Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_20CoE-21-2020.pdf
PDF · 68.93 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoE/21/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej vo veci exekučného konania oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti povinnému: P. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Q. XXX, XXX XX S., o vymoženie 33 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k. 8Er/153/2014-22 zo dňa 24.06.2019 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa uznesenie vo výroku II. a III.
II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Svidník (ďalej len „prvoinštančný súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Exekúciu zastavuje. II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. III. Súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie.“
2. Svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že súd má z Obchodného vestníka č. 73/2019 vydaného dňa 12.04.2019 preukázané, že Okresný súd Prešov uznesením sp.zn. 2Odk/218/2019 zo dňa 05.04.2019 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka (povinného): P. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Q. XXX, XXX XX S. a do funkcie správcu ustanovil JUDr. Petra Rychnavského, so sídlom kancelárie Rázusova 111, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 42 079 420.
3. Z ustanovenia § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je teda zrejmé, že začatie konkurzu, resp. osobného bankrotu, je dôvodom, aby súd exekúciu vedenú proti dlžníkovi/ povinnému podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii zastavil.
4. V Obchodnom vestníku bolo zistené, že na majetok povinného, ktorý je fyzickou osobou, bol vyhlásený konkurz a vo veci sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze (§ 166a ZKR- pohľadávka vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz). Súčasne bolo rozhodnuté o oddlžení povinného (bol zbavený dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba vo vyhlásenom konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú z vylúčenia uspokojené). Súd preto podľa § 58 ods. 1 EP, § 57 ods. 2 EP a § 167f ods. 2 ZKR exekúciu zastavil.
5. O trovách konania strán (účastníkov) súd rozhodol podľa 9a ods. 1 EP, § 256 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, pretože ani jedna zo strán zastavenie konania (v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného) nezavinila. Keďže žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodované nebude.
6. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd prvej inštancie rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 203 ods. 3 EP tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, znáša trovy exekúcie podľa § 203 ods. 3 EP oprávnený. V tejto veci bola exekúcia zastavená, pretože na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, preto bolo rozhodnuté, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie. O výške náhrady trov exekúcie súdneho exekútora rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
7. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že výrokom I. exekúciu zastavuje, výrokom II. oprávnený a povinný nemajú nárok na náhradu trov konania a výrokom III. súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie. Odvolateľ je toho názoru, že napadnuté uznesenie, v znení akom bolo vydané, je nezrozumiteľné a teda je nevykonateľné, výroky II. a III. si vzájomne odporujú. Na konkrétne exekučné konanie je preto potrebné aplikovať Exekučný poriadok účinný v čase začatia exekúcie, teda ku dňu 01.12.2014. V zmysle § 37 druhá veta, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie účastníkom konania je aj poverený exekútor, teda zo zákona je jednou zo strán exekučného konania. Ak teda súd výrokom II. nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnej zo strán, nepriznal ho ani súdnemu exekútorovi, ktorý je v tejto časti konania stranou - účastníkom exekučného konania, no na druhej strane mu výrokom III., v rozpore s výrokom II., priznal právo na náhradu trov exekúcie.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je neopodstatnené.
9. Podľa názoru odvolacieho súdu súd vecne správne rozhodol, i keď jeho terminologické označenie účastníkov exekučného konania nie je súladné s Exekučným poriadkom, avšak táto okolnosť bez ďalšieho neznamená vecnú nesprávnosť uznesenia v napadnutej časti.
10. Z odvolania oprávneného je evidentné, že výrok o zastavení exekúcie nenapadá, pretože sa domáha opätovného zastavenia tak ako súd prvej inštancie rozhodol vo výroku I. Z uvedeného je teda zrejmé, že podľa obsahu napadnutého odvolania oprávnený napadá výroky II. a III. o trovách účastníkov exekučného konania a súdneho exekútora.
11. Podľa názoru odvolacieho súdu nedostatok v zákonnom označení účastníkov exekučného konania nespôsobuje nezrozumiteľnosť a nevykonateľnosť uznesenia v napadnutých výrokoch a to preto, že súd prvej inštancie zvolil označenie strán exekučného konania a samostatným výrokom rozhodoval o trovách súdneho exekútora. Z napadnutého uznesenia je zrejmé, že tak ako oprávnený, tak aj povinný, nemá právo na náhradu trov konania a súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie.
12. Za stavu ak odvolateľ nenamieta vecnú správnosť uznesenia v napadnutom rozsahu, potom odvolací súd konštatuje nedôvodnosť odvolania.
13. Za takejto situácie odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP uznesenie v napadnutom rozsahu vo výroku II. a III. potvrdil ako vecne správne.
14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 CSP s poukazom na ust. § 255 CSP a vychádzajúc zo zásady úspešnosti súd účastníkom exekučného konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).