Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-201-2019.pdf
PDF · 95.17 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/201/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Jany Dudíkovej v právnej veci manželov: Y. M. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v M. na ul. B. č. X zastúpenej JUDr. Jánom Martincom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Werferovej č. 1 a U. M. nar. X.X.XXXX bývajúceho v M. G. č. XXX zastúpeného JUDr. Gerhardom Zvolánekom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štúrovej č. 20 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému F. M. nar. X.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 25.6.2019 č.k. 19P 306/2018-135 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného na čas po rozvode.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 6.8.2011, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu M. - K., vo zväzku 23, ročník 2011, strana 69, poradové číslo 100. Schválil dohodu rodičov v nasledovnom znení: „Osobnú starostlivosť o maloletého F. M., nar. X.XX.XXXX bude zabezpečovať matka. Právo a povinnosť zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia. Otec má právo stýkať sa s maloletým: v párny mesiac v prvý víkend od soboty od 10.00 hod., kedy je matka povinná odovzdať maloletého otcovi na Hlavnej železničnej stanici v Bratislave, do nedele do 12.00 hod., kedy je otec povinný odovzdať maloletého matke na rovnakom mieste, v párny rok od 1.7. o 14.00 hod., kedy je matka povinná odovzdať maloletého otcovi v mieste bydliska maloletého, do 31.7. o 14.00 hod., kedy je otec povinný odovzdať maloletého matke na B. X v M., v nepárny rok od 25.7. o 14.00 hod., kedy je matka povinná odovzdať maloletého otcovi v mieste bydliska maloletého, do 25.8. o 14.00 hod., kedy je otec povinný odovzdať maloletého matke na Železničnej stanici v Košiciach, na Veľkú noc od zeleného štvrtka o 12.00 hod., kedy je matka povinná odovzdať maloletého otcovi na Hlavnej železničnej stanici v Bratislave, do Veľkonočného pondelka o 18.00 hod., kedy je otec povinný odovzdať maloletého matke na B. X v M., počas jesenných školských prázdnin maloletého od prvého dňa jesenných školských prázdnin o 13.00 hod., kedy je matka povinná odovzdať maloletého otcovi na Železničnej stanici v Košiciach, do posledného dňa jesenných školských prázdnin o 11.00 hod., kedy je otec povinný odovzdať maloletého matke na rovnakom mieste, počas jarných školských prázdnin od prvého dňa jarných školských prázdnin o 12.00 hod., kedy je matka povinná odovzdať maloletého otcovi na Hlavnej železničnej stanici v Bratislave, do najbližšieho piatka o 18.00 hod., kedy je otec povinný odovzdať maloletého matke na B. X v M., počas zimných školských prázdnin maloletého počínajúcich v nepárny rok, od prvého dňa prázdnin o 13.00 hod., kedy je matka povinná odovzdať maloletého otcovi na Železničnej stanici v Košiciach, do 30.12. toho istého kalendárneho roka o 13.00 hod., kedy je otec povinný odovzdať maloletého matke na B. X v M., počas zimných školských prázdnin maloletého začínajúcich v párny rok, od 30.12. o 13.00 hod., kedy je matka povinná odovzdať maloletého otcovi na Hlavnej železničnej stanici v Bratislave, do predposledného dňa týchto školských prázdnin o 18.00 hod., kedy je otec povinný odovzdať maloletého matke na rovnakom mieste.“ Zaviazal manžela prispievať na výživu maloletého F. mesačným výživným vo výške 180 € vždy do 15. dňa v mesiaci vopred manželke od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku proti výroku o určení výživného na čas po rozvode podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie manžel s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že určí výživné na čas po rozvode k mal. F. 100 € mesačne. Vytkol súdu prvej inštancie, že určené výživné považuje za nespravodlivé a nezákonné, pretože nezohľadnil fakt podstatný pre určenie výživného pri priemerne nízkych príjmoch rodičov a vek mal. F. 7 rokov. Poukázal na podstatnú skutočnosť, že matka s maloletým sa odsťahovala na druhý koniec republiky, čím sa dostala do izolácie mimo neho a starých rodičov, ktorí vždy rodine pomáhali. V dôsledku toho má zvýšené náklady na život. Uviedol, že manželka má mesačný príjem v čistom 865,79 € a on má ako asistent učiteľa 550 €, čo znamená, že súd nevzal do úvahy, že z tohto príjmu nemôže platiť výživné 180 € mesačne. Poukázal na svoje náklady a najmä tú skutočnosť, že na maloletého mesačne prispel na stravu v októbri 2017 28,18 €, v decembri 2017 20 €, v január, februári, marci 2018 60 €, apríli, máji, júni 2018 70 €, v septembri 2018 30 €, v novembri 2018 20,20 €, v decembri 2018 a v januári 2019 30 €, vo februári a marci 2019 50 €, čo súd nezohľadnil. Konštatoval, že pri schválení rodičovskej dohody o úprave styku, ktorý je rozsiahly si myslí, že nielen zohľadňuje potreby dieťaťa, ale aj skutočnosť, že takto aj v minulosti sa staral o potreby maloletého, a aj v budúcnosti má záujem udržiavať pravidelný kontakt so synom, pričom aj počas leta dvakrát po 14 dní sa o neho staral, robili výlety a denne sa podieľal na nákladoch syna, čo však určené výživné nezohľadňuje, pretože pri styku s maloletým robí bežné nákupy, nákup oblečenia, školských potrieb, v júli zaslal matke mesačné výživné 180 €, hoci si na to musel požičať od svojich rodičov aby mohol všetky potreby vykryť. Poukázal na § 75 Zákona o rodine a konštatoval, že uvedené skutočnosti neboli zohľadnené a najmä tá skutočnosť, že určené výživné je pre 7-ročné maloleté dieťa nesprávne, nespravodlivé a nezákonné aj s prihliadnutím na judikatúru súdov.
3. Proti odvolaniu sa vyjadrila manželka, ktorá navrhla potvrdiť rozsudok. Poukázala na to, že rozsudok považuje za zákonný a spravodlivý. Maloletý má 7 rokov, 8.12.2019 dovŕšil 8 rokov a od školského roku 2019/ 2020 je žiakom 2. ročníka Základnej školy Kpt. Nálepku v Stupave. Je jediným dieťaťom matky, ktorá pre neho musí nakupovať vždy nové školské potreby, oblečenie, obutie. Výdavky pre maloletého sú bežné, pozostávajú z poplatkov v škole, hlavne na začiatku školského roka ZRPŠ, učebnice, pracovné zošity, písacie potreby rozpočítané na mesiac cca 10 €, školský klub detí 15 € mesačne, doplatky na bežné lieky, zdravotnú starostlivosť 15 € mesačne, hygienické potreby 10 € mesačne, gymnastika 20 € mesačne. Maloletý navštevuje triedu s rozšírenou výučbou anglického jazyka za poplatok 150 € a keďže je zamestnankyňou tejto školy, očakáva jeho zníženie na polovicu 75 € mesačne. Nad rámec minimálnych potrieb maloletý začal navštevovať hokejový klub v Pezinku. V auguste 2019 sa presťahovala z dočasného ubytovania v Rekreačnom zariadení Euromesto, Píla, v ktorom platila nájomné 150 € mesačne do 3-izbového bytu v meste F., v ktorom sú mesačné výdavky na bývanie 550 €. Tento byt užíva s priateľom, ktorý na bývanie prispieva polovicou. Konštatovala, že ak by aj v čase opustenia spoločnej domácnosti zostala bývať v M., jej náklady na bývanie by boli omnoho vyššie. Ostatné mesačné výdavky, ktoré uhrádza, sú cca 200 € na stravu za matku a syna v domácnosti, čistiace potreby na domácnosť 50 €, spláca študentskú pôžičku poskytnutú za trvania manželstva s mesačnou splátkou 95 €, ktorú si vybrala ešte v roku 2017 za trvania manželstva v dôsledku zlej finančnej situácie. Vtedy si manžel nepožičiaval od svojich rodičov. Konštatovala, že už nemôže byť zamestnaná v troch zamestnaniach súčasne ako to bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie pred presťahovaním a jej celkový mesačný príjem klesol z 865,79 € na 828 €, čo činí plat učiteľky na základnej škole. Pokiaľ otec poukázal na svoje mesačné príjmy 550 € ako asistent učiteľa, neuviedol, že by sa uchádzal o lepšie platené zamestnanie, hoci jeho príjem je blízky minimálnej mzde a ani v lete neplánoval brigádovať v čase letných školských prázdnin. Preto vyslovila názor, že jeho možnosti sú nepochybne väčšie a otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Pokiaľ otec uvádzal svoje mesačné výdavky, žiaden z nich nemá prednosť pred vyživovacou povinnosťou, najmä platba za bývanie v dome otca 150 € mesačne, poistka za otcov dom dvakrát ročne 80 €, splátka úveru na opravu domu 40,30 € mesačne, internet a TV 37,72 € mesačne, telefón 24,98 € mesačne, mesačník na DPMK 20 € mesačne a popritom zákonné poistenie motorového vozidla 95,60 € ročne a životná poistka 23,41 € mesačne. Manželove výdavky v lete počas stretnutí so synom nemôže potvrdiť, pretože po styku maloletý prišiel vo veciach, ktoré mu ona nabalila a iné veci si nedoniesol. Nedoniesol si ani školské potreby od otca a otázna je ich účelnosť, nakoľko u otca nechodí do školy a všetky školské potreby má doma. Konštatovala, že ak otec počas 28 dní v lete mal dostatok peňazí na výlety do Tatier, Bachledovej, Šíravy, okolia Košíc, športové vyžitie, minigolf, bowling, tak jeho situácia zrejme nie je až taká zlá, aby si musel požičiavať od rodiny na zaplatenie výživného.
4. Výroky napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o výchove a o styku odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (ust. § 367 ods. 2 CSP).
5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného na čas po rozvode spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust. § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
8. Zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcich sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti.
9. Vychádzajúc z uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že určené výživné zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu výživného s prihliadnutím na príjmy rodičov a správne prihliadal a zohľadňoval ich náklady na živobytie. K odvolacej námietke otca poznamenáva, že táto je totožná s jeho obranou pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa konajúci súd v napadnutom rozsudku vysporiadal a ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o rozsahu výživného. Odvolací súd poukazuje na to, že pri rozhodovaní o určení výživného sa použijú zásady, ktoré sú uvedené v ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Aj pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a takzvanú potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. V danom prípade manžel sám konštatoval v priebehu dokazovania na súde prvej inštancie, že jeho zdravotný stav je dobrý, ukončil prvý stupeň Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity, aktuálne druhý stupeň zatiaľ nenavštevuje, aj keď plánuje, v minulosti brigádoval na stavbách, v stávkovej kancelárii, v športovo-zábavnom areály ako dozor v letných aj zimných mesiacoch, preto správne súd prvej inštancie prihliadol k zjavne nevyužitým schopnostiam otca, ktorý ako rodič má maloleté dieťa sústavne sa pripravujúce na budúce povolanie, ktoré nie je schopné samé sa živiť, preto je povinný s využitím svojich subjektívnych vlastností, najmä vzdelania, pracovných skúseností organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu.
10. Odvolací súd konštatoval, že určené výživné zodpovedá potrebám maloletého a nezistil okolnosti na strane otca, ktoré by odôvodňovali určenie výživného nižšou sumou za rozhodné obdobie s prihliadnutím na možnosti a schopnosti otca. Nestotožnil sa s námietkou týkajúcou sa pomerov matky, pretože táto si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému plní aj osobnou starostlivosťou a rozhodujúcim subjektom pri určení vyživovacej povinnosti je v tomto prípade otec, ktorý sa nepodieľa na výchove a výžive maloletého osobnou starostlivosťou, ktorý ako povinný rodič má maloleté dieťa sústavne sa pripravujúce na budúce povolanie, ktoré nie je schopné samé sa živiť, preto je povinný s využitím svojich subjektívnych vlastností, najmä vzdelania, pracovných skúseností, organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť plniť svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k záveru, že určené výživné súdom prvej inštancie v rozsahu 180 € mesačne predstavuje denné výživné 6 € je vzhľadom na citované ustanovenia v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané a korešpondujúce skutkovému stavu zisteného súdom prvej inštancie a poznamenáva, že určené výživné zohľadňuje iba nepatrnú časť nevyhnutných potrieb maloletého a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletej na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca, pretože o maloletého sa stará osobne a dobrovoľne si voči nemu plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu zodpovedajúcom svojmu príjmu. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec bol schopný v uvedenom období zabezpečiť si dostatok prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil aj svojmu synovi, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú povinnosť ako aj na ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že je v možnostiach a schopnostiach otca plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom prvoinštančným rozsudkom. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané, pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska alebo počtu vyživovacích povinností a pod., musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o určení výživného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).