Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_27Co-178-2019.pdf
PDF · 92.16 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/178/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu B. A. F. C., so sídlom C., R. XX, IČO XX XXX XXX, proti žalovanej: C.M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., ul. M. XXXX/XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou A. B. so sídlom S. XXX/XX, X., IČO XX XXX XXX, o zaplatenie 499,00 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. júla 2019, č.k. 12Csp/170/2018-25, takto
rozhodol:
Pristúpenie ďalšieho subjektu do konania na strane žalovanej n e p r i p ú š ť a .
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil. Výrokom II. žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 499 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie uviedol, že vychádzajúc zo žaloby tamojší súd prejednával spor medzi tými istými účastníkmi v právnej veci uhradenia nedoplatku vo výške 554,27 eur za užívanie bytu na ul. M. XXXX/XX, C.. V danej veci Okresný súd Trenčín rozsudkom č.k. 12C/174/2012-322 zo dňa 01.10.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.11.2018, žalobu žalobcu zamietol. Žalobca mal za to, že medzi stranami sa zmenili podmienky, nakoľko žalovaná dňa 22.10.2014 uhradila z celkového dlhu sumu 55,27 eur, čím vznikol dlh vo výške 499,- eur. Tým že došlo k čiastočnej úhrade dlhu, došlo podľa žalobcu k uznaniu dlhu, ktorého účinkom je predĺženie premlčacej doby na XX rokov. Žalobca s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 7 Cdo/26/2010 uviedol, že podanie novej žaloby netvorí prekážku rei iudicatae. Svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy žalobca odôvodnil tvrdením, že žalovaná mala uhradiť mesačnými zálohovými platbami za rok 2009 sumu 2120,24 eur, pričom uhradila len 1873,13 eur, čím jej vznikol nedoplatok 247,13 eur v roku 2009. V roku 2010 mala uhradiť 2026,48 eur, uhradila len 1607,34 eur, čím jej vznikol nedoplatok 419,14 eur v roku 2010. Za rok 2011 mala žalovaná uhradiť zálohovými platbami 1966,12 eur, uhradila len 1607,34 eur, čím jej vznikol nedoplatok v roku 2011 vo výške 370,36 eur. Jednotlivé nedoplatky sa sčítavajú, istina sa prenášala vždy od roku 2009 z predchádzajúceho na nasledujúci rok, pričom súčasný dlh podľa žalovaného predstavuje sumu 499,- eur, ktorá bola ustálená aj na pojednávaní dňa 01.10.2018, s poukazom na rozsudok tamojšieho súdu č.k. 12C/174/2018-207. Žalobca na podporu svojich tvrdení predložil aj vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2009-2012 a sumárnu analýzu platieb za roky 2004-2018. Nakoľko má žalobca za to, že žalovaná do dnešného dňa neuhradila dlžnú čiastku vo výške 499,- eur, navrhol aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým uloží žalovanej zaplatiť sumu 499,- eur do 15 dní od jeho doručenia a v prípade podaného odporu alternatívne požiadal o pokračovanie v žalobe na ústnom pojednávaní. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že sa jedná o tých istých účastníkov konania, ktorí
vystupovali na strane žalobcu a žalovaného aj v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. 12C/174/2012. Dospel k záveru, že v novom konaní sa jedná o ten istý nárok, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Konštatoval, že v pôvodnom konaní žalobca žalobou zo dňa 03.02.2012 navrhol, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 554,27 eur s príslušenstvom. Uvedená suma predstavovala nedoplatok za výkon správy a ostatné plnenia spojené s užívaním bytu žalovanej, za obdobie od 06/2009 - 31.12.2011. Nakoľko žalovaná v priebehu konania uhradila sumu 55,27 eur, vzal žalobca na pojednávaní dňa 19.09.2016 v tejto časti žalobu späť, v dôsledku čoho tunajší súd v pôvodnom konaní rozsudkom č.k. 12C/174/2012-207, právoplatným dňa 06.05.2017 v tejto časti konanie zastavil. V zvyšnej časti žalobu zamietol rozsudkom č.k.12C/174/2012-322, právoplatným dňa 01.11.2018. Žalobou zo dňa 04.12.2018 ( ďalej len " nové konanie") sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 499,00 eur s prísl.. Žalobca poukázal na nedoplatky žalovanej, ktoré mala uhradiť za roky 2009 - 2011, pričom uviedol, že jednotlivé nedoplatky sa sčítavajú a istina sa prenášala vždy od roku 2009 z predchádzajúceho roka na nasledujúci. Ako dôkaz priložil aj analýzu platieb za roky 2016 - 2018, pričom je zrejmé, že žalovaná suma predstavuje dlžnú sumu z rokov 2009-2011, ktorá sa prenáša z roka na nasledujúci rok. Žalovaná suma teda predstavuje rovnaký nárok, ako nárok uplatnený v pôvodnom konaní, je to totiž dlžná suma z nedoplatkov za roky 2009-2011 znížená o sumu 55,27 eur, ktorú žalovaná v priebehu pôvodného konania uhradila. Zároveň má súd za to, že v novom konaní sa nijakým spôsobom nezmenili okolnosti, ktoré boli dôvodom uplatnenia žalovaného nároku v pôvodnom konaní. Skutočnosť, že žalovaná zaplatila časť žalovanej sumy vo výške 55,27 eur, čím malo dôjsť podľa žalobcu k uznaniu celkového dlhu s účinkami predĺženia premlčacej doby na XX rokov, neznamená nijakú podstatnú zmenu okolností zakladajúcu nárok žalovaného na prejednanie inej veci než tej, o ktorej sa už rozhodlo. Jedná sa o skutočnosť, ktorá bola zrejmá už v pôvodnom konaní. Vzhľadom na uvedené a s poukazom na skutočnosť, že žalobca svoje tvrdenia podložil dôkazmi, ktoré uplatnil resp. mohol uplatniť aj v pôvodnom konaní, má súd prvej inštancie za to, že sa jedná o totožný predmet konania. Na základe uvedených skutočností, súd prvej inštancie dospel k záveru, že v novom konaní sa jedná o ten istý nárok, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ktorý sa zároveň týka tých istých osôb a rovnakého predmetu ako v pôvodnom konaní. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 CSP, keď napriek tomu, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, keď podal žalobu proti žalovanému vo veci, v ktorej už raz bolo právoplatne rozhodnuté, žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.
2. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý trval na tvrdení, že podanie novej žaloby netvorí prekážku rei iudicate, aj keď pripustil, že sa jedná o tých istých účastníkov sporu, ale mal za to, že predmet konania je iný. Mal za to, že právoplatný rozsudok prvoinštančného súdu, ktorým súd zamietol pôvodnú žalobu zahŕňa v časti odôvodnenia záporné vyriešenie otázky o existencii dlhu, ale absentuje to vo výrokovej časti rozsudku. Tvrdil, že v novom konaní ide o novú podstatnú zmenu okolností. Nové zistenia potvrdzujú aj nové skutočnosti, tou je jednak vyjadrenie znalca z odboru ekonómie, že B. žaluje dlh, ktorý vznikol v roku 2003 a následne 2004 sa prvýkrát vyskytol vo vyúčtovaní v roku 2004 nie ako v pôvodnej žalobe za obdobie 2009 až 2011. Nakoľko predpokladal, že žalovaná vznesie námietku premlčania všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby, následne sa vyporiadaval s prípadnou námietkou premlčania. Apeloval na odvolací súd so žiadosťou na princíp spravodlivosti s tým , že žalovaná od roku 2003 neplatila platby za byt už od roku 2003. Uviedol, že správcovi - žalobcovi vznikla povinnosť podľa Zmluvy o výkone správy aj právo vymáhať právnou cestou vzniknuté nedoplatky patriace do fondu prevádzky, opráv a údržby bytového domu. Ak by rozhodovacia činnosť súdov smerovala k tomu, že užívatelia bytov nebudú uhrádzať platby za užívanie svojich bytov, viedlo by to ku škodlivému precedensu. Zároveň uviedol, že odvolanie voči pôvodnej žalobe žalobca podal o niekoľko dní oneskorene, túto zákonnú lehotu nemožno odpustiť, preto podal novú žalobu. Mal za to, že odvolací súd podľa princípu spravodlivosti zakotvenom v CSP môže rozhodnúť, že pôvodné rozhodnutie netvorí prekážku raz rozhodnutej veci, najmä v prípade, že ide o iný nárok a prvoinštančný súd rozhodol iba o zamietnutí žaloby. Namietal, že vo výrokovej časti pôvodného rozsudku nerozhodol, že predmetný nedoplatok neexistuje, ale ani žalovanú neoslobodil spod povinnosti uhradiť nedoplatky.
3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie žalobcu považovala za zmätočné s tým, že nie sú z neho zrejmé odvolacie dôvody ani odvolací návrh. Za nevyhnutné považovala poukázať aj na skutočnosť odôvodňujúcu zamietnutie žaloby, ktorou je nedostatok vecnej legitimácie. Uviedla, že z čiastočného výpisu LV č. XXXX pre k.ú. C. vyplýva,
že žalovaná je len spoluvlastníčkou bytu č. X v A.P. XXXX/XX v C., pričom druhým spoluvlastníkom je aj p. Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, ktorý však v novej žalobe nefiguruje napriek tomu, že tento spolu so žalovanou tvorí nerozlučné procesné spoločenstvo a teda rozhodnutie o tejto veci sa musí vzťahovať na všetkých súčasných vlastníkov nehnuteľnosti, nakoľko Q. M. v konaní ako strana nevystupuje, nie je na strane žalovanej daná pasívna vecná legitimácia a teda ide o ďalší dôvod, prečo nemožno podanej žalobe vyhovieť. Ďalej mala za to, že pokiaľ ide o posúdenie totožnosti sporových strán, v danom prípade je naplnená totožnosť subjektov tak na strane žalobcu, ako aj žalovaného. Pokiaľ žalobca namieta, že nárok v novej žalobe je iný, z iného obdobia, dlh vznikol už v roku 2003, v nadväznosti na tieto tvrdenia žalovaná uviedla, že v pôvodnom konaní sa žalobca žalobou zo dňa 07.02.2012 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 554,27 eur s príslušenstvom. Požadovaný nárok žalobca odvodzoval od vzniknutého nedoplatku za výkon správy a ostatné plnenia spojené s užívaním bytu žalovanej za obdobie od 06/2009 do 31.12.2011. Keďže žalovaná v priebehu konania uhradila sumu 55,27 eur, vzal žalobca na pojednávaní dňa 19.09.2016 v tejto časti žalobu späť. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol rozsudkom č.k. 12C/174/2012-322, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.11.2018. Následne žalobca podal novú žalobu dňa 04.12.2018, ktorou sa domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 499 eur s príslušenstvom, pričom svoj nárok opätovne odvodzoval zo vzniknutých nedoplatkov za roky 2009 a 2011, pričom uviedol, že jednotlivé nedoplatky sa sčítavajú a istina sa prenášala vždy od roku 2009 z predchádzajúceho roka na nasledujúci. Z podanej žaloby zo dňa 04.12.2018 je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že žalovaná suma predstavuje totožný nárok ako nárok uplatnený v pôvodnom konaní, t.j. ide o nárok za nedoplatky za roky 2009 až 2011 znížený o uhradenú sumu 55,27 eur. Žalovaná zdôrazňovala, že konanie žalobcu od podania pôvodnej žaloby v roku 2012 až dodnes je len sledom chaotických nerozvážnych a nelogických postupov, ktoré považuje žalovaná zo strany žalobcu už ako šikanózny výkon práva, resp. zneužitie práva žalobcu v snahe poškodiť žalovanú a zamedziť jej akúkoľvek voľnú dispozíciu s jej vlastníckym právom k bytu. S poukazom na novú žalobu, ktorú podal žalobca 04.12.2018, ktorá vychádza z totožného nároku, žalovaná uviedla, že pokiaľ žalobca nesúhlasil s výrokom prvoinštačného súdu, mal tento v zákonom stanovenej lehote využiť riadne opravné prostriedky, ktoré mu poskytuje právna úprava. Odmietnutie odvolania žalobcu voči vydanému rozsudku z dôvodu, že odvolanie podal až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty sa žalobca aktuálne snaží suplovať podaním novej žaloby. Uvedené je zrejmé aj z návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 04.12.2018, kde žalobca už v úvode uvádza, že tento neuznáva námietku premlčania zo strany žalovanej, pričom v konaní vedenom pod sp. zn. 12Csp/170/2018 žalovaná ešte žiadnu námietku premlčania nevzniesla. Aj z tohto je zrejmé, že žalobca týmto len reaguje na predchádzajúce právoplatne ukončené súdne konanie. Napriek tomu žalovaná poukazovala na zápisnicu z pojednávania pôvodného konania zo dňa 07.02.2018, v ktorej žalobca vyhlásil, že súhlasí s výrokom krajského súdu, že sú premlčané pohľadávky, ktoré vznikli od roku 2003 až 2008, tieto sú premlčané.
4. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.10.2019 podal žalobca „Návrh na rozšírenie subjektu na strane žalovaného Q. M., nar. XX.XX.XXXX k žalobe v konaní sp. zn. 12Csp/170/2018 v právnej veci o zaplatenie 499 eur za užívanie bytu č. X, v bytovom dome V.. č. XXXX, C.“. Dôvodil, že obaja manželia tvoria spoločne okruh subjektov pri žalobách o nehnuteľnosti, ktoré majú v spoločnom spoluvlastníctve manželov v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov v podiele 1/1, tvoria samostatné procesné spoločenstvo. Navrhol, aby odvolací súd vrátil rozsudok (správne má byť uznesenie) súdu prvej inštancie, aby rozhodol o pristúpení ďalšieho subjektu na strane žalovaných, keďže v odvolacom konaní sa o pristúpení subjektov podľa § 378 ods. 2 výslovne neuplatňuje. Rozporne s uvedeným v závere svojho podania navrhol, aby odvolací súd pripustil na strane žalovaného ďalšieho spoluvlastníka bytu Q. M., nar. XX.XX.XXXX, pretože je vedený ako spoluvlastník bytu č. X na LV č. XXXX, na M. ul., s.č. XXXX, vchod XX, na X. poschodí, Okres C., Obec C., k.ú. C., náklady za užívanie bytu znáša aj spoluvlastník v podiele 1/1 s tým, že v ostatnom trvá na písomne podanej žalobe. Odvolací súd o uplatnenom procesnom návrhu žalobcu rozhodol tak, že tomuto návrhu nevyhovel, pristúpenie ďalšieho subjektu do konania na strane žalobcu nepripustil, nakoľko toto je z povahy veci v odvolacom konaní, vychádzajúc z ust. § 378 ods. 2 CSP, neprípustné, teda vylúčené.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP (zákon č. 160/2015 Z.z.), ďalej len CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
6. V predmetnej veci sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 499 eur. V podanej žalobe uviedol, že dňa 16.11.2018 bol žalobcovi doručený rozsudok sp. zn. 12C/174/2012, podľa ktorého sa vo výrokovej časti žaloba žalobcu zamieta. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.11.2018. Žalobca neuznáva námietku premlčania vznesenú zo strany žalovanej. V novopodanej žalobe uviedol, že sa zmenili podmienky medzi stranami, žalovaná uhradila z celkového dlhu dlh vo výške 55,27 eur dňa 22.10.2014, vznikol dlh 499 eur. Tým, že žalovaná čo len z časti 55,27 eur uhradila dňa 22.10.2014 z celkového dlhu 554,27 eur, v tento deň 22.10.2014 vznikol dlh 449 eur. Podaním návrhu sa trojročná premlčacia lehota za rok 2009, 2010 a 2011 pretrhuje, neplynie. V podanej žalobe uviedol, že žalovaná má nedoplatok za užívanie bytu ku dňu 03.12.2018 vo výške 499 eur, ktorý nedoplatok žalobca eviduje za roky 2016, 2017 a 2018, z ktorého dôvodu podal žalobu o zaplatenie nedoplatku.
7. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
8. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať vo veci a rozhodnúť, prihliada súd kedykoľvek za konania. Tieto podmienky, pre ktoré je zavedená legislatívna skratka „procesné podmienky“, nie sú výslovne zákonom definované, dajú sa však vyvodiť z ustanovení Civilného sporového poriadku. Sú nimi právomoc súdu (§ 3 a nasl. CSP), príslušnosť súdu (§ 12 a nasl. CSP), existencia prekážky začatého konania (litispedencia) podľa § 159 CSP, existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae) podľa § 230 CSP, procesná subjektivita (§ 61 a nasl. CSP), spôsobilosť strany samostatne konať pred súdom (procesná spôsobilosť) podľa § 67a nasl. CSP, zrozumiteľnosť a úplnosť žaloby (§ 127, § 132 CSP...), povinné zastúpenie (§ 90 CSP) a iné.
10. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
11. V citovanom zákonnom ustanovení je vyjadrená tzv. prekážka právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae, ktorá v podmienkach civilného procesu vyjadruje ústavný princíp, že o tej istej veci nemôže byť rozhodnuté dvakrát (ne bis im idem). Pri skúmaní totožnosti veci sa vychádza z totožnosti strán sporu a totožnosti veci - predmetu konania (kauzy), t.j. ako žalobného nároku, tak aj žalobného dôvodu. Oba predpoklady musia byť splnené kumulatívne. O totožnosť strán sporu ide vtedy, ak sa sporu majú zúčastniť tie isté osoby ako v konaní právoplatne skončenom. Totožnosť predmetu konania predstavuje ten istý nárok, o ktorom sa právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu veci. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je neodstrániteľnou vadou konania, existencia ktorej má za následok zastavenie konania.
12. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že Okresný súd Trenčín už o totožnom nároku žalobcu vyplývajúcom z toho istého právneho dôvodu a na tom istom skutkovom základe medzi tými istými sporovými stranami právoplatne rozhodol rozsudkom zo dňa 01.10.2018, č.k. 12C/174/2012-322, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.11.2018, ktoré rozhodnutie založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Pokiaľ žalobca proti totožnej žalovanej podal opätovne žalobu, ktorou uplatňuje rovnaký nárok, ktorý opiera o ten istý dôvod na rovnakom skutkovom základe, v takomto súdnom konaní nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.
13. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
14. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Lehoty ustanovené zákonom na vykonanie procesného úkonu stranami v konaní v čase od 27.marca 2020 do 30. apríla 2020 neplynú (§ 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).