Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Pc/4/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpený JUDr. Rastislavom Skybom, advokátom, so sídlom Žilina, Farská 6, o určenie výživného od detí: v rade 1/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XX, Ludwigshafen, Nemecko, právne zastúpená JUDr. Michalom Kováčom, advokátom, so sídlom Žilina, Sládkovičova 9, v rade 2/ H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Žilina, C. XXXX/X, I., právne zastúpená JUDr. Monikou Senkovou, advokátkou, Advokátska kancelária J. K. G., so sídlom Žilina, Mariánske námestie č. 31, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa na určenie výživného vo výške 100,- eur od D. E., vo výške 100,- eur od H. B., podaný na Okresný súd Žilina dňa 06.06.2023, z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na Okresný súd Žilina dňa 06.06.2023 domáhal, aby súd určil výživné od jeho dcér D. E. a H. B., od každej vo výške 100,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že je otcom D. E. a H. B.. Sám žije v 2-izbovom byte v Rudine. Predmetný byt je vo vlastníctve jeho dcéry D. E., ktorá sa domáha jeho vypratania súdnou žalobou v konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod spisovou značkou , ktorej súd zatiaľ neprávoplatným rozsudkom vyhovel. V dôsledku toho sa stáva navrhovateľ bezdomovcom. Navyše s dlžobami, ktoré je od neho dcéra rozhodnutá exekučne vymáhať (nájomné, služby spojené s užívaním bytu, súdne trovy). Jediným príjmom navrhovateľa je jeho starobný dôchodok vo výške 285,10 eur. Nedisponuje žiadnym majetkom a jeho vek a zdravotný stav mu neumožňuje obstarať si žiadne ďalšie príjmy. Z toho je zrejmé aj bez špecifikácie jednotlivých položiek, že tento príjem zďaleka nepokrýva ani jeho najzákladnejšie životné potreby ako sú náklady na bývanie, nákup potravín, liekov, poistné a podobne. Z uvedeného je teda zrejmé, že navrhovateľ je odkázaný na materiálnu pomoc od svojich dcér, ktoré sú podľa všetkého nielen schopné samé sa živiť, ale aj prispievať svojmu otcovi na živobytie. Konkrétne ich majetkové pomery ani príjmy nepozná a ani ich nemôže zistiť, lebo dcéry sú s ním, zásluhou bývalej manželky už roky v nepriateľskom vzťahu. Napriek tomu je nútený požadovať od nich primerané výživné.

2. Dcéra navrhovateľa D. E. vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že považuje tento návrh za celkom nedôvodný a zároveň v osobnej rovine za prejav hrubej neslušnosti a cynizmu, a to najmä z uvedených dôvodov. Už viac ako 10 rokov nie je s navrhovateľom v žiadnom vzťahu. Navrhovateľ býva v byte D. E., konkrétne v byte č. 4 na 1.poschodí bytového domu, s. č. 358 v obci C., pričom za užívanie tohto bytu dlhé roky neplatí dcére žiaden nájom (nájomný vzťah z tohto dôvodu ukončený dcérou výpoveďou ku dňu 01.02.2020) a ani v súčasnosti neplatí dcére žiadnu odplatu, či už za užívanie bytu, alebo za služby spojené s užívaním bytu. Z týchto dôvodov bola nútená po skončení

nájomného vzťahu s navrhovateľom a po jeho oznámení, že z bytu sa nemieni vysťahovať, podať na Okresný súd Žilina žalobu o vypratanie bytu, o ktorej bolo vedené súdne konanie pod spisovou značkou . Predmetné konanie sa skončilo vydaním rozsudku zo dňa 09.05.2023, ktorým súd žalobe vyhovel a zaviazal navrhovateľa vypratať byt. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.06.2023 a vykonateľnosť 11.07.2023. Navrhovateľ počas konania o vypratanie bytu podal účelovú a zjavne od počiatku nedôvodnú žalobu o určenie vlastníckeho práva k bytu č. 4, o ktorej bolo vedené na Okresnom súde Žilina súdne konanie pod spisovou značkou . Predmetné konanie sa skončilo rozsudkom zo dňa 18.02.2022, ktorým bola žaloba navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutá a dcére bol priznaný nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Rozsudok nadobudol právoplatnosť v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. zo dňa 19.10.2022, dňa 10.11.2022. Následne bol navrhovateľ zaviazaný nahradiť dcére trovy prvostupňového i odvolacieho konania o určenie vlastníckeho práva k bytu v sume 636,50 eur. Keďže navrhovateľ tieto trovy dobrovoľne neuhradil, podala dcéra ako oprávnená proti povinnému dňa 15.02.2023 na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vykonanie exekúcie. Ako uviedla vyššie, navrhovateľ dlhodobo za užívanie predmetného bytu ako vlastníčke bytu neplatí žiadnu odplatu za užívanie bytu, neplatí ani úhrady spojené s užívaním bytu alebo jednotlivým dodávateľom týchto služieb. Tento stav pretrváva od roku 2009, kedy nadobudla predmetný byt do výlučného vlastníctva od obce Rudina, pričom v období pred rokom 2009 navrhovateľ taktiež neplatil žiadne úhrady spojené s užívaním bytu. Do nadobudnutia vlastníctva bytu dcérou bol predmetný byt vo vlastníctve obce Rudina, ktorá mala permanentné problémy s navrhovateľom ako chronickým neplatičom, pričom obec Rudina viedla voči navrhovateľovi súdny spor o zrušenie nájmu bytu na Okresnom súde Žilina pod spisovou značkou . Dôvodom boli značné nedoplatky za užívanie bytu, za obdobie od roku 2000 do roku 2005 predstavovali sumu 101.587,40 Sk. Tento spor bol ukončený na základe dohody obce Rudina s navrhovateľom a matkou D. E., obec sa s nimi dohodli na tom, že ak D. E. a jej sestra H. B. vyplatia všetky nedoplatky, obec Rudina zastaví konanie o zrušenie nájmu a zároveň rodičia súhlasili s tým, že predmetný byt bude z obce C. prevedený do podielového spoluvlastníctva ich dcér. Nakoľko však nedoplatky spojené s nájmom a užívaním bytu vyplatila za navrhovateľa a svoju matku len a výlučne D. E., bol byt prevedený do jej výlučného vlastníctva. Navrhovateľ dlhuje D. E. titulom užívania jej bytu a trov konania nemalé finančné prostriedky, ku dňu spísania vyjadrenia v sume minimálne 15.000,- eur. Napriek tomu nepovažuje za nevhodné a neslušné žiadať rodičovské výživné vo výške 100,- eur mesačne. Uvedené vníma ako vrchol arogancie navrhovateľa. D. E. vzniká každý mesiac majetková škoda tým, že navrhovateľ užíva jej byt úplne bezodplatne, avšak ona musí platiť úhrady spojené s užívaním bytu. V súčasnosti platí správcovi Kysuca, s.r.o. sumu 237,65 eur, pričom s užívaním bytu a ostatných bytov v bytovom dome vznikol aj nedoplatok na zemnom plyne, ktorý na každého vlastníka predstavuje sumu mesačnej splátky 240,- eur. Pokiaľ ide o príjem dcéry D. E., táto v Nemecku poberá invalidný dôchodok vo výške 538,57 eur mesačne. Z tohto príjmu platí úhrady za byt v Rudine a tiež splátky hypotéky na tento byt v prospech Slovenskej sporiteľne vo výške 169,11 eur. Okrem splátok nedoplatkov za plyn táto suma predstavuje 406,76 eur. Všetky jej výdavky a výdavky s domácnosťou v Nemecku uhrádza jej manžel L. E.. D. E. uviedla, že navrhovateľ ako otec sa o svoje dcéry a manželku nikdy nestaral, nikdy dcéram nič nedal. Raz pracoval, inokedy nie, pričom všetok zárobok minul na alkohol a svoje osobné potreby. Celý chod domácnosti od malička dcér zabezpečovala výlučne ich matka. Táto mala neraz aj 2-3 zamestnania súčasne. Otec viedol lajdácky život spojený prevažne s požívaním alkoholických nápojov. S navrhovateľom mali dcéry a ich matka neustále len problémy. Dcéra D. E. sa snažila v r. 2009, resp. v r. 2010 pomôcť navrhovateľovi, zobrala ho do Nemecka na pomocné práce v kuchyni, nech si niečo zarobí, avšak navrhovateľ toho nebol schopný. Popíjal, ukrýval sa na izbe, pracovať odmietal, preto asi po pol roku bol z práce prepustený a šiel späť na Slovensko do bytu D. E., kde spokojne a zadarmo býva až dodnes. D. E. sa spolu s matkou snažili navrhovateľovi nájsť zariadenie pre seniorov, kde by mohol ako tak slušne dožiť, ale toto riešenie odmietol. Na dohodnutý termín sa nedostavil. D. E. okrem toho, že nemá príjem, ktorý by postačoval na jej vlastné výdavky, nie to ešte na výživu jej otca, je toho názoru, že priznanie výživného v prospech navrhovateľa by bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Otec, ktorý sa nikdy o deti a domácnosť nestaral, ktorý odmietal pracovať, nadmerne a dlhodobo užíval alkoholické nápoje, ktorý užíva byt dcéry D. E. dlhodobo zadarmo, odmieta sa z bytu vysťahovať, čím znemožňuje D. E. byt predať a oslobodiť sa od každomesačných nákladov spojených s vlastníctvom bytu, s ktorým viedla súdne spory a vedie voči nemu exekúciu, pričom dlhé roky nie sú v žiadnom kontakte, si dovolí požadovať od svojej dcéry výživné, čo znamená pre D. E. vrchol cynizmu a arogancie. Z uvedených dôvodov navrhla jeho návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej trovy konania v rozsahu 100%.

3. D. H. B. vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľa uviedla, že nemôže svojmu otcovi prispievať na živobytie, a to najmä z morálnych dôvodov, ale samozrejme i z finančných dôvodov. V návrhu uvádza, že otec s dôchodkom vo výške 285,10 eur mesačne nie je schopný sa postarať o seba, pričom životné minimum je 178,92 eur. Pokiaľ má nejaké dlhy, za tieto nie je zodpovedná. To však nie je jediná vec, ktorá ju poburuje. Je absurdné, ako sú veci prekrútené a zakladajú sa na klamstve navrhovateľa. Navrhovateľ sám dobre vie, že sa o ňu a jej sestru vôbec nestaral, i keď s nimi býval. Výška dôchodku to bohužiaľ dokazuje. Nikdy riadne nevydržal pracovať a pracovala riadne iba ich matka, ktorá živila deti aj jeho. To, že si otec teraz nemôže niekde privyrobiť si myslí, že nie je pravda. Samozrejme i keď mohol, nikde nerobil a k tomu sa ešte aj opíjal. Ona so sestrou vo veku 14 rokov boli tie, ktoré matku prosili, aby sa s ním rozviedla, aby už netrpeli hádky medzi nimi a to, že sa o nich nestará. Fakt, že sa s ním nestýkajú je práve preto, že si sám vybral. Nejavil o nich záujem, nepýtal sa nikdy, či s niečím nepotrebujú pomôcť a za seba môže povedať, že i teraz by ho ako rodiča potrebovala, ale na neho sa so sestrou v ničom nemohli nikdy spoľahnúť. Matka sa im vždy snažila pomôcť. Uvádzať, že sa nebavia s otcom kvôli matke je absurdné a nedôstojné voči matke, ktorá chovala ešte aj jeho a trpela mu i ostatné hrozné veci ako fyzické napádanie i pred deťmi. Ona ako svedok týchto hádok ochorela na epilepsiu, na ktorú sa dodnes lieči. So sestrou, ak sú schopné žiť ako riadni ľudia, je to len ich zásluha, preto, lebo sa im chce pracovať a pracovať tiež musia, aby platili veci spojené so živobytím, aby neskončili pod mostom. Obidve žijú v zahraničí, čo je častokrát ešte ťažšie ako doma na Slovensku. Sestra ešte naviac, že sa musí postarať o seba. Ako vlastník bytu, kde býva otec, mu všetko platila. Je drzosť v jeho prípade chcieť po deťoch, aby sa o neho starali po tom, ako sa on nestaral o deti. Je rada, že mali matku, ktorá ich naučila, ako sa má žiť a nie tak, ako chcel žiť otec a nakoniec aj žije. Nebolo jej súdené v živote mať obidvoch rodičov, ktorí žijú spolu a obidvaja majú záujem starať sa o deti a byť im vždy nablízku. Pre ňu je rodina matka, sestra a súrodenci jej matky, ktorí im v ťažkých životných chvíľach veľmi veľa pomohli.

4. Súd nariadil vo veci pojednávanie. Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil. Jeho právny zástupca uviedol, že navrhovateľ sa nechce zúčastniť pojednávania. Na pojednávanie sa nedostavila D. E. a H. B.. Právni zástupcovia ospravedlnili ich neprítomnosť na pojednávaní vzhľadom k tomu, že bývajú v zahraničí, avšak súhlasia, aby súd pojednával v ich neprítomnosti. Vzhľadom k tomu súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, D. E. a H. B..

5. Z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní súd zistil, že navrhovateľ trvá na svojom návrhu, na skutočnostiach, ktoré sú uvedené v písomnom návrhu. Na pojednávaní dňa 28.02.2024 uviedol, že došlo k vyprataniu navrhovateľa a nevie, kde sa navrhovateľ v súčasnej dobe nachádza, naposledy bol v nemocnici. Zotrval na skutočnostiach uvedených v písomnom návrhu a v písomnom vyjadrení, v ktorom uviedol, že D. E. nechápe podstatu inštitútu vyživovacej povinnosti detí voči rodičom. Sťažuje sa na to, že nie je so žalobcom 10 rokov v žiadnom vzťahu. To vôbec neznamená, že prestala byť jeho dcérou. Svedčí to maximálne o vážne narušených rodinných vzťahoch, za čo však nemožno viniť len jednu stranu. Napokon tento stav je jedným z dôvodov podaného návrhu na určenie vyživovacej povinnosti, pretože v opačnom prípade by sa navrhovateľ nemusel podpory od vlastných dcér domáhať súdnou cestou, ale pomoc by mu dcéry poskytli z vlastnej iniciatívy. Taktiež ďalšie argumenty, že navrhovateľ bezodplatne obýva byt pani E., čo všetko musia dcéry za neho platiť, v podstate zdôvodňujú návrh pána B. na určenie výživného. Pre posúdenie jeho návrhu platia iné kritériá ako odporkyne vo vyjadrení uvádzajú. Predovšetkým existencia hmotnej núdze žalobcu, ktorú dcéry vo svojom vyjadrení potvrdzujú a majetkové pomery, resp. spôsobilosť dcér prispievať svojmu otcovi na jeho výživu.

6. Právny zástupca D. E. na pojednávaní zotrval na písomných vyjadreniach k návrhu. Uviedol, že došlo k vyprataniu bytu, ktorý obýval navrhovateľ A. B., ktorý je vo vlastníctve D. E..

7. Právna zástupkyňa H. B. na pojednávaní zotrvala na skutočnostiach uvedených v písomnom vyjadrení k návrhu.

8. Z výsluchu svedkyne L. M. N. na pojednávaní dňa 28.02.2024 súd zistil, že bola manželkou navrhovateľa, ich manželstvo bolo rozvedené. Navrhovateľ riadne nezabezpečoval starostlivosť o deti ani ich výživu. Navrhovateľku fyzicky napádal, stalo sa, že napadol aj dcéru D.. Navrhovateľ nechcel pracovať, pravidelne požíval alkoholické nápoje. Spolu s dcérou Dagmar chceli vybaviť navrhovateľovi sociálne zariadenie, kde by mohol byť umiestnený, avšak navrhovateľ nechcel žiadosť podpísať.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: zmluva o prevode vlastníctva bytu, potvrdenie zamestnávateľa J. H. B. O. L. N., s.r.o., vyhlásenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch J. H. B., zmluva o stavebnom sporení, vyhlásenie o osobných, majetkových, zárobkových pomeroch A. B., zdravotný záznam H. B., upovedomenie o začatí exekúcie č. 322Ex 426/2023, potvrdenie o zdravotnom stave navrhovateľa, rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. -15 zo dňa 15.04.2002, spisový materiál Okresného súdu Žilina sp.zn. o určenie vlastníckeho práva a spisový materiál Okresného súdu Žilina sp.zn. o vypratanie bytu, rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -221 zo dňa 09.05.2023, ktorým bol navrhovateľ povinný vypratať byt č. 4 nachádzajúci sa na 1. poschodí vo vchode č. 1 obytného domu s. č. XXX, postaveného na CKN parcele 811/3 v obci C., zapísaného v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre okres Kysucké Nové Mesto, otec Rudina, k. ú. C. a odovzdať ho žalobkyni v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

10. Podľa § 66 Zákona o rodine deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.

Podľa § 67 ods. 1 Zákona o rodine každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom ostatných detí.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa , účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.

Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

11. Na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom svedkyne L. M. N., vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa, právneho zástupcu D. E., právneho zástupcu H. B., dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, súd nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Nepochybná odôvodnenosť predmetného kritériá je daná prioritným predmetom úpravy rodinného práva, ktorým sú osobné vzťahy medzi subjektmi rodinného práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov z relevantných dôvodov zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa takéhoto konania dopustila, požadovala plnenia založené práve na takomto osobnom vzťahu. Pojem dobré mravy je neurčitým právnym pojmom. Jeho obsah nevyplýva z pozitívneho práva. Okrem práva existujú aj iné systémy noriem. Niektorým z nich takouto úpravou právo poskytuje ochranu tým, že im prepožičiava sankcie charakteristické pre systém práva. Nejde o akékoľvek normy, ale o všeobecne spoločensky uznávané pravidlá, prostredníctvom ktorých sa zavrhujú spoločensky nežiadúce javy. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti. Ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu. Súd dospel k záveru, že priznanie výživného navrhovateľovi od jeho dcér, by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Z výsluchu svedkyne, bývalej manželky navrhovateľa a matky dcér navrhovateľa, mal súd preukázané, že navrhovateľ si voči dcéram neplnil primárnu povinnosť zabezpečiť im rodinné prostredie vhodné pre ich riadny emocionálny a fyzický vývin, o deti sa riadne nestaral. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z rozsudku o rozvode manželstva navrhovateľa, kedy súd mal jednoznačne preukázané, že starostlivosť o rodinu zabezpečuje matka samostatne, najmä o deti, ktoré už boli plnoleté. V tomto konaní, ktorého sa navrhovateľ nezúčastnil, svedkyňa, v tom čase manželka navrhovateľa uvádzala, že nezhody v manželstve pretrvávali už od roku 1992, správanie manžela voči nej a deťom bolo nedôstojné, osočujúce, požíval alkoholické nápoje, bol nestály v zamestnaniach. D. E. a rovnako svedkyňa uviedli, že chceli zabezpečiť pre navrhovateľa umiestnenie v sociálnom zariadení, čo však navrhovateľ odmietol. Súd tiež poukazuje na správanie navrhovateľa, ktorý býval v byte, ktorý sa stal vlastníctvom jeho dcéry D. E., pričom neplatil úhrady spojené s užívaním tohto bytu, ktorého bol nájomcom, ako vyplýva z konania

, teda v období pokiaľ, podľa názoru súdu, bol schopný tieto povinnosti si plniť a neplnil si ich ani potom ako byt prešiel do vlastníctva jeho dcéry D. E. a navrhovateľ tento byt naďalej užíval. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, vzhľadom k tomu, že podľa názoru súdu priznanie výživného navrhovateľovi od jeho dcér by bolo v rozpore s dobrými mravmi, súd jeho návrh zamietol.

12. V konaní vo veci určenia výživného platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania sám a žiaden nemá právo na ich náhradu. Pokiaľ D. E. žiadala priznať trovy konania vo výške 100%, súd nezistil žiadne mimoriadne okolnosti na priznanie trov, preto rozhodol v súlade s ustanovením , že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Proti výroku rozsudku, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (, ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.