Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoCsp/22/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu Slovenskej sporiteľne a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpeného Erben & Erben, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 35 724 111, proti žalovanému W. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX/X, O. M., zastúpeného JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, so sídlom Aleja slobody 1890/50, Dolný Kubín, o zaplatenie 42.496,80 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 20. decembra 2019, č.k. -108

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie v napadnutom II. výroku o nároku na náhradu trov konania a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej „súd prvej inštancie“) uznesením uvedeným v záhlaví I. výrokom zastavil konanie o zaplatenie sumy 42.496,80 € s úrokmi z omeškania 9% ročne od 30.4.2018 až do zaplatenia a II. výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou pôvodný žalobca S Slovensko s.r.o. Bratislava uplatňoval nárok na peňažné plnenie titulom náhrady škody spôsobenej tým, že žalovaný neoprávnene zadržal a znehodnotil predmet vlastníctva žalobcu - kombajn zn. JOHN DEERE T660i, rok výroby: 2008, VIN : ZOT660A083641, hodnota ktorého zodpovedala sume žalovaného peňažného plnenia. Spoločnosť S Slovensko s.r.o. Bratislava v priebehu súdneho konania zmluvou o predaji časti podniku previedla pohľadávku zodpovedajúcu nároku uplatnenému v konaní na súčasného žalobcu Slovenskú sporiteľňu, a.s., o ktorej zmene bolo rozhodnuté uznesením súdu zo dňa 5.8.2019, č.k. -42.

3. Vlastnícke právo k hnuteľnej veci - kombajnu, žalobca odvodzoval od kúpnej zmluvy zo dňa 12.4.2016, v spojení so zmluvu o finančnom prenájme (leasingu) kombajnu z rovnakého dňa uzavretej medzi spoločnosťami BLT Logistic s.r.o. (predávajúci a leasingový nájomca) a S Slovensko s.r.o. (kupujúci a prenajímateľ). Žalobca nárok zakladal na tvrdení, že pre neplnenie povinnosti spoločnosti BLT s.r.o. ako leasingového nájomcu, riadne a včas uhrádzať nájomné za kombajn, došlo k ukončeniu leasingovej zmluvy výpoveďou zo dňa 17.4.2018, a kombajn ostal vlastníctvom prenajímateľa S Slovensko s.r.o..

4. Podľa tvrdení žalobcu, žalovaný bez právneho dôvodu kombajn zadržiaval napriek skutočnosti, že neodkladným opatrením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. zo dňa 14. 8. 2017 mu bolo uložená povinnosť vydať vec spoločnosti BLT Logistic s.r.o., ktorú povinnosť si dobrovoľne nesplnil. Na základe vykonateľného a právoplatného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia bola preto vedená súdna exekúcia sp.zn. 119 EX 30/18, súdnym exekútorom JUDr. Stanislavom Moskvičom, v ktorej bolo zistené, že kombajn sa nachádza na nehnuteľnostiach žalovaného umiestnený tak, že pred ním sú zaparkované iné poľnohospodárske stroje, a z prednej časti kombajnu je demontovaný

hydromotor, z ktorých dôvodov je kombajn nepojazdný. Nárok na náhradu škody žalobca odôvodnil odkazom na a nasl. dôvodiac, že v dôsledku konania žalovaného je kombajn nepoužiteľný na určený výkon, nemá žiadnu hodnotu a škoda žiadaná žalobou zodpovedá účtovnej zostatkovej hodnote kombajnu.

5. Súd prvej inštancie prvotne vo veci rozhodol platobným rozkazom, ktorým uložil žalovanému povinnosť na plnenie žalovanej pohľadávky. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom tvrdil, že nárok žalobcu vyplýva z neplatných právnych úkonov, pretože kúpnej zmluve a zmluve o leasingovom nájme zo dňa 12. 4. 2016 na ktoré sa odvolával žalobca, predchádzala už skôr uzatvorená zmluva o finančnom prenájme a leasingu zo dňa 1.8.2011, medzi zmluvnými stranami S Slovensko s.r.o. a B. U., IČO: 34 802 401, ktorý záväzkový vzťah nebol ukončený. B. U., bol zosnulým otcom žalovaného, do ktorého práv a povinnosti z leasingovej zmluvy po jeho úmrtí, vstúpili na základe dohody s veriteľom S Slovensko s.r.o. jeho právni nástupcovia B. U., nar. XXXX, žalovaný W. U. a manželka poručiteľa D. U., nar. XXXX. Pôvodný veriteľ S Slovensko s.r.o. listom z 11.2.2016 vypovedal zmluvu o finančnom prenájme kombajnu, z ktorej záväzky prevzali vyššie uvedené tri subjekty ako nástupcovia pôvodného nájomcu-poručiteľa, avšak výpoveď bola adresovaná iba D. U., preto nenadobudla účinnosť vo vzťahu k B. U. a W. U.. Spoločnosť S Slovensko s.r.o. z uvedených dôvodov nemohla uzavrieť ďalšiu kúpnu zmluvu a leasingovú zmluvu so spoločnosťou BLT Logistic s.r.o., ktorej konateľom bol B. U..

6. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu poukázal aj na to, že dňa 30.7.2019 za prítomnosti príslušníkov Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade odovzdal B. U. ako štatutárnemu orgánu spoločnosti BLT Logistic s.r.o. kombajn, ktorý je predmetom sporu, a to v stave, v akom bol uskladnený. Zo všetkých týchto dôvodov považoval žalobu za neopodstatnenú a žiadal ju zamietnuť.

7. Žalobca zohľadňujúc, že žalovaný po začatí súdneho konania vydal kombajn spoločnosti BLT Logistic s.r.o., vzal návrh na začatie konania späť v celom rozsahu uplatňujúc si náhradu trov konania z dôvodu, že žalovaný svojím správaním zavinil späťvzatie žaloby, ktorá bola podaná dôvodne.

8. Súd prvej inštancie na základe procesného návrhu žalobcu zastavil konanie podľa , , . Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil tým, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania a poukázal na v zmysle ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

9. Proti výroku uznesenia o nároku na náhradu trov konania podal včas odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa , , , , , . Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok o nároku na náhradu trov konania tak, že tieto prizná žalovanému proti žalobcovi.

10. Žalovaný uviedol, že predmetom konania bolo zaplatenie finančnej čiastky 42.496,80 € s príslušenstvom, nie vydanie veci, škodu si žalobca uplatňoval aj za obdobie predchádzajúce momentu, kedy bola žalovanému uložená povinnosť na vydanie kombajnu uznesením o nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 14.8.2017, a žalobca pôvodný, ani terajší, nikdy neboli stranou sporu v konaní o neodkladnom opatrení sp.zn. , ktoré konanie sa týkalo len spoločnosti BLT Logistic s.r.o. a žalovaného. K poskytnutiu plnenia uloženého súdom tj k vydaniu kombajnu pristúpil žalovaný nie vo vzťahu k žalobcovi, ale vo vzťahu k spoločnosti BLT Logistic, s.r.o., ktorá skutočnosť tak nemá pre posudzovaný spor žiadny význam, preto nemožno hodnotiť správanie žalovaného ako také, ktoré by zakladalo jeho procesné zavinenie na zastavení konania. V tomto odkázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , v zmysle ktorého predpokladom zodpovednosti žalovaného za zastavenie konania je fakt, že žaloba bola podaná dôvodne a súd je povinný skúmať, či protistrana zastavenie konania zavinila. Z procesnej situácie vyplývajúcej z konania nemožno procesné zavinenie pričítať na vrub žalovanému, keďže toto by prichádzalo do úvahy iba v prípade, ak by poskytol dobrovoľne žalobcovi nejaké peňažné plnenie titulom nároku, ktorého sa žalobca v konaní domáhal, čo sa v danom prípade nestalo. Žalobca, ktorý vzal späť žalobu, procesne zavinil zastavenie konania, preto z procesného hľadiska zásadne platí, že zodpovedá za zastavenie konania a je povinný nahradiť vzniknuté trovy konania žalovanému. Žalovaný namietal tiež nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia, keď súd prvej inštancie výrok o priznaní náhrady trov konania žalobcovi žiadnym spôsobom neodôvodnil.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu hodnotil argumentáciu žalovaného ako tendenčnú a nesprávnu dôvodiac, že žaloba o náhradu škody vyplývala z protiprávneho konania žalovaného, ktorým bola

neoprávnená držba kombajnu, keď bola daná priama príčinná súvislosť medzi vznikom škody spočívajúcej v zmenšení majetkového stavu žalobcu a protiprávneho konania žalovaného. Žalobca vyzýval žalovaného na vydanie veci, na ktorú výzvu však žalovaný nereagoval, pričom povinnosť žalovaného na vydanie veci bola aj predmetom konania Okresného súdu Spišská Nová Ves o nariadenie neodkladného opatrenia vedeného pod sp.zn. . Vychádzajúc z uvedeného, jediným spôsobom uplatnenia ochrany práv žalobcu bolo právo domáhať sa nároku na ochranu majetku. Z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby kombajn vrátil, odpadol dôvod žaloby a pre správanie žalovaného bol žalobca nútený vziať žalobu späť. Žalobca odkázal na súdnu judikatúru, podľa ktorej zásadu, že z formálneho hľadiska procesné zavinenie za zastavenia konania pre späťvzatie nesie žalobca, nemožno generalizovať, ak žalovaný svojím správaním vyvolá u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby. Za takých okolností sa považuje aj na účely náhrady trov konania žalovaný za stranu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania.

12. Žalovaný vo vyjadrení k stanovisku žalobcu zopakoval svoje tvrdenia o tom, že nenesie procesnú zodpovednosť za zastavenie konania, keďže sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania voči žalobcovi, ktoré by zakladalo dôvody na späťvzatie žaloby. Rozhodnutie vo veci neodkladného opatrenia sp.zn. prebiehalo medzi inými stranami sporu a nie je meritórnym rozhodnutím, na ktorého obsah by mal súd povinnosť prihliadať v zmysle . Jediný a právne relevantný dôvod, pre ktorý by mohol súd hodnotiť správanie žalovaného ako to, ktoré zakladá procesné zavinenie na zastavení konania, by bola čiastková, či celková úhrada nároku žalobcu na náhradu škody.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, v rozsahu danom , , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

14. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody uvedené v , , e/, , . Skúmanie splnenia procesných podmienok v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je úradnou povinnosťou súdu počas celého konania. Ide o podmienky, definované v , za ktorých súd môže vo veci konať a rozhodnúť. Ak ide o odstrániteľnú podmienku, súd sa pokúsi odstrániť ju a v prípade neodstrániteľnej podmienky konanie zastaví. Odvolací dôvod podľa je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia procesných práv priznaných jej v súdnom konaní na účely ochrany jej práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred súdom dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, ktoré nespĺňa požiadavky vymedzené , . Odvolací dôvod podľa dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná mandukčná povinnosť súdu a pod.). Nevykonanie relevantných navrhnutých dôkazov (odvolací dôvod v od. 1 písm. e/ ) je pochybením súdu vtedy, ak tento dôkaz je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou a doménou súdu. Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

15. Súd prvej inštancie svojím postupom naplnil odvolacie dôvody v zmysle , , , ostatné odvolacie dôvody uplatnené žalovaným neboli dané. Odvolací súd z obsahu spisu nezistil, aby pre konanie pred súdom prvej inštancie neboli splnené potrebné procesné podmienky a

žalovaný ich absenciu ani nekonkretizoval. Odvolací dôvody podľa ods. d/ nie je daný, pretože preskúmaním rozhodnutia súdu a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo odvolací súd nezistil iné procesné vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ustanovenia , pretože nedošlo počas konania pred súdom prvej inštancie k nevykonaniu takých stranou sporu navrhnutých dôkazov, ktoré by vo vzťahu k napadnutému výroku boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť.

16. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku pre absenciu skutkových zistení predčasné a pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné, čo zakladá dôvody na zrušenie rozhodnutia podľa , pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

17. Pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, ktoré sa skončilo zastavením konania na základe späťvzatia, je významné vyriešenie otázky, ktorá zo strán sporu nesie procesnú zodpovednosť za zastavenie konania. Zisťovanie procesnej zodpovednosti nie je rozhodnutím meritórnym, teda neaplikujú sa princípy platné pre rozhodovanie o veci samej. Ak nie je preukázané nepochybne niečo iné, v zásade platí, že za zastavenie konania na základe späťvzatia žaloby vždy nesie procesnú zodpovednosť žalobca. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, kam sa radí aj odpadnutie predmetu sporu. Pri stanovení procesnej zodpovednosti žalovaného za zastavenie konania je nevyhnutné pomeriavať vzťah predmetu sporu ku konaniu žalovaného, teda, či jeho správaním bolo dosiahnuté to, čoho sa žalobca v konaní vo veci samej domáhal (Ústavný súd ČR II.ÚS/563/01, I.ÚS/469/04, Najvyšší súd SR sp. zn. , sp.zn. ako aj sp.zn. ).

18. V prejednávanej veci bol predmetom konania nárok žalobcu na náhrado škody vyjadrenú vo forme peňažného plnenia, ktorého sa však žalobcovi v konaní nedostalo v súvislosti so správaním žalovaného (a ani inak). Zo skutkových tvrdení vymedzených žalobou vyplýva, že žalobca žiadal o náhradu škody z dôvodu, že kombajn je znehodnotený a nefunkčný, preto nie je zrejmé, akým spôsobom došlo k náprave vzniknutej ujmy, ak vec bola vydaná subjektu odlišnému od žalobcu a javí sa, že bola vydaná aj v stave rovnakom, v akom existovala v čase začatia súdneho konania.

19. Súd prvej inštancie sa s uvedenými okolnosťami sporu vo svojom rozhodnutí nijako nevysporiadava a z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, prečo hodnotil správanie žalovaného ako také, ktoré pri nezmenených skutkových okolnostiach odôvodňovalo záver o jeho procesnej zodpovednosti za zastavenie konania. V skutočnosti nebol žalobcovi vrátený tvrdený predmet jeho vlastníctva, a ani mu nebolo poskytnuté žiadne finančné plnenie.

20. S prihliadnutím na povahu sporu, pravdepodobne príbuzenské vzťahy medzi žalovaným a konateľom spoločnosti BLT Logistic s.r.o., spôsob, akým malo vzniknúť vlastnícke právo žalobcu ku kombajnu (podľa obsahu listín, od ktorých toto právo žalobca odvodzuje, v skutočnosti dodávateľom kombajnu a predávajúcim mala byť spoločnosť BLT Logistic s.r.o., čo predpokladá jej vlastníctvo veci, a až následne na základe zmluvy o finančnom prenájme sa mal stať prenajímateľom tejto hnuteľnej veci právny predchodca žalobcu) nie je podľa odvolacieho súdu vylúčená ani aplikácia . Uplatnenie uvedeného ustanovenia, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, prichádza do úvahy pokiaľ budú súdom prvej inštancie zistené dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach prejednávanej veci alebo v pomeroch strán sporu, k uplatneniu ktorého ustanovenia je potrebné vyzvať tiež strany sporu.

21. So zreteľom na predčasný a neodôvodnený záver súdu prvej inštancie o procesnej zodpovednosti žalovaného za zastavenie konania, neostávala odvolaciemu súdu iná možnosť ako jeho rozhodnutie v napadnutom rozsahu zrušiť v súlade s , a vrátiť mu vec na nové rozhodnutie. V opätovnom konaní sa súd prvej inštancie vysporiada s podmienkami procesnej zodpovednosti strán sporu za zastavenie konania podľa s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci, žalobou žiadaný a dosiahnutý výsledok sporu, a tomu zodpovedajúce správanie žalobcu a žalovaného, alebo za splnenia zákonných podmienok uplatní postup podľa . V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( ).

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).