Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/47/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Michala Novotného a JUDr. Pavla Laczu, v sporovej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00151700, so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4, proti žalovanému: ER & P elektro, s.r.o., IČO: 36230201, M. R. Štefánika 30/4280, Sereď, zastúpený: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36264750, Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Union poisťovňa, a.s., IČO: 31322051, Karadžičova 10, Bratislava, o zaplatenie 435 eur s prísl., o odvolaní intervenienta na strane žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 20.11.2018 č. k. -138, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 435 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne od 20.3.2014 do zaplatenia a zároveň žalobcovi priznal 100% náhrady trov konania.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. , , , , ( ďalej len „OZ“), .

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v zmysle ust. , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že osoby poverené žalovaným spôsobili dňa 30.7.2012 v AUPARK-u Žilina škodu tým spôsobom, že neopatrnosťou pri výškových prácach na stropných svietidlách došlo k pádu podložky z konštrukcie svetlíka na sklenený schod, ktorý popraskal. Uvedené konanie malo za následok, že došlo k znehodnoteniu schodu a bolo ho potrebné vymeniť, pričom škoda zodpovedala sume 600 eur. Na základe uvedeného žalobca uhradil na základe zmluvného poistenia poškodenému AUPAR Žilina sumu 435 eur (po odrátaní spoluúčasti 165 eur) dňa 10.1.2013. Súd sa v plnom rozsahu v predmetnej veci stotožnil s právnym názorom žalobcu, pričom rozhodujúcim pre určenie nositeľa povinnosti zo zodpovednosti za škodu je to, že k zhodeniu skrutky došlo v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného (resp. osôb žalovaným zabezpečených za účelom vykonania diela, kde nie je vôbec rozhodujúce, či ku konkrétnemu spôsobu vykonania diela horolezcami sa žalovaný dopracoval sám alebo na základe prípadného pokynu poškodeného ako objednávateľa diela, pričom nie je nevyhnutné, aby skrutka, ktorá po jej zhodení lanom horolezca, patrila do technického a materiálneho vybavenia žalovaného pre výkon jeho prevádzkovej činnosti. Žalovaný

pred vykonaním diela v rámci povinnosti predchádzania vzniku škôd mal sa uistiť, že priestor je upravený vhodne k vykonaniu plánovanej činnosti a v prípade, ak by tak nebolo, mal o úpravu priestoru požiadať objednávateľa, príp. prekážku výkonu činnosti odstrániť sám. Objektívnu zodpovednosť podľa ust. je podľa názoru súdu prvej inštancie nutné vykladať v tzv. širšom význame, nakoľko v opačnom prípade by mohlo dôjsť k vzniku pomerne nevhodného a kontraproduktívneho precedensu v tom, že napr. zhotoviteľ diela bezohľadne poškodí pracovný priestor a okolie vykonávaného diela s tým, že zodpovednostný nárok si následne voči nemu nie je možné úspešne uplatniť, nakoľko objednávateľ dokonale nezabezpečil pracovný priestor a zároveň poškodená vec nespadá do vybavenia zhotoviteľa. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného o tom, že by škodu mala spôsobiť neodvrátiteľná udalosť nemajúca pôvod v prevádzke alebo vlastné konanie poškodeného podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia. Poukázal síce na inak nekonkretizovaný judikát, ktorý mal jeho argumentáciu podporiť v tom, že z jeho obsahu mala vyplynúť povinnosť súdu zaoberať sa obsahom samotnej zmluvy o dielo uzatvorenej medzi poškodeným ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom diela a zistiť, do akej miery v súvislosti s konaním, ktoré škodu spôsobilo, odporca postupoval v zmysle pokynov objednávateľa, čím by dospel k záveru, že škodu si poškodený spôsobil sám. Podľa názoru súdu ide o nadbytočné dokazovanie, nakoľko aj v prípade, ak by bolo preukázané, že na použití daného postupu vykonania časti diela (horolezcami na lanách) sa zmluvné strany dohodli, žalovaného ako zhotoviteľa diela toto nezbavuje zodpovednosti za prípadnú škodu uvedenou prevádzkovou činnosťou spôsobenú. Súd mal za preukázaný právny charakter záväzkového právneho vzťahu medzi poškodeným ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom, a to s poukazom na Servisnú zmluvu medzi nimi uzatvorenú, kde predmet plnenia je obsiahnutý v čl. 1 zmluvy. Medzi stranami sporu nebolo sporným, že k vzniku škody došlo tak, že pri posúvaní lana zamestnancom žalovaného došlo k zachyteniu svetlíka, k jeho následnému rozpohybovaniu a nakloneniu, čím je preukázaná príčinná súvislosť. Uvedenú skutočnosť preto nebolo nutné ďalej preukazovať. Je povinnosťou pracovníkov vykonávajúcich výškové práce zabezpečiť, aby žiaden predmet nebol pri ich činnosti zhodený a to bez ohľadu na to, o koho predmet resp. materiál ide. Činnosť žalovaného, pri ktorej došlo ku škode, je riadne zapísaná v predmete obchodnej činnosti žalovaného, ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra. Navyše škoda bola spôsobená aj vecou použitou pri činnosti tak, ako to má na mysli , nakoľko skrutka bola zhodená lanom, pomocou ktorého sa práca zamestnancami žalovaného realizovala. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobe vyhovel.

4. Súd žalobe vyhovel aj v časti príslušenstva aplikáciou ust. a priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 8,25% ročne od 20.3.2014 do zaplatenia z dlžnej istiny, nakoľko škoda v sume 435 eur bola poškodenému žalobcom podľa priloženého výpisu z účtu uhradená 10.1.2013, kedy žalobcovi vzniklo voči žalovanému právo na zaplatenie regresu podľa ust. , pričom žalobca preukázateľne žalovaného na plnenie vyzval písomnou výzvou z 10.1.2013, na základe čoho má súd za preukázané, že ku dňu 20.3.2014 bol žalovaný s plnením dlhu preukázateľne v omeškaní.

5. Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ust. tak, že žalobcovi ako procesne úspešnej strane sporu priznal právo na náhradu trov voči žalovanému.

6. Intervenient podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobu zamietne a žalobcovi uloží povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil s poukazom na odvolacie dôvody podľa f) a Odvolateľ má za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď na zistený skutkový stav použil právnu normu, ktorú na daný skutkový stav nemožno použiť. Odvolateľ namietal, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli a neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané. Súd nezobral do úvahy celistvý predmet plnenia Servisnej zmluvy a vo svojom rozhodnutí len skonštatoval, že zo Servisnej zmluvy jednoznačne vyplýva servisná činnosť žalovaného pre poškodeného bez ohľadu na ďalšiu činnosť iných subjektov odlišných od žalovaného, ktorí rovnako pre poškodeného vykonávali svoj servis, na čo poukazoval intervenient na strane žalovaného na pojednávaní dňa 20.11.2018. Odvolateľ nespochybňuje, že ku škode došlo pri premiestňovaní svietidiel horolezeckou technikou, avšak tvrdenie, že bolo na žalovanom, akým spôsobom dielo vykoná, a že si na vykonanie diela zabezpečil horolezcov bolo interpretované žalobcom a nie intervenientom na strane žalovaného a to konkrétne na pojednávaní dňa 05.03.2015. Žalobca vtedy uviedol, že bolo na žalovanom aký spôsob pre vykonanie činnosti v danom prípade zvolí, pričom

si mohol zvoliť aj lešenie. Intervenient predložil súdu e-mail p. Novomeského, technika žalovaného, z ktorého vyplývalo, že nakoľko sa dojednaná práca nedala zrealizovať z vysokozdvižnej plošiny, ako bolo pôvodne naplánované, žalovaný si po dohode s investorom najal na dohodnuté práce horolezcov a teda nebolo na svojvôli žalovaného aký spôsob realizácie diela si zvolí. Následne bola v konaní žalobcom predložená Servisná zmluva uzavretá dňa 30.04.2012 medzi objednávateľom a žalovaným, keď v rámci čl. 1 Predmetu plnenia bod 1.1. Servisnej zmluvy bolo zadefinované, že zhotoviteľ sa zaväzuje vykonávať pre objednávateľa servisnú činnosť na elektrických zariadeniach a rozvodoch, pričom táto činnosť bude obsahovať všetky zásahy do elektroinštalácie v spoločných priestoroch v objekte Aupark-ZA, časť A, B a C okrem bežnej údržby (výmena svetelných zdrojov, denná údržba a prehliadka), ktorá spadá do kompetencie kmeňových údržbárov v objekte. V bode 1.3 Servisnej zmluvy tretia veta, bolo ďalej uvedené, že do predmetu tejto zmluvy taktiež nespadá 22 kV časť elektroinštalácie a transformátory, kde servis realizujú ZEZ, resp. nimi poverené organizácie a taktiež technológia dieselagregátu, kde predpísané skúšky a prehliadky realizuje oprávnený zástupca dodávateľa podľa noriem, platných pre dané zariadenie. V danom prípade však nebolo nijakým spôsobom preukázané, kde konkrétne sa mala daná podložka nachádzať, odkiaľ presne mala byť zhodená a ani to, komu mala táto podložka patriť. Nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by podložka mala byť zhodená v priestoroch časti A, B alebo C, ktoré patrili do servisnej činnosti žalovaného. Rovnako nebolo nijakým spôsobom preukázané, že daná podložka patrila výlučne žalovanému, keďže podľa Servisnej zmluvy bežnú údržbu vykonávali aj kmeňoví údržbári a servis istej časti vykonával aj ZEZ alebo ďalší dodávateľ. Podložka mohla byť, v bližšie nekonkretizovanom, priestore zabudnutá aj kmeňovými údržbármi, ktorým aj mohla patriť, prípadne takisto mohla patriť a byť zabudnutá aj ZEZ alebo zástupcom dodávateľa, ktorý mal vykonávať prehliadky na svojej technológii. Spadnutá podložka rovnako mohla byť zabudnutá aj od samotnej výstavby Auparku, keďže podľa dostupných internetových zdrojov budova Aupark bola ako nákupné centrum otvorená v roku 2010, pričom Servisná zmluva je z apríla 2012. Výstavba Auparku preto bez akýchkoľvek pochybností prebiehala ešte pred rokom 2010. V rámci súdneho konania rovnako nebolo preukázané, kedy mal žalovaný vykonávať svoje servisné práce, resp. či v období od poslednej servisnej činnosti žalovaného do doby kedy došlo k spadnutiu zabudnutej podložky nevykonávali svoju servisnú činnosť aj iné subjekty odlišné od žalovaného, nakoľko zo Servisnej zmluvy vyplynulo, že žalovaný nebol jediný subjekt, ktorý vykonával pre poškodeného servis. Keďže v konaní nebolo preukázané ani to, o akú podložku išlo, resp. nebolo nijakým spôsobom preukázané, že spadnutá podložka mala súvisieť so svietidlami, nemožno za žiadnych okolností tvrdiť, že táto podložka musela a mohla patriť len žalovanému. Toto naše tvrdenie potvrdzuje aj vyhlásenie p. D. E., vedúceho pracovnej skupiny žalovaného, ktorý uviedol, že podložka nepatrila do ich vybavenia. Žalobca okrem slovných tvrdení nepredložil žiaden relevantný dôkaz na vyvrátenie písomného vyhlásenia p. E.. Súd len skonštatoval, že z obsahu Servisnej zmluvy jednoznačne vyplynulo, že žalovaný vykonával práce pre poškodeného, čo má vyplývať jednak z vyjadrenia poškodeného ako aj z obsahu danej Servisnej zmluvy, kde je podľa názoru súdu uvedené, že servis smie vykonávať len na elektroinštalácii, ktorú sám zapojil. Okrem žalovaného vykonávali údržbu a servis aj iné subjekty odlišné od žalovaného a v konaní nebolo preukázané, kde malo dôjsť k pádu podložku, ako mala podložka vyzerať a ani komu mala táto podložka patriť. Odvolateľ zdôraznil, že škoda nebola spôsobená vecou, ktorá by bola použitá pri vykonávaní samotných dohodnutých prác žalovaným, ale pádom zabudnutej podložky, pri ktorej teda nebolo nijakým spôsobom preukázané, že ju mal v objekte zabudnúť žalovaný, nebolo ani preukázané, kto ju v objekte zabudol, a ktorá nepatrila do vlastného vybavenia žalovaného, teda svojou existenciou nebola určená na používanie v samotnej prevádzke pri premiestňovaní svietidiel. Škoda, ktorá vznikla, teda nebola spôsobená vecou požitou pri prevádzke žalovaného ale vecou, ktorá bola v objekte zabudnutá a jej výskyt nebolo možné v žiadnom prípade v objekte predpokladať. Odvolateľ má za to, že škoda, ktorá vznikla, v žiadnom prípade nie je škodou spôsobenou prevádzkovou činnosťou v zmysle , nakoľko táto škoda nemá pôvod v prevádzke žalovaného a ani nebola spôsobená vecou použitou pri tejto prevádzke. V danom prípade sa jednalo o cudzí, zabudnutý predmet, z čoho vyplýva, že škoda s určitosťou nevznikla prevádzkovou činnosťou žalovaného, nakoľko škoda spôsobená prevádzkovou činnosťou je dôsledkom samotného charakteru určitej činnosti, kde vyvolávajúcim činiteľom vzniku škody musí byť sama činnosť, ktorá má pôvod v prevádzke alebo vec použitá pri tejto prevádzke, avšak iba vtedy, ak by škodlivý následok bol spôsobený práve povahou tejto činnosti alebo vecou použitou pri činnosti. Je nutné zdôrazniť, že samotná činnosť žalovaného, t. j. premiestňovanie svietidiel, totižto sama o sebe nespôsobuje pád zabudnutej podložky a ani s pádom nijako nesúvisí. Hoci prevádzková činnosť je cieľavedomá činnosť, ktorá s predmetom podnikania priamo súvisí a v tejto súvislosti možno chápať v širšom zmysle, nemožno tento pojem vykladať natoľko extenzívne, aby zahrňoval činnosti, ktoré sa v rámci prevádzkovej

činnosti fakticky nevykonávajú. Keďže odvolateľ má za to, že sa nejedná o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, nie je tu a v konaní ani nebola preukázaná súvislosť medzi vznikom škody a prevádzkovou činnosťou žalovaného. Samotná podmienka príčinnej súvislosti by bola splnená, ak by v súvislosti s vykonávaním prác žalovaného spadol predmet patriaci žalovanému a tento by spôsobil škodu. A rovnako keďže žalovaný žiadnu právnu povinnosť neporušil, nemôže zodpovedať za škodu ani podľa a ani podľa . Žalovaný postupoval so všetkou opatrnosťou v miere rozumu zodpovedajúcej konkrétnej udalosti, keď výskyt zabudnutej podložky nemohol žalovaný nijakým spôsobom predpokladať, nemohol počítať so zabudnutou podložkou, v rámci čoho ju nebolo možné proti pádu nijakým spôsobom zabezpečiť. Na žalovaného sa tak kladie neuskutočniteľná podmienka, teda ako sa mal žalovaný presvedčiť či nezhodí predmet, ak nevie a nevedel, že sa tam ten predmet nachádza a podľa jeho vyjadrenia, daný predmet ani nepatril do jeho vybavenia.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že pokiaľ ide o skutočnosti, t.j. zistenie, kde mala byť podložka umiestnená a mechanizmus vzniku škody, tieto už neboli sporné a dokonca aj v tomto odvolaní samotný intervenient uvádza, že medzi nepochybné a nesporné skutočnosti patrí aj to, že: „Pri premiestňovaní svietidiel v prevádzke AUPARK Žilina, spol. s r.o. horolezeckou technikou došlo dňa 30.07.2012 k pádu nezabezpečenej, zabudnutej podložky (skrutky), ktorú pravdepodobne zabudol niekto pri výstavbe objektu, z konštrukcie svetlíka. Následkom pádu bolo rozbitie skleného schodu v tejto prevádzke.“ O akú konkrétnu podložku išlo, takéto zisťovanie prvostupňový súd už nevykonal z dôvodu, že dané dokazovanie by bolo spojené so značnými ťažkosťami. K námietkam intervenienta, ktoré vzniesol prvýkrát v tomto odvolaní, sa žalobca nebude vyjadrovať. Intervenient totiž prvýkrát uviedol, že údajne nebolo preukázané, že by podložka mala byť zhodená v priestoroch A, B alebo C, ktoré patrili do servisnej činnosti žalovaného. Rovnako prvýkrát uviedol, že údajne nebolo preukázané, kedy mal žalovaný vykonávať svoje servisné práce, resp. či v období od poslednej servisnej činnosti žalovaného do doby, kedy došlo k spadnutiu zabudnutej podložky nevykonávali svoju servisnú činnosť aj iné subjekty odlišné od žalovaného. Pád skrutky bol predsa spôsobený pracovníkom žalovaného tak, že pri posúvaní lana došlo k zachyteniu svetlíka a jeho rozpohybovaniu a nakloneniu. Je na mieste prijať názor, že takýto postup pracovníka nie je v poriadku, a že pád skrutky zavinil minimálne podľa . Je predsa zrejmé, že lanom pri výškových prácach pracovník nemôže zachytiť žiadny iný predmet a ani spôsobiť jeho pád na zem. Je prirodzenou povinnosťou pracovníkov vykonávajúcich výškové práce zabezpečiť, aby žiadny predmet nebol pri ich činnosti zhodený na zem, bez ohľadu na to, či to bol ich materiál alebo nie. Činnosť žalovaného, pri ktorej došlo ku škode je predmetom jeho podnikania a je riadne zapísané v predmete činnosti v Obchodnom registri (oprava a údržba elektrických zariadení). Navyše škoda bola spôsobená aj vecou použitou pri činnosti tak ako to má na mysli , nakoľko podložka bola zhodená lanom, pomocou ktorého sa práca realizovala. Je jednoznačne preukázané, že ku škode došlo pri premiestňovaní svetlíkov žalovaným a nebyť tejto činnosti, ku škode by nedošlo. Navyše je zrejmé, že pokiaľ by svoju činnosť vykonal žalovaný riadne, nezhodil by danú podložku napriek tomu, že o jej prítomnosti nevedel. K takémuto niečomu vôbec nemalo dôjsť pri riadnom výkone činnosti a podložka by zostala tak, kde bola.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu intervenienta uviedol, že sa pripája k návrhu intervenienta, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobu zamietne. Žalovaný uviedol, že súdu prvej inštancie bola žalobcom predložená servisná zmluva, z ktorej jednoznačne vyplynulo, že zhotoviteľ sa zaviazal vykonávať pre objednávateľa servisnú činnosť na elektrických zariadeniach a rozvodoch, pričom táto činnosť mala obsahovať všetky zásahy do elektroinštalácie v spoločných priestoroch v objekte Aupark - ZA, časť A, B a C okrem bežne údržby (výmena svetelných zdrojov, denná údržba a prehliadka), ktorá spadala do kompetencie kmeňových údržbárov v objekte. Servisná zmluva sa vzťahovala len na elektroinštaláciu vybudovanú zhotoviteľom. Do predmetu zmluvy nespadala 22 kV časť elektroinštalácie a transformátory, kde servis mal byť realizovaný ZEZ a taktiež technológia dieselagregátu, kde predpísané skúšky a prehliadky mal realizovať oprávnený zástupca dodávateľa podľa noriem platných pre dané zariadenie. Z uvedeného vyplýva, že podložka mohla byť v bližšie nekonkretizovanom priestore zabudnutá aj kmeňovými údržbármi, pracovníkmi ZEZ, zástupcami dodávateľa dieselagregátu alebo stavebníkmi pri výstavbe Auparku. Vykonané dokazovanie nedalo odpoveď na otázky, o akú podložku išlo, či súvisela so svietidlami, kde konkrétne sa mala predmetná podložka nachádzať, v ktorých priestoroch, odkiaľ mala byť presne zhodená a komu mala predmetná podložka patriť napriek tomu, že odvolací súd uložil povinnosť súdu prvej inštancie odstrániť nejasnosti

ohľadne predmetnej podložky. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí skonštatoval len to, že nie je nevyhnutné, aby skrutka, ktorá po jej zhodení lanom horolezca spôsobila škodu patrila do vybavenia žalovaného pre výkon jeho prevádzkovej činnosti. Súd nebral do úvahy, že vybavenie žalovaného bolo zabezpečené proti pádu a teda škoda, ktorá vznikla, nebola spôsobená vecou použitou pri prevádzke žalovaného, ale vecou, ktorá bola v objekte zabudnutá a jej výskyt nebolo možné v žiadnom prípade objektívne predpokladať. Z uvedeného vyplýva, že vzniknutá škoda nemá pôvod v prevádzke žalovaného a nebola spôsobená vecou použitou pri tejto prevádzke. V danom prípade žalovaný premiestňoval svietidlá. Samotné premiestňovanie svetiel by samo o sebe nespôsobilo vznik škody. Príčinou vzniku škody je zabudnutie podložky na konštrukcii, ktorej výskyt nebolo možné objektívne predpokladať. V danom prípade nemôžeme hovoriť o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, pretože v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a prevádzkovou činnosťou žalovaného. Príčinou vzniku škody teda nebola samotná prevádzková činnosť žalovaného ale existencia zabudnutej podložky na konštrukcii. Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je škodlivý následok spôsobený povahou tejto činnosti, t.j. jej typickými a charakteristickými vlastnosťami, ktorými sa prejavuje navonok. Pre vznik zodpovednosti za škodu je podstatné, či práve svojou povahou zapríčinila vznik škody. Škoda spôsobená prevádzkovou činnosťou je dôsledkom samotného charakteru určitej prevádzky. Vzhľadom na to, že príčinou vzniku škody bolo zabudnutie podložky na konštrukcii, nie je možné na daný skutkový stav aplikovať právne normy, ktoré upravujú vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje si to ani verejný záujem ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie intervenienta na strane žalovaného je dôvodné, v dôsledku čoho zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

10. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenie sumy 435 eur s prísl. na tom skutkovom základe, že dňa 30.7.2012 v Auparku Žilina osobami poverenými žalovaným mala byť spôsobená škoda tým spôsobom, že neopatrnosťou pri výškových prácach na stropných svietidlách malo dôjsť k pádu podložky na sklenený schod, ktorý popraskal. Schod bolo potrebné vymeniť, keď škoda zodpovedala sume 600 eur a žalobca uhradil dňa 10.1.2013 na základe zmluvného poistenia poškodenému sumu 435 eur po odpočítaní spoluúčasti v sume 165 eur. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom žalobe v celom rozsahu vyhovel s odôvodnením, že v konaní bolo preukázané, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou žalovaného a vecou použitou pri tejto činnosti ako to má na mysli ust. .

11. Odvolací súd posúdil ako dôvodnú námietku odvolateľa, že je naplnený odvolací dôvod v zmysle ust. § Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou žalovaného a vecou použitou pri tejto činnosti ako to má na mysli ust. . Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Podľa , škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, V zmysle citovaného , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil inému prevádzkovou činnosťou. Vyvolávajúcim činiteľom vzniku škody v zmysle cit. ust. môže byť samotná činnosť, ktorá má prevádzkovú povahu, avšak len vtedy, ak bol škodlivý následok spôsobený práve povahou tejto činnosti, teda jej typickými či charakteristickými vlastnosťami, ktorými sa navonok prejavuje, alebo vecou použitou pri tejto činnosti, že by išlo o vec, ktorá bola žalovaným použitá pri jeho prevádzkovej činnosti.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom odvolateľa, že vzniknutá škoda nemá pôvod v prevádzke žalovaného, keď samotná činnosť žalovaného, t.j. premiestňovanie svietidiel, totižto sama o sebe nespôsobila pád zabudnutej podložky, pretože samotné premiestňovanie svietidiel by samé o sebe nespôsobilo vznik škody. Príčinou vzniku škody teda nebola samotná prevádzková činnosť žalovaného ale existencia zabudnutej podložky.

12. Odvolací súd uvádza, že v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Odvolací súd posúdil ako dôvodnú námietku odvolateľa, že v konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané, kde konkrétne sa mala daná podložka nachádzať, odkiaľ presne mala byť zhodená, že patrila žalovanému, čo nevyplýva ani zo súdom zisteného skutkového stavu. Naviac ani žalobca vo vyjadrení k odvolaniu nepoukázal na žiaden dôkaz vykonaný pred súdom prvej inštancie, z vykonania ktorého by to vyplývalo. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na vyjadrenia intervenienta na strane žalovaného, že pri premiestňovaní svietidiel v prevádzke AUPARK Žilina, spol. s r.o. horolezeckou technikou došlo dňa 30.07.2012 k pádu nezabezpečenej, zabudnutej podložky (skrutky), ktorú pravdepodobne niekto zabudol pri výstavbe objektu, čím mal byť podľa tvrdenia žalobcu preukázaný mechanizmus vzniku škody, keď podľa názoru odvolacieho súdu, z takého vyjadrenia vôbec nevyplýva, akým konkrétnym spôsobom malo dôjsť k vzniku škody. Použitie veci pri prevádzkovej činnosti však musí vyplývať z toho, že vec je do procesu poskytovania služieb určitým spôsobom zapojená ( rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 18.2.2015, spis. zn. ). Vzhľadom k tomu, že nebolo v konaní preukázané, že zabudnutá podložka patrila žalovanému, ani o akú podložku sa malo jednať, nebolo splnená zákonná podmienka zodpovednosti za škodu v zmysle ust. , pretože nebolo preukázané, že išlo o vec použitú žalovaným pri jeho prevádzkovej činnosti. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by škoda, ktorej zaplatenia sa domáha žalobca voči žalovanému bola spôsobná prevádzkovou činnosťou žalovaného, k akému záveru nesprávne dospel súd prvej inštancie. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, kde konkrétne sa mala zabudnutá podložka nachádzať, teda odkiaľ spadla na sklenený schod, že patrila žalovanému, tvrdenia žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu, že v danom prípade žalovaný zavinil pád skrutky minimálne podľa ust. , nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože ako správne namietal odvolateľ, pokiaľ žalovaný o podložke nevedel, nebolo preukázané, kde sa mala nachádzať a nebolo preukázané, že by podložku v priestoroch Auparku Žilina zabudol žalovaný, nebolo možné ju proti pádu nejakým spôsobom zabezpečiť. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou žalovaného, ani že by žalobcovi vznikol z iného dôvodu nárok na zaplatenie sumy 435 eur, v dôsledku toho odvolací súd postupom podľa vecne nesprávny rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku a žalobu zamietol.

13. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia ().

14. Zmenou napadnutého rozsudku vznikla podľa odvolaciemu súdu povinnosť rozhodnúť o celom nároku na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. Nakoľko žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, v konaní boli úspešní žalovaný a intervenient na strane žalovaného v

rozsahu 100%, v dôsledku čoho odvolací súd podľa v spojení s priznal úspešnému žalovanému a úspešnému intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu 100 % všetkých trov konania proti neúspešnému žalobcovi (výrok II). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

15. Toto rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v a Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.