Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_11S-196-2019.pdf
PDF · 94.98 KB
No categories available
11S/196/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.. XXX, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Y. XX, X., U., proti žalovanému: O. R. R., X.Z., so sídlom F.. X, M., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaZA/21564/2019, ČRZ: 121941/2019 zo dňa 16.08.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.08.2019, ktorým žalovaný podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu, že sa nenachádza v stave materiálnej núdze a neboli zistené okolnosti odôvodňujúce priznanie právnej pomoci podľa § 6b od. 2 zákona. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplynulo, že preskúmaním príjmových pomerov žalobcu bolo zistené, že jeho započítateľné príjmy v rozhodnom období presiahli výšku 1,4-násobku a tiež aj 1,6-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Uplatnenie ustanovenia § 6b ods. 2 zákona prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch. Neposkytnutie právnej pomoci vo veci civilnej žaloby o náhradu škody vo výške cca 250.000 € pôvodne nepriznanej v trestnom konaní z titulu nevrátenia finančných prostriedkov podľa názoru žalovaného nemôže mať za následok vážnu ujmu na právach žalobcu.
2. Žalobca namietal, že žalovaný pri posudzovaní jeho príjmu mu započítal celú čistú pracovnú odmenu, ktorú ako odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody dostáva za vykonanú prácu. Uvedený postup je v rozpore s ustanoveniami zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody pre nezohľadnenie právnej úpravy vzťahujúcej sa k pracovnej odmene odsúdeného vo výkone trestu. Podľa jeho názoru treba brať ohľad len na disponibilný príjem podľa rozúčtovania čistej pracovnej odmeny, ktorý reálne slúži na úhradu právnych služieb. Poukázal pritom na ustanovenia § 28 a § 45 zákona č. 475/2005 Z. z. V zmysle týchto ustanovení sa dosiahnutá mzda po vykonaní zákonných zrážok považuje za čistú pracovnú odmenu a ďalej sa rozdeľuje na prostriedky na osobnom a vreckovom konte, pričom sa neobmedzuje čerpanie prostriedkov jedine na vreckovom konte (§ 28 ods. 5 zákona o výkone trestu). Samotná výška čistej pracovnej odmeny tak nepredstavuje použiteľný príjem odsúdeného. Príjem v zmysle zákona o poskytovaní právnej pomoci treba vykladať z materiálneho hľadiska ako objektívnu hodnotu, ktorou môže dotknutá osoba disponovať, a tak hradiť právne služby. Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodu opomenutia zákona č. 475/2005 Z. z. o
výkone trestu odňatia slobody. Pre nevysporiadanie sa s predloženými dôkazmi je tiež nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov. Správny orgán ustálil skutkový stav, ktorý vzal za základ napadnutého rozhodnutia, v rozpore s administratívnym spisom. Postupom žalovaného bolo žalobcovi znemožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, čo predstavuje podstatné porušenie ustanovení o konaní pred správnym orgánom. Z týchto dôvodov žalobca žiadal preskúmavané administratívne rozhodnutie zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a f) SSP.
3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Uviedol, že postupoval v zmysle zákona o poskytovaní právnej pomoci. Z podkladov od Ústavu na výkon trestu zistil čistú mzdu žalobcu a výšku zaslaných finančných prostriedkov v mesiacoch december 2018 až jún 2019. Po zhodnotení uvedených príjmov započítateľný príjem žalobcu pozostávajúci z dosiahnutej čistej pracovnej odmeny a finančných prostriedkov zaslaných na jeho účet presiahol sumu 1,4 - násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu predstavujúcu sumu 287,10 € a 1,6 násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu predstavujúcu sumu 328,12 €. Žalobca preto nesplnil zákonnú podmienku materiálnej núdze. Pre O. bol smerodajný čistý príjem pozostávajúci zo skôr uvedených položiek bez ohľadu na výdavky. Ak by boli brané v úvahy aj výdavky (zrážky z príjmu) žalobcu, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody, jednalo by sa o diskriminačné konanie voči iným žiadateľom, ktorí majú svoje výdavky, po uhradení ktorých im zostane minimálny disponibilný príjem.
4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.
5. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ako správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP, a ustálil, že žalobe nie je možné priznať úspech.
6. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti :
7. Žalobca sa žiadosťou zo dňa 17.06.2019 a doručenou žalovanému dňa 21.06.2019 obrátil na žalovaného vo veci poskytnutia právnej pomoci na podanie civilnej žaloby o náhradu škody pôvodne nepriznanej v trestnom konaní z titulu nevrátenia finančných prostriedkov vo výške 7.000.000 Sk.
8. Podľa informácií z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v U. U. boli žalobcovi od príbuzného zaslané finančné prostriedky v decembri 2018 v sume 200 €, v januári 2019 v sume 160 €, vo februári 2019 v sume 160 €, v marci 2019 v sume 160 €, v apríli 2019 v sume 180 €, v máji 2019 v sume 170 € a v júni 2019 v sume 160 €. Žalobca dosiahol čistú mzdu za december 2018 vo výške 160,20 €, za január 2019 vo výške 201,74 €, za február 2019 vo výške 214,96 €, za marec 2019 vo výške 188,96 €, za apríl 2019 vo výške 188,91 € a za máj 2019 vo výške 207,25 €.
9. Pri výške životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu 205,07€ do 31.06.2019 predstavoval 1,4-násobok životného minima sumu 287,10 € a 1,6-násobok životného minima sumu 328,12 €.
10. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 16.08.2019 žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci z vyššie uvedených dôvodov.
11. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
12. Podľa § 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej aj zákon alebo aj zákon o poskytovaní právnej pomoci), účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, 1f) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, 1) oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti 1aaa) (ďalej len "protispoločenská činnosť") alebo osobe,
voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, 1aab) a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov.
13. Podľa § 4 ods. 1 písm. i) zákona, na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, 1e) alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima 2) a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.
14. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 zákona, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
15. Podľa § 6a ods. 1 veta prvá zákona, ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; 5a) splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté. Podľa § 8 zákona pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.
16. Podľa § 7 ods. 1 zákona, za príjem podľa tohto zákona sa považujú príjmy fyzických osôb podľa osobitného predpisu 6) po odpočítaní
a) poistného na verejné zdravotné poistenie, b) poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, c) preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb a d) ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a na udržanie príjmov fyzických osôb. 6)
17. Podľa § 7 ods. 2 zákona, za príjem podľa tohto zákona sa považujú aj
a) príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu, 6) okrem prijatých náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu, b) sumy vreckového pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené osobitným prepisom, 7) c) náhrady niektorých výdavkov zamestnancov do výšky ustanovenej osobitným predpisom, 8) d) ďalšie príjmy fyzických osôb podľa osobitných predpisov po odpočítaní dane z príjmu fyzickej osoby. 9) "
18. Podľa § 7 ods. 3 zákona, z príjmov fyzických osôb, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu, 10) sa za príjem podľa tohto zákona nepovažujú príjmy poskytované ako
a) dávka a príspevky k dávke v hmotnej núdzi a jednorazová dávka v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu, 11) b) peňažné príspevky občanom s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ich ťažkého zdravotného postihnutia podľa osobitného predpisu, 12) c) materské podľa osobitného predpisu, 13) d) dávky štátnej sociálnej podpory podľa osobitného predpisu, 14) e) zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,
f) štipendiá okrem štipendia poskytovaného študentovi v doktorandskom študijnom programe v dennej forme štúdia podľa osobitného predpisu. 14a)
19. Podľa § 7 ods. 4 zákona, príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, a prehodnocuje sa každých 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci.
20. Pod paragrafovaným znením ustanovenia § 7 zákona je odkaz pod číslom 6 na zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.
21. Podľa § 5 ods. 1 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu (ďalej aj zákon o dani z príjmu), príjmami zo závislej činnosti sú odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa osobitného predpisu.
22. Podľa § 5 ods. 2 zákona o dani z príjmu, príjmami podľa odseku 1 sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy.
23. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení účinnom do 30.6.2019, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 205,07 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.
24. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu má správny súd za to, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom.
25. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo dňa 16.08.2019, ktorým nebol žalobcovi priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu absencie materiálnej núdze na strane žalobcu. Žalovaný odôvodnil napadnuté rozhodnutie s poukazom na celkový čistý príjem žalobcu, ktorý po sčítaní čistej pracovnej odmeny a darovaných finančných prostriedkov od príbuzného v jednotlivých mesiacoch rozhodného obdobia presiahol sumu 328,12 €, ktorá ku dňu podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci predstavovala 1,6 - násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (1,6 x 205,07 € = 328,12 €) s výnimkou mesiaca január 2019, kedy však príjem žalobcu presiahol 1,4-násobok už zmieňovaného životného minima (1,4 x 205,07 € = 287,10 €). Na základe uvedených skutočností žalovaný dospel k záveru, že žalobca nie je v stave materiálnej núdze a nespĺňa preto jednu zo základných podmienok na poskytnutie právnej pomoci.
26. Medzi účastníkmi konania vzhľadom na žalobné dôvody, ktorými je súd viazaný, pritom zostala sporným jedine aplikácia zákona o výkone trestu odňatia slobody v prejednávanom prípade v otázke posudzovania započítateľného príjmu žalobcu ako disponibilného príjmu.
27. Problematiku poskytovania bezplatnej právnej pomoci alebo za zníženú odplatu a s ním súvisiaci záväzok štátu umožniť aj osobám v hmotnej núdzi prístup k spravodlivosti upravuje zákona č. 327/2005 Z. z., keď štát za stanovených podmienok sám, resp. v prevažnej miere, preberá na seba náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je namieste, aby v právnej norme upravil podmienky, za ktorých bude právna pomoc fyzickým osobám patriť.
28. Účelom zákona je tak upraviť podmienky poskytovania právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi s cieľom zabezpečiť im prístup k spravodlivosti a súdnej ochrane. Z uvedeného vyplýva, že bezplatnej právnej pomoci, resp. právnej pomoci aj so spoluúčasťou dotknutej osoby sa v zmysle tohto zákona môžu dovolávať iba osoby v materiálnej núdzi. Preto v snahe vylúčiť zneužívanie právnej úpravy je jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci skutočnosť, že príjem žiadateľa nepresahuje 1,4- násobok, resp. 1,6-násobok životného minima. Bez splnenia uvedenej podmienky nemožno žiadaný nárok na poskytnutie právnej pomoci priznať. V tomto duchu sa podľa § 7 zákona prihliada jedine na príjem fyzickej osoby dosahovaný podľa osobitného zákona, ktorým sa má na mysli zákon o dani z príjmu. To znamená, že pre účely zákona a posúdenia splnenia zákonných podmienok na priznanie
právnej pomoci, sa berie v úvahu len príjem fyzickej osoby, ktorý je predmetom dane z príjmu. Pre posúdenie materiálnej situácie žalobcu je preto rozhodujúca iba príjmová stránka bez ohľadu na výdavky žalobcu. Správne orgány preto postupovali správne, ak si vyžiadali podklady potrebné na vyhodnotenie celkových príjmov žalobcu, pričom pri dosiahnutej mzde vykonali v súlade s § 7 ods. 1 odpočet zákonných odvodov a daní.
29. Treba zdôrazniť, že právna úprava posudzovania materiálnej núdze podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci vylučuje postup, pri ktorom by z príjmu žalobcu boli odpočítané iné výdavky ako sú stanovené v § 7 ods. 1 zákona. Nie je preto chybou, ak žalovaný príjem žalobcu neznížil o iné bežné výdavky. Zákon pri skúmaní podmienky materiálnej núdze stanovuje objektívne kritériá, od týchto sa nemožno žiadnym spôsobom odchýliť. Zo zákona o poskytovaní právnej pomoci nevyplýva žalovanému povinnosť skúmať okrem príjmov ako takých aj výdavky žiadateľa, a to bez ohľadu na skutočnosť, či tieto vyplývajú zo zmluvných vzťahov žiadateľa alebo mu v dôsledku umiestnenia vo výkone trestu odňatia slobody vyplývajú priamo zo zákona. Existencia oprávnených pohľadávok voči žalobcovi, či už vyplývajúca zo zákona, alebo zo zmluvného vzťahu nie je dôvodom na jej odpočítanie z dosahovaného príjmu, resp. na zníženie príjmu žalobcu pre účely posudzovania materiálnej núdze podľa zákona. V tejto súvislosti by správny súd poukázal aj na znenie § 5 zákona o dani z príjmu. Predmetné zákonné ustanovenie definuje príjmy zo závislej činnosti, medzi ktoré zaraďuje aj odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa osobitného predpisu. Pre príjmy zo závislej činnosti je spoločné, že sa jedná o majetkové plnenie, ktoré sa pripisuje k dobru zamestnanca, resp. odsúdeného. Nevyžaduje sa, aby s nimi zamestnanec reálne disponoval, nakoľko ide o aktívum, ktoré plynie od zamestnávateľa k zamestnancovi, u ktorého tak nastáva nárast majetkovej hodnoty bez potreby, aby išlo o disponibilnú časť jeho aktív.
30. Podľa názoru správneho súdu, preto žalovaný v prejednávanej veci postupoval pri zarátavaní príjmu žalobcu - odmeny vo výkone trestu správne a v súlade so zákonom o poskytovaní právnej pomoci. Žalovaný si zabezpečil dodatok podkladov pre náležité zistenie skutkového stavu potrebného na spravodlivé rozhodnutie, ktorý bol po právnej stránke správne posúdený.
31. Pokiaľ ide o námietku neoboznámenia žalobcu s podkladmi pre rozhodnutie, ani tu správny súd nezistil žiadne závažné pochybenie majúce za následok ujmu na právach žalobcu. Žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal jedine zo skutočnosti, ktoré boli žalobcovi ešte pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia známe. Tým je súčasne vylúčené, aby napadnuté rozhodnutie z tohto pohľadu pre žalobcu vyznelo prekvapivo.
32. Nakoľko správny súd v medziach žaloby nezistil v prejednávanej veci pochybenia majúce za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
33. Žalovaný bol v konaní úspešný, a preto by mu z hľadiska úspechu v konaní patrila podľa § 168 SSP náhrada trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že takúto náhradu konania nežiadal, správny súd rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 34. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).