Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoP/8/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloletú E. bytom u otca, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych veci a rodiny H., dieťa rodičov W. a S., v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 5. decembra 2019, č.k. -20, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o návrhu otca na úpravu styku matky s maloletou E. z dôvodu späťvzatia návrhu v tejto časti zastavil. Maloletú E. zveril do osobnej starostlivosti otca s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia. Matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej E. výživným vo výške 120,- eur mesačne od 01.12.2019, ktoré bude poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletej. Zameškané výživné od 01.12.2019 do 31.12.2019 vo výške 120,- eur uložil matke zaplatiť jednorazovo k rukám otca maloletej do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , , , , , , Zákona o rodine, , , , , . Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že rodičia mal. E. nie sú manželia a minimálne od mája 2019 nežijú v spoločnej domácnosti. V spoločnej domácnosti bývali v rodinnom dome v C. E., ktorého je otec spoluvlastníkom, kde otec obýval so svojou matkou jedno podlažie, a matka s mal. E. a ďalšou dcérou R. iné podlažie. Matka sa spolu s mal. E. presťahovala do Q. do jednoizbového bytu, kde je prihlásená, rovnako ako aj mal. E. na trvalý pobyt na adrese F.. Za bývanie platí 160,- eur mesačne. Matka býva v spoločnej domácnosti so svojim priateľom, dcérami R., nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX. Podľa vyjadrenia matky otec mal. R. zomrel, otec mal. F. prispieva na jej výživu výživným vo výške 100,- eur mesačne. Matka pracuje ako operátorka vo výrobe, jej zamestnávateľom je spoločnosť O., s priemerným mesačným zárobkom 659,20 eur, podľa vyjadrenia matky 700,- - 800,- eur netto. Mal. E. je od 02.09.2019 prihlásená na dochádzku do W.. Po odchode matky zo spoločnej domácnosti bola v starostlivosti otca na prelome októbra a novembra, kedy ju matka otcovi priviedla, týždeň bola u matky a následne ju matka priviedla otcovi na dlhší čas a to skončenia vianočných sviatkov 2019. V starostlivosti otca sa teda mal. E. nachádzala aj v čase rozhodovania súdu. Podľa vyjadrenia matky dieťa sa pred matkou vyjadrilo, že chce bývať u otca, matka mala za to, že to je z toho dôvodu, že v Q. nechce navštevovať materskú školu. Podľa vyjadrenia otca sa mal. E. vyjadrila, že chce zostať bývať s ním, rovnako aj pri pohovore s kolíznym opatrovníkom uviedla, že za svoj domov považuje domácnosť otca, kde má kamarátov, sesternice a babku, ktorú

má veľmi rada. Otec je na invalidnom dôchodku, ktorý poberá vo výške 360,70 eur. Býva v rodinnom dome, ktorého je podielovým spoluvlastníkom, spolu so svojou matkou. Na bývanie prispieva sumou cca 130,- eur mesačne. Okrem mal. E. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Súd prvej inštancie po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov dospel k záveru, že návrh otca na úpravu práv a povinností rodičov k mal. E. je dôvodný. Mal za nesporné, že rodičia mal. E. od mája 2019 nežijú v spoločnej domácnosti po tom, čo matka spolu s mal. E. a staršou dcérou R. opustila spoločnú domácnosť a odišla bývať do Q.. Od tej doby maloletú E. viackrát ponechala v starostlivosti otca a aj v čase rozhodovania súdu sa dieťa nachádzalo u otca, so súhlasom matky až do skončenia vianočných sviatkov 2019. Otec zabezpečuje starostlivosť o maloletú za pomoci svojej matky, dieťa je v domácnosti otca spokojné, domácnosť otca považuje za svoj domov, v blízkosti má kamarátov a rodinu, najmä starú matku, ktorú má veľmi rada. V domácnosti matky si zjavne nenašla svoje miesto, nie je tam spokojná, pred kolíznym opatrovníkom uviedla, že sa jej nepáči, že ju mama bije rukou, varechou, rovnako sa zle k nej správajú staršie sestry a priateľ matky. Podľa vyjadrenia matky dieťa odmieta navštevovať materskú školu a aj to je jeden z dôvodov, pre ktorý matka priviedla dieťa do domácnosti otca. Pred oboma rodičmi sa mal. vyjadrila, že chce zostať bývať u otca. Nakoľko rodičia sa o úprave práv a povinností k mal. E. nevedia dohodnúť, je tu daný dôvod na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu rozhodnutím súdu. Pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, zohľadňujúc všetky vyššie uvedené skutočnosti a najlepší záujem maloletého dieťaťa, súd prvej inštancie dospel jednoznačne k záveru, že v záujme dieťaťa je, aby vyrastalo v prostredí, ktoré je mu dôverne známe, na ktoré je zvyknuté, má tam kamarátov, blízkych príbuzných, kde má pocit bezpečia, pričom takýmto prostredím je jednoznačne domácnosť otca, v ktorej dieťa vyrastalo do mája 2019. Súd prvej inštancie nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti otca o mal. E., otec i napriek tomu, že sa pohybuje v prevažnej miere na invalidnom vozíku, je schopný zabezpečiť starostlivosť o dieťa a to aj za pomoci svojej matky, s ktorou má mal. E. zjavne vytvorený veľmi silný citový vzťah. Pri svojom rozhodovaní, ktorému z rodičov zverí dieťa do osobnej starostlivosti, prihliadol aj na názor mal. E., ktorá sa viackrát vyjadrila, že chce zostať bývať v domácnosti otca a to nielen pred kolíznym opatrovníkom, ale takýto jej názor potvrdila i matka a otec. Súd prvej inštancie mal za to, že v najlepšom záujme dieťaťa je, aby zostalo v prostredí, v ktorom vyrastalo doposiaľ a teda, aby bolo zverené do osobnej starostlivosti otca. Súčasne rozhodol, že maloleté dieťa budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia, keďže ani jeden z nich nebol pozbavený rodičovských práv a povinností a ani jednému z rodičov nebol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. V časti určenia vyživovacej povinnosti súd uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletej E. výživným vo výške 120,- eur mesačne, ktorá suma je dostatočná na pokrytie odôvodnených potrieb mal. E. a zodpovedá súčasným osobným a majetkovým pomerom oboch rodičov, predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že otec je na invalidnom dôchodku, a z dôvodu svojho zdravotného stavu nemá možnosť zvýšiť si svoj príjem inou prácou. Zárobok matky deklarovaný vo výške 700,- - 800,- eur je dostačujúci na to, aby bez ohrozenia svojej životnej úrovne a životnej úrovne ďalších jej detí prispievala na výživu mal. E. sumou 120,- eur mesačne. Nakoľko súd prvej inštancie upravil vyživovaciu povinnosť matky k mal. dieťaťu od 01.12.2019, od ktorej doby sa dieťa nachádza v starostlivosti otca, matke vzniklo zameškané výživné za obdobie od 01.12.2019 do 31.12.2019 vo výške 120,- eur, pretože matka si minimálne od tohto dátumu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu vôbec neplnila. V priebehu konania otec svoj návrh v časti úpravy styku matky s mal. E. zobral späť. V danom prípade sa jedná o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu. Súd prvej inštancie po späťvzatí návrhu otca nepovažoval za potrebné v konaní pokračovať s odôvodnením, že rodičia sa o úprave styku matky s maloletou budú vedieť dohodnúť.

2. Proti rozsudku vo výrokoch, ktorým bola zverená maloletá E. do osobnej starostlivosti otca a matke bolo určené výživné a vyčíslený nedoplatok na zameškanom výživnom, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletej. F., aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu prvej inštancie vytýkala, že ak vo svojom rozhodnutí zveril maloletú do osobnej starostlivosti otca, odoprel jej tým akúkoľvek starostlivosť, ktorá X-ročnému dieťaťu náleží. Poukazovala na tú skutočnosť, že svalová distrofia otca je pokročilého štádia, je odkázaný na invalidný vozík. Uviedla, že žila s otcom v spoločnej domácnosti 7 rokov a o jeho potreby sa osobne starala, nielen ako jeho partnerka, ale i ako asistent, a to celodenne, prostredníctvom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a to do 10/2012 do 30.01.2019, do doby odsťahovania sa, preto vie s určitosťou uviesť, ktoré činnosti otec dokáže robiť sám a ktoré nie. Otcovi pomáha bojovať s chorobou a vykonávať všetky úkony, ktoré, do doby, než sa matka odsťahovala zo spoločnej domácnosti, t.j. vo februári 2019, vykonávala práve matka maloletej, jeho matka, ktorá má takmer XX rokov. Otec je odkázaný na invalidný vozík, v minulosti dokázal o barlách prejsť malý úsek, čo už teraz nie je možné, žije na poschodí

rodinného domu, na ktorý vedie plošina pre výťah vozíka. Nemá motorové vozidlo, nie je teda mimo rodinný dom ako svoj životný priestor schopný ísť. Všetko čo je nad rámec minimalistických úkonov, ktoré je schopný robiť sám, je výsledok činnosti jemu blízkych osôb, teda jeho matky či jeho sestier. Starostlivosť o maloletú bude na pleciach matky otca. Otec, ktorý sám potrebuje starostlivosť, sa nebude starať o maloletú. Zdôrazňovala, že podmienky na poskytovanie osobnej starostlivosti otcom nie sú dané a je len otázkou času, kedy nebude môcť starostlivosť vykonávať prostredníctvom jeho matky, starej matky maloletej. Mala za to, že starí rodičia nemôžu nahrádzať starostlivosť otca celoplošne. Vyjadrila presvedčenie, že súd prvej inštancie nekonal v záujme maloletej, keď túto zveril do starostlivosti otca napriek tomu, že súd prvej inštancie sa fyzicky o stave otca presvedčil na pojednávaní, v rozhodnutí nesprávne uvádza, že sa otec stará o maloletú za pomoci svojej matky. Správne má byť uvedené, že starostlivosť o maloletú vykonáva prostredníctvom svojej matky. Súdu prvej inštancie vytýkala, že nekládol otcovi otázky, akým spôsobom je schopný sa o dieťa postarať on osobne, ani otázky ohľadne jeho zdravotného stavu. Zároveň sa nezaoberal ustálenou praxou ponechávať súrodencov v spoločnej domácnosti, keď je E. súdnym rozhodnutím odčlenená od svojich dvoch sestier, s ktorými od narodenia vyrastá. Ďalej dôvodila, že od odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti vo februári 2019 maloletá navštevovala otca a s jej správaním nebol najmenší problém. Problémy boli v minulosti v súvislosti s návštevou materskej školy, a to aj v H. T., nakoľko maloletá má zo škôlky panický strach. Navrhovala, aby bol s maloletou vykonaný pohovor za prítomnosti odborníka - pedopsychológa so zameraním sa na problémovú dochádzku do škôlky, ktorý dokáže rozlíšiť skutočnú potrebu byť s otcom od tendenčného správania sa z dôvodov uvedených. V uvedenej súvislosti poukázala na tú skutočnosť, že mesiaci v jún 2019 bola v domácnosti matky vykonaná kontrola pracovníčkou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Q., ktorá sa bez prítomnosti matky rozprávala aj s mal. E. a neboli zaznamenané najmenšie náznaky problémov.

3. Opatrovník maloletej v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu matky navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku. Uviedol, že sa pridržiava svojich vyjadrení na pojednávaní dňa 05.12.2019. Zároveň uviedol, že požiadal o spoluprácu ÚPSVaR Q., ktorý zaslal obsiahlu správu zo šetrenia pomerov u matky maloletých detí, ako i ostatných skutočností vyplývajúcich z úradných záznamov zo spisovej dokumentácie maloletých detí. Poukázal na to, že zo správy vyplýva, že p. E. je matkou X detí. Staršie deti D. P. R. t.č. plnoletý a F. R., nar. XX.XX.XXXX boli v minulosti zverené do osobnej starostlivosti ich otca a matka bola zaviazaná platením výživného. Otec mal. R. zomrel. Zo vzťahu s S. P. sa jej narodila dňa XX.XX.XXXX mal. E. P.. V lete 2019 sa matka zo spoločnej domácnosti S. P. odsťahovala aj s mal. deťmi R. a E. do Q.. V správe je ďalej uvedené, že rodina je v sledovaní ich oddelenia, nakoľko na matku boli podané viaceré anonymné podnety na prešetrenie starostlivosti pre podozrenie zo zanedbávania starostlivosti o mal. deti, ako i to, že do bytu sa nasťahoval „nejaký róm“, z bytu je počuť krik, nevedia čo sa tam deje, deti tam kričia a najmenšie dieťa - mal. E. už dávnejšie nevideli a žiadali o preverenie, či je v rodine všetko v poriadku. Na základe uvedených oznámení rodinu monitorujú, navštevujú a stáva sa, že matka dohodnuté termíny mení a komplikuje tak sociálnym pracovníkom návštevy v jej domácnosti. V spolupráci s detským lekárom bolo zistené, že deti majú absolvované povinné preventívne prehliadky a očkovania. Avšak podľa vyjadrenia detského lekára E.. T. matka nedodržiava pokyny lekára a nechodí s deťmi na kontroly po vystavení OČR a taktiež nekontaktovala B. v S., čo jej bolo doporučené potom, ako sa mal. R. obliala vriacou vodou. Podľa vyjadrenia lekára, matka má veľmi nedôsledný až zanedbávajúci prístup k starostlivosti o maloleté deti. Na okresnú prokuratúru v Q. bol na matku podaný podnet z dôvodu zanedbania zdravotnej starostlivosti. Zo správy vyplýva i to, že mal. E. bola v otcovej starostlivosti po celý mesiac júl, august a aj v prvý septembrový týždeň. Taktiež od konca novembra do Vianoc 2019, voči čomu v tom čase matka nemala žiadne výhrady. Matka do úradného záznamu uviedla, že mal. E. je u otca spokojná, je tam zvyknutá a so starostlivosťou o dcéru mu pomáha jeho matka. ÚPSVaR Q. rodinu i naďalej monitoruje a zabezpečil podporu odborného tímu terénnych pracovníkov B. (B.) Q. za účelom zvýšenia rodičovských a sociálnych zručností matky. V súčasnej dobe od súdneho konania vo veci zverenia do osobnej starostlivosti otca je mal. E. v starostlivosti matky a podľa vyjadrenia otca, matka jej bráni v návštevách otca. Pohovorom vykonaným pred pojednávaním bolo zistené, že mal. E. je v domácnosti matky nespokojná, je jej tam ubližované a chce bývať s otcom , kde doteraz vyrastala a kde má kamarátky a rodinu.

4. Otec v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu matky navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku. Potvrdil, že zdravotnými problémami trpí od 12-tich rokov svojho veku. Pohybuje sa na elektrickom vozíku, a to mimo rodinného domu, v ktorom býva. V tomto rodinnom dome sa pohybuje bez vozíka. Tvrdenie matky, že nie je schopný prejsť ani malý kúsok sa nezakladá na pravde. Na pojednávaní

uviedol, že sa dokáže sám postarať o dieťa a navyše mu je ochotná v tejto starostlivosti pomáhať jeho matka, ktorá žije s ním v jednej domácnosti. Poukazoval na to, že počas spolužitia s matkou mal. E., od jej narodenia sa táto o maloletú nestarala, nezaujímala a od narodenia sa tejto venoval spolu so svojou matkou. Dával do pozornosti, že matka má X deti s 3-mi partnermi. Staršie dcéry boli zverené do výchovy a opatery otca týchto detí, maloletá F. je psychicky chorá a R. zdedila finančné prostriedky po svojom otcovi, s ktorými jej matka môže nakladať len so súhlasom súdu. Byt, ktorý si údajne kúpila a v tomto býva, je X-izbový, kde býva nielen matka maloletej, ale i jej druh a ďalšie X deti a mal. E.. Opatrovník šetril pomery na strane matky, tak aj na strane otca. Kontaktoval sa aj s maloletou, ktorá sa sama vyjadrila, že s mamou nechce bývať a ani so sestrami, ktoré jej ubližujú, čo bolo v konaní preukázané pri výsluchu kolízneho opatrovníka. Pokiaľ matka tvrdila, že nedokáže ísť s dcérou k lekárovi, že nemá motorové vozidlo, k tomuto uviedol, že predtým, ako matka maloletej spoločnú domácnosť opustila, trvala na tom, aby auto predal, lebo nedokončila výučbu v autoškole, čo aj urobil. Pokiaľ sa potrebuje presúvať na motorovom vozidle, toto si dokáže zabezpečiť od svojich príbuzných. Nakoľko maloletá je predškoláčka, vybavil jej škôlku, a teda by pokračovala v tej škôlke, kde začínala, keď mala 3 roky a z ktorej ju matka odhlásila bez jeho vedomia. Ďalej uviedol, že matka nie je morálnym vzorom pre dieťa, maloletú vedie k záhaľčivému spôsobu života, nevenuje sa jej, necháva ju v starostlivosti a výchove starších súrodencov, dokonca dcéry, ktorá je nebezpečná nielen pre svoje okolie, ale i pre seba. Správanie sa členov domácnosti matky zistil kolízny opatrovník, a preto nie je možné, aby v tomto prostredí maloletá vyrastala, nielen, že by to nebolo v jej najlepšom záujme, ale mohlo by to ohroziť i jej duševný a sociálny vývin a tiež život a zdravie. Z dôvodu, že maloletá sa jednoznačne vyjadrila, že chce žiť s otcom a v domácnosti otca, otec zastáva názor, že je potrebné jej želanie rešpektovať a i z tohto dôvodu považuje rozsudok za zákonný a spravodlivý s ohľadom na záujmy maloletej, na jej zdravý duševný a fyzický vývoj.

5. Matka k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že tento síce priložil obsiahle vyjadrenie ÚPSVaR Q., avšak nie je možné obísť skutočnosť, v akom duchu je koncipované. Vyjadrenie smeruje k záveru, ktorý kolízny opatrovník žiada dosiahnuť (potvrdiť prvostupňové rozhodnutie) a je zrejmé, že práve preto vyberá len tie skutočnosti, ktoré sú matke na príťaž. Obchádza matkou vznesené pochybnosti o neschopnosti otca postarať sa o mal. E. s ohľadom na jeho zdravotný stav; kolízny opatrovník si tak neplní svoju funkciu, ktorou má byť v prvom rade záujem maloletého dieťaťa. Pokiaľ kolízny opatrovník uvádza, že prvé dve deti D. a F. boli v minulosti zverené do opatery ich otcovi, toto uvádza bez kontextu. Pôvodne boli obe maloleté deti zverené matke, po niekoľkých rokoch otcovi a následne (už iba F., keďže D. P. nadobudol plnoletosť) znovu matke. Preto vyjadrenie kolízneho opatrovníka je iba selektívnou pravdou a teda vysoko tendenčné a účelové. Kolízny opatrovník z obsiahleho vyjadrenie ÚPSVaR Q. obchádza skutočnosť, že rodina pani E. bola v rámci sociálnych služieb kontaktovaná od 13.06.2019 do 31.07.2019, kedy boli sociálne pracovníčky v kontakte s matkou, prešetrili pomery v rodine, vyhodnotili zásobu potravín ako postačujúcu, lôžka detí či osobnú hygienu taktiež; zdravotná sestra ošetrujúceho lekára potvrdila riadnu lekársku starostlivosť a vyhodnotili nulovú mieru ohrozenia detí; spis odložili. Kolízny opatrovník tieto skutočnosti nepovažoval za potrebné uviesť, zameral sa len na obdobie od druhého „anonymného telefonického oznámenia“. Ďalej poukazovala na tú skutočnosť, že pokiaľ anonymný oznamovateľ je znepokojený prítomnosťou róma a tým, že deti majú iné priezvisko, tieto skutočnosti sa stále nepovažujú za porušenie práv detí. Pokiaľ anonymný oznamovateľ počuje krik, deti kričia a on nevie, čo sa tam deje. Uviedla, že je pochopiteľné, že v domácnosti s tromi deťmi je krik, ktorý (pochopiteľne) robia tie tri deti. Ak anonymný oznamovateľ najmladšie dieťa dlho nevidel, je to preto, že najmladšie dieťa ( E.) bola v tomto období u otca. Na základe anonymného oznámenia bolo spustené ďalšie šetrenie, ktoré matka nijak nepodceňuje a zúčastnila sa ho v možnostiach, ktoré jej starostlivosť o tri deti a práca umožňovali. Akékoľvek znemožňovanie výkonu šetrenia odmieta. Žiadala preto, aby odvolací súd sa oboznámi s výsledkami šetrenia sociálnych pracovníkov kompletne a všimol si, že konanie matky, ktoré sociálni pracovníci vykresľujú negatívne, je v zanedbateľnom pomere voči starostlivosti, ktorú matka poskytuje svojím trom dcéram ako každý iný rodič.

6. Otec v písomnom vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka poukázal na tú skutočnosť, že zo správy opatrovníka je zrejmé, že vykonal šetrenie jednak u otca, učinil rozhovor s mal. E., z ktorých zistení vyplynulo, že prostredie u otca zabezpečí maloletej jej zdravý duševný vývoj. Matka nie je schopná, ani nedáva záruku vzhľadom na starostlivosť o staršie deti, že by maloletú viedla k riadnym návykom, zabezpečila jej zdravý duševný vývoj. Naopak, z priložených správ zo Sociálnoprávnej ochrany v Q. je zrejmé, že starostlivosť o maloletú zabezpečuje staršia dcéra a matka svoje potreby povýšila nad potreby mal. E.. Od vydania neodkladného opatrenia sa situácia zmenila, o dcéru sa stará, matka ju doviedla 10.02.2020 aj so všetkými vecami mimo zdravotného záznamu, hoci na jeho

vydaní trval. Zistil, že matka s dcérou nenavštevovala logopéda, nefrológa a týmto nevenovala zvýšenú pozornosť zdravotnému stavu maloletej.

7. Otec v následnom písomnom k vyjadreniu matky uviedol, že matka chce preukázať, že otec maloletej nie je zdravotne schopný sa o dieťa postarať, no bez problémov mu dieťa nechávala viac týždňov a vtedy jej jeho zdravotný stav neprekážal. Po vydaní neodkladného opatrenia, je maloletá u otca spokojná, je vo svojom domácom prostredí, kde vyrastala, chodí riadne do škôlky, nemá s tým žiadne problémy. Začlenila sa bez problémov do kolektívu a vďaka otcovi napreduje. Vie už niekoľko básničiek, riekaniek. Matka mala ísť s dieťaťom na kontrolu, čo však neučinila a preto si tento termín už vybavil otec s maloletou sám. Vyslovil názor, že odvolací súd v rámci vydania neodkladného opatrenia posúdil všetky možnosti a schopnosti oboch rodičov a vzhľadom na šetrenie opatrovníka maloletú zveril do výchovy a opatery otcovi. Rozhodnutie považuje za zákonné a spravodlivé a najmä v záujme maloletého dieťaťa.

8. Krajský súd preskúmal vec podľa a (ďalej len ), bez pojednávania podľa (ďalej len ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o zverení maloletej a výrokov o vyživovacej povinnosti, ako aj v závislom výroku o trovách konania ako vecne správny podľa potvrdiť.

9. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, v potrebnej miere vykonal dokazovanie a preukázaný skutkový stav dostatočne vyhodnotil v dôvodoch napadnutého rozsudku. Odvolacie námietky matky vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatňovala pred súdom prvej inštancie, súd prvej inštancie sa s týmito riadne vyporiadal a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. V odvolacom konaní neboli tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci.

10. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 24 ods. 2, § 25 ods. 1, § 35 a § 36 Zákona o rodine). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem mal. dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú rodičia vo vzťahu k mal. dieťaťu a vznikajú priamo zo zákona narodením dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia a pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine).

11. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme mal. dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine , súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

12. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov mal. dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu mal. dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

13. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem mal. dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Záujmom dieťaťa teda nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov. Súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do výchovy rodičov dbá predovšetkým o záujem maloletého. Taktiež dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov a udržovanie pravidelného osobného styku s nimi. Rovnako má súd prihliadnuť aj na citovú orientáciu a zázemie dieťaťa, výchovným schopnostiam a zodpovednosti rodiča, stabilite budúceho výchovného prostredia, citovým väzbám na starých rodičov, či iných príbuzných, ale aj k hmotnému zabezpečeniu zo strany rodiča, vrátane bytových pomerov. Každý

z rodičov sa totiž za určitých predpokladov (ak má o to záujem a je na to spôsobilý) môže zastupiteľným spôsobom podieľať na postupne sa vyvíjajúcej životnej orientácii dieťaťa, na jeho výchove, čím sa realizuje záujem dieťaťa, ale aj záujem rodiča.

14. V zmysle Dohovoru o právach dieťaťa, článku 12 ods. 2, v zmysle , , ako aj Zákona o rodine, povinnosťou súdu je pri úprave práv a povinností rodičov k mal. deťom prihliadať aj na názor maloletého dieťaťa, ktoré je účastníkom konania, ak je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje buď prostredníctvom jeho zástupcu, alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, sám výsluchom dieťaťa bez prítomnosti rodičov alebo nariadením znaleckého dokazovania.

15. Aj v danom prípade treba postupovať v súlade s praxou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý vyslovil, že medzi záujmami dieťaťa a rodičov musí byť zachovaná rovnováha, pričom pri hľadaní tejto rovnováhy musí byť osobitný význam venovaný najvyšším záujmom dieťaťa, ktoré môžu prevažovať nad záujmami rodiča.

16. Vzhľadom na posun vo vnímaní role otca a matky pri výchove detí, zvýšené zapojenie otcov do starostlivosti o dieťa aj v jeho najmladšom veku, už nie je výchova dieťaťa výhradne, ani prevažne v rukách matky, čomu musí zodpovedať aj riešenie situácie, kedy sa manželstvo, resp. partnerstvo rozpadne a je nevyhnutné zabezpečiť následnú výchovu mal. detí (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. z 26.05.2014).

17. Úlohou rodičov by malo byť, aby sa svojím správaním približovali k stavu, aby určité riešenie bolo vo všetkých aspektoch v záujme dieťaťa, aby rodičia opustili svoje egoistické záujmy. Každý rodič by si mal byť vedomý toho, že priorita záujmu dieťaťa platí okrem iného preto, že dôsledky ignorovania záujmu dieťaťa sa v jeho sfére (v jeho živote, či už v súčasnosti, alebo v budúcnosti) prejavia intenzívnejšie negatívne, ako v živote rodiča, ako človeka dospelého; dieťa totiž nie je „hotová“ silná osobnosť a nie je schopné sa s uvedenou situáciou vysporiadať, takže často si nesie psychické traumy po celý život (Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IÚS 266/10 z 18.08.2010).

18. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletej E. nežijú v spoločnej domácnosti od mája 2015 potom, čo matka s maloletou a staršou dcérou R. opustila spoločnú domácnosť otca a odišla bývať do Q., odkedy opakovane viackrát z vlastného podnetu ponechala dieťa v starostlivosti otca, ktorý ju fakticky aj vykonával a vo vzťahu ku ktorej v priebehu konania pred súdom prvej inštancie vychádzajú zo správ kolízneho opatrovníka neboli zistené žiadne nedostatky. Otec napriek tomu, že má zdravotné problémy je spôsobilý za pomoci svojej matky sa o dieťa riadne postarať. Nasvedčuje tomu aj tá skutočnosť, že matka maloletú ponechala v starostlivosti otca napr. celý mesiac júl, august, 1. týždeň mesiaca september, na prelome mesiacov október - november, následne bola maloletá týždeň u matky a opätovne v mesiaci november a december u otca. Ak by mala matka výhrady k schopnosti otca (aj vzhľadom na jeho zdravotný stav) postarať sa o maloletú, je predpoklad, že by maloletú takéto obdobie neponechala v jeho starostlivosti, a to aj za pomoci jeho matky - starej matky maloletej, voči čomu nemala matka žiadne výhrady. Dieťa má k otcovi vytvorený silný citový vzťah, výrazne ho preferuje pred matkou, v domácnosti ktorej sa necíti byť šťastné a spokojné a dožadovalo sa návratu k otcovi. Nemalo záujem o trvalé spolužitie s matkou, keďže negatívne vníma osoby s matkou spolužijúce, teda jej ďalšie deti a jej priateľa, pričom názor dieťaťa, že toto chce žiť s otcom potvrdili v konaní pred súdom prvej inštancie obaja rodičia, ako aj kolízny opatrovník a vyplýva to aj z aktuálnej správy zo šetrenia pomerov, ktorú kolízny opatrovník zaslal v rámci svojho písomného vyjadrenia k podanému odvolaniu. V domácnosti otca dieťa vyrastalo, má tam kamarátov, má veľmi dobrý vzájomný vzťah s matkou otca, teda so starou matkou z otcovej strany. Maloletá sa cíti byť šťastná a spokojná v domácnosti otca na rozdiel od domácnosti matky, ktorú domácnosť u otca považuje za svoj domov. Zo šetrenia kolízneho opatrovníka nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by otca z výkonu starostlivosti o maloletú diskvalifikovala. V tejto súvislosti nemožno ponechať bez povšimnutia, že aj samotná matka do úradného záznamu spísaného v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, kedy dieťa bolo preukázateľne v starostlivosti otca, a to z podnetu a za súhlasu samotnej matky uviedla, že dieťa je u otca spokojné, zvyknuté a voči jeho osobnej starostlivosti o dieťa nemala v tom čase žiadne výhrady. Naviac je potrebné zdôrazniť, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci súčasný stav, nie to, či niektoré skutočnosti v budúcnosti nastanú. Avšak, ak v budúcnosti nastane podstatná zmena pomerov, táto môže mať za následok novú úpravu práv a povinností. Tým, že maloletá je zverená do starostlivosti otca, matka nie je zbavená svojich

rodičovských práv a povinností a je len na nej, ako svoje práva bude využívať a budovať a rozvíjať svoj vzťah s maloletou, ako aj podieľať sa na upevňovaní súrodeneckých väzieb maloletej s jej súrodencami.

19. Z uvedených dôvodov, sledujúc prioritne záujem mal. dieťaťa odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. v ust. upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V konaní nebola zistená žiadna okolnosť, ktorá by oprávňovala súd rozhodnúť o náhrade trov konania podľa ust. .

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa .

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.