Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-2S/158/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: ChocoSuc Partner, s.r.o., so sídlom Cukrovarská 502, 075 01 Trebišov, IČO: 36 617 016, právne zastúpený: KAIFER advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Fibichova 11, 040 01 Košice, IČO: 36 861 561, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mlynské nivy 44/a, 827 15 Bratislava, IČO: 00 686 832, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. -1080-156121 zo dňa 07.06.2021, takto

rozhodol:

I. Správny súd z r u š u je oznámenie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky o neschválení žiadosti o dotáciu č. -1080-156121 zo dňa 07.06.2021.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého opatrenia

1. Správny súd prvotne uvádza, že priebeh administratívneho konania zistil výlučne na podklade podaní žalobcu, pretože žalovaný v priebehu súdneho konania správnemu súdu vyjadrenie a ani administratívny spis nepredložil.

2. Žalovaný dňa 16.12.2020 vyhlásil výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné – jednalo sa o pomoc podľa Dočasného rámca pre opatrenie štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej situácii spôsobenej nákazou COVID-19 v platnom znení.

3. Žalobca prostredníctvom svojho prenajímateľa a prostredníctvom žiadosti o poskytnutie dotácie na nájomné požiadal žalovaného o poskytnutie dotácie na nájomné, a to z dôvodu sťaženého užívania.

4. Zo strany žalovaného bolo žalobcovi doručené oznámenie o neschválení žiadosti o dotáciu číslo: -1080-156121 zo dňa 07.06.2021 (ďalej len „napadnuté opatrenie“), prostredníctvom ktorého žalovaný oznámil žalobcovi, že žiadosť o dotáciu nebola schválená z dôvodu neoprávnenosti žiadosti z titulu predmetu činnosti prevádzky.

II.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

5. Žalobca podal Krajskému súdu v Bratislave správnu žalobu zo dňa 29.06.2021 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého opatrenia a jeho zrušenia.

6. Žalobca poukázal na nesprávne právne posúdenie veci, ktoré podľa názoru žalobcu tkvie v nesprávnom výklade a aplikácii pojmu „predajňa potravín v rozsahu uspokojenia nevyhnutných životných potrieb“, použitého uzneseniami Vlády Slovenskej republiky a vyhláškami Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Žalovaný si pri skúmaní žiadosti žalobcu o dotáciu na nájomné nesprávne právne vyložil obsah pojmu „predajne potravín v rozsahu uspokojenia nevyhnutných potrieb“ v zmysle prijatých uznesení Vlády Slovenskej republiky a s tým spojených vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a tento následne nesprávne aplikoval vo vzťahu k žiadosti žalobcu. Žalobca tak videl nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého opatrenia v tom, že žalovaný na základe nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu ohľadom činnosti žalobcu v prevádzke v nákupnom centre AUPARK Košice nesprávne aplikoval príslušné právne predpisy a nesprávne právne posúdil, že vo vzťahu k žiadosti žalobcu neboli splnené podmienky stanovené vo výzve pre poskytnutie dotácie na nájomné z dôvodu „neoprávnenosti žiadosti z titulu predmetu činnosti prevádzky.“

7. Žalobca následne uviedol, že žalovaný napadnuté opatrenie odôvodnil výlučne konštatáciou „žiadosť nebolo možné schváliť z dôvodu neoprávnenosti žiadosti z titulu predmetu činnosti prevádzky“, pričom žalobcovi nebolo zrejmé, na základe akých úvah dospel žalovaný k danému záveru. Žalobca mal za to, že uvedený záver žalovaného nemožno vyložiť ani výkladom, pretože odôvodnenie napadnutého opatrenia spočíva iba v jednej strohej vete, bez akejkoľvek výpovednej hodnoty. Žalobca zároveň namietal, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základe napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu.

III.

Vyjadrenie žalovaného

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

8. Žalovaný sa k žalobe vôbec nevyjadril, a to aj napriek tomu, že ho správny súd na vyjadrenie k žalobe opakovane vyzýval – výzvou zo dňa 11.08.2021, výzvou zo dňa 19.10.2021, prípisom zo dňa 27.01.2022, uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.: -61 zo dňa 23.11.2022 a výzvou zo dňa 03.01.2024. Aj napriek opakovaným výzvam sa žalovaný k žalobe nevyjadril.

9. Žalovaný zároveň správnemu súdu aj napriek opakovaným výzvam nepredložil ani administratívny spis, za čo bola žalovanému uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.: -61 zo dňa 23.11.2022 uložená pokuta vo výške X.XXX,XX eur. 10. V rámci súdneho konania žalobca predložil správnemu súdu podanie s názvom: „Vyjadrenie v právnej veci sp. zn.: “ zo dňa 20.01.2022, v obsahu ktorého žalobca predložil správnemu súdu argumentáciu, ktorá spočívala v prezentovaní právnych úvah a skutočností, ktoré osvedčujú názor žalobcu o nezákonnosti napadnutého opatrenia z dôvodu nesprávneho výkladu a aplikácie obsahu pojmu: „predajňa potravín v rozsahu uspokojenia nevyhnutných životných potrieb“.

11. Následne sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 06.03.2023, v obsahu ktorého uviedol, že v prípade, ak žalovaný nepredložil administratívny spis, tak napadnuté opatrenie je nepreskúmateľné, čo samo o sebe zakladá dôvod na jeho zrušenie. Zároveň žalobca s odkazom na skutočnosti, že predmetná výzva bola uzatvorená ku dňu 30.06.2021, požiadal správny súd o to, aby v prípade zrušenia napadnutého opatrenia vec nevrátil žalovanému na nové konanie.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

12. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského

súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 bola náhodným výberom pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.: .

13. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté opatrenie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na a v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „“) napadnuté opatrenie zrušil.

14. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa , keďže ani jeden z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred pred vyhlásením na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.02.2024 ( ).

15. Podľa v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

16. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

18. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

19. Ako už správny súd uviedol v tomto rozsudku, žalovaný aj napriek opakovaným výzvam a udelenej pokute nedoručil správnemu súdu administratívny spis. Tu je potrebné uviesť, že pre posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia orgánu verejnej správy je nevyhnutné, aby správny súd vychádzal z administratívneho spisu žalovaného. V prípade, ak žalovaný vôbec nepredloží svoj administratívny spis, prípadne predloží neúplný administratívny spis alebo len fotokópiu administratívneho spisu, správny súd nemôže náležite preskúmať, či orgán verejnej správy postupoval a rozhodol v súlade alebo v rozpore so zákonom. Správnemu súdu v takomto prípade chýbajú základné informácie o správnom konaní, o priebehu správneho konania, o priebehu dokazovania a podobne. Za takejto situácie správny súd v správnom súdnictve nemôže posúdiť, či napadnuté rozhodnutie alebo napadnuté opatrenie vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu žalovaným zodpovedá obsahu administratívnemu spisu alebo či bolo dostačujúce pre posúdenie veci. Preto je pri nepredložení administratívneho spisu, pri predložení nekompletného administratívneho spisu alebo fotokópie administratívneho spisu napadnuté rozhodnutie alebo napadnuté opatrenie žalovaného nepreskúmateľné, čo samo o sebe zakladá dôvod na ich zrušenie. Ak žalovaný vôbec nepredložil kompletný administratívny spis, správny súd má za to, že je to taká vada, ktorá má bez ďalšieho za následok, že napadnuté opatrenie je nepreskúmateľné.

20. Správny súd k danému odkazuje aj na judikatúru kasačného súdu, ktorý uviedol, že z vyplýva povinnosť vzťahujúca sa na všetky orgány verejnej správy na požiadanie predložiť správnemu súdu v určenej lehote riadne vedený administratívny spis alebo iné doklady, listiny a písomnosti, ako aj podať vyjadrenie k veci. Splnenie tejto povinnosti je primárne dosiahnuteľné opakovanou výzvou, urgenciou a končiac ukladaním procesných sankcií – ukladaním pokút. Zrušenie rozhodnutia z dôvodu nepreskúmateľnosti pre neúplnosť spisov alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené, možno v režime podriadiť pod zrušovací dôvod plynúci z , prípadne z , avšak až po vyčerpaní „osobitných postupov“, ktoré správnemu súdu ponúka , a teda zrušenie napadnutého rozhodnutia pre nepredloženie administratívneho spisu, resp. niektorej jeho podstatnej časti možno chápať ako ultima ratio. Pokiaľ teda žalovaný v súdom stanovenej lehote nepredloží administratívny spis, správny súd podľa okolností zváži zopakovanie výzvy

aj s poučením o možnom uložení pokuty a následne využije aj možnosť spočívajúcu v uložení pokuty. Nakoniec, ak sa žalovanému ani napriek uloženej sankcii nepodarí kompletný spisový materiál predložiť, vytvorí tým pre správny súd prekážku napadnuté rozhodnutie preskúmať. Až vtedy podľa konkrétnych okolností prípadu a zásadne v medziach žalobných bodov bude prichádzať do úvahy dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia a za predpokladu, že nebude možné zákonnosť rozhodnutia posúdiť z ostatného spisového materiálu (k tomu rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: zo dňa 31.10.2023).

21. K uvedenému správny súd poukazuje aj na závery právnej teórie, ktorá konštatovala, že ak orgán verejnej správy ani napriek uloženej pokute nepredloží správnemu súdu riadne vedený administratívny spis, vytvorí tým pre správny súd prekážku napadnuté rozhodnutia riadne preskúmať a v danom prípade pripadá do úvahy dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia alebo napadnutého opatrenia, a to pre jeho nepreskúmateľnosť, ak nebude možné zákonnosť napadnutého rozhodnutia alebo napadnutého opatrenia posúdiť z ostatného spisového materiálu (A., J. a spol. . Komentár. Bratislava : C. H. A., 2018, s. 481). Správny súd nemá dôvod sa od uvedeného záveru odchýliť.

22. Z dôvodu, že žalovaný nepredložil vyjadrenie k žalobe a ani administratívny spis, a to ani po opakovaných výzvach a uloženej pokute, priebeh administratívneho konania, ako aj uplatnené žalobné námietky nemohol správny súd dôkladne preskúmať, resp. ich nemohol objektívne preskúmať vôbec. Aj preto je nutné konštatovať, že napadnuté opatrenie je nepreskúmateľné podľa a zároveň nemá napadnuté opatrenie podklad v administratívnom spise (ktorý nebol predložený, a preto uvedené správny súd nemohol preskúmať), čo bolo ďalším dôvodom na zrušenie napadnutého opatrenia podľa . Správny súd žalovaného opakovane vyzýval tak na vyjadrenie sa k podanej žalobe ako aj na predloženie kompletného administratívneho spisu, avšak neúspešne a žalovaný zostal v celom súdnom konaní pasívny.

23. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd napadnuté opatrenie zrušil. Správny súd, aj s odkazom na skutočnosti uvedené žalobcom, napadnuté opatrenie nevrátil žalovanému na ďalšie konanie, pretože nové konanie by s odkazom na objektívne skutočnosti (uzatvorenie vyhodnotenia predmetnej výzvy k 30.06.2021) bolo nadbytočné a neefektívne. Uvedený postup je zároveň súladný s , v zmysle ktorého je pri zrušení napadnutého opatrenia na úvahe súdu, či vec vráti žalovanému na ďalšie konanie, pričom pri tejto úvahe súd vždy vychádza z okolností prejednávanej veci.

24. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa . O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa .

25. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia ( v spojení s ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal

spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).