Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Pc-22-2019.pdf
PDF · 78.71 KB
Case nature
Area
Subarea
32Pc/22/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Marcelou Dolníkovou Žabkovou, LL.M. v právnej veci navrhovateľa: S. A., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Branislav Samec, advokát, so sídlom Národná 15, 010 01 Žilina, IČO: 42 217 679 proti odporcovi
- oprávnenému z výživného: M. A., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom K.. D.. N. XXXX/X, XXX XX N., o zrušenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi ako oprávnenému z výživného, ktorá povinnosť bola navrhovateľovi stanovená rozsudkom Okresného súdu Martin, č. k. 20P/28/2012-82 zo dňa 30.10.2012, právoplatným dňa 30.11.2012, a to s účinnosťou od 10.12.2018.
II. Žiadny z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom o zrušenie výživného na plnoleté dieťa zo dňa 06.09.2019, doručeným na Okresný súd Martin dňa 09.09.2019 a postúpeným podľa § 154 CMP a § 14 CSP na Okresný súd Žilina dňa 03.09.2019, sa navrhovateľ - povinný z vyživovacej povinnosti domáhal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi, nar. 12.02.2000, určenú rozsudkom Okresného súdu Martin, č.k. 20P/28/2012-82 zo dňa 30.12.2012. Zároveň žiadal, aby mu súd priznal voči jeho synovi M. A. právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení návrhu uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 30.10.2012, č.k. 20P/28/2012-82 bol zaviazaný prispievať na výživu ešte vtedy maloletého M. A. sumou 110,- Eur mesačne k rukám matky vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci vopred. Zároveň poukázal na § 62 ods. 1 Zákona o rodine, § 156 a § 157 Civilného mimosporového poriadku. Uviedol, že u plnoletého dieťaťa došlo k podstatnej zmene pomerov, keď dňa 09.01.2019 ukončilo prípravu na budúce povolanie na Spojenej škole internátnej v Kysuckom Novom Meste v odbore stavebná výroba - murárske práce. Ešte predtým sa dieťa zamestnalo od 10.02.2018 v spoločnosti Hyunday Transys Slovakia s.r.o. na pracovnom mieste - Operátor. Napriek uvedenému navrhovateľ vyživovaciu povinnosť na dieťa plnil až do mesiaca august 2019. S dieťaťom však nie je možná žiadna komunikácia, podľa aktuálneho stavu nie je možné v konaní uzatvoriť zmier.
3. Odporca ako oprávnený z výživného vo vyjadrení k návrhu, doručenom súdu dňa 14.10.2019, uviedol, že súhlasí s rozhodnutím súdu vo veci zrušenia vyživovacej povinnosti jeho otca k nemu ako plnoletému dieťaťu.
4. Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení prostredníctvom svojho právneho zástupcu, doručenom súdu dňa 01.04.2020 uviedol, že súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti.
5. Odporca vo svojom písomnom podaní, doručenom súdu dňa 21.04.2020, uviedol, že súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti.
6. Súd vykonal pojednávanie dňa 28.04.2020, na ktorom aj vyhlásil rozsudok, v neprítomnosti účastníkov konania, v súlade s ich vyjadreniami, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, tvoriacich súčasť spisu.
8. Z rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 20P/28/2012-82 zo dňa 30.10.2012, právoplatný dna 30.11.2012, mal súd preukázanú skutočnosť, že ním bola navrhovateľovi uložená povinnosť platiť na vtedy maloletého M. A., nar. XX.XX.XXXX výživné vo výške 110,- Eur mesačne od 01.01.2012 vždy do 20.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám jeho matky.
9. Z Potvrdenia Spojenej školy internátnej, Murgašova 580, 024 01 Kysucké Nové Mesto, zo dňa 26.08.2019 súd zistil, že oprávnený z výživného bol v dobe od 01.09.2016 do 09.01.2019 žiakom denného štúdia SŠI KNM, organizačnej zložky: odborné učilište a dňom 10.01.2019 prerušil štúdium v 3. ročníku.
10. Z Potvrdenia o zamestnaní zo dňa 26.08.2019 súd zistil, že oprávnený z výživného je ku dňu 26.8.2019 zamestnaný v spoločnosti Hyunday Transys Slovakia s.r.o. na pozícii Operátor - trieda 1, odo dňa 10.12.2018. Pracovný pomer je uzatvorený na dobu určitú do 09.12.2019 a zamestnanec nie je vo výpovednej dobe.
11. Z Odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni mal súd preukázané, že oprávnený z výživného je v súčasnom pracovnom pomere od 10.12.2018 v spoločnosti Hyunday Transys Slovakia s.r.o..
12. Súd na posudzovaný prípad aplikoval nasledujúce zákonné ustanovenia: § 62 ods. 1 a § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“).
13. V zmysle § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Veková hranica osemnásť rokov má význam len z hľadiska procesného a takisto hranica akýchkoľvek zárobkových schopností a možností dieťaťa je relatívna, nakoľko rodičia sú zodpovední za všestranný duševný a telesný rozvoj svojich detí. Zánik vyživovacej povinnosti v zmysle vyššie citovaného ustanovenia je u každej oprávnenej osoby individuálnou záležitosťou, a je potrebné preto zvažovať viaceré faktory rozhodujúce pre posúdenie nadobudnutia schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť a z toho vyplývajúci zánik vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu. Okrem štúdia ako prípravy na budúce povolanie je potrebné zohľadniť napríklad aj schopnosť zamestnať sa alebo vykonávať prácu a majetkové pomery dieťaťa. Dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, keď je samostatne schopné uspokojovať svoje potreby z pravidelnej odmeny za svoju prácu, pričom musí ísť o prácu, ktorá zodpovedá jeho psychickým a fyzickým schopnostiam a potrebám spoločnosti.
14. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Oprávnený z výživného vyjadril súhlas so zrušením vyživovacej povinnosti navrhovateľa vo svojom písomnom vyjadrení. Zároveň mal súd v konaní preukázané, že oprávnený z výživného je zamestnaný, má stály príjem, je schopný sa samostatne živiť a tiež súhlasil so zrušením vyživovacej povinnosti.
15. Vzhľadom na skutočnosť, že boli splnené predpoklady podľa § 78 ods. 1 ZoR na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči oprávnenému z vyživovacej povinnosti, súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením rozhodol v prospech návrhu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
16. Súd rozhodol o zrušení vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči jeho synovi M. A. s účinnosťou od 10.12.2018 vzhľadom na skutočnosť, že z Potvrdenia o zamestnaní zo dňa 26.08.2019 spoločnosti Hyunday Transys Slovakia s.r.o. a z Odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni vyplýva, že oprávnený z výživného je v tejto spoločnosti zamestnaný od 10.12.2018. Z uvedeného má súd preukázané, že od tohto dátumu je oprávnený z výživného schopný samostatne sa živiť.
17. Podľa § 52 CMP (Civilný mimosporový poriadok) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. O nároku na náhradu trov konania súd podľa § 52 CMP rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko neboli splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 55 CMP, keďže súd v konaní nevzhliadol také okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé náhradu trov konania priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.