Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/45/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci odsúdeného X. B., narodeného X. I. XXXX vo O. I. G., trvalé bydlisko K. E. XXX, pre prečin krádeže podľa písmeno f), písmeno b) , v konaní o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany z 24. februára 2020, č. k. -292, na neverejnom zasadnutí konanom 28. apríla 2020 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa písmeno c) sa sťažnosť odsúdeného X. B. zamieta.

odôvodnenie:

Okresný súd Piešťany uznesením z 24. februára 2020, č. k. -292, vyslovil podľa , že sa odsúdený X. B. v skúšobnej dobe neosvedčil, a preto trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Piešťany z 18. júla 2018, sp. zn. , právoplatným dňa 19. júla 2018 vo výmere 8 (osem) mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky, vykoná. Okresný súd zároveň podľa písmeno a) odsúdeného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že X. B. (ďalej len odsúdený) bol rozsudkom Okresného súdu Piešťany z 18. júla 2018, sp. zn. , právoplatným 19. júla 2018 uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa písmeno f), písmeno b) , za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu na 2 roky. Odsúdenému bolo zároveň uložené ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou. Na verejnom zasadnutí okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením podstatného obsahu spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. , z neho oboznámil najmä vyššie citovaný rozsudok, ďalej trestný rozkaz Okresného súdu Martin z 11. decembra 2018, sp. zn. , právoplatný 20. decembra 2018 a správy a lustrácie na odsúdeného. Okresný súd na verejnom zasadnutí taktiež vypočul odsúdeného, ktorý k veci uviedol, že si bol plne vedomý plynutia skúšobnej doby, pričom svoj skutok ospravedlňoval tým, že bol v tom čase pod vplyvom alkoholu.

Na základe takto vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že odsúdený sa počas skúšobnej doby plynúcej od 20. júla 2018 do 20. júla 2020, dopustil totožnej trestnej činnosti, za ktorú už bol odsúdený, konkrétne krádeže, za ktorú bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Martin z 11. decembra 2018, sp. zn. , právoplatným 20. decembra 2018. Predmetného skutku sa pritom dopustil len dva mesiace po právoplatnom odsúdení vo veci Okresného súdu Piešťany sp. zn. , teda hneď na začiatku plynutia uloženej dvojročnej skúšobnej doby. Na základe toho okresný súd uzavrel, že sa odsúdený v skúšobnej dobe neosvedčil. Pokiaľ ide o zaradenie odsúdeného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody, okresný súd ho zaradil na výkon trestu odňatia slobody do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia s odôvodnením, že pred spáchaním trestného činu v tejto veci nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil, po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí, odsúdený ihneď sťažnosť. Prokurátor sa vzdal práva na podanie sťažnosti. Podanú sťažnosť odsúdený odôvodnil písomne prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Jozefa Sabóa podaním doručeným okresnému súdu 16. marca 2020. V sťažnosti uviedol, že nesúhlasí s názormi súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia. Podľa neho mal súd pri rozhodovaní prihliadnuť hlavne na skutočnosť, že išlo iba o drobné krádeže, ktorými bola spôsobená len minimálna škoda. Odsúdený si je vedomý, že u neho ide o špeciálnu recidívu, ale skutky spáchal pod vplyvom alkoholu, nakoľko po prepustení z väzby nestihol nastúpiť na protialkoholické liečenie. Práve táto skutočnosť mala vplyv na to, že sa dopustil predmetnej krádeže. Zastáva názor, že až po absolvovaní protialkoholického liečenia bude možné objektívne rozhodnúť o jeho osvedčení, resp. neosvedčení. Z týchto dôvodov považuje napadnuté uznesenie za predčasné, preto v konečnom návrhu žiada, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a vrátil vec okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave riadne predložený na rozhodnutie 17. apríla 2020. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa písmeno a), písmeno b) preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým odsúdený podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom. Na základe prieskumu zistil, že sťažnosť bola podaná voči rozhodnutiu, voči ktorému je prípustná, že ju podala oprávnená osoba a v zákonom stanovenej lehote. Zároveň ale krajský súd zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Podľa , ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, že sa trest odňatia slobody vykoná. Rovnako súd postupuje aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa a , ak boli uložené. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v a smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1. Z vykonaného dokazovania mal aj krajský súd za preukázané, že skúšobná doba odsúdenému plynula od 20. júla 2018 do 20. júla 2020, pričom počas jej plynutia sa dopustil 22. septembra 2018 skutku, ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa písmeno f), písmeno b) , za ktorý bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Martin z 11. decembra 2018, sp. zn. , právoplatným 20. decembra 2018. Odsúdený sám uviedol, že si bol vedomý, že sa trestného činu dopustil v čase plynutia skúšobnej doby. Pokiaľ ide o sťažnostné námietky odsúdeného, krajský súd ich nepovažoval za dôvodné. Kľúčové pre posúdenie tejto veci je, že odsúdený si bol plne vedomý plynutia skúšobnej doby, napriek tomu sa už krátko po jej začatí dopustil rovnakého úmyselného trestného činu, za aký bol odsúdený. To, že podľa odsúdeného išlo v oboch prípadoch iba o drobné krádeže, len potvrdzuje jeho nekritický postoj k vlastnej trestnej činnosti. Odsúdeného neospravedlňuje ani tá okolnosť, že sa trestnej činnosti dopustil pod vplyvom alkoholu, pretože si takýto stav privodil sám. Pokiaľ ani vykonaná väzba v inej veci nemala na odsúdeného taký vplyv, aby ho odradila od páchania ďalšej trestnej činnosti, niet dôvodu sa domnievať, že by taký účinok malo ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Dôvodne preto okresný súd skonštatoval, že podmienečné odsúdenie nemalo na odsúdeného požadovaný výchovný vplyv a je nutná jeho náprava výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody. Pokiaľ sa odsúdený domáhal ponechania podmienečného odsúdenia v platnosti podľa ust. , toto je možné len vo výnimočných prípadoch, ktoré nielen okresný, ale ani krajský súd v tejto trestnej veci nezistil. Okresný súd postupoval správne aj vtedy, keď odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody podľa písmeno a) zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Nezistiac tak podmienky pre zmenu alebo zrušenie napadnutého uznesenia senát krajského súdu postupom podľa písmeno c) sťažnosť odsúdeného na neverejnom zasadnutí ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.