresný súd vychádzal zo základnej premisy, a to, že nárok na úhradu nákladov spojených s užívaním náhradného motorového vozidla je škoda, ktorá vznikla v súvislosti so škodovou udalosťou pri prevádzke motorového vozidla, ktorú škodovú udalosť poškodený nespôsobil. Cieľom náhrady škody bolo právo poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou a nebolo možné prenášať povinnosť úhrady nákladov na poškodeného, ak si ich sám nespôsobil. V danej veci okresný súd konštatoval, že poškodený bol nútený v súvislosti s poškodením svojho motorového vozidla žalovanými, ako poistencom intervenienta, prenajať náhradné motorové vozidlo. Podľa súdu prvej inštancie nutnosť vyplýva priamo zo vzniknutej dopravnej nehody, z totálneho poškodenia jeho vozidla, ako jeho vlastníctva a nerentabilnej opravy, ktoré žalobca nezavinil. Okresný súd v tomto

pohľade na vec nevidel priestor na ďalšie dokazovanie nutnosti prenájmu náhradného motorového vozidla. Iný dôvod prenájmu náhradného motorového vozidla v danej veci, ako totálna škoda vozidla spôsobená dopravnou nehodou, nebol daný. Iný dôvod na prenájom náhradného vozidla zo strany žalobcu nebol preukázaný a v konečnom dôsledku ani tvrdený. Ak by k dopravnej nehode, a teda totálnej škode na vozidle žalobcu nedošlo, žalobca by nebol nútený k prenájmu náhradného motorového vozidla, čo však nebol daný prípad, keď k dopravnej nehode a totálnej škode na vozidle zavinením žalovaných skutočne došlo. Rovnako súd prvej inštancie nevidel dôvod na prijatie záveru o neúčelnosti prenájmu, keď žalobca ako poškodený využíval motorové vozidlo na také účely, na aké využíval aj vlastné poškodené motorové vozidlo. Žalobca ako poškodený nevyužíval náhradné motorové vozidlo vlastným zavinením, ale v dôsledku protiprávneho konania inej osoby. Nebolo tak od neho možné spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu života. Podľa súdu prvej inštancie aj počet najazdených kilometrov cca 67 km denne nasvedčovalo tomu, že žalobca ako poškodený automobil využíval bežným, jemu vlastným, doterajším spôsobom, čo zodpovedá aj bežnému pohybu po mieste bydliska, z miesta bydliska U. do Žiliny, ako aj presúvaním sa na stavby pri výkone podnikateľskej činnosti, ktoré boli rozmiestené každá na inom konci Žiliny. Žalobca využíval auto zodpovedajúce predošlému bežnému pohybu pri výkone práce, či iných činností spojených s bežným chodom pracovného dňa, či napríklad s bežným chodom domácnosti. Žalobca využíval náhradné vozidlo iba v nevyhnutnej miere rovnakým spôsobom, tak ako bol zvyknutý a ako mal zaužívané pri vlastnom poškodenom motorovom vozidle, na ktorom urobil denne aj 100 km. Žalobca využíval náhradné vozidlo len v rámci Žilinského kraja, nevyužíval náhradné vozidlo ani mimo Slovenska, napríklad za účelom dovolenky, čomu pri vlastnom motorovom vozidle tak pravdepodobne nebolo a vlastné motorové vozidlo pravdepodobne používal aj na účely dovoleniek. Žalobca používal náhradné motorové vozidlo po dobu 31 dní, a teda po rozhodnutie intervenienta o skončení šetrenia škodovej udalosti. Náhradné motorové vozidlo nepoužíval preukázateľne dlhšie. Ani v tomto smere, a to doby používania náhradného motorového vozidla, tak nebolo možné konštatovať neúčelnosť alebo neefektívnosť jeho využitia. Naviac súd prvej inštancie zdôraznil, že žalované ani intervenient kvalifikovane nerozporovali denný nájom vozidla 70,- eur. Žalované výšku nájmu 70,- eur počas celého konania nenamietali. Intervenient v rámci šetrenia škodovej udalosti toto akceptoval. V rámci procesného postupu podľa toto nerozporoval. Výšku denného nájmu začal intervenient spochybňovať až podaním súdu doručeným deň pred nariadeným termínom pojednávania. Intervenient však ani týmto podaním kvalifikovane nerozporoval výšku denného nájmu uvedeného žalobcom. Okresný súd mal za to, že ak by chcel intervenient účinne poprieť denný nájom uplatnený žalobcom vo výške 70,- eur, bol povinný v rámci , uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, t.j. podľa názoru súdu bolo povinnosťou intervenienta uviesť výšku obvyklého denného nájmu zodpovedajúcemu danej veci konkrétnou sumou a toto tvrdenie aj preukázať. Len všeobecné konštatovanie, že bolo potrebné zistiť výšku škody, a teda aj cenu nájmu vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase, bolo v súlade s nepostačujúce, a teda pre popretie tvrdení aj s prihliadnutím na prejednaciu zásadu, pri ktorej okrem iného sú strany sporu zodpovedné za výsledok sporu, neúčinné. Žalobca uviedol, že bol nútený si prenajať motorové vozidlo, pričom denný nájom bol vo výške 70,- eur na deň, ak žalovaný túto skutočnosť popieral bolo na jeho ťarchu uvedené nielen dostatočne skutkovo tvrdiť, ale zároveň aj preukázať, resp. za týmto účelom navrhnúť dokazovanie. Okresný súd mal za to, že žalobca preukázal, z akého dôvodu bol nútený si požičať náhradné vozidlo, a to z dôvodu totálnej škody spôsobnej dopravnou nehodou zavinenou žalovanými. Nutnosť preukázal aj doloženým čestným prehlásením, ako aj výpoveďou v rámci výsluchu pred súdom. Zároveň žalobca preukázal, že náhradné vozidlo si prenajal, ako aj to, že za prenájom zaplatil 2.240,- eur. Ďalej konštatoval, že pokiaľ sa jedná o primeranosť súvisiacu s typom náhradného motorového vozidla, okresný súd mal za to, že ani primeranosť prenájmu náhradného vozidla BMW nebolo možné účinne spochybniť, nakoľko náhradné motorové vozidlo bolo z rovnakej kategórie, luxusných vozidiel, ako aj jeho poškodené vozidlo. Naviac žalobca aj argumentoval, že vozidlo rovnakej kategórie bolo žiaduce si prenajať aj vzhľadom na jeho post konateľa spoločnosti a jeho prestíž. Ani v tomto smere nemožno žalobcovi prenajatie motorového vozidla značky BMW za osobné motorové vozidlo značky Mercedes benz „zazlievať“, nakoľko automobil tejto kategórie používal v zaužívanom spôsobe života aj pred dopravnou nehodou. Žalobca si neprenajal vozidlo vyššej kategórie, ako bol zvyknutý pred dopravnou nehodou. Intervenient naviac ani nepreukázal, z akého dôvodu náhradné motorové vozidlo nezodpovedá parametrom pôvodného vozidla. Len samotné konštatovanie veku vozidla bez ďalšieho nemôže primeranosť typu vozidla spochybniť, keď je všeobecne známe, že aj prípadne vekovo staršie

vozidlá luxusnej značky majú značnú hodnotu. V tomto smere tak podľa názoru súdu žalovaný, resp. intervenient, neuniesol ani bremeno tvrdenia a toto ani nepreukázal. Rovnako nebolo spôsobilé nič zmeniť na rozhodnutí súdu tvrdenie intervenienta, že ak by žalobca vyvinul väčšie úsilie, mohol reálne zohnať náhradné vozidlo za nižšiu sumu prenájmu porovnateľnú s pôvodným motorovým vozidlom, nakoľko intervenient absolútne nekonkretizoval, aké úsilie mal žalobca vyvinúť a najmä nešpecifikoval, aký by bol porovnateľný denný prenájom a aké vozidlo by malo vyhovovať parametrom vyhovujúcom najmä intervenientovi ako poisťovni. Naviac okresný súd mal za to, že žalobca sa do situácie straty vozidla v dôsledku totálnej škody nedostal vlastným zavinením, a preto okresný súd nevidel dôvod ani nútiť žalobcu vyvíjať aktivitu nezodpovedajúcu jeho bežnému životu, aby uľahčil situáciu osobe, ktorá celú situáciu zavinila, alebo poisťovni ako zmluvného partnera tejto osoby. Podľa názoru súdu žalobca mal v prvom rade riešiť vzniknutú situáciu k svojmu prospechu, a nie na prospech cudzej osoby, či jej poisťovni, a teda nad rámec potrebného k rýchlemu a účinnému riešeniu jeho stavu sa zaťažovať. Vychádzajúc z vyššie uvedeného okresný súd žalobe žalobcu o zaplatenie 1.960,- eur v celom rozsahu vyhovel. Mal za to, že v danej veci bolo preukázané, že tak doba nájmu, ako aj náklady s nájmom spojené boli zo strany žalobcu účelné, efektívne a primerané. Pri právnom názore, že sa nahrádzajú len náklady účelne vynaložené s odstránením negatívnych následkov vzniknutých poistnou udalosťou a po dôslednom skúmaní okresný súd na základe vyššie uvedených dôvodov ustálil, že uplatnená výška náhrady škody 1.960,- eur predstavovala výšku sumy uhradenej účelne a efektívne, resp. zodpovedá skutočne účelným nákladom žalobcu v danej veci vynaložených zo strany žalobcu v súvislosti s dopravnou nehodou. Podľa názoru súdu sa tak žalované dostali do omeškania dňa 12.04.2017, a teda úroky žalobcovi prislúchajú od 13.04.2017. V konaní nebolo rozporované, a teda súd považoval za medzi stranami nesporné, že žalovaná v 1/ rade prevzala dňa 05.04.2017 výzvu na úhradu škody, lehota na plnenie bola 7 dní od doručenia výzvy, teda do 12.04.2017. O trovách konania rozhodol súd podľa . Žalobca mal v konaní plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100 % trov konania.

4. V zákonnej lehote žalované podali odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu a domáhali sa, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec na ďalšie konanie súdu prvého stupňa, resp. aby žalobu zamietol. Žalované namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnili sa s právnym názorom súdu, že dátumom ukončenia likvidácie poistnej udalosti je minimálne až deň 03.02.2016, resp. až deň pripadajúci na deň doručenia oznámenia o ukončení šetrenia poistnej udalosti, kedy sa žalobca mohol oboznámiť s výsledkami šetrenia a výškou poistného plnenia. Podľa žalovaných poisťovňa už listom zo dňa 04.01.2016 oznámila žalobcovi, že oprava jeho poškodeného vozidla je nerentabilná a ide o totálnu škodu. Už od tohto momentu žalobca vedel, že jeho vozidlo nebude možné opraviť, a teda neprichádza do úvahy uplatňovať si náhradu nákladov za požičanie náhradného vozidla počas jeho opravy. Žalované nespochybňujú nárok žalobcu na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla, avšak tento nárok má svoje limity, najmä pokiaľ ide o dobu prenájmu a aj jeho nutnosť a účelnosť, pričom súd je povinný tieto skutočnosti zohľadniť. Ďalej namietali, že v konaní navrhovali, aby súd vykonal lustráciu v evidencii motorových vozidiel u žalobcu ako fyzickej osoby. Súd uvedené odmietol s odôvodnením, že aj keby žalobca vlastnil ešte ďalšie vozidlo, ktoré by mohol prípadne využívať, nemožno podľa súdu od neho spravodlivo žiadať, aby toto v dôsledku zavinenia cudzej osoby opotrebúval nad rámec dovtedajšieho spôsobu života. Žalované tiež navrhovali, aby súd vykonal výsluch svedka Lukáša Mastalerza a vyžiadal jeho daňové priznanie na preukázanie, či skutočne žalobca ním deklarované náklady vynaložil. Súd tento návrh odmietol s tým, že kontrola účtovných dokladov spadá do právomoci orgánov finančnej kontroly a otázka, či prenajímateľ tieto zaevidoval aj v účtovníctve, nie je rozhodnou otázkou v tomto spore. V tejto súvislosti žalované uviedli, že uvedené je pravda, avšak na preukázanie, že nešlo len o fiktívne vyhotovený príjmový doklad, je jediným dôkazom práve daňové priznanie tejto fyzickej osoby nepodnikateľa, nakoľko išlo o príjem takej sumy, ktorá podlieha dani z príjmu a fyzická osoba nepodnikateľ je povinná tento príjem zdaniť. Podľa žalovaných nemožno súhlasiť so závermi súdu v tom, že pokiaľ má žalobca iné vlastné vozidlá, nie je možné ho nútiť ich využívať. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že náhradné vozidlo si prenajal vyslovene len na účely výkonu práce v prospech právnickej osoby. Preto toto pokladajú za neprípustné s tým, že náhrada škody má saturovať ujmu na majetku poškodeného a nie je určená na to, aby saturovala potreby a náklady tretích osôb. Preto nie je prenájom vozidla v prospech tretej osoby nutným a účelne vynaloženým nákladom v súvislosti s dopravnou nehodou.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie intervenient na strane žalovaných, avšak toto nebolo podané v zákonom stanovenej lehote, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie právny zástupca intervenienta prevzal dňa 05.11.2018 a odvolanie bolo podané elektronicky dňa 21.11.2018. V podanom odvolaní namietal nepreskúmateľnosť daného rozhodnutia pre nedostatočné odôvodnenie, ako aj nedostatočné zistenie skutkového stavu, ktorého dôsledkom je nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalobu odvolací súd v celom rozsahu zamietne.

6. K podaným odvolaniam sa vyjadril žalobca, že s námietkami žalovaných nie je možné súhlasiť, a preto navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. K nevykonaniu navrhnutých dôkazov žalovanými žalobca uviedol, že tieto dôkazy neboli navrhnuté včas, vo veci nemali preukaznú schopnosť, keďže ich vykonanie by úplne zbytočne predlžovalo spor a bolo by vyslovene nehospodárne. Žalovanými navrhované dôkazy smerovali ku skutočnostiam, ktoré boli vo veci nesporné, na čo jasne poukázal aj súd prvej inštancie a vlastne aj samotné žalované, ktoré v bode 4 uviedli, že nespochybňujú nárok žalobcu na náhradu nákladov za prenájom vozidla, avšak tento nárok má svoje limity, najmä pokiaľ ide o dobu prenájmu. K námietke uvedenej v odvolaní žalovaných týkajúcej sa právneho posúdenia veci v súvislosti s oznámením, že oprava poškodeného vozidla je nerentabilná, keďže ide o totálnu škodu, žalobca uviedol, že poisťovňa prípad šetrila a uzatvorila ho ako totálnu škodu a uhradila žalobcu čiastku 2.998,88 eur, čo bolo oznámené listom zo dňa 03.02.2016. Žalobca uviedol, že žalované v odvolaní uvádzajú nové tvrdenia, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie a ide predovšetkým o tvrdenie, že deň ukončenia likvidácie škody je deň 04.01.2016, pričom toto tvrdenie v odvolaní použili prvýkrát. Pokiaľ ide o list zo dňa 04.01.2016, na ktorý sa žalované odvolávajú vo svojom odvolaní, tento nemôže byť relevantným dokladom preukazujúcim ukončenie likvidácie škodovej udalosti, keďže ide len o oznámenie, že technik Slovexperty posudzoval rentabilitu opravy a poisťovňa na základe toho oznamuje žalobcovi, že vyhlásila túto škodu za totálnu. Preto navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania žalovanými 1/, 2/ v rozsahu danom ust. , a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia , potvrdil. Pokiaľ ide o odvolanie intervenienta na strane žalovaných, toto podanie odvolací súd odmietol podľa ako oneskorene podané. Rozsudok súdu prvej inštancie si totiž intervenient prevzal dňa 05.11.2018, lehota pre podanie opravného prostriedku uplynula dňa 20.11.2018 a samotné odvolanie intervenienta bolo doručené súdu prvej inštancie elektronicky až dňa 21.11.2018.

8. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

9. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

10. K námietke žalovaných 1/, 2/ odvolávajúcich sa na nevykonanie nimi navrhnutých dôkazov súdom prvej inštancie, a to lustrácie v evidencii motorových vozidiel u žalobcu ako fyzickej osoby a tiež spoločnosti Industra, s. r. o., Industra Invest, s. r. o., ako aj vypočutie svedka Lukáša Mastalerza, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v bode 40. odôvodnenia svojho rozsudku správne zdôraznil, že zo strany žalovaných nebol dodržaný procesný postup pri uplatnení prostriedkov procesnej obrany, a preto bola správne použitá aplikácia ust. . Podľa odvolacieho súdu uvedené dôkazy neboli navrhnuté včas, nemali ani preukaznú schopnosť danej veci a ich vykonanie by úplne zbytočne

predlžovalo spor, čo by bolo v rozpore s , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

11. Pokiaľ ide o námietku žalovaných 1/, 2/ čo do právneho posúdenia v súvislosti s postupom intervenienta, ktorý mal listom zo dňa 04.01.2016 oznámiť žalobcovi, že oprava poškodeného vozidla je nerentabilná a ide o totálnu škodu, pričom už od tohto momentu mal žalobca vedieť, že jeho vozidlo nebude možné opraviť, a teda neprichádza do úvahy uplatňovať si náhradu nákladov za požičanie náhradného vozidla počas jeho opravy, túto vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Krajský súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že dátumom ukončenia šetrenia likvidácie je minimálne až deň 03.02.2016, do ktorého dátumu má žalobca nárok na úhradu nákladov za náhradné vozidlo. Aj súdna prax zastáva názor, že poisťovňa oznamuje poškodenému, že ide o totálnu škodu a priznanú výšku poistného plnenia, pričom odo dňa nasledujúceho po tomto oznámení poisťovne poškodený nemá nárok na náhradné vozidlo. Do vyjadrenia poisťovne o totálnej škode a priznanej výške poistného plnenia je poškodený, v tomto prípade žalobca, odkázaný na náhradné vozidlo. Jediným zásadným kritériom pre posúdenie účelnosti dĺžky prenájmu vozidla je doručenie oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti, k čomu v danom prípade došlo dňa 03.02.2016.

12. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalovaných 1/, 2/, ktorí namietali, že žalobca používal požičané vozidlo vyslovene len na účely výkonu práce v prospech právnickej osoby. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa v tejto veci a odkazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie uvedené v bodoch 36., 37. Z uvedeného je jednoznačne zrejmé, že žalobca nevyužíval náhradné vozidlo iba pre účely právnickej osoby, ale toto náhradné vozidlo využíval spôsobom, na aký bol zvyknutý.

13. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľov boli neopodstatnené, odvolací súd tento napadnutý rozsudok potvrdil.

14. Krajský súd zároveň potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý vykazuje vecnú správnosť a nebol ani napadnutý odvolacími námietkami.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania má žalobca v plnom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní proti žalovaným 1/, 2/ a intervenientovi na strane žalovaných úspešný.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )