Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/255/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov: JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 729 803, zastúpený splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. B. XXXX/XXA, X. - G., o zaplatenie sumy 2.126,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 10. mája 2018 č.k. -118 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia , , , , , , , , .

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená úverová zmluva dňa 01.03.2007 na základe, ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 3.319,40 Eur. Úver sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 60-tich mesačných splátkach. Ust. § 4 ods. 2 ZoSÚ ustanovuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom podľa § 4 ods. 2 písm. a) ZoSÚ zmluva musí obsahovať výšku , počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, teda s rozčlenením jednotlivých čiastok, nestačí teda uviesť len celkovú výšku splátok. Nakoľko z predložených listinných dokladov vyplýva, že zmluva o úvere presnú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov neobsahovala, je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalobcovi bolo možné priznať právo na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutou a vrátenou istinou. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 3. 319,40 eur z ktorej sumy vrátil 3 817,19 eur teda vrátil o 497,79 eur viac a preto súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. , priznal žalovanému náhradu trov konania, avšak žiadnemu v tomto konaní nevznikli.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. v zmysle ustanovenia vec zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že si zároveň uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania vo výške 248,10 eur. Odvolanie podáva z dôvodu, že súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré odôvodňuje tým, že súd prvej inštancie rozhodol o tom,

že zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok na istinu, úroky a poplatky v zmysle ustanovenia účinného do 31.12.2007, avšak ustanovenie, podľa ktorého bolo potrebné považovať predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle bol účinný až od 01.01.2008 a žalobca si uplatňuje svoj nárok titulom zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere zo dňa 01.03.2007 a preto je zrejmé, že na predmetný záväzkový vzťah sa majú vzťahovať ustanovenia účinné k 01.03.2007 a nie ustanovenia Zákona o spotrebiteľskom úvere, ktoré aplikoval súd a ktoré v čase uzavretia zmluvy neboli účinné. Ustanovenie, na základe ktorého sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2, písm. a), b), d) až j), k), l), je účinné od 01.01.2008 a na základe uvedených zákonných ustanovení žalobca zastáva názor, že pokiaľ nie je splnená podmienka v zmysle ustanovenia citovaného zákona, nie je uvedený nedostatok sankcionovaný tým, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedená sankcia podľa zákonných ustanovení platných a účinných v čase uzavretia zmluvy nastáva v prípade, ak zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, čo nie je daný prípad, keďže táto je v zmluve o splátkovom úvere uvedená. Žalobca taktiež poukazuje na skutočnosť, že úrok, ako i poplatky sú špecifikované v zmluve v úvodných ustanoveniach, ktoré sú označené ako základné podmienky, teda rovnako nemožno poukazovať na ustanovenie Odvolateľ poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.01.2015 sp. zn. a Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že v obdobnej veci rozhodoval Súdny dvor a Európska únia, ktorý vo svojom rozhodnutí z 09.11.2016 vo veci C-42/15 uviedol, že vzhľadom na jasné znenie ustanovení Smernice je potrebné konštatovať, že Smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere výpis vo forme amortizačnej tabuľky a nie je ani nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum. Žalobca taktiež vo svojom odvolaní poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR a to uznesenie z 22.02.2018 sp. zn. , v ktorom okrem iného sa uvádza: „nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej-ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ ustanovenie uvádza pojmy výška alebo počet, či termíny splátok istiny a úrokov a iných poplatkov, je za použitie eurokonformného výkladu nutné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje čo splátka úveru zahrňuje. Žalobca je toho názoru, že posudzovaná zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľskom úvere a preto poskytnutý úver nie je možné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov.

5. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalobcu písomné vyjadrenie nezaslal.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť (, ďalej ), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný (ďalej ). Odvolanie bolo podané 30.11.2016. Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa .

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (355 ods. 1 ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, s použitím zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. je zaplatenie sumy 2.126,91 eur spolu s úrokom vo výške 15,8% ročne zo sumy 1.328,97 eur od 17.10.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 1.328,97 eur od 17.10.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 546,97 eur od 17.10.2012 do zaplatenia.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá a žalovanému nebol priznaný nárok na náhradu trov konania.

10. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, s čím sa odvolací súd stotožnil s poukazom na nižšie uvedené.

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. V odôvodnení súd odcituje právnu normu a v ďalšej časti odôvodnenia vysvetlí, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve tejto normy. Táto náležitosť odôvodnenia rozsudku tiež absentuje, keďže súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku sa dostatočne nevyjadril k interpretácii právnych noriem aplikovaných na daný prípad. Pokiaľ nie je zrejmé, aký právny záver o skutkovom stave veci urobil súd prvej inštancie v rozsúdenej veci, teda akú tzv. skutkovú vetu podrobil právnej kvalifikácii, keď odôvodnenie jeho rozsudku obsahuje zoznam čiastkových skutkových zistení, a to bez vytvorenia záveru o celkovom skutkovom stave (ktorý má vo svojom súhrne predstavovať skutkovú situáciu predvídanú hypotézou právnej normy) a odôvodnenia vzťahu medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

12. Pod nesprávnym právnym posúdením treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

13. Medzi právnym predchodcom žalobcu spol. ČSOB banka a.s. a žalovaným bola dňa 01.03.2007 uzatvorená Zmluva o ČSOB spotrebiteľskom úvere a zmluva o bežnom účte a balíku produktov služieb K. L., na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 100.000,- Sk/3 319,40 Eur. Úver sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 60-tich mesačných splátkach. Z dôvodu riadneho nesplácania predmetného úveru zo strany žalovaného, právny predchodca žalobcu vyhlásil v zmysle bodu 9.1 písm. d) Obchodných podmienok celú svoju pohľadávku z úveru dňom 15.4.2011 za splatnú a vyzval žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 1.587,72 eur do 29.4.2011. Výzva bola žalovanému doručená 2.5.2011. Dňa 12.09.2016 bola uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok č. 3-284/2015 ktorou postupca - spol. Československá obchodná banka a.s. a postupník EOS KSI s.r.o. uzatvorili zmluvu v zmysle a násl. o postúpení pohľadávky, ktorá je predmetom konania.

14. Súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu podľa o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákonov SNR číslo 71/1986 o Slovenskej obchodnej inšpekcie v znení neskorších zákonov, v znení účinnom od 1.1.2008.

15. Uzavretú zmluvu o úvere aj odvolací súd hodnotí za zmluvu spotrebiteľskú tak, ako to uzavrel správne aj súd prvej inštancie a nespochybnil ani žalobca. Žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovanému, ktorý nekonal v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru za podmienok dojednaných v úverovej zmluve.

16. Žalobca však namietal, že súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak rozhodol, že zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok na istinu, úroky a poplatky v zmysle ustanovenia účinného do 31.12.2007, avšak ustanovenie, podľa ktorého je potrebné považovať predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle bol účinný až od 01.01.2008 a žalobca si uplatňuje svoj nárok titulom Zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere zo dňa 01.03.2007 a preto je zrejmé, že na predmetný záväzkový vzťah sa majú vzťahovať ustanovenia účinné k 01.03.2007 a nie tie, ktoré aplikoval súd prvej inštancie a ktoré v čase uzavretia zmluvy neboli účinné. Nie je tak splnená podmienka v zmysle ustanovenia citovaného zákona a uvedený nedostatok nie je sankcionovaný tým, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

17. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu 1.3.2007 ( deň uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä : sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť.

18. Podľa § 5 cit. zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

19. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 1.1.2008, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

20. Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. 21. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

22. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci nesprávne aplikoval v znení účinnom od 1.1.2008, nakoľko úverová zmluva z ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok bola uzatvorená dňa 1.3.2007 a preto súd prvej inštancie mal predmetnú zmluvu a jej v znení účinnom ku dňu 1.3.2007.

23. Vzhľadom na opodstatnenosť odvolacej námietky, že preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení o otázke nesplnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere keďže ustanovenie, na základe ktorého súd prvej inštancie uzatvoril, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2, písm. a), b), d) až j), k), l) bol účinný až od 01.01.2008 a v prípade nesplnenia podmienky v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) cit. zákona v znení účinnom k 1.3.2007, zákon uvedený nedostatok nesankcionuje tým, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, odvolací súd uzatvára, že odvolanie žalobcu je v tomto smere dôvodné.

24. Vzhľadom na uvedený nesprávny právny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre absenciu obligatórnej náležitosti zmluvy o úvere, ktorou je výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, sa potom súd prvej inštancie nezaoberal právnou a vecnou dôvodnosťou žalobcom uplatňovaných nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy a v tomto smere nevykonal ani potrebné dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie veci. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na ustanovenie , v zmysle ktorého v danom spore, ktorý je sporom s ochranou slabšej strany, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz.

25. Preto pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom žalobcu zamietol žalobu, zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nakoľko súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil príslušným zákonným ustanovením ( v znení účinnom ku dňu 1.3.2007), odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania osobitne odvolaním nenapadnutým, zrušil a vec mu vrátil v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( a ).

26. Žiada sa dodať, že s poukazom na vyššie uvedené, keďže odvolací súd dospel k iným právnym záverom, musel napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, aby tým učinil zadosť princípu dvojinštančnosti súdneho konania a neznemožnil stranám realizáciu ich procesných práv, keďže by im odoprel možnosť odvolacieho prieskumu nových, z pohľadu doterajších

záverov súdu prvej inštancie dosiaľ bezvýznamných skutočností, čím by stranám odňal možnosť konať pred súdom.

27. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne vec preskúmať, zaoberať sa pritom vecnou aj právnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatnených jednotlivých nárokov, za tým účelom v súlade s ustanovením doplniť dokazovanie, jeho výsledky opätovne komplexne vyhodnotiť, posúdiť podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení a následne znova vo veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením odôvodniť.

28. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania ( ).

29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).