Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/78/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, a.s., IČO: 30 807 484, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, proti žalovanému 2/ O. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., C. XXX/X, o zaplatenie 2.442,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 29. novembra 2018, č. k. -185, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej - vyhovujúcej časti (výrok I.), ktorou bol zaviazaný žalovaný 2/ k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 2.442,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v závislej časti o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2/ (výrok III.) p o t v r d z u j e .

Žalobcovi voči žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaného 2/ k povinnosti zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku sumu 2.442,- eur. Výrokom II. voči žalovanému 1/ žalobu zamietol. Výrokom III. nepriznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému 2/. Výrokom IV. priznal žalovanému 1/ voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou dňa 20.01.2016 domáhal zaplatenia sumy 2.442,- eur zo strany v tom čase ešte žalovaných 1/ E. C., IČO: 11 985 461, so sídlom Bošany, SNP č. 127, zastúpenému JUDr. Miroslavom Pekárom, advokátom so sídlom Bratislava, Krížna č. 44, a v záhlaví identifikovanému žalovanému 2/ (O. C.) v zmysle o sociálnom poistení v spojení s ustanoveniami o zodpovednosti za škodu ( a a nasl.). V poradí prvé rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo zrušené odvolacím súdom a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný 1/ žiadal voči nemu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, bránil sa tým, že podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení má právo, aby za neho uvedenú škodu hradila poisťovňa, a teda nie je daná jeho pasívna vecná legitimácia. Naviac na jeho strane absentuje zavinenie za vznik škody, ako zákonný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu na jeho strane. Aj v prípade opačného záveru, však sú splnené podmienky pre jeho liberáciu v zmysle , za škodu podľa jeho názoru výlučne zodpovedá žalovaný 2/. Výkonom práce nie je ošetrenie, alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta tam a späť. Žalovaný 1/ nedal žalovanému 2/ súhlas na použitie motorového vozidla, ktorého je prevádzkovateľom, na cestu do zdravotníckeho zariadenia, ani nevedel o návšteve zdravotníckeho zariadenia za účelom vyšetrenia žalovaného 2/. Na strane žalovaného 2/ išlo tak o exces, naviac o odporúčaniach lekárov, aby žalovaný 2/ neviedol motorové vozidlo nemal vedomosť. On ako zamestnávateľ preto nemôže zodpovedať za individuálne konanie zamestnanca, poukazujúc na rozhodnutie NS SR . Žalovaný 2/ sa bránil tým, že k lekárovi v ten deň išiel preto, lebo mu bolo zle. Snažil sa čo najskôr

dostať k lekárovi a potom chcel pokračovať v plnení pracovných povinností. Jeho konanie preto nemožno považovať za exces, ktorý by viedol k pracovnoprávnej zodpovednosti za porušenie pracovnej disciplíny. Nemal presne určenú trasu rozvozu, a preto nevybočil z trasy určenej žalovaným 1/. Nepamätá si, že by bol MUDr. Papšom upozornený, že by mohol mať vážne zdravotné problémy, prípadne by mohol stratiť vedomie. Je toho názoru, že nemožno aplikovať z dôvodu, že nešlo o protiprávny úkon konajúceho, pretože pri strate vedomia sa zjavne jedná o stav, kedy subjekt, ktorý porušuje právo aj tento stav zavinil. Je toho názoru, že z trestnoprávnej zodpovednosti nemožno automaticky vyvodiť aj občianskoprávnu zodpovednosť.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že trestným rozkazom tamojšieho súdu č. k. -214 zo dňa 13.05.2008 bol žalovaný 2/ uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa , s poukazom na , v príčinnej súvislosti s tým, že dňa 09.03.2007 spôsobil žalovaný 2/ dopravnú nehodu. Prevádzkovateľom vozidla, ktorým bola dopravná nehoda spôsobená, bol žalovaný 1/. Z vyšetrovacieho spisu č. ČVS: ORP-1018/OVK-PD-2007 Šv - (zápisnice o výsluchu svedka č. l. 69 a nasl.) vyplýva, že svedok MUDr. Papšo uviedol, že dňa 07.03.2007 prišiel do jeho ordinácie žalovaný 2/ s tým, že mal účasť na dopravnej nehode a utrpel zranenia brucha a hlavy. Bol riadne vyšetrený a poučený o jeho zdravotnom stave vrátane upozornenia, že pri zraneniach hlavy sa neodporúča viesť motorové vozidlo. Svedkyňa MUDr. K. P. uviedla, že dňa 07.03.2007 prišiel do jej ambulancie žalovaný 2/ s tým, že mal účasť na dopravnej nehode a buchol si hlavu a brucho. Bol vyšetrený, pričom neboli zistené žiadne vonkajšie známky zranenia, a preto ho odoslala na chirurgické oddelenie do Partizánskeho, navrhla mu tiež PN, avšak to výslovne odmietol. Svedok MUDr. Alexander Duran uviedol, že dňa 09.03.2007 sa do jeho ambulancie dostavil žalovaný 2/ s tým, že má bolesti hlavy. Bol vyšetrený s uzáverom ľahšieho otrasu mozgu s ďalším doporučením na hospitalizáciu na chirurgickom oddelení. Žalovaný 2/ bol informovaný o svojom zdravotnom stave a aj o tom, že v takomto stave nemôže viesť motorové vozidlo. Žalobca vyplatil poškodenému z dopravnej nehody dávky dôchodkového poistenia za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 vo výške 2.442,- eur.

4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. o sociálnom poistení, , , , , , , , Obč. zákonníka (ďalej len „OZ“), s odkazom na ktoré dospel k záveru, že žaloba je voči žalovanému 2/ dôvodná, a preto jej vo vzťahu k nemu vyhovel a vo vzťahu k žalovanému 1/ nedôvodná s poukazom na jeho vyvinenie sa zo zodpovednosti, teda úspešnú liberáciu. K námietke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1/ poukázal na ust. , vychádzajúc z ktorého je subjektom zodpovedným za vzniknutú škodu prevádzkovateľ vozidla, čím je daná jeho pasívna vecná legitimácia byť žalovaným v danom spore. Následne sa zaoberal zodpovednosťou žalovaných za vzniknutú škodu žalobcovi. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný 1/ ako prevádzkovateľ nevedel a nedal súhlas žalovanému 2/ na návštevu zdravotníckeho zariadenia. Keďže súčasťou pracovnej náplne žalovaného 2/ nebolo dovážať tovar do zdravotníckeho zariadenia, ten počas výkonu práce prestal vykonávať prácu a navštívil lekára bez oznámenia zamestnávateľovi. Žalovaný 2/ uviedol, že mu bolo zle, a preto v rýchlosti navštívil lekára. Súd bol toho názoru, že takéto konanie je v poriadku, avšak minimálne by malo dôjsť zo strany žalovaného 2/ k oznámeniu zamestnávateľovi, že mu nie je dobre a vykoná návštevu lekára, aby zamestnávateľ bol o svojom zamestnancovi informovaný. Naviac bolo zistené, že žalovaný 2/ nereflektoval na upozornenia lekárov, že vzhľadom k zdravotnému stavu by nemal viesť motorové vozidlo a takisto to neoznámil svojmu zamestnávateľovi. Namiesto toho sa chcel vrátiť do práce a ďalej plniť pracovné povinnosti. Tu súd videl zjavné pochybenie v konaní žalovaného 2/. Obranu žalovaného 2/, že žiaden z lekárov mu nepovedal, že môže upadnúť do bezvedomia považoval súd za nedôvodnú, pretože v prípade akejkoľvek zdravotnej indispozície, a teda nielen v prípade upadnutia do bezvedomia, môže dôjsť k dopravnej nehode z dôvodu zlého zdravotného stavu, napr. ak by došlo žalovanému nevoľno, alebo by sa mu zakrútila hlava. Súd vzhľadom na uvedené bol toho názoru, že sú splnené podmienky pre vyvinenie žalovaného v 1/ v zmysle zo zodpovednosti za škodu a vznik zodpovednostného vzťahu žalovaného 2/. K predpokladom zodpovednosti za škodu v zmysle u žalovaného 2/ uviedol, že žalovaný 2/ sa dopustil protiprávneho konania tým, že spôsobil dopravnú nehodu, z ktorého konania bol uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa , s poukazom na a to Trestným rozkazom č. k. -214 zo dňa 13.05.2008. Vznik a výška s nehodou vzniknutej škody spočívajúcej vo vyplatení poškodenému dávok dôchodkového poistenia spornou nebola. Príčinnou súvislosťou medzi protiprávnym úkonom a vznikom

škody je to, že v prípade, ak by nedošlo k dopravnej nehode a poškodeniu zdravia u poškodeného, žalobcovi by žiadna škoda nevznikla. Žalovaný 2/ naplnil aj podmienku zavinenia, i keď nie úmyselného, ale nedbanlivostného, keďže nedbal na upozornenia lekárov, viedol napriek tomu motorové vozidlo a zavinil vznik dopravnej nehody. O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa tak, že určil zákonnú lehotu splatnosti, keďže dôležitý dôvod pre určenie lehoty dlhšej nezistil. Rozhodnutie o splatnosti vo výroku rozsudku, však nebráni stranám sporu dohodnúť sa na inej lehote splatnosti, prípadne na splácaní prisúdenej sumy v splátkach. O náhrade trov konania žalobcu voči žalovanému 2/ súd rozhodol v zmysle tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania voči žalovanému 2/ napriek tomu, že bol voči nemu žalobca v konaní úspešný, keďže žalobca náhradu trov konania nežiadal. O náhrade trov konania žalovaného 1/ voči žalobcovi súd rozhodol v zmysle tak, že žalovanému v 1/ priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, keďže voči nemu bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu, a preto bol v konaní voči žalobcovi úplne úspešný.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalovaný 2/, vychádzajúc z obsahu odvolania smerujúc svoje odvolanie voči výroku I. rozhodnutia, ktorým bol zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 2.442,- eur a v závislej časti o trovách konania (výrok III.), navrhujúc odvolaciemu súdu zmenu napadnutého rozhodnutia, a to tak, že žaloba bude voči nemu zamietnutá, prípadne rozhodnutie súdu prvej inštancie v týchto častiach bude zrušené a vec bude vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vychádzajúc z obsahu odvolania uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. a (nesprávne skutkové a právne závery) namietal nesprávnosť záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie vo vzťahu k nemu. Podľa jeho názoru, súd prvej inštancie nesprávne posúdil na jeho strane existenciu naplnenia predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle Obč. zákonníka, ktorým je upravená všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických osôb za spôsobenú škodu, ktorá vychádza zo zásady zodpovednosti na škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Ide o zodpovednosť za zavinený protiprávny úkon, teda predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je úkon ako prejav vôle fyzickej osoby, ktorý je protiprávny a zahŕňa dve zložky: a/ protiprávny úkon, b/ protiprávnosť úkonu. Musí spočívať v porušení právnej povinnosti a rozpornosti úkonu s objektívnym právom, čo spočíva buď v konaní, alebo opomenutí takého konania. On na pojednávaní dňa 29.11.2018 opakovane uvádzal, že nikdy nemal vopred určenú trasu rozvozu, takže nie je možné jeho návštevu lekára, aj keď na motorovom vozidle zamestnávateľa, považovať za exces. V podstate možno súhlasiť s definíciou excesu prezentovanou súdu právnym zástupcom žalovaného 1/ s tým, že ide o vybočenie z medzí činnosti zamestnanca, pri ktorom tento sleduje výlučne uspokojovanie osobných potrieb, on však nemal z akých bežných činností „vybočiť“, pretože nemal vopred určený žiadny harmonogram pri rozvoze, resp. kam má ísť najskôr, takže takto definovaný exces voči nemu zjavne neobstojí, keďže on pri samotnom výkone svojej práce týmto spôsobom nemal ako z tejto vybočiť, keďže evidentne žiadne činnosti nemal zadefinované. Ani druhá časť definície excesu, sledovanie výlučne uspokojovanie osobných potrieb nie je aplikovateľná na tento prípad, pretože návštevu lekára, keďže mu prišlo v práci zle a bál sa o svoje zdravie, resp. život, nie je možné považovať za konanie, z ktorej by mohol mať on ako osoba nejaký prospech, čo napokon v odôvodnení uznal aj samotný súd. Je presvedčený, že nekonal protiprávne v tom, že išiel k lekárovi na ošetrenie z dôvodu, že sa necítil dobre, a preto bolo potrebné zisťovať, či škoda bola spôsobená v zmysle občianskeho práva, a potom zisťovať existenciu príčin tejto škody. Z pripojeného trestného spisu vyplýva, že dopravnú nehodu spôsobil tak, že za volantom motorového vozidla, ktoré patrilo žalovanému 1/ odpadol, teda stratil vedomie, čím išlo o stav, ktorý nezávisel od jeho konania, ale z pohľadu práva išlo o „vis maior“, teda stav, ktorý svojím konaním nijako nezavinil. Nebola tak splnená podmienka psychickej stránky, ktorá spočíva v prítomnosti vedomia pri samotnom protiprávnom úkone. S poukazom na uvedené, nemožno voči nemu aplikovať ust. . Keďže neboli naplnené zákonné predpoklady (protiprávny čin a protiprávnosť úkonu), nemohla na jeho strane vzniknúť ani zodpovednosť za vzniknutú škodu, ako to podľa jeho názoru nesprávne uvádza súd prvej inštancie.

6. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie voči žalovanému 2/ ako vecne správny potvrdiť. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel upravujú ust. § 427 a nasl. Obč. zákonníka, v znení neskorších predpisov ako prípad osobitnej zodpovednosti postavenej na objektívnom princípe čo znamená, že prevádzkovateľ, t. j. žalovaný 1/ má objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie ako dôsledok protiprávneho úkonu. V danom prípade nebol vodič motorového vozidla však totožný s osobou prevádzkovateľa, ktorá skutočnosť nezbavuje vodiča zodpovednosti, ktorá vznikla porušením právnych povinností dodržať predpisy cestnej premávky, pričom pri strete objektívnej a subjektívnej zodpovednosti

ide o spoločnú zodpovednosť žalovaných 1/, 2/, pričom žalovaný 2/ spôsobil dopravnú nehodu vedením vozidla, ktoré patrilo jeho zamestnávateľovi počas výkonu práce, o čom svedčí vydaný trestný rozkaz Okresného súdu Partizánske a otázka posúdenia prípadného excesu na strane žalovaného 2/ bola úlohou súdu. Výška škody, ktorú žalobca požaduje nahradiť, nebola sporná a vznikla žalobcovi výplatou dávok v dôsledku protiprávneho konania žalovaného 2/ a bola preukázaná potvrdením o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia poistencovi K. X. za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 v žalovanej výške, nakoľko poistenec sa dôsledkom dopravnej nehody stal invalidným. V ďalšom poukazuje na svoju argumentáciu produkovanú v priebehu doterajšieho konania a poukazuje na to, že žalovaní sa snažili vyhnúť svojej zodpovednosti a zvaľovali vinu jeden na druhého.

7. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť (ďalej len „“), ktorým bol zrušený (ďalej len „“) v znení neskorších predpisov.

8. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

9. Podľa , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

10. V posudzovanej veci konanie bolo začaté ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného kódexu , vo veci bolo rozhodnuté a odvolanie bolo podané už za účinnosti terajšieho procesného kódexu .

11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie v odvolaním dotknutej časti vydané podľa (ďalej len „“), že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu aj náležitosti podľa s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

12. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a , a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výrok I.), ktorou rozhodol o povinnosti žalovaného 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 2.442,- eur, ako aj v závislom výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným 2/ (výrok III.) je potrebné ako vecne správne podľa potvrdiť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho zostávajúcich častiach (vo vzťahu k pôvodnému žalovanému 1/ - E. C.), a to zamietajúcej a závislej o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným 1/ (výroky II. a IV.) nepreskúmaval, keďže vychádzajúc z obsahu odvolania tieto jeho suspenzívnym účinkom dotknuté neboli a v týchto častiach rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo vlastnosť právoplatnosti. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

13. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozhodnutím zo dňa 8. decembra 2016 pod č. k. -61 žalobe žalobcu, prostredníctvom ktorej sa domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ náhrady škody vyhovel, konštatujúc vznik ich spoločnej zodpovednosti za škodu vzniknutú žalobcovi. Po jeho zrušení odvolacím súdom, a to uznesením KS Trenčín zo dňa 24.05.2018, č. k. -128, súd prvej inštancie v poradí druhým rozhodnutím po odstránení nedostatkov v intenciách daných odvolacím súdom, žalobu voči žalovanému 1/ zamietol, žalobcu zaviazal nahradiť mu trovy konania, v ktorej časti rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vo vzťahu k žalovanému 2/ žalobe vyhovel, zaviazal ho k nárokovanému plneniu a o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným 2/ rozhodol tak, že žalobcovi ich náhradu voči žalovanému 2/ nepriznal.

14. Odvolateľ (žalovaný 2/) namieta správnosť tohto rozhodnutia, uplatňujúc posúdiac obsah odvolania, dôvody na odvolanie uvedené v ust. a (nesprávne skutkové a právne závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie).

15. Odvolací súd za aplikácie ust. z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok (odvolací dôvod uvedený v ust. ), existenciu ktorej vady nezistil a samotný odvolateľ ju tiež ani netvrdil.

16. Ako už bolo vyššie uvedené, odvolacie námietky smerujú proti nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoj rozhodnutie v dotknutej časti (dôvody na odvolanie, uvedené v ust. a ) .

17. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

18. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

19. Vyššie uvedené odvolacie námietky odvolateľa, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jeho výsledky vyhodnotil v intenciách daných ust. a z dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil tiež správny právny záver o priamej zodpovednosti žalovaného 2/ (pri súčasnom závere o naplnení zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti na jeho strane v zmysle ) za škodu vzniknutú v súvislosti s dopravnou nehodou spôsobenou vozidlom, ktorého prevádzkovateľom bol v čase nehody žalovaný 1/, ktorá skutočnosť síce bez ďalšieho by bola spôsobilou privodiť záver o zodpovednosti žalovaného 1/ za škodu tak podľa (keďže žalovaný 2/, ktorý vozidlo viedol bol jeho zamestnancom), ako aj podľa (objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorým bola pri dopravnej nehode dňa 09.03.2007 spôsobená škoda na zdraví poistencovi žalobcu), avšak vo svetle zistených liberačných dôvodov daných ust. (použitie motorového vozidla žalovaným 2/ na cestu do zdravotníckeho zariadenia a späť bez vedomia a súhlasu prevádzkovateľa), pri súčasnom závere, že ku škode nedošlo pri plnení pracovných úloh žalovaným 2/, či priamej súvislosti s nimi, ale že išlo o konanie, ktoré z takto definovaného rámca vybočovalo (exces), dôvodne zaviazal žalovaného 2/ k povinnosti nahradiť škodu žalobcovi, vzniknutej mu výplatou dôchodkových dávok pri dopravnej nehode poškodenému K. X. (výška ktorej škody sporná v konaní nebola) v zmysle o sociálnom poistení. Za vecne správne bolo potrebné považovať tiež súvisiace rozhodnutie o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným 2/, keď síce žalobca bol plne úspešný a vznikol mu nárok na ich náhradu (, ), avšak vo výsledku mu ich náhrada voči žalovanému 2/ nebola správne priznaná, keďže tento ich náhradu nepožadoval a vo vzťahu ani k tejto časti rozhodnutia odvolanie nepodal. Vychádzajúc zo správnosti vyššie uvedených záverov, nebolo rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho odvolaním dotknutej časti (výrok I.) za súčasného záveru o vecnej správnosti rozhodnutia, tiež v jeho závislej časti o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným 2/ (výrok III.), spôsobilé k inému, ako potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu za použ. . Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil, v parametroch daných ust. . Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej

inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v dotknutých častiach, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje ( ), aby nadbytočne neopakoval všetky pre strany známe fakty spolu so správnou citáciou právnych predpisov.

20. Nad rámec uvedeného, vo vzťahu k námietkam odvolateľa, odvolací súd uvádza:

21. Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu, z vykonaného dokazovania vyplýva (z pripojeného vyšetrovacieho spisu č. ČVS: ORP-1018/OVK-PD-2007 Šb), že dňa 09.03.2007 spôsobil žalovaný 2/ (O. C.) dopravnú nehodu, keď riadil po miestnej komunikácii - ulici Nemocničnej v Partizánskom zo smeru od objektu nemocnice s poliklinikou v smere do centra mesta Partizánske dodávkové motorové vozidlo značky Ford - Transit, evidenčné číslo PE - XXXAG, riadenie ktorého nezvládol, prešiel do protismeru a narazil do protiidúceho osobného motorového vozidla, riadeného vodičom K. X., ktorý utrpel zranenia vyžadujúce si dlhodobé liečenie a práceneschopnosť a jeho spolujazdec vo vozidle P. X. utrpel kompresívne poranenie hrudníka a brucha, na následky ktorých zranení v nemocnici zomrel, z ktorého protiprávneho konania spočívajúceho v porušení o premávke na pozemných komunikáciách bol žalovaný 2/ uznaný vinným, v príčinnej súvislosti s ktorým protiprávnym konaním spôsobil inému z nedbanlivosti smrť a spáchal tak tiež prečin usmrtenia podľa , 2005 Z. z. v znení (s poukazom na ust. ), za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 roky, zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v cestnej premávke na dobu 4 rokov a súčasne mu bola uložená povinnosť uhradiť podľa spôsobenú škodu poškodeným, a to P. X. a K. X. (Trestný rozkaz vydaný Okresným súdom Partizánske zo dňa 13.05.2008, č. k. -2014, právoplatný a vykonateľný čo do viny a trestu dňa 27.05.2008 a čo do náhrady škody 28.05.2008). Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že žalovaný 2/ v čase dopravnej nehody nebol prevádzkovateľom dodávkového motorového vozidla zn. Ford - Transit, ktorým bola spôsobená vyššie uvedená dopravná nehoda, prevádzkovateľom tohto vozidla bol E. C. (v konaní pôvodne vystupujúci ako žalovaný 1/), ktorý v uvedenom rozhodnom čase bol tiež v pracovnoprávnom vzťahu v postavení zamestnávateľa so žalovaným 2/ O. C., ktorý bol jeho zamestnancom. Súčasne nebolo ani v tomto konaní medzi stranami sporným (ako to vyplýva tiež z obsahu vyšetrovacieho spisu), že k nehode došlo na miestnej komunikácii ul. Nemocničnej v Partizánskom zo smeru od objektu nemocnice s poliklinikou v smere do centra mesta Partizánske, pričom podľa samotného žalovaného 2/ to bolo na ceste späť z nemocnice, kde bol žalovaný 2/ z vlastného podnetu v uvedenom zdravotníckom zariadení na lekárskom vyšetrení, pričom nepreukazoval, ale ani netvrdil, že by toto lekárske vyšetrenie mu bolo nariadené zamestnávateľom, či že by zamestnávateľa o ňom bol vôbec informoval. Z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu tiež vyplýva, že dňa 09.03.2007, avšak v čase pred dopravnou nehodou, sa žalovaný 2/ (ako vypovedal svedok MUDr. Alexander Duran), dostavil do jeho ambulancie s tým, že má bolesti hlavy, vyšetrením bol mu zistený ľahší otras mozgu s doporučením hospitalizácie na chirurgickom oddelení a súčasne bol poučený o svojom zdravotnom stave, ako aj o tom, že v takom stave nemôže viesť motorové vozidlo. Uvedenému deju však predchádzalo už dňa 07.03.2007 vyšetrenie žalovaného 2/ MUDr. Dagmar Tvrdou, ktorá v priebehu trestného konania vypovedala, že dňa 07.03.2007 prišiel do jej ambulancie žalovaný 2/ s tým, že mal účasť na dopravnej nehode (ktorá časovo predchádzala nehode, od ktorej je odvodený nárok na náhradu škody v tomto konaní), uvádzal jej, že si buchol vtedy hlavu a brucho, z ktorého dôvodu bol ňou odoslaný na chirurgické oddelenie do Partizánskeho a bola mu z jej strany navrhnutá tiež práceneschopnosť, čo tento výslovne odmietol. V totožný deň bol tiež vyšetrený žalovaný 2/ MUDr. Papšom z rovnakých dôvodov ako v prípade MUDr. Dagmar Tvrdej, pričom zo strany lekára bol poučený o svojom zdravotnom stave a súčasne bol upozornený, že pri zraneniach hlavy, s ktorými sa do jeho ordinácie žalovaný 2/ dostavil, sa neodporúča viesť motorové vozidlo. V konečnom dôsledku z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, žalobca vyplatil poistencovi K. X., ktorý pri dopravnej nehode utrpel zranenia, dávky dôchodkového poistenia za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 v žalobou uplatnenej výške 2.442,- eur, pričom nebolo v konaní sporným, že poškodený K. X. v dôsledku poškodenia zdravia, ktoré utrpel pri dopravnej nehode, sa stal invalidným, v čom mal tiež pôvod dôvod ich priznania a vyplatenia.

22. Podľa (ďalej len „“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

23. Podľa , škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

24. Podľa , zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

25. Podľa , plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty.

26. Podľa veta prvá a druhá , v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Takýmito úkonmi nie je cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť.

27. Podľa , , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

28. Podľa , namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.

29. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

30. Vodič musí byť na vedenie vozidla dostatočne zdravotne spôsobilý a v potrebnom rozsahu musí ovládať vedenie vozidla a predpisy o cestnej premávke. Vodič nesmie viesť vozidlo, ak jeho schopnosť viesť vozidlo je znížená najmä užitím liekov, úrazom, chorobou, nevoľnosťou alebo únavou (, o premávke na pozemných komunikáciách v znení účinnom v čase dopravnej nehody, t. j. v znení do 31.03.2007).

31. Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí ( ).

32. Podľa o sociálnom poistení, sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.

33. Základným predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia oprávneného a zodpovedného subjektu. Zákon predpokladá, že škodu môže spôsobiť a teda tiež za ňu zodpovedať tak právnická, ako aj fyzická osoba ( ). Osobitnú pozornosť je potrebné venovať otázke, kedy ide o škodu spôsobenú právnickou, či fyzickou osobou vo svetle ust. , v zmysle ktorého namiesto priameho škodcu, za škodu zodpovedá právnická alebo fyzická osoba, ak bola škoda spôsobená pri činnosti priameho škodcu vykonávanej pre právnickú alebo fyzickú osobu, ktoré ho (škodcu) na túto činnosť použili. Samotná priama osoba škodcu, ktorá by škodu v takomto postavení bezprostredne spôsobila, by za túto škodu bez ďalšieho v zásade nezodpovedala, i keď ani vtedy by nebola a priori vylúčená zodpovednosť takejto osoby podľa ustanovení upravujúcich všeobecnú zodpovednosť za škodu ( ). V prípade, ak by išlo o činnosť osôb v pracovnoprávnom vzťahu, zákon expressis verbis ustanovuje, že zodpovednosť týchto osôb podľa pracovnoprávnych predpisov nie je dotknutá, avšak v takomto prípade by išlo o zodpovednosť priameho škodcu vo vzťahu k právnickej alebo fyzickej osobe, pre ktorú vykonával činnosť a nie o zodpovednosť priamu vo vzťahu k poškodenému.

34. Z vyššie uvedených dôvodov, je preto potrebné pri riešení zodpovednostného vzťahu venovať primárne osobitnú pozornosť vyriešeniu otázky, či vzhľadom na okolnosti každej konkrétnej posudzovanej veci, (ne)môže ísť o škodu spôsobenú právnickou, či fyzickou osobou (podnikateľom). Záver v tomto smere však predpokladá bezpečné zistenie, či škodca vykonávajúci činnosť pre právnickú

alebo fyzickú osobu, poruší aj predpisy zakladajúce jeho všeobecnú zodpovednosť za škodu (príkladmo na okolnosti posudzovanej veci poruší pri výkone práce v prospech zamestnávateľa dopravné predpisy dôsledkom čoho spôsobí škodu tretej osobe), v ktorom prípade právnická alebo fyzická osoba (v takomto prípade tiež ako prevádzkovateľ motorového vozidla) zodpovedá tretej osobe ako prevádzateľ podľa a priamy škodca by zodpovedal vo svetle ust. veta druhá . Môže však tiež nastať situácia, že „použitá“ osoba prekročí svojou činnosťou rozsah činnosti určených zamestnávateľom do takej miery, že koná výlučne vo svoj prospech, v ktorom prípade ide na jeho strane o exces, za ktorý jeho zamestnávateľ, či už právnická alebo fyzická osoba (podnikateľ) nezodpovedá. Ustanovenie teda dopadá na prípady, keď konkrétnu činnosť, pri ktorej vznikla škoda, vykonáva právnická alebo fyzická osoba (podnikateľ), nie sama, ale prostredníctvom iných osôb, ktoré zamestnáva, alebo ktorých prácu k svojej činnosti využíva, ktorá tzv. osoba použitá k tejto činnosti nevykonáva prácu vo vlastnom mene a na vlastné riziko, ale pre právnickú (fyzickú) osobu podľa jej pokynov alebo príkazov, prípadne v jej záujme, čo znamená, že konaniu toho, kto škodu spôsobil, nechýbal miestny, časový a vecný vzťah k plneniu úloh zamestnávateľa v rámci jeho činnosti, pretože len v tom prípade nie je daná priama zodpovednosť toho, kto škodu spôsobil (zamestnanca), ktorého priama zodpovednosť nastáva výlučne v prípade, ak jeho konanie, ktorým bola škoda spôsobená, nespadá do rámca činnosti toho, pre ktorého prácu vykonával, teda nesúvisela s plnením jeho pracovných úloh, ale je mimo tohto rámca a možno ho teda kvalifikovať ako tzv. exces.

35. Zásadný význam pre účely vyvodzovania zodpovednosti za škodu vo svetle pracovného práva pri posudzovaní toho, či činnosť pri ktorej vznikla škoda možno subsumovať pod činnosť vykonávanú v príčinnej súvislosti s plnením pracovných úloh (teda v prospech zamestnávateľa), má ust. , vychádzajúc z ktorého za plnenie pracovných úloh, a teda výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, je potrebné považovať povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy, z ustanovení , ako aj z ďalších všeobecne záväzných pracovnoprávnych predpisov, a tiež povinnosti vyplývajúce z interných predpisov zamestnávateľa (príkladmo z Pracovného poriadku), či inú činnosť vykonávanú na príkaz zamestnávateľa, pričom odsek 2 uvedeného ustanovenia výslovne definuje, že za činnosť priamo súvisiacu s plnením pracovných úloh nemožno považovať (a nepripúšťa sa v tomto smere ani dohoda účastníkov pracovnoprávneho vzťahu, ktorá by to upravila inak), o.i. tiež účasť na vyšetrení v zdravotníckom zariadení, ktorá nebola nariadená zamestnávateľom, ktorú týmto výslovne vyraďuje z činností priamo súvisiacich s plnením pracovných úloh.

36. Vzhľadom na rozsah podaným odvolaním dotknutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, vzťahujúceho sa k časti dopadajúcej na žalovaného 2/ (rozhodnutie vo vzťahu k žalovanému 1/ je právoplatné, keďže suspenzívnym účinkom odvolania dotknuté nebolo), odvolací súd podrobil vecnému prieskumu správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie dopadajúce na žalovaného 2/ a vo svetle vyššie uvedených teoretických východísk, dopadajúcich na skutočnosti plynúce z vykonaného dokazovania, v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru o existencii priamej zodpovednosti žalovaného 2/ za škodu, ktorej náhrady sa žalobca v konaní domáha, opodstatnenosť ktorého nároku má pôvod v ust. o sociálnom poistení.

37. V konkrétnostiach posudzovanej veci bolo nepochybne zistené, že dopravná nehoda, v ktorej má pôvod vzniknutá škoda, bola dôsledkom priameho konania žalovaného 2/, ktorý pri vzniku škodovej udalosti viedol dodávkové motorové vozidlo, prevádzkou ktorého k nehode a následne s ňou k súvisiacemu vzniku škody došlo. Je síce pravdou, že z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaný 2/ bol v rozhodnom čase, kedy k nehode došlo, v pracovnoprávnom vzťahu so žalovaným 1/ ako fyzickou osobou (podnikateľom), ktorý ako jeho zamestnávateľ a súčasne prevádzkovateľ dotknutého dodávkového motorového vozidla, mu toto poskytol (teda žalovanému 2/) za účelom plnenia si jeho pracovných povinností (rozvoz pekárenských výrobkov), čo by bez existencie ďalších skutočností bolo spôsobilé indikovať k záveru o zodpovednosti žalovaného 1/ za vznik uvedenej škody v zmysle namiesto žalovaného 2/ ako priameho škodcu (v ktorom prípade by potom prichádzala do úvahy len zodpovednosť žalovaného 2/ v pracovnoprávnej rovine vo vzťahu k žalovanému 1/ ako jeho zamestnávateľovi), avšak vzhľadom na zistenie, že žalovaný 2/ ako priamy škodca nielenže porušil ako vodič motorového vozidla dopravné predpisy, ale porušil aj svoju generálnu prevenčnú povinnosť predchádzať vzniku škody o.i. tiež na zdraví predpísanú ust. , naviac pri súčasnom zistení, že jeho konanie ako škodcu, v príčinnej súvislosti s ktorým

došlo k vzniku škody, je vyradené z činností súvisiacich s plnením pracovných úloh, čo znamená, že v danom rozhodujúcom momente nevykonával činnosť v prospech svojho zamestnávateľa, za súčasného záveru o kumulatívnom naplnení zákonných predpokladov pre vznik všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa na jeho strane, nebolo možné otázku danosti jeho priamej zodpovednosti za škodu v tomto prípade posúdiť inak, ako na jeho ťarchu pozitívne.

38. V danom prípade totiž z dokazovania vyplynulo, že žalovaný 2/ v čase škodnej udalosti (dopravnej nehody) viedol motorové vozidlo po ceste späť z lekárskeho vyšetrenia, ktoré absolvoval z vlastného podnetu a rozhodnutia v zdravotníckom zariadení NsP Partizánske (ktorý dôvod návštevy tohto zariadenia uvádzal samotný žalovaný 2/), pri nespornom zistení o absencii nariadenia tohto vyšetrenia jeho zamestnávateľom (existenciu ktorého nariadenia vyšetrenia samotný žalovaný 2/ v priebehu konania netvrdil a žalovaný 1/ toto jednoznačne poprel), ktorú činnosť priamo ust. vyraďuje z činností súvisiacich s plnením pracovných úloh, prostredníctvom vykonania ktorej teda zo strany žalovaného 2/ došlo k prekročeniu rámca plnenia jeho pracovných povinností vymedzených mu zamestnávateľom, ktorý tzv. exces diskvalifikuje žalovaného 1/ ako zamestnávateľa odvolateľa, z jeho zodpovednosti za vzniknutú škodu vo svetle ust. , a zároveň vzhľadom na naplnenie liberačných dôvodov daných ust. (použitie motorového vozidla na lekárske vyšetrenie odvolateľom bez vedomia a súhlasu prevádzkovateľa, neinformovanie prevádzkovateľa o zdravotných ťažkostiach a účele cesty), ho to zbavuje zodpovednosti za vzniknutú škodu tiež ako prevádzkovateľa motorového vozidla vo svetle ust. . Bolo totiž ako je uvedené vyššie zistené, že žalovaný 2/ použil vozidlo na cestu do zdravotníckeho zariadenia nielen bez súhlasu, ale aj bez vedomia svojho zamestnávateľa, ako súčasného prevádzkovateľa dotknutého motorového vozidla napriek tomu, že toto vozidlo mu na tento účel nebolo pridelené (určené) a naviac tohto ani neinformoval o tom, že trpí zdravotnými ťažkosťami, či náhlou zdravotnou indispozíciou, ktoré boli spôsobilé diskvalifikovať jeho samotného z riadneho plnenia si pracovných povinností v pozícii vodiča pri minimálnej zodpovednosti k dodržiavaniu bezpečnostných predpisov cestnej premávky, a tiež so zreteľom na generálnu prevenčnú povinnosť danú ust. .

39. Vo svetle vyššie uvedených okolností, je potom nespôsobilou privodiť v prospech žalovaného 2/ priaznivejšie rozhodnutie vo veci jeho v odvolacia námietka spochybňujúca záver o tom, že je priamym nositeľom zodpovednosti za vzniknutú škodu, založená na tvrdení o nesprávnom posúdení jeho konania ako excesu v rovine pracovnoprávnej s odôvodnením, že nemal presne stanovenú dennú trasu rozvozu pekárenských výrobkov ako činnosti, ktorú vykonával v daný deň v prospech zamestnávateľa.

40. Totiž aj v prípade, ak by činnosť pri vykonávaní ktorej došlo k vzniku škody bolo možné posúdiť ako činnosť v priamej súvislosti s plnením jeho pracovných úloh (teda činnosť pre zamestnávateľa), nemalo by to za následok jeho diskvalifikáciu z jeho priamej všeobecnej zodpovednosti za škodu a s ňou spojenej povinnosti na jeho strane túto škodu nahradiť pri existujúcom zistení porušenia právnych predpisov žalovaným 2/ pri tejto činnosti. Nad rámec toho však je vznik priamej zodpovednosti na jeho strane aj vo svetle pracovnoprávneho vzťahu jednoznačne napriek produkovanej odvolacej námietke daná tým, že samotný žalovaný 2/ v priebehu konania jednoznačne definoval účel svojej cesty do zdravotníckeho zariadenia, ktorý spočíval v jeho lekárskom vyšetrení, ktoré nebolo nariadené zamestnávateľom a následne ako sám uvádzal, chcel pokračovať v práci. Keďže súčasne nepreukazoval, ale ani netvrdil nad rámec tohto účelu, k naplneniu ktorého aj ako vyplynulo z vykonaného dokazovania reálne došlo tiež iný účel, ktorý by bol v miestnej, časovej, či vecnej súvislosti s plnením jeho pracovných úloh (napríklad, že by do zdravotníckeho zariadenia viezol nejaký tovar, ktorý by bežne, teda obvykle na pokyn zamestnávateľa do tohto zariadenia rozvážal), nebolo možné cestu z tohto lekárskeho vyšetrenia vo svetle dikcie ust. posúdiť inak, ako činnosť, ktorá s plnením pracovných úloh spojená nebola, teda inak povedané ako tzv. exces, pričom vzhľadom na vyššie uvedené ďalšie okolnosti nie je významné, či mal dennú trasu pevne stanovenú, alebo nie. Ako už bolo uvedené, iný dôvod ako vlastné z jeho iniciatívy vykonané lekárske vyšetrenie pre návštevu zdravotníckeho zariadenia samotný odvolateľ neprodukoval a skutočnosť, že k nehodovému deju došlo práve na ceste z neho nespochybnil. Keďže teda nešlo o činnosť vykonávanú pre (na prospech) zamestnávateľa, nebolo ju možné posúdiť inak, ako činnosť pre potreby (teda na prospech) samotného žalovaného 2/, čím sú všetky predpokladané zložky konania v tzv. excese naplnené.

41. V ďalšom vo svetle odvolacích námietok žalovaného 2/, bolo potrebné sa vysporiadať s tým, či na jeho strane boli kumulatívne naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu vo svetle právnej úpravy všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa , keď tento v konkrétnostiach tvrdí absenciu protiprávneho konania na jeho strane, za ktoré nemožno podľa neho považovať návštevu lekára za účelom vyšetrenia z dôvodu, že sa necítil dobre a tiež nesprávne posúdenú príčinu dopravnej nehody, keďže z pripojeného trestného spisu vyplýva, že dopravnú nehodu spôsobil tak, že za volantom motorového vozidla stratil vedomie, teda v stave, ktorý nezávisel od jeho konania, čím absentovala podmienka prítomnosti vedomia pri samotnom protiprávnom úkone, a teda neboli naplnené kumulatívne všetky zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za vzniknutú škodu na jeho strane. Naviac podľa neho konštatovaná trestnoprávna zodpovednosť ešte neznamená automaticky záver o vzniku zodpovednosti v občianskoprávnej rovine.

42. Všeobecnú zodpovednosť za náhradu škody je možné charakterizovať ako subjektívnu zodpovednosť s predpokladaným zavinením škodcu, o ktorú pôjde len vtedy, ak sú kumulatívne naplnené predpoklady: a) vznik škody, b) protiprávnosť konania, c) zavinenie škodcu (ktoré je podľa zákona predpokladané) a d) príčinná súvislosť medzi škodou a konaním.

43. Porušením právnej povinnosti je mienený objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická alebo právnická osoba skutočne konala, či zanedbala konať a tým, ako konať mala, aby plnila svoje povinnosti. Vedľa porušenia povinnosti zákonnej, ukladá zákon všeobecnú povinnosť (tzv. generálnu prevenciu) ukladajúcu každému počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku a na iných hodnotách ( Občianskeho zákonník), nedodržanie ktorej povinnosti je takisto porušením právnej povinnosti v zmysle ust. , a teda aj jedným z predpokladov zodpovedností za škodu. O protiprávne konanie môže teda ísť len vtedy, ak konanie je v rozpore s existujúcou hmotnoprávnou úpravou spoločenských vzťahov, teda je v rozpore s objektívnym právom a porušuje hmotnoprávne vzťahy. Samotná protiprávnosť konania môže spočívať tak v konaní, ktoré má podobu správania „komisívneho“ , ako aj „omisívneho“. O komisívne správanie ide vtedy, ak zodpovedná osoba určitým spôsobom konala, avšak toto konanie je v rozpore so zákonom - culpa in committendo, na strane druhej, o omisívne konanie ide vtedy, ak zodpovedná osoba bola povinná konať (podľa zákona), avšak napriek tomu zostala nečinná - culpa in ommittendo.

44. Vo vzťahu k zodpovednosti za škodu, zavinenie ako ďalší zákonný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu je definované ako vnútorný psychický vzťah fyzickej osoby ku konaniu a výsledkom tohto konania, ktoré je protiprávne. Ide teda o subjektívnu spôsobilosť rozpoznať protiprávnosť správania. Zavinenie je teda založené jednak na poznaní konajúceho, spočívajúceho vo vedomosti a predvídaní určitého výsledku a tiež na vôli konajúceho, ktorý prejavuje svoju vôľu tak, že niečo chce, alebo je s niečím uzrozumený alebo mal by byť uzrozumený. Zavinenie môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. O nedbanlivostné konanie ide vtedy, ak konajúci vedel, že škodu môže spôsobiť, ale spoliehal sa, že ju nespôsobí alebo síce nevedel, že škodu môže spôsobiť, ale vzhľadom na jeho subjektívne danosti, mohol tak vedieť. Všeobecná zodpovednosť za škodu vychádza z princípu predpokladaného zavinenia, čo sa premieta v procesnej rovine tým, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že škodca škodu nezavinil, zaťažuje žalovaného.

45. Posúdením rozhodujúcich skutočností v konkrétnostiach posudzovanej veci, sa odvolací súd identifikuje so súdom prvej inštancie, že vo vzťahu k žalovanému 2/ ako priamemu škodcovi, boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu ( ). V konaní nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vylúčiť jeho zodpovednosť ( ), a tiež neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v jeho povinnosti preukázať, že škodu nezavinil, ktoré ho jednoznačne v tomto prípade zaťažovalo, pokiaľ chcel docieliť v prospech seba priaznivejšie rozhodnutie prostredníctvom záveru o nenaplnení zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti za vzniknutú škodu na jeho strane.

46. K odlišnému záveru nie sú spôsobilé ani jeho námietky spočívajúce v tom, že k dopravnej nehode došlo v dôsledku jeho zdravotného stavu, ktorý nezapríčinil (za volantom mu malo prísť nevoľno a tak prešiel do protismeru), čím podľa neho absentuje vlastnosť protiprávnosti jeho konania, ktoré spočívalo v porušení ust. o premávke na pozemných komunikáciách a ktoré mu bolo kladené za vinu v trestnom konaní. Keďže ani právoplatné rozhodnutie v trestnom konaní nediskvalifikuje súd v občianskoprávnom konaní skúmať naplnenie zákonných predpokladov pre vznik

zodpovednosti za škodu a tým aj existenciu zložky protiprávneho konania, dôsledne sa týmto riadiac z dokazovania zjavne vyplýva, že jazda v protismere, ktorá mala za následok dopravnú kolíziu bola už len dôsledkom porušenia iných právnych povinností, ktoré boli v jednoznačnej príčinnej súvislosti s nehodovým dejom a tým aj vznikom škody. V konaní bolo totiž jednoznačne preukázané, že žalovaný 2/ napriek tomu, že bol lekármi po absolvovaných lekárskych vyšetreniach a to nielen bezprostredne pred nehodou (dňa 09.03.2007), kedy žiadal o vyšetrenie z dôvodu, že má bolesti hlavy, ale už dňa 07.03.2007, kedy navštívil lekárov tvrdiac, že bol účastný inej, časovo predchádzajúcej nehode, pri ktorej mal utrpieť zranenie hlavy a brucha, opakovane informovaný a poučený o svojom zdravotnom stave s upozornením, že pri zranení hlavy (bol mu diagnostikovaný ľahší otras mozgu) sa neodporúča viesť motorové vozidlo, bola mu tiež doporučená práceneschopnosť, dokonca hospitalizácia na chirurgickom oddelení, motorové vozidlo zjavne ignorujúc nezanedbateľnú mieru nebezpečenstva poškodenia tak vlastného zdravia, ako aj vzniku dopravných kolízií a tým poškodenia zdravia ďalších účastníkov cestnej premávky viedol, a samotná kolízia bola už len vysoko pravdepodobným dôsledkom tohto jeho predchádzajúceho konania. Žalovaný 2/ nielenže ignoroval odborné lekárske doporučenia, tiež z jeho strany subjektívne vnímanie jeho zdravotných ťažkostí (podľa jeho vlastných tvrdení sa bál o svoj život a zdravie, pretože sa necítil dobre), ktoré boli aj dôvodom jeho opakovanej návštevy lekára pred dotknutou nehodou a predstavovali neudržateľnú mieru rizika vzniku dopravnej kolízie, ale tým, že za týchto okolností viedol motorové vozidlo čím nad rámec protiprávneho konania z ktorého bol uznaný vinným v trestnom konaní porušil tiež ust. o premávke na pozemných komunikáciách v znení účinnom v čase nehody, v zmysle ktorého vodič nesmie viesť vozidlo, ak jeho schopnosť je znížená okrem iného úrazom, chorobou, nevoľnosťou alebo únavou. V deň, keď došlo k dopravnej nehode, od ktorej je odvodený nárok na náhradu škody, sa podľa vlastných slov žalovaný 2/ necítil dobre, výslovne uvádza v odvolacom konaní, že mu bolo zle do takej miery, že sa bál o svoj život a zdravie, napriek tomu však viedol motorové vozidlo (a to nielen na ceste do, ale aj na ceste zo zdravotníckeho zariadenia a podľa jeho slov následne chcel pokračovať v práci, predmetom ktorej bola práca vodiča), ktoré vozidlo mu bolo zverené zamestnávateľom len na výkon jeho pracovných činností, naviac ošetrujúci lekári ho na kontraindikované jeho zdravotného stavu vykonávané činnosti, menovite vedenie vozidla opakovane upozornili, a práve dôsledkom ignorovania hrozby takéhoto nebezpečenstva odvolateľom, došlo k závažnému poškodeniu zdravia u dvoch osôb, u jednej s následkom smrti. Žalovaný 2/ sa teda nad rámec porušenia ust. zákona o premávke na cestných komunikáciách, nielenže dopustil tiež priameho porušenia zákonnej povinnosti danej mu ako vodičovi ustanovením citovaného zákona, ale svojim konaním aj zásadným spôsobom porušil tzv. generálnu prevenčnú povinnosť ( ) teda povinnosť počínať si tak, aby k škode neprišlo, keď napriek jeho zdravotnému stavu danému tak jeho subjektívnym vnímaním, ako aj odborným posúdením a s ním spojeným dôsledkom, ktoré z neho mohli vyplynúť, svojim nedbanlivostným konaním vzniku tejto škody nepredchádzal, v dôsledku ktorej hrubej nedbanlivosti pri plnom vedomí možných následkov riadil motorové vozidlo, výsledkom ktorej činnosti bola dopravná nehoda, a ktoré konanie žalovaného 2/ nemožno za týchto okolností posúdiť inak, ako protiprávne. Žalovaný 2/ musel byť vzhľadom na okolnosti jednoznačne uzrozumený s tým, že vzhľadom na zdravotné ťažkosti takúto nehodu a s ňou spojenú škodu spôsobiť môže, zjavne však neudržateľne nedbanlivostne sa spoliehal na to, že k tomu nedôjde. Pokiaľ dôsledkom tohto nedbanlivostného konania aj vo výsledku za volantom odpadol a týmto mechanizmom došlo k dopravnej nehode, nejde o okolnosti vylučujúce jeho zavinenie ako subjektívnu spôsobilosť nesenia zodpovednosti za vzniknutú škodu, spôsobilé k záveru o nenaplnení tohto zákonného predpokladu pre vznik zodpovednosti na jeho strane.

47. Nespôsobilé k odlišnému záveru sú tiež jeho námietky v tom smere, že lekára navštívil z obavy o svoj život a zdravie, ktorá okolnosť podľa neho vylučuje na jeho strane zodpovednosť za škodu. Nemožno pochybovať o tom, že v zaručuje každému právo na ochranu zdravia a právo na zdravotnú starostlivosť, avšak aj postup pri uplatňovaní tohto práva, musí spĺňať zákonné podmienky, čo znamená, že musí byť tiež lege artis, pretože v opačnom prípade ho nemožno diskvalifikovať z posúdenia o jeho protiprávnosti a následkom nej k vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu. Dôvody vylúčenia zodpovednosti za škodu upravuje ust. , vychádzajúc z ktorého je pravdou, že ten, kto škodu spôsobil za ňu nezodpovedá za splnenia predpokladov uvedených v tomto ustanovení, k naplneniu čoho však vzhľadom na okolnosti v danej veci nedošlo. Znenie uvedeného ustanovenia totiž predpokladá, že za škodu nezodpovedá ten, kto odvracal priamo hroziace nebezpečenstvo, ktoré nespôsobil, a to za splnenia zákonných predpokladov medzi iným tiež, že konajúci sám nebezpečenstvo nevyvolal, nebezpečenstvo ktoré odvracal priamo hrozilo, nebezpečenstvo za daných okolností nebolo možné odvrátiť inak. V konkrétnostiach posudzovanej veci,

však nielenže nemožno hovoriť o tom, že žalovaný 2/ by už v čase na ceste zo zdravotníckeho zariadenia po absolvovaných lekárskych vyšetreniach (kedy k nehode došlo) cieľom ktorej ako sám uviedol bolo následne pokračovať v jeho práci vodiča, bol odvracal akékoľvek nebezpečenstvo (o tom by bolo možné polemizovať v prípade ak by k nehode došlo na ceste do zdravotníckeho zariadenia), ale naopak, hroziace nebezpečenstvo dopravnej kolízie, ktoré sa nakoniec premietlo do svojho reálneho naplnenia, svojou nezodpovednosťou a nedbanlivosťou sám vyvolal. Za týchto okolností nie je reálne udržateľná akákoľvek úvaha o vylúčení zodpovednosti žalovaného 2/ za vzniknutú škodu vo svetle produkovanej námietky.

48. Keďže vznik, základ ani výška škody v priebehu konania spornými neboli, porušenie právnych povinností, ako aj ďalšie zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti odvolateľa za škodu boli vo svetle vyššie uvedených záverov naplnené (existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, neexistencia okolností vylučujúcich zodpovednosť, nepreukázanie absencie zavinenia) pri súčasnom závere, že uplatnený nárok na náhradu škody žalobcom má oporu v ust. Zákona o sociálnom poistení (č. v znení účinnom ku dňu vzniku škody), nebolo možné rozhodnutiu súdu prvej inštancie vzťahujúcemu sa k žalovanému 2/ z hľadiska jeho vecnej správnosti nič vytknúť.

49. Odvolacie námietky žalovaného 2/ vzťahujúce sa k rozhodnutiu vo veci samej, tak neboli spôsobilé privodiť v prospech neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

50. Tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, sa zaoberali tiež možnosťou prípadného určenia dlhšej lehoty splatnosti prisúdeného nároku vo svetle ust. a , vychádzajúc z ktorých zákonná 3-dňová lehota na plnenie, môže byť určená tiež dlhšia, ak sú v konaní preukázané okolnosti takéto rozhodnutie odôvodňujúce. Keďže z obsahu spisového materiálu takéto okolnosti nevyplývajú a samotný žalovaný 2/ tieto nielenže nepreukazoval, ale ani netvrdil, odvolací súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že na určenie dlhšej lehoty splatnosti existencia dôležitých dôvodov preukázaná nebola, čo však nediskvalifikuje sporové strany mimosúdne sa na dlhšej lehote splatnosti, prípadne na možnosti prisúdenú sumu splácať v splátkach dohodnúť mimosúdne tak, ako to dôvodne dal do pozornosti stranám tiež súd prvej inštancie.

51. Pokiaľ v konečnom dôsledku žalovaný 2/ namieta existenciu povinnosti z jeho strany nahradiť trovy konania žalobcovi, odvolanie v tejto časti má zjavne pôvod v nesprávne interpretovanej tej časti rozhodnutia, ktorá pojednáva o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným 1/, keďže vychádzajúc z výrokovej časti rozhodnutia o trovách k týmto stranám sporu sa vzťahujúcej (výrok III.), súd prvej inštancie žalobcovi vo vzťahu k žalovanému 2/ právo na náhradu trov konania nepriznal, čo znamená, že na strane žalovaného 2/ tu nie je súdom uložená existencia povinnosti žalobcovi trovy konania nahradiť.

52. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti (vyhovujúcej - výrok I.) je vecne správne, za súčasného záveru o správnosti rozhodnutia aj v časti závislej o náhrade trov konania (výrok III.), preto ho podľa v tomto rozsahu potvrdil. Odvolateľ neuviedol v odvolaní žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by už neboli predmetom posudzovania súdom prvej inštancie.

53. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že nepriznal nárok na ich náhradu žalobcovi vo vzťahu k žalovanému 2/ napriek jeho plnému úspechu v odvolacom konaní, keďže tomuto vznik trov zo spisu nevyplýva a ich náhradu ani nepožadoval.

54. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Lehoty ustanovené zákonom na vykonanie procesného úkonu stranami v konaní v čase od 27.marca 2020 do 30. apríla 2020 neplynú ( o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).