Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (22)Rozsudok_7CoCsp-18-2022.pdf
PDF · 101.24 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoCsp/18/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Prievozská 2, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. B. XXXX, D. E., o zaplatenie 2 375,75 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II zo dňa 30.3.2022, č.k. 52Csp/21/2019-190, jednomyseľne takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti potvrdzuje.
Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 019,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 7.9.2018 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok I.). Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70% (výrok II.).
2. Súd prvej inštancie rozhodnutie vo veci právne odôvodnil ustanovením § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 9, § 565, § 101, § 103, § 524 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Predmetná zmluva bola medzi pôvodným žalobcom a žalovaným uzatvorená dňa 23.6.2014 a jej predmetom bolo poskytnutie pôžičky vo výške 3 000 eur, so splátkou vo výške 118,60 eur na dobu 33 mesiacov, a to vždy k prvému dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci, pričom žalovaný mal zaplatiť za poskytnutú pôžičku celkovú čiastku vo výške 3 925,18 eur. V konaní mal preukázané, že žalovaný prestal uhrádzať splátky od 1.9.2015 a listom zo dňa 23.2.2016 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému zosplatnenie dlhu a vyzval ho na zaplatenie dlžnej sumy 2 374,46 eur. Súd prvej inštancie poukázal na to, že ak bolo medzi dlžníkom a veriteľom dohodnuté plnenie v splátkach, môže veriteľ od dlžníka požadovať vždy len splnenie príslušnej splátky a v prípade, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba na zaplatenie dlhu, ktorý sa stal zročným v dôsledku nesplnenia príslušnej splátky odo dňa zročnosti príslušnej nesplnenej splátky, inak sa premlčuje každá splátka samostatne, vrátane splátok splatných do dňa zročnosti tej nesplnenej splátky, pre nezaplatenie ktorej veriteľ využil právo žiadať dlžníka o zaplatenie celého dlhu. Zároveň poukázal na skutočnosť, že začatie plynutia premlčacej doby je daný okamihom splatnosti tej splátky, v dôsledku nezaplatenia ktorej veriteľ využil
právo žiadať zaplatenie celého zostávajúceho dlhu. Mal za to, že táto skutočnosť vyplýva priamo zo zákona a jedná sa o objektívnu premlčaciu dobu. S poukazom na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uviedol, že v prípade, že sa jedná o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže veriteľ uplatniť právo v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky za súčasného upozornenia spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Splatnosť zostávajúceho dlhu nastáva uplynutím lehoty, ktorú určí veriteľ vo výzve adresovanej dlžníkovi, avšak okamih začatia plynutia premlčacej doby upravuje § 103 Občianskeho zákonníka a tento okamih nie je viazaný na splatnosť pohľadávky, ktorá nastáva v dôsledku uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Premlčanie zostávajúceho dlhu závisí od objektívnej skutočnosti, ktorou je splatnosť tej splátky, v dôsledku nezaplatenia ktorej veriteľ využil právo žiadať zaplatenie celého zostávajúceho dlhu. S poukazom na právny názor odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, konštatoval, že splátka, pre ktorú právny predchodca žalobcu uplatnil svoje právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, bola splátka splatná dňa 1.12.2015, nakoľko s touto splátkou bol dlžník viac ako tri mesiace v omeškaní predtým ako právny predchodca žalobcu uplatnil svoje právo zosplatniť celý zostávajúci dlh, čoho dôsledkom je plynutie premlčacej lehoty v súlade s § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka odo dňa splatnosti tejto nesplnenej splátky. Na základe uvedeného začala žalobcovi plynúť premlčacia doba dňom nasledujúcim po dni splatnosti predmetnej splátky, t.j. dňa 2.12.2015 a uplynula dňa 2.12.2018. Žaloba bola Okresnému súdu Banská Bystrica doručená dňa 22.11.2018, teda vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Súd prvej inštancie s poukazom na uvedené dospel k záveru, že žalovaným vznesená námietka premlčania nároku žalobcu na zaplatenie celej žalovanej sumy nie je dôvodná. Pokiaľ ide o premlčanie žalobcom uplatnených a neuhradených splátok úveru splatných dňa 1.9.2015, 1.10.2015 a 1.11.2015, súd prvej inštancie konštatoval, že všeobecná trojročná premlčacia doba na zaplatenie týchto neuhradených splátok plynula samostatne pre každú z týchto splátok, a to podľa § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba na zaplatenie dlžnej splátky vo vzťahu k splátke úveru splatnej dňa 1.9.2015 začala plynúť od 2.9.2015 a uplynula dňa 2.9.2018, pre splátku splatnú dňa 1.10.2015 začala premlčacia doba plynúť dňa 2.10.2015 a uplynula dňa 2.10.2018 a pre splátku splatnú dňa 1.11.2015 začala plynúť premlčacia doba dňa 2.11.2015 a uplynula dňa 2.11.2018. Žaloba bola súdu doručená dňa 22.11.2018, teda po uplynutí všeobecnej premlčacej doby vo vzťahu k týmto splátkam, preto prvoinštančný súd považoval za dôvodnú námietku premlčania nároku žalobcu na zaplatenie týchto splátok v celkovej sume 355,80 eur. Nárok žalobcu považoval za dôvodný vo výške 2 019,95 eur, preto zaviazal žalovaného na uhradenie dlžnej sumy v tejto výške a vo zvyšku žalobu zamietol. Vo vzťahu k úrokom z omeškania súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný tento nárok žalobcu nespochybnil a nakoľko dlžnú sumu neuhradil, dostal sa peňažným plnením do omeškania a je povinný uhradiť okrem priznanej istiny aj zákonný úrok z omeškania z tejto sumy vo výške 5% ročne od 7.9.2018 do zaplatenia; vo zvyšku nárok na zaplatenie úroku z omeškania zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) podľa pomeru úspechu.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom sa súd prvej inštancie nevysporiadal s upozornením na matematickú chybu v počítaní plynutia času. Uviedol, že právny predchodca žalobcu zosplatnil celý úver dňa 24.2.2016, pričom nejde o dátum upozornenia na možnosť zosplatnenia celého dlhu. K uvedenému kroku podľa názoru odvolateľa mohol právny predchodca pristúpiť len na základe splátky, ktorá bola v dátume 24.2.2016 v omeškaní viac ako 3 mesiace. Žalobca tvrdil, že v termíne 24.2.2016 došlo k zosplatneniu celého úveru z dôvodu splátky zročnej k 1.12.2015 (čomu prisvedčil aj odvolací súd), avšak medzi 1.12.2015 (údajná splátka, kvôli ktorej bol zosplatnený celý úver) a 24.2.2016 (termín zosplatnenia celého úveru) prebehli 2 mesiace a 24 dní. Podľa jeho názoru pri aplikácii § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka by pre zosplatnenie celého úveru kvôli splátke zročnej dňa 1.12.2015 právny predchodca musel pristúpiť najskôr dňa 2.3.2016, kedy sa splátka zročná dňa 1.12.2015 dostala do omeškania 3 mesiace. K termínu 24.2.2016, kedy došlo právnym predchodcom žalobcu k zosplatneniu celého úveru tak mohlo dôjsť len kvôli splátke, ktorá bola v tom termíne v omeškaní aspoň 3 mesiace, čo je splátka zročná dňa 1.11.2015. Mal za to, že v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu je faktická chyba v počítaní plynutia času, keď odvolací súd mylne určil časové rozpätie medzi uvedenou splátkou a dátumom vyhlásenia predčasnej splatnosti. Uvedenú chybu neodstránil ani prvoinštančný súd a na jej základe dospel k nesprávnemu výroku v rozsudku. Ak teda zročnosť neuhradenej splátky, kvôli ktorej bol zosplatnený celý úver, je 1.11.2015, premlčacia doba
celého zosplatneného úveru skončila 2.11.2018 a žaloba bola podaná dňa 23.11.2018, právo žalobcu je premlčané.
4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným dňa 28.4.2022, v ktorom uviedol, že otázka začiatku plynutia premlčacej doby bola riešená odvolacím súdom, preto považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné. Podľa jeho názoru sa žalovaný mylne domnieva, že medzi omeškaním a vyhlásením mimoriadnej splatnosti musia uplynúť celé tri mesiace, pričom pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti je potrebné, aby bol dlžník v omeškaní s plnením troch mesačných splátok, čo bolo v danom prípade naplnené.
5. Žalovaný reagoval podaním doručeným dňa 15.5.2022, v ktorom zotrval na svojej argumentácii, že splátka, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť, mohla byť len splátka splatná ku dňu 1.11.2015, nakoľko iné splátky nespĺňajú podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Z uvedeného vyplýva, že žalobca podal žalobu po uplynutí premlčacej doby.
6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne.
7. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že z obsahu podaného odvolania vyplýva, že odvolanie smeruje proti vyhovujúcemu (prisudzujúcemu) výroku rozhodnutia, čo vyplýva aj z odvolacieho návrhu žalovaného, ktorým žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Odvolací súd preto podrobil odvolaciemu prieskumu iba časť výroku I., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu spolu s úrokom z omeškania a súvisiaci výrok II. (o trovách konania) napadnutého rozhodnutia.
8. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca si návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu dňa 22.11.2018 v rámci upomínacieho konania uplatňoval pohľadávku voči žalovanému v sume istiny vo výške 2 375,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2 374,46 eur od 7.9.2018 do zaplatenia a náhradu trov konania. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 14.12.2018 platobný rozkaz, sp.zn. 13Up/1095/2018 v zmysle žalobnej požiadavky žalobcu a následne, s poukazom na to, že platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, platobný rozkaz bol zrušený a žalobca navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom podľa Civilného sporového poriadku. Po postúpení spisu Okresnému súdu Bratislava II sa žalovaný vyjadril k žalobnému návrhu listom doručeným súdu dňa 22.5.2019, v ktorom o.i. vzniesol námietku premlčania. Poukázal na to, že prvá nerealizovaná splátka bola splátka so splatnosťou ku dňu 1.9.2015, pričom právny predchodca žalobcu pristúpil k predčasnému zosplatneniu celého úveru listom zo dňa 24.2.2016. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 23.6.2014 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému finančné prostriedky vo výške 3 000 eur, ktoré mal splácať v pravidelných mesačných 36 splátkach po 118,60 eur vždy prvého dňa v mesiaci. Z obsahu súdneho spisu zároveň vyplýva, že právny predchodca žalobcu listom zo dňa 23.2.2016 oznámil žalovanému, že pristúpil k mimoriadnej splatnosti úveru a požiadal ho o zaplatenie dlžnej sumy 2 374,46 eur.
9. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
10. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
11. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
12. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
13. V prejednávanej veci je nepochybné, že posudzovaná zmluva o pôžičke uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným má povahu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka s dohodnutým plnením v splátkach. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, je dlžník povinný uhradiť každú splátku k dohodnutému termínu. Veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov alebo na základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Predčasnú splatnosť peňažného záväzku môže veriteľ za podmienok upravených v ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka vyvolať jednostranným právnym úkonom. Zo znenia ust. § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak sa nejedná o spotrebiteľský úver, môže veriteľ žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, a to bez akejkoľvek predchádzajúcej výzvy na zaplatenie dlžnej sumy, či upozornenia na možnosť predčasného zosplatnenia úveru ak (i) to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené, (ii) najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, t. j. splátky, pre ktorej nezaplatenie žiada zaplatenie celého dlhu. Zo znenia ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pokiaľ ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach a spotrebiteľ sa dostal do omeškania so zaplatením splátky, môže dodávateľ uplatniť právo podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka (predčasne zosplatniť úver) najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, pričom súčasne musí upozorniť spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva (na možnosť zosplatnenia; možnosť žiadať zaplatenie celej pohľadávky) v lehote nie kratšej ako 15 dní. Inak povedané, samotnému zosplatneniu úveru musí predchádzať výzva na zaplatenie omeškanej splátky úveru spolu s upozornením, že v prípade, ak dlžná splátka so zaplatením ktorej je dlžník v omeškaní najmenej 3 mesiace nebude zaplatená v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, môže dodávateľ žiadať zaplatenie celej pohľadávky.
14. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom ( zo dňa 23.10.2019, č.k. 52Csp/21/2019-106) rozhodol vo veci tak, že žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku žalobcu vychádzajúc z predpokladu, že premlčanie zostávajúceho dlhu závisí od splatnosti splátky, v dôsledku nezaplatenia ktorej veriteľ využil právo žiadať zaplatenie celého zostávajúceho dlhu, v danom prípade nezaplatenej splátky splatnej dňa 1.9.2015. Na základe uvedeného vyvodil, že žalobcovi začala plynúť premlčacia doba na podanie žaloby dňom nasledujúcim po dni splatnosti predmetnej splátky, t.j. dňa 2.9.2013 a uplynula dňa 2.9.2018. Dospel k záveru, že žaloba bola Okresnému súdu Banská Bystrica doručená po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby (dňa 22.11.2018). Na odvolanie žalobcu rozhodoval Krajský súd v Bratislave a uznesením zo dňa 31.3.2021, č.k. 7Co/286/2019-133 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí vyslovil, že splátka, pre ktorú právny predchodca uplatnil svoje právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť bola splátka splatná dňa 1.12.2015 poukazujúc na to, že s touto splátkou bol dlžník viac ako tri mesiace v omeškaní predtým ako právny predchodca žalobcu uplatnil svoje právo zosplatniť celý zostávajúci dlh, čoho dôsledkom je plynutie premlčacej lehoty v súlade s § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka odo dňa splatnosti tejto nesplnenej splátky. Za týchto okolností odvolací súd považoval odvolaciu námietku žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia za dôvodnú poukazujúc na skutočnosť, že ak žalobca podal žalobný návrh dňa 22.11.2018, aplikáciou právnych noriem týkajúcich sa premlčania, ktorých dôsledkom bolo zamietnutie celého žalobného návrhu súdom prvej inštancie, bolo nesprávne. Zároveň poukázal na to, že trojročná premlčacia doba podľa § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka začala plynúť pre splátky splatné odo dňa 1.12.2015. Pre ostatné neuhradené splátky (splatné 1.9., 1.10. a 1.11.2015) plynuli samostatné premlčacie lehoty podľa § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka, čo by mohlo založiť čiastočnú dôvodnosť námietky premlčania žalovaného vo vzťahu k týmto splátkam. Uzavrel, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď celý posudzovaný nárok žalobcu vyhodnotil ako premlčaný a v dôsledku tejto skutočnosti svoje dokazovanie už nezameral na iné posudzovanie dôvodnosti žalobného nároku. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie, pričom uviedol, že v novom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa právnym názorom vysloveným odvolacím súdom, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný a jeho úlohou bude nanovo zaoberať sa uplatnenou námietkou premlčania a dôvodnosťou nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy, a to aj s poukazom na spotrebiteľský charakter posudzovanej zmluvy.
15. Podstatnou otázkou, ktorú bolo potrebné v konaní vyriešiť, a ktorá je aj predmetom odvolacích námietok žalovaného, je otázka premlčania žalobcom uplatneného nároku. Odvolací súd konštatuje, že od jeho posledného rozhodnutia v predmetnej veci došlo k ustáleniu právneho názoru a rozhodovacej praxe v otázke začatia plynutia premlčacej doby vo veciach mimoriadnej splatnosti spotrebiteľských úverov. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie NS SR zo dňa 15.12.2022, sp. zn. 4Cdo/132/2021, z ktorého vyplýva záver, že: „Kladným zhodnotením premisy, ktorú dovolateľ priliehavo označil ako „absurdnú“, že pri nevylúčení uplatnenia pravidla podľa druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka premlčanie plynie pred samotnou actio nata, t. j. ešte pred okamihom, kedy sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, dovolací súd dospel k záveru, že je neprípustné, aby ktorémukoľvek veriteľovi plynula premlčacia doba v čase, keď ešte nemôže svoje právo uplatniť žalobou na súde. Všeobecne prijímaná zhoda na neprípustnosti plynutia premlčacej doby pred samotnou actio nata vylučuje, aby práve v spotrebiteľských vzťahoch platila opačná logika, ktorá legitimizuje spätný začiatok plynutia premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho zákonníka; na uvedenom základe dochádza podľa dovolacieho súdu k tzv. skrytej medzere v zákone, čo v konkrétnom prípade znamená, že jazykový význam ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka je širší, než si to vyžaduje jeho teleologické pozadie a vo svojich dôsledkoch vyjadruje naliehavú potrebu prijatia pravidla, v zmysle ktorého ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka sa neuplatní v prípadoch, na ktoré dopadá § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Preto také hodnotenie nastolenej dovolacej otázky, ktoré vychádza z ústavného princípu právnej istoty, predvídateľnosti práva, ale aj z racionálnosti a vnútornej bezrozpornosti (konzistentnosti) všeobecne záväzných noriem v materiálnom právnom štáte, legitimizuje vec prejednávajúci senát na prijatie takého právneho záveru, v zmysle ktorého aplikácia osobitného ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských vzťahoch vylučuje uplatnenie pravidla podľa druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka a pri premlčaní práva dodávateľa na zaplatenie celej pohľadávky, sa pri strate výhody splátok (§ 565 Občianskeho zákonníka) spravuje začiatok plynutia premlčacej lehoty všeobecným ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka. Dovolací súd (vzhľadom na čas vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu a podaného dovolania), v súvislosti s možnými úvahami o existencii tzv. ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (R 71/2018) pripomína, že obdobnou otázkou sa dovolací súd zaoberal v rozhodnutiach (až) z 29. novembra 2022 sp. zn. 7Cdo/268/2020 a z 30. novembra 2022 sp. zn. 5Cdo/224/2021, na ktoré v okolnostiach posudzovanej veci v celosti tiež poukazuje.“
16. Posudzujúc žalobcom uplatnený nárok v svetle vyššie uvedenej aktuálnej ustálenej rozhodovacej praxe, súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil (rovnako aj odvolací súd v rámci zrušujúceho rozhodnutia), i keď vecne dospel k správnemu záveru o nepremlčaní nároku žalobcu. Aplikujúc citovaný záver NS SR, v posudzovanej veci mohla byť pohľadávka voči žalovanému prvýkrát uplatnená až 25.2.2016 (úver bol zosplatnený dňa 24.2.2016) a v súlade s ust. § 101 Občianskeho zákonníka k uplynutiu premlčacej doby došlo až 25.2.2019. Preto keď bola žaloba podaná na súd dňa 22.11.2018, bola podaná počas plynutia zákonnej trojročnej premlčacej doby (§ 101 Občianskeho zákonníka), t.j. včas. Odvolateľom namietaná chyba v počítaní plynutia času v poradí prvom rozhodnutí odvolacieho súdu je tak vzhľadom na vyššie uvedené bezpredmetná. Vzhľadom na obsah odvolacích námietok, ktorých predmetom je iba otázka premlčania nároku, bez rozporovania a spochybňovania základu a výšky uplatneného nároku, nebol dôvod na preskúmanie napadnutého rozhodnutia z iných dôvodov ako z dôvodu námietky premlčania.
17. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).