Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-1-2020.pdf
PDF · 71.37 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/1/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Viera Zoľáková a JUDr. Andreja Radomského, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, so sídlom Ul. 1.mája 4053/24, Poprad, IČO: 30807484, proti povinnému: E. G., X.. XX.X.XXXX, L. A.- H. XXX, o vymoženie 103,80 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútra Mgr. Martina Petrušku, Exekútorský úrad Humenné, Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, pod sp.zn. EX 1142/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 8Er/529/2011-11 zo dňa 24.6.2019, a o oznámení súdneho exekútora o vymožení pohľadávky, takto
rozhodol:
Zrušuje uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 24.6.2019 č.k. 8Er/259/2011-11.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením zastavil exekúciu a priznal trovy exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 40,30 eur, na ktorých náhradu zaviazal oprávneného. Žiadnemu z ostatných účastníkov náhradu trov exekučného konania nepriznal.
2. Exekučný súd zastavil exekúciu pre nemajetnosť povinného, keďže dňa 13.5.2019 súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie, pretože majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd skonštatoval, že oznámenie súdneho exekútora ako „predlženej ruky súdu“ je dostatočným dôkazom o nemajetnosti povinného, preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.3.2017, zastavil. O trovách exekúcie rozhodol exekučný súd podľa § 200 ods. 5 v spojení s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 40,30 eur, na ktorých náhradu zaviazal oprávneného. O trovách ostatných účastníkov rozhodol podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo strán náhradu nepriznal, keďže žiadna zo strán nezavinila zastavenie konania.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, namietajúc tú skutočnosť, že povinný nie je nemajetný, keďže povinný bol poberateľom dávky, bol a je zamestnaný a z jeho mzdy sa vykonávajú exekučné zrážky. Poukázal na skutočnosť, že celková výška úhrad povinného v iných exekučných konania v čase od 13.5.2011 doposiaľ bola vo výške 532,33 eur. Vzhľadom na to, že oprávnený nemal preukázanú nemajetnosť povinného, považoval aj súvisiace výroky o trovách exekúcie a exekučného konania za nesprávne.
4. Dňa 25.2.2020 súdny exekútor vrátil exekučnému súdu poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 60 Exekučného poriadku z dôvodu, že exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Dňa 25.2.2020 súdny exekútor doručil súdu podanie označené ako späťvzatie návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 13.5.2019, v ktorom uviedol, že povinný dňa 24.2.2020 uhradil zostávajúcu časť vymáhaných trov exekúcie, čím došlo k skončeniu exekučného konania
vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie, preto exekútor vzal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zo dňa 13.5.2019 v plnom rozsahu späť.
5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) prejednal odvolanie oprávneného v zmysle ustanovení § 379 a nasl. CSP v rozsahu odvolacích dôvodov, bez nariadenia pojednávania, s tým, že na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Odvolací súd pritom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
6. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
7. Podľa § 243b ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013.
8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
9. Podľa § 46 ods. 8 Exekučného poriadku, účinného do 31.3.2017, exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie.
10. Podľa § 60 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, účinného do 31.3.2017, poverenie na vykonanie exekúcie vydané exekútorovi podľa § 44 exekútor bezodkladne vráti súdu, ak exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46 ods. 8).
11. Podľa § 60 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, účinného do 31.3.2017, Pred vrátením poverenia podľa odseku 1 písm. c) a e) je exekútor povinný zaslať účastníkom konania konečné vyúčtovanie exekučného konania, v ktorom uvedie najmä výšku vymoženej pohľadávky oprávneného, výšku vymožených trov oprávneného, výšku vymožených trov exekúcie exekútora v členení odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov, náhrada za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty. Konečné vyúčtovanie exekučného konania podľa predchádzajúcej vety zasiela exekútor spolu s vrátením poverenia aj súdu.
12. Odvolací súd konštatuje, že z podania súdneho exekútora zo dňa 25.2.2020 je zrejmé, že po vydaní uznesenia o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. došlo k vymoženiu celej exekvovanej pohľadávky od povinného a to dňa 24.2.2020, v dôsledku čoho súdny exekútor podaním zo dňa 20.2.2020 vrátil exekučnému súdu poverenie na vykonanie, keďže exekúcia skončila vymožením pohľadávky.
13. Poukazujúc na fakt, že súdny exekútor nie je účastníkom exekučného konania, s výnimkou tej časti konanie, v ktorej súd rozhoduje o náhrade trov exekúcie, ale je štátnym orgánom povereným exekučným súdom na vymoženie exekvovanej pohľadávky, nemožno podanie súdneho exekútora zo dňa 13.5.2019 považovať za návrh na zastavenie exekúcie, keďže predmetný návrh je oprávnený podať iba účastník konania. Taktiež iba účastník konania je oprávnený ním podaný návrh zobrať späť v rámci dispozičného oprávnenia. Súdny exekútor je orgánom, ktorý exekučné konanie vedie a exekúciu vykonáva, preto tento je oprávnený podať iba podnet na zastavenie exekúcie, ak nadobudne presvedčenie, že existujú okolnosti podľa § 57 Exekučného poriadku odôvodňujúce zastavenie exekúcie aj bez návrhu samotného účastníka konania.
14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd posúdil podanie súdneho exekútora zo dňa 13.5.2019 ako podnet na zastavenie exekúcie, na základe ktorého exekučný súd exekúciu zastavil. Taktiež podanie zo dňa 25.2.2020, ktorým súdny exekútor podľa jeho označenia zobral návrh na zastavenie exekúcie späť, posúdil podľa jeho obsahu tak, že ním súdny exekútor podal vyjadrenie k odvolaniu oprávneného a zároveň v ňom uviedol skutočnosti týkajúce sa predmetného exekučného konania.
15. Poukazujúc na uvedené skutočnosti vyplývajúce z podania súdneho exekútora zo dňa 25.2.2020 a to na vymoženie exekvovanej pohľadávky od povinného, odvolací súd zrušuje rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie a súvisiace výroky o trovách exekúcie a exekučného konania postupom podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, teda z dôvodu, že v čase zastavenia exekúcie neexistovali dôvody, resp. následne odpadli dôvody, pre ktoré bolo predmetné uznesenie vydané. Vzhľadom na vymoženie exekvovanej pohľadávky a s tým spojené skončenie exekúcie je rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie a trovách exekúcie nadbytočné, preto ho odvolací súd zrušuje. Čo sa týka ďalšieho konania po vrátení veci exekučnému súdu, tento vo veci nebude ďalej konať, nakoľko exekúcia bola skončená vymožením.
16. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).