Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-392-2016.pdf
PDF · 79.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-2Er/392/2016
Uznesenie
Okresný súd Ružomberok v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, proti povinnému: BMK Konkurz, k.s., so sídlom kancelárie A. Kmeťa 19, 010 01 Žilina, IČO: 44 434 774, ako správca úpadcu: S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. V., XXX XX V., v konaní pre vymoženie sumy 921,37 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnenému súd u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Hugovi Hýbalovi, Jakabova 30, 821 04 Bratislava trovy exekúcie v celkovej výške 89,14 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného sa dňa 11.04.2016 začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej vykonateľným rozsudkom Okresného súdu V. č.k. XC/ XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX.
2. V priebehu konania bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného.
3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
4. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môže byť uspokojená pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň").
7. Podľa § 167f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
8. Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
9. Z obchodného vestníka č. XXX/XXXX mal súd preukázané, že Okresný súd Ž.F. uznesením spis. zn. XOdK/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhlásil na majetok povinného konkurz a súčasne rozhodol o jeho oddlžení.
10. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, nakoľko pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní vznikla pred vyhlásením konkurzu na majetok povinného, a teda v zmysle § 166a ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. môže byť uspokojená len v konkurze, súd v súlade s § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z., § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) exekúciu zastavil.
11. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
12. Podľa § 30 Vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
13. Podľa § 14 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (v znení účinnom do 31.03.2017) (ďalej len "vyhláška") ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
14. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky (v znení účinnom do 31.03.2017), paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
15. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 211,48 eura, ktoré pozostávajú z odmeny súdneho exekútora vo výške 136,12 eura (41 úkonov po 3,32 eura) a náhrady hotových výdavkov vo výške 40,11 eura a 20% DPH, t.j. 35,24 eura.
16. Súd posudzoval tiež účelnosť trov exekúcie, a preto nepriznal súdnemu exekútorovi spolu devätnásťkrát paušálnu odmenu 3,32 eura, t.j. 63,08 eura, ktorú si exekútor vyúčtoval v zmysle § 15 ods. 1 písm. h / vyhlášky ako úkony - každé zisťovanie účtu povinného. Zo spisu je zrejmé, že súdny exekútor vykonal len 5 lustrácií bánk, ktorými bol zisťovaný účet povinného, z toho dôvodu súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za 5 úkonov - zisťovanie bankového účtu povinného. Súd má za to, že v takomto prípade sa nejedná o úkony v zmysle § 15 ods. 1 písm. h/, nakoľko ide o jednoduché úkony exekučnej činnosti a je ich možné subsumovať pod bežné administratívne práce, ktoré sú bežne sa opakujúce a rutinné v každej exekúcii, a preto takúto činnosť nepovažoval za samostatné úkony odmeňované každý paušálnou sumou. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za ďalšie
doručenie upovedomenie o začatí exekúcie (1 x 3,32 eura) a ďalšie 2 doručenia exekučného príkazu (2 x 3,32 eura), nakoľko podľa § 15 ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky sa paušálnou sumou odmeňuje doručenie upovedomenia o začatí exekúcie ako jeden úkon a nie každé doručenie upovedomenie o začatí exekúcie a podľa § 15 ods. 1 písm. d) cit. vyhlášky sa paušálnou sumou odmeňuje doručenie exekučného príkazu ako jeden úkon a nie každé doručenie exekučného príkazu. Odmeňovanie paušálnou sumou za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti sa líši v prípade úkonov uvedených v písm. a) až f) § 15 ods. 1 od úkonov uvedených pod písm. g) až j). Kým v prípade písm. a) až f) sa priznáva paušálna suma za zrealizovanie tam uvedeného úkonu exekučnej činnosti, v prípade písm. g) až j) sa priznáva takáto paušálna suma za každé zisťovanie skutočností (zisťovanie údajov o povinnom) uvedených v týchto ustanoveniach. Preto sa odmena paušálnou sumou za doručenie príkazu na začatie exekúcie a doručenie exekučného príkazu priznáva len raz, napriek tomu, že takýto príkaz začatie exekúcie a exekučný príkaz sa doručujú viacerým subjektom. Pokiaľ by chcel zákonodarca priznávať paušálnu odmenu za každé doručenie príkazu na začatie exekúcie a každé doručenie exekučného príkazu, vyjadril by to výslovne, tak ako to urobil pri iných úkonoch exekučnej činnosti, napr. každé zisťovanie majetku povinného. Výdaje, ktoré vzniknú súdnemu exekútorovi tým, že úkon exekučnej činnosti uvedený v písm. a) až f) je fakticky doručovaný viacerým účastníkom, sa hradia v rámci náhrady podľa § 22 cit. vyhlášky a preto skutočnosť, že súdny exekútor doručil písomnosť viacerým osobám, súd zohľadnil pri náhrade hotových výdavkov poštovného. Na základe uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za 19 úkonov, spolu vo výške 63,08 eura.
17. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky (v znení účinnom do 31.03.2017) súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
18. Podľa § 25 vyhlášky (v znení účinnom do 31.03.2017), v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
19. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov. Tieto musia byť nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázaná tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekučného konania, a to v konkrétnej výške.
20. Súdny exekútor si uplatnil hotové výdavky za poštovné spolu v sume 11,20 eura. Po preskúmaní vyúčtovaných hotových výdavkov, súd konštatuje, že súdny exekútor si hotové výdavky za poštovné uplatnil v správnej výške, a preto mu ich priznal v celom uplatnenom rozsahu.
21. Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekučného konania, preto neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 9,50 eura za administratívne náklady a 9,45 eura za vykonané súčinnosti, keď súdny exekútor predmetnú výšku poplatku za vykonanie týchto lustrácii žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd zároveň uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov vrátane telekomunikačných výdavkov a paušálnych výdavkov za kancelárske potreby, toner, obálky, tieto však musia byť nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázaná tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia ich výšky, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov.
22. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani uplatnenú náhradu hotových výdavkov archivácia spisu vo výške 9,96 eura, ktorých náklady na ne nijak nepreukázal a ktoré nie je možné považovať za hotové výdavky v zmysle § 22 cit. vyhlášky, podľa ktorého súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky a zároveň má súd za to, že takéto náklady na archiváciu spisu sú súčasťou administratívnych prác, ktorých náhrada za ich vykonávanie v súvislosti s exekučnou činnosťou je v zmysle § 25 cit. vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Zároveň súd prihliadol na to, že ide o tzv. budúce náklady, ktoré si súdny
exekútor vyúčtoval za doposiaľ nevykonané úkony, ktoré budú vykonané až po zastavení exekúcie, kedy súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony a ktoré nesúvisia s účelným vymáhaním pohľadávky pre oprávneného.
23. O trovách exekúcie súd rozhodol s poukazom na § 203 ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), keď k ich náhrade zaviazal oprávneného.
24. Po vykonaných úpravách súd priznal súdnemu exekútorovi trovy vo výške 89,14 eura /z toho odmena 26,56 eura (19 x 3,32 eura) + hotové výdavky 11,20 eura a k tomu 20 % DPH z celej sumy 74,28 eura, t.j. 14,86 eura/.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia, písomne v 2 vyhotoveniach.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. (§ 239 ods. 2 CSP).
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. (§ 240 CSP).
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. (§ 243 CSP). Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. (§ 244 CSP). V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. (§ 245 CSP).
O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu