Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Co-191-2019.pdf
PDF · 90.81 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/191/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobkyne P. K., narodenej XX.XX.XXXX, bývajúcej na J. č. XX v K., zastúpenej splnomocnenkyňou JUDr. Editou Lehockou, advokátkou so sídlom na Štúrovej č. 1267 v Šaštíne - Strážoch, proti žalovanému O. K., narodenému XX.XX.XXXX, bývajúcemu O. I. č. XX v A., zastúpenému splnomocnencom Mgr. Ondrejom Dostálom, advokátom so sídlom na Robotníckej 79 v Senici, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č. k. 3C/95/2011-473 zo dňa 21.12.2018, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. zastavil konanie. Vo výroku II. stranám nepriznal náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 163 ods. 2, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2, čl. 4 ods. 1, 2 CSP. Vecne zdôvodnil tým, že Zo spisu súd zistil, že ani jedna zo strán v zákonom ustanovenej lehote podľa § 163 ods. 2 C.s.p. návrh na pokračovanie v konaní nepodala do 28. novembra 2018, t.j. v lehote podľa § 163 ods. 2 C.s.p. do šiestich mesiacov, preto súd podľa uvedeného ustanovenia konanie zastavil. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia bodu 5. Návrh na odročenie pojednávania podali splnomocnenci žalobkyne a žalovaného z dôvodu možného mimosúdneho vyriešenia sporu, čo bolo dôvodom pre prerušenie konania. Návrh na pokračovanie v konaní mohli podať tak žalobkyňa ako aj žalovaný, pričom tak neurobili, preto súd konanie zastavil. Na takýto prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia C.s.p. alebo iného zákona. Súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 C.s.p. aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp zákonodarcu a o nároku na náhradu trov konania žalobkyne rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Keďže ani jedna zo strán nepodala návrh na pokračovanie v konaní, nemožno pričítať zavinenie zastavenia konania o žalobe len jednej strane. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žiadnej zo strán nepriznáva náhradu trov konania.
3. Žalovaný podal prostredníctvom svojho advokáta žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty, žiadosť na pokračovanie v konaní a odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie. K zmeškaniu lehoty prišlo z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti právneho zástupcu žalovaného, ktorá trvala od 26.11.2018 do 28.01.2019, o čom dokladá potvrdenia lekárov. Vzhľadom k tejto zdravotnej indispozícii prišlo k zmeškaniu lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní, čo činí okamžite po ukončení PN. Nakoľko existuje ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty, žiada podľa § 122 CSP Okresný súd, aby odpustil zmeškanie lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní. Podľa § 163 ods. 2 CSP
navrhuje, aby súd v konaní vedenom na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 3C/95/2011 pokračoval. Zároveň v zákonnej podáva odvolanie proti Uzneseniu Okresného súdu Skalica sp. zn. 3C/95/2011 zo dňa 21.12.2018, doručené dňa 14.01.2019, ktorým bolo konanie zastavené. Odvolanie odôvodňuje rovnakou skutočnosťou, pre ktorú prišlo k zmeškaniu lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní, t.j. z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti právneho zástupcu žalovaného, ktorú preukazuje potvrdením od lekára a navrhuje, aby Okresný súd Skalica Uznesenie zo dňa 21.12.2018 zrušil a pokračoval v konaní.
4. Okresný súd Skalica uznesením č. k. 3C/95/2011-503 zo dňa 22.05.2019, právoplatným dňa 06.06.2019, zamietol návrh žalovaného na odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že sa zaoberal žiadosťou splnomocnenca žalovaného o odpustenie zmeškania lehoty ako aj jeho podaním z 8.3.2019, pričom zistil, že splnomocnenec žalovaného je osobou, ktorej patrila lehota šesť mesiacov na podanie návrhu na pokračovanie v konaní a túto zmeškal, nakoľko v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania nepodal návrh na pokračovanie v konaní. Súd zároveň zistil, že splnomocnenec v žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty urobil zmeškaný úkon, teda podal návrh na pokračovanie v konaní. Súd sa ďalej zaoberal tým, či existoval ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý splnomocnenec žalovaného zmeškal lehotu na podanie návrhu na pokračovanie v konaní a či podal žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty do 15 dní od odpadnutia prekážky vykonania úkonu. Ospravedlniteľným dôvodom môže byť napríklad náhle ochorenie či nepredvídaná pracovná cesta. Splnomocnenec žalovaného súdu preukázal, že podľa Výmenného listu - Poukazu, vystaveného MUDr. Z. Z. v Prahe dňa 7.12.2019, bol splnomocnenec žalovaného v starostlivosti ambulancie tohto lekára pre tracheobronchitis acuta, stav komlikovaný sinusitis acuta a to od 26.11.2018 do 7.12.2018, pričom mu bola odporučená domáca liečba, v poukaze je uvedené, že stav zodpovedá pracovnej neschopnosti. Podľa vyjadrenia splnomocnenca žalovaného mu lekár dňa 7.12.2018 ukončil práceneschopnosť a následne odcestoval z Prahy do Senice. Nakoľko sa mu na Slovensku zhoršil zdravotný stav, navštívil lekára MUDr. C., o čom svedčí predložený Výmenný list - Poukaz MUDr. C. C., všeobecného lekára, z 23.1.2019, v ktorom je uvedené, že splnomocnenec žalovaného bol vyšetrený dňa 10.12.2018 v ambulancii tohto lekára a bola mu lekárom pre ac. Bronchitis odporučená do 31.12.2018 liečba a práceneschopnosť. Následne splnomocnenec žalovaného bol vyšetrený MUDr. Z. Z. v Prahe, čo vyplýva z predloženého Výmenného listu - Poukazu z 29.1.2019, vystaveného MUDr. Z. Z., podľa ktorého bol splnomocnenec žalovaného liečený týmto lekárom pre recid. Sinusitis acuta od 2.1.2019 do 28.1.2019, pričom stav zodpovedá pracovnej neschopnosti. Z predložených dôkazov vyplýva, že splnomocnenec žalovaného náhle ochorel, chorý bol podľa výmenných listov ošetrujúcich lekárov v období od 26.11.2018 do 7.12.2018, následne od 10.12.2018 do 31.12.2018 a potom od 2.1.2019 do 28.1.2019. Súd má z uvedeného preukázané, že síce existoval ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý splnomocnenec žalovaného zmeškal lehotu na podanie návrhu na pokračovanie v konaní, keďže lehota na podanie návrhu uplynula dňa 28.11.2018 a splnomocnenec žalovaného náhle ochorel dňa 26.11.2018, teda pred uplynutím lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní, súd však nemá preukázané, že splnomocnenec žalovaného podal žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty v lehote 15 dní od odpadnutia prekážky vykonania úkonu. Súd vychádzal zo skutočnosti, že zdravotný stav splnomocnenca sa dňa 7.12.2018 natoľko zlepšil, že ako uviedol sám splnomocnenec žalovaného, ošetrujúci lekár ukončil jeho práceneschopnosť. Zlepšeniu zdravotného stavu nasvedčuje aj skutočnosť, že splnomocnenec žalovaného cestoval v tomto čase z Prahy do Senice. Súd má preto za to, že dňa 7.12.2018 odpadla prekážka vykonania úkonu podania návrhu na pokračovanie v konaní. I keď je zrejmé z ďalšieho výmenného listu lekára MUDr. C., že sa splnomocnencovi žalovaného následne t.j. od 10.12.2018 zhoršil zdravotný stav, súd má za to, že dňom 7.12.2018 začala plynúť splnomocnencovi lehota na podanie žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty. Súd má za to, že z celkového správania splnomocnenca žalovaného vyplýva snaha obísť zákon, keďže aj výmenné listy sú vystavované lekármi vždy až dodatočne a nie v deň, keď bol splnomocnenec žalovaného ošetrený lekármi, okrem toho podľa výmenného listu MUDr. C. bol splnomocnenec žalovaného chorý od 10.12.2018 do 31.12.2018, teda dňa 1.1.2019 už nebol práceneschopný a bol schopný cestovať zo Senice do Prahy, čomu nasvedčuje ďalší výmenný list ošetrujúceho lekára MUDr. Z. Z., že od 2.1.2019 sa opäť zdravotný stav splnomocnenca žalovaného zhoršil a to natoľko, že jeho liečba trvala od 2.1.2019 do 28.1.2019. Súd tu nepopiera potvrdenia ošetrujúcich lekárov o zdravotnom stave splnomocnenca žalovaného v období od 26.11.2018 do 7.12.2018, od 10.12.2018 do 31.12.2018 a od 2.1.2019 do 28.1.2019, je však povinný skúmať, či splnomocnenec žalovaného podal žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty spojenú so zmeškaným úkonom - návrhom na pokračovanie v konaní včas, teda do 15 dní po odpadnutí
prekážky vykonania úkonu. Súd má za to, že dňa 7.12.2018 odpadla prekážka, pre ktorú nemohol splnomocnenec žalovaného podať návrh na pokračovanie. Tento úkon, ktorý z hľadiska odôvodňovania nie je náročným úkonom, mohol podľa názoru súdu urobiť. Súd tu poukazuje aj na skutočnosť, že inštitút odpustenia zmeškania lehoty je mimoriadnym inštitútom, keďže ním dochádza k zásahu do právnej istoty strán konania. Zároveň tiež pripomína, že lehota šesť mesiacov na podanie návrhu na pokračovanie v konaní je pomerne dlhá lehota, preto je zarážajúce, že si ju splnomocnenec žalovaného ponechal až na posledné dva dni lehoty, kedy mu náhle ochorenie zabránilo v tom, aby podal v riadnej lehote návrh na pokračovanie v konaní. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd návrh splnomocnenca na odpustenie zmeškania lehoty zamietol.
5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom svojej advokátky, ktorá navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania, stotožňujúc sa s dôvodmi zatavenia konania. Poukázala na to, že právny zástupca žalovaného nepredložil súdu žiaden relevantný dôkaz o dočasnej práceneschopnosti a nepreukázal, že jeho zdravotný stav mu neumožnil, nedovoľoval a bránil vo výkone povolania, t.j. že nehol v zdravotnom stave, ktorý by mu umožňoval zaslať súdu návrh na pokračovanie v konaní
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. a/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).
7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorého rozsah a dôvody sú vymedzené uplatnenou odvolacou argumentáciou žalobkyne, bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené procesné podmienky pre zastavenie konania podľa § 163 ods. 2 CSP.
8. Podľa § 163 ods. 2 CSP, ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.
9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa doručila Okresnému súdu Skalica dňa 17.8.2011 žalobu, ktorou sa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode. Počas konania splnomocnenci žalobkyne a žalovaného požiadali súd o odročenie pojednávania z dôvodu dosiahnutia mimosúdnej dohody. Na základe žiadosti strán o odročenie pojednávania súd podľa § 163 ods. 1 C.s.p. uznesením č.k. 3C/95/2011 - 470 zo dňa 30.4.2018 rozhodol, že konanie sa prerušuje na dobu troch mesiacov. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.5.2018. V 6-mesačnej lehote, ktorá uplynula 28.11.2019, žalobkyňa a ani žalovaný nepodali návrh na pokračovanie v konaní.
10. Právny zástupca žalovaného dňa 29.01.2019 doručil súdu prvej inštancie žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty, žiadosť na pokračovanie v konaní a odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie. O návrhu na odpustenie zmeškania lehoty rozhodol súd prvej inštancie uznesením č. k. 3C/95/2011-503 zo dňa 22.05.2019, právoplatným dňa 06.06.2019, ktorým zamietol návrh žalovaného na odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní. Súd prvej inštancie v odôvodnení tohto uznesenia podrobne uviedol dôvody, pre ktoré návrh na odpustenie zmeškania lehoty zamietol.
11. Vzhľadom na to, že žalovaný odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie odôvodnil tými istými dôvodmi ako návrh žalovaného na odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní, pričom danosť dôvodov na odpustenie zmeškania lehoty už bola súdom prvej inštancie právoplatne vyriešená tak, že súd konštatoval nesplnenie podmienok na odpustenie zmeškania lehoty podľa § 122 CSP, nemá odvolací súd priestor na to, aby znovu posudzoval otázku dôvodnosti odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní a odkazuje na rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalovaného na odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu
na pokračovanie v konaní. Nad rámec tohto odvolací súd poukazuje na to, že právny zástupca žalovaného nepreukázal, že bol v takom zlom zdravotnom stave, ktorý by mu neumožňoval realizovať taký jednoduchý úkon ako podanie návrhu na pokračovanie v konaní, a to minimálne po prvom zlepšení jeho zdravotného stavu a ukončení prvej práceneschopnosti dňa 07.12.2018. Právny zástupca netvrdil a ani nepreukázal, či mu niečo bránilo podať návrh na pokračovanie v konaní ešte pred začiatkom práceneschopnosti dňa 26.11.2018.
12. Vzhľadom na vyššie uvedený záver o právoplatnom rozhodnutí o zmietnutí návrhu žalovaného na odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní a vzhľadom na to, že žalovaný nepreukázal nedôvodnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol vecne správne o zastavení konania podľa § 163 ods. 2 CSP.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vrátane výroku o náhrad trov konania žalovaného, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, ako vecne správne potvrdil.
14. Žalobkyňa má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). V prípade, že žalobykni vznikli nejaké účelne vynaložené trovy odvolacieho konania, o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).